Sociálne dôsledky nezamestnanosti a význam práce pre človeka

Nezamestnanosť je jedným z najvýraznejších problémov súčasnej globálnej spoločnosti, ktorý ovplyvňuje život jednotlivcov aj celej spoločnosti. Medzinárodné spoločenstvo sa zaviazalo dodržiavať právo každého človeka na prácu, slobodnú voľbu povolania, spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a ochranu pred nezamestnanosťou.

Sociálna práca má nezastupiteľné miesto pri riešení dopadov nezamestnanosti a podporovaní ľudí v ich úsilí o udržanie trvalo dôstojného života.

Význam práce pre človeka a spoločnosť

Práca je neoddeliteľnou súčasťou života človeka a má nesporný význam pre jeho vývin i pre rozvoj celej spoločnosti. Stimuluje vývin jednotlivca i celej spoločnosti. V našej kultúre má hlboké zakotvenie, ako v usporiadaní spoločnosti, tak i v psychike človeka.

Práca je nielen dôležitým finančným zdrojom, ale uspokojuje aj mnoho ďalších potrieb. Udržiava človeka v duševnej pohode a emocionálnej vyrovnanosti. Človek sa obyčajne cíti lepšie, keď chodí do zamestnania, keď pracuje. Väčšina ľudí potrebuje pre život to, aby ich niekto ocenil, pochválil, aby si niekto všimol, čo robia dobre. Dôležitý je tiež pocit, že človek niekam patrí, do nejakej skupiny ľudí, kde ho majú radi, dajú na jeho názor, má možnosť porovnávať hoci aj svoje trápenia s trápeniami iných. Práca teda pomáha naplniť aj potreby, ako sú sociálna akceptácia a ocenenie, tvorivosť. Je aj zdrojom vlastného sebahodnotenia.

Funkcie práce

Práca má rôzne podoby a rozličný význam. Okrem existenčných funkcií a zabezpečenia financií ju môžeme chápať ako povinnosť, prostriedok na sebapresadenie a sebarealizáciu, ako naplnenie času, hru, narkotikum, náhradu za niečo iné, službu druhým, alebo ako tvorbu.

• Poskytuje časovú štruktúru pre všedný deň.
• Poskytuje čiastkové plány alebo ciele.
• Zabezpečuje ľuďom pravidelný kontakt s inými ľuďmi.
• Podnecuje k aktivite.
• Poskytuje pocit identity, pocit o sebe samom ako človeku, udržiava ľudí v kontakte s realitou a tým im pomáha udržiavať si duševné zdravie.
• Je aj výrazom sociálneho postavenia človeka.

Strata zamestnania, keďže práca je jedným z troch základných kameňov našej duševnej rovnováhy, môže obraz o sebe výrazne zmeniť.

Nezamestnanosť ako sociálny jav

Nezamestnanosť predstavuje jeden z faktorov, ktoré v 19. a 20. storočí vo významnej miere poznamenávali spoločenské a politické procesy od nástupu kapitalizmu ako spoločensko-ekonomickej formácie. Nezamestnanosť však so sebou prináša celý rad negatívnych javov, ovplyvňuje psychické a sociálne procesy, ktorými prechádzajú jednotlivci.

Nezamestnanosť nespôsobuje len chudobu a biedu, ale zároveň je tým faktorom, ktorý pre nezamestnaných znamená stratou práce veľmi často i stratu zmyslu celého života.

Definície nezamestnanosti

Podľa Strieženca, nezamestnanosťou rozumieme nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce z dôvodu nemožnosti nájsť zamestnanie, keď medzi zamestnancom a zamestnávateľom neexistuje alebo bol prerušený pracovný vzťah.

Rievajová, Stanek a Dudová definujú nezamestnanosť ako sociálno-ekonomický jav spojený s existenciou trhu, konkrétne trhu práce. Predstavuje dôsledok a súčasne prejav nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou a dopytom po práci.

Medzinárodná organizácia práce (MOP) zakladá definíciu nezamestnanosti nielen na tom, že osoba schopná vykonávať prácu je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená, ale aj na tom, že sa so svojim stavom neuspokojuje a hľadá si nové platené zamestnanie, hoci len na čiastočný pracovný úväzok.

Nezamestnanosť sa odráža v najširšom slova zmysle v neúplnom využití práceschopného obyvateľstva uchádzajúceho sa o prácu. Nezamestnaným je len ten, kto aktívne hľadá prácu a splnil podmienky ako:

• Je schopný práce (je zdravý fyzicky aj duševne), má určitú kvalifikáciu.
• Chce sa zamestnať.
• Napriek snahe sa zamestnať nenašiel dosiaľ primerané zamestnanie.

Primerané zamestnanie je také, ktoré:

• Zodpovedá kvalifikácii uchádzača o zamestnanie.
• Výškou zárobku zodpovedá kvalifikácii a rodinným pomerom uchádzača o zamestnanie.
• Z hľadiska miesta ponúkanej práce zohľadňuje miesto bydliska a rodinné pomery uchádzača o zamestnanie.
• Zodpovedá určitým životným skúsenostiam uchádzača o zamestnanie (zdravotné problémy súvisiace s výkonom povolania).

Osoby, ktoré sa na povolanie pripravujú, sú od povolania zdržané, osoby v domácnosti, ani osoby žijúce výhradne z majetkového výnosu sa do nezamestnanosti nezahrňujú. Za nezamestnanú sa považuje osoba, ktorá síce nepracuje, ale prácu aktívne hľadá, alebo čaká, že sa po dočasnom vyradení z pracovnej aktívnej časti populácie bude môcť do zamestnania vrátiť.

Typológie a druhy nezamestnanosti

Nezamestnanosť môžeme rozdeliť podľa dĺžky trvania na:

• Krátkodobú nezamestnanosť v trvaní od 0 do 6 mesiacov.
• Strednodobú nezamestnanosť v trvaní od 6 do 12 mesiacov.
• Dlhodobú nezamestnanosť v trvaní 12 a viac mesiacov.

Nezamestnanosť vyplývajúca z reakcie pracovnej sily na zmeny v ekonomickej sfére:

• Skrytá nezamestnanosť: Niektorí nezamestnaní sa neregistrujú na úrade práce, nemajú záujem o prácu a nehľadajú si ju. Tvoria ju väčšinou vydaté ženy a mladiství. Ide o osoby, ktoré pri hľadaní práce rezignovali, alebo unikli do iného statusu - materstva, štúdia a pod. Týka sa aj pracovníkov, ktorí musia akceptovať prácu na znížený úväzok, či prácu nevyužívajúcu naplno ich schopnosti a kvalifikáciu.
• Neúplná nezamestnanosť: Nezamestnanosť sa môže riešiť využívaním skráteného pracovného úväzku, resp. využívaním pracovného miesta dvoma pracovníkmi.
• Nepravá nezamestnanosť: Sú tu zahrnuté osoby, ktoré nechcú pracovať a hľadať si prácu, spoliehajú sa na podporu v nezamestnanosti, alebo pracujú nelegálne.
• Frikčná nezamestnanosť: Označuje sa ako normálna, prirodzená nezamestnanosť. Existujú ľudia, ktorí menia svoje zamestnanie, ale trvá to určitý čas, kým sa človek zamestná. Medzi pracovnými miestami dochádza k presunu osôb.

Nezamestnanosť vyplývajúca z dôsledkov zmien v národnom hospodárstve krajiny:

• Sezónna nezamestnanosť: Nerovnomernosť výroby v odvetviach, je závislá od počasia. Ide o krátkodobú nezamestnanosť, ktorá postihuje určité zamestnania. Ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná a je spojená s prírodným cyklom.
• Štrukturálna nezamestnanosť: Ponúka práce podľa určitého druhu: kvalifikácie, pohlavia, regiónu. Je charakteristická nerovnováhou na trhu práce. Na jednej strane vysoký počet neobsadených voľných pracovných miest a na druhej strane vysoký počet nezamestnaných. Ďalšou charakteristikou štrukturálnej nezamestnanosti je rast priemernej dĺžky trvania nezamestnanosti a súčasne rast neobsaditeľnosti pracovných miest.
• Cyklická nezamestnanosť: Vzniká ako dôsledok nevyužitia existujúcich kapacít. Niekedy sa tiež hovorí o nezamestnanosti z nedostatočného dopytu po práci, čo znamená, že dopyt po práci je k jej ponuke nedostatočný. Ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná a s pravidelným cyklom, dá sa o nej povedať, že je nezamestnanosťou sezónnou.

Ďalšie rozdelenie zahŕňa:

• Dobrovoľná nezamestnanosť: Dobrovoľne nezamestnaní môžu pred prácou pri danej úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium či inú aktivitu.
• Nedobrovoľná nezamestnanosť: Ak je celkový dopyt po práci nižší ako celková ponuka práce.

Dôsledky nezamestnanosti

Vzhľadom na význam práce a zamestnania pre život v našej kultúre je nepochybné, že nezamestnanosť má značný vplyv na spoločenský život i na život nezamestnaných jedincov. Znamená rôznu skúsenosť pre rôznych jedincov i pre rôzne sociálne kategórie (inú pre mužov a inú pre ženy, inú pre starých a inú pre mladých, kvalifikovaných a nekvalifikovaných a pod.). Aj napriek tomu sú určité skúsenosti zdieľané všetkými, aj keď možno s inou intenzitou, pretože „na prežívanie obdobia nezamestnanosti má vplyv predovšetkým typ osobnosti a jeho psychická vybavenosť, jeho schopnosť adaptability, ale aj množstvo nárokov, ktoré na jedinca kladie práve prostredie“ (Koudelka, 1993, s. 10). Nezamestnanosť spôsobuje tieto následné skutočnosti: existenčné problémy, rodinné problémy, zdravotné problémy, partnerské a citové problémy, vnútorné a osobné konflikty a pod.

Vplyv na jednotlivca

• Psychické zdravie: Nezamestnanosť je rizikovým obdobím so zvýšeným prežívaním stresu, kedy sa môžu dostaviť negatívne dôsledky v oblasti psychického, ako aj fyzického zdravia. Môže viesť k pocitom menejcennosti, úzkosti, depresie a strate motivácie.
• Fyzické zdravie: Zhoršenie telesného zdravia bolo podložené tak ako prítomnosťou telesných príznakov, tak i zvýšeným využívaním zdravotníckych služieb nezamestnanými. Problém vzťahu medzi nezamestnanosťou a fyzickým zdravím má spoločného menovateľa v strese, atakujúcim imunitný systém a kardiovaskulárny systém človeka. Ekonomické krízy súvisia aj so zvýšením počtu samovrážd.
• Sociálna izolácia: Zamestnanie je významným zdrojom sociálnych kontaktov. V priebehu nezamestnanosti dochádza k strate nielen týchto kontaktov, ale aj k prerušeniu ďalších sociálnych kontaktov, ktoré so zamestnaním priamo nesúvisia. Strata záujmu (obojstranná) o udržanie sociálnych kontaktov pramení z toho, že sa stráca priestor spoločne zdieľaných skúseností. Pramení aj z toho, že nezamestnaní sa väčšinou vyhýbajú nielen tým, ktorí sú zamestnaní, ale aj ostatným nezamestnaným, pretože na nich pôsobia depresívne. Mareš (1994) chápe sociálnu izoláciu nezamestnaných predovšetkým ako ich izoláciu od majoritnej (zamestnanej) spoločnosti.
• Strata statusu: Strata sociálnej dôstojnosti či prestíže pripisovanej osobe na základe jej postavenia v danej spoločnosti a dôsledky tejto straty pre osobnú identitu a sebaúctu nezamestnaného jedinca. Strata zamestnania neznamená len stratu statusu „zamestnaného“, znamená tiež prijať nový status „nezamestnaného“, status podradný, spojený s určitými nepríjemnými povinnosťami.
• Strata participácie na cieľoch širších skupín a spoločnosti: Problém nezamestnanosti je spojený s otázkou občianskych práv a participácie na živote spoločnosti. To zahŕňa vylúčenie z profesionálneho spoločenstva, prisúdenie nevýhodného sociálneho statusu, vylúčenie z aktívnej účasti v odboroch a vylúčenie z plného občianstva. Nezamestnanosť zatláča nezamestnaného do negatívnej roly. Jedinou aktivitou, ktorú má dovolenú, je hľadanie nového pracovného miesta.
• Zmena spoločenského správania: Stav nezamestnanosti môže negatívne pôsobiť na zmenu spoločenského správania, zúženie sociálneho prostredia, na nedostatok príležitostí k rozvíjaniu nových vedomostí, získavaniu nových skúseností k uplatňovaniu už nadobudnutých skúseností.

Koudelka (1993, s. 10) uvádza, že „nezamestnanosť je prvkom, ktorý môže viesť k narušeniu sociálneho mieru a vzniku sociálnych konfliktov“.

Vplyv na rodinu

Nezamestnanosť predstavuje aktuálny sociálny problém, ktorému je stále venovaná pozornosť výskumných pracovníkov, nakoľko môže mať vplyv nie len na jednotlivcov, ale predovšetkým aj na rodiny a ich fungovanie. Brožová (2006) charakterizuje nezamestnanosť ako obvyklý sociálny jav, ktorý sa stáva zložitým najmä vtedy, ak je dlhotrvajúca a vysoká, pričom je sprevádzaná multidimenzionálnymi dôsledkami či už v oblasti sociálnej, ekonomickej, psychickej atď.

• Narušenie rodinných vzťahov: Nezamestnanosť môže viesť k zvýšenému napätiu a konfliktom v rodine v dôsledku finančných problémov, stresu a zmenených rolí.
• Ekonomické ťažkosti: Nedostatok finančných prostriedkov môže viesť k obmedzeniu potrieb rodiny, zhoršeniu životnej úrovne a strate istoty.
• Medzigeneračný dopad: Nezamestnanosť rodičov, zvlášť ak je nedobrovoľná, má negatívny dopad na spokojnosť detí s ich životom a môže ovplyvniť ich budúce pracovné vyhliadky.
• Zmeny v rozdelení domácich prác: Nezamestnanosť môže viesť k prehodnoteniu deľby práce v domácnosti a k novým rolám pre jednotlivých členov rodiny.
• Sociálno-patologické javy: Vplyvom nezamestnanosti môže dôjsť k vzniku iných sociálno-patologických javov u jednotlivých členov rodiny akými sú napríklad alkoholizmus, drogová závislosť a mnohé ďalšie.
• Konflikty: Vplyvom nezamestnanosti jedného alebo oboch rodičov, môžu medzi nimi a ich dospievajúcimi deťmi vznikať konflikty, ktoré nie je vždy jednoduché riešiť.

Ďalšie negatívne dôsledky

• rozklad rodinných vzťahov a zmeny postavenia člena v rodine
• strata hodnôt a rešpektu k verejným autoritám, spojené často s činnosťami chápanými spoločnosťou ako asociálne.
• sociálno-patologické javy - rast kriminality, juvenilnej delikvencie, alkoholizmus, narkománia, vyšší výskyt samovrážd a nedokonaných demonštratívnych samovrážd.
• javy sociálno-sociologické - narušené medziľudské vzťahy, konflikty medzi ľuďmi.
• javy, ktoré môžeme charakterizovať ako davové hnutie na základe ekonomických pohnútok: nepokoje, štrajky a demonštrácie.
• ideologicky podfarbené javy: rasizmus a nacionalizmus.

Prípadová štúdia: Nezamestnaní z Marienthalu

Klasickým príkladom je dnes už preslávená štúdia o nezamestnanosti v rakúskej oblasti Marienthal autorov Jahodu, Lazarsfelda a Zeisela zo začiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia. Od konca roka 1931 až do konca nasledujúceho roka zaznamenával Paul Lazarsfeld a jeho spolupracovníci z Psychologického inštitútu Viedenskej univerzity všetky podrobnosti situácie v dedinke Marienthal, ktorej obyvatelia sa po zatvorení jedinej továrne v dedine, pradiarne založenej roku 1830, stali nezamestnanými. Počas 120 pracovných dní sa vedeckými metódami zaznamenával život obyvateľov dediny.

Skúmalo sa všetko možné - matrika, kriminálne štatistiky, účtovníctvo rôznych spotrebných zariadení, štatistiky knižníc, volebné správanie, údaje o pohybe obyvateľov. Učiteľ, kňaz a poskytovatelia bežných služieb absolvovali rozhovory týkajúce sa každodenného života v dedine, deti dostali v škole témy slohových prác, podľa ktorých by sa zistil aj ich pohľad na situáciu. Rozhovory o svojich biografiách absolvovalo 32 mužov a 30 žien, iní obyvatelia rozprávali o svojich stravovacích návykoch a o svojom využívaní času, merala sa rýchlosť, akou chodci chodia po uliciach a zaznamenávali sa rozhovory hostí vo verejných zariadeniach.

Nezlomní, rezignovaní, zúfalí, apatickí

V čase výskumu žilo v 478 domácnostiach 1 486 obyvateľov. V 358 rodinách poberal prinajmenšom jeden člen podporu v nezamestnanosti alebo sociálnu podporu. Deväť rodín sa muselo pretĺkať bez akejkoľvek podpory, 18 rodín žilo zo stareckého dôchodku hlavy rodiny a v 93 rodinách bol prinajmenšom jeden člen zárobkovo činný. Obyvateľov dediny finančné obmedzenie výrazne zaťažilo. Finančný vplyv nezamestnanosti na populáciu bol taký zreteľný, že poslúžil výskumníckemu tímu ako kritérium, podľa ktorého sa dali definovať štyri typy nezamestnaných: nezlomní, rezignovaní, zúfalí a apatickí.

Podľa toho, koľko peňazí na hlavu bolo v rodine k dispozícii, bola aj situácia pre rôznych obyvateľov znesiteľná až úplne beznádejná. „Ak finančné prostriedky tých, ktorých sme označili ako nezlomných, definujeme hodnotou 100 jednotiek,“ píše Jahoda, jeden z autorov štúdie, „majú rezignovaní k dispozícií 88, zúfalí 74 a apatickí 56 jednotiek.“

Nezlomným sa darilo udržiavať chod svojej domácnosti, rodičia sa ďalej starali o deti a svoj všeobecný stav opisovali ako celkom dobrý, dokonca si plánovali budúcnosť a opakovane sa pokúšali nájsť si prácu. Osoby, ktoré výskumníci opísali ako apatické, však boli úplne bez energie. V najťažšie postihnutej skupine boli deti zanedbané a domácnosť upadala. Dominovala ľahostajnosť, smútok a nezúčastnenosť na situácii. Ľudia s peniazmi nezaobchádzali rozumne, tak, aby podľa možnosti naplnili svoje potreby, ale zreteľne iracionálnejšie ako v ostatných skupinách. Množili sa rodinné konflikty a alkoholizmus sa čoraz viac menil na neriešiteľný problém.

Rezignovaní, ktorí na tom boli finančne o niečo horšie ako nezlomní, sa so svojou situáciou akoby vyrovnali. Nemali takmer nijaké plány do budúcnosti a zdalo sa, že stratili všetku nádej. Svoje potreby obmedzili na minimum. Napriek tomu sa väčšina z nich ďalej starala o domácnosť, deťom poskytovali potrebnú starostlivosť a svoj stav opisovali ako všeobecne dobrý. Aj skupina zúfalých udržiavala chod domácnosti a starala sa o deti, ich citový stav bol však výrazne horší. Ovládalo ich zúfalstvo, depresia, beznádej a pocit zbytočnosti o čokoľvek sa snažiť. Títo ľudia sa už nesnažili hľadať si prácu alebo zlepšiť svoje životné podmienky a ich duševný zrak sa upieral skôr ako do smutnej budúcnosti upieral do minulosti, ktorú vnímali ako dobrú.

Nezamestnanosť a chudoba

Nezamestnanosť prináša chudobu a nedostatok prostriedkov pre dôstojný život v spoločnosti s trhovým hospodárstvom. Chudoba predstavuje celosvetový problém, s ktorým zápasia aj najrozvinutejšie krajiny sveta. Na Slovensku sa pojem chudoba začala dostávať do povedomia občanov po novembri 1989, kedy sa začali prejavovať prvé vážnejšie sociálno-ekonomické problémy krajiny. Nemožno prehliadať, že chudoba nemá iba svoju individuálne prežívanú podobu, ale i svoju spoločnosťou a štátom formovanú a internacionálnu, ba i globálnu tvár. Vo svojej radikálnej podobe znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu a bezmocnosť.

Vymedzenie pojmu chudoba

Pre vymedzenie chudoby má veľký význam určenie hranice chudoby. Najpoužívanejším indikátorom chudoby je výška príjmov alebo spotrebných výdavkov. V západných krajinách je východiskom určenia chudoby priemerný príjem krajiny a hranica chudoby zvyčajne predstavuje 50% aritmetického priemeru čistého príjmu danej krajiny.

Chudobu možno definovať z dvoch aspektov:

• Absolútna chudoba: Je spojená s určitým fyziologickým prahom, pod ktorým nie je možné uspokojovať také základné potreby ako je potrava, ošatenie a bývanie. V tejto súvislosti často hovoríme o tzv. absolútnej chudobe, kedy nemá človek zabezpečený ani minimálny životný štandard vo výžive, ošatení a bývaní.
• Relatívna chudoba: Je spojená s priemernou životnou úrovňou danej krajiny, ktorú chudobní obyvatelia tejto krajiny nedosahujú. Relatívna chudoba vyjadruje aj úroveň vzdelania, kvalifikácie, zdravotných návykov, rodinného zázemia a využívania voľného času.

Jeden z prvých, ktorý stanovil absolútnu hranicu chudoby, bol Angličan Rowentree, ktorý sa na začiatku 20. storočia zaoberal problematikou chudoby v Yorku. Identifikoval chudobných ako tých, ktorí žijú v zrejmom nedostatku a s použitím vlastného spotrebného koša definoval dve úrovne chudoby - primárnu a sekundárnu chudobu.

Na Slovensku sa pojem chudoba nie je legislatívne uzákonený a ani s pojmom chudoba sa nestretneme v oficiálnych štatistikách. V Slovenskej republike sa namiesto pojmu chudoba používajú skôr synonymá chudoby ako: sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pojem hmotná núdza, ktorý je aj legislatívne vymedzený a je vlastne označením pre chudobu.

Riešenia nezamestnanosti

Nezamestnanosť vzniká, tak ako to dnes chápeme, pre nedostatok práce pre zisk. Pokiaľ boli predtým ľudia zamestnaní, tak ich zamestnanie bolo výlučne orientované na tvorbu zisku pre ich zamestnávateľov a nie na zabezpečenie životných potrieb pre zamestnancov samotných. Riešenie nezamestnanosti nie je problémom podnikateľským (alebo ekonomiky, biznisu). Ak si osvojíme skutočnosť, že tvorba zisku nemá priame prepojenie so sociálnym rozvojom a s verejnými službami, tak nezamestnanosť neznamená problém pre podnikanie. Podnikanie (biznis) je však pôvodcom nezamestnanosti z dôvodu sledovania jeho primárneho cieľa - dosiahnutia maximálneho zisku aj cestou znižovania počtu zamestnancov. Prepustení zamestnanci nepredstavujú problém pre podnikanie, naopak vysoký počet nezamestnaných vytvára často „pozitívny“ tlak na ďalšie znižovanie miezd u nateraz zamestnaných a vytvára ochotu pracovať i za nedôstojnú odmenu. Možno tak hodnotiť nezamestnanosť ako plus pre podnikanie, pretože drží mzdy na minimálnej úrovni.

Opatrenia na riešenie problému nezamestnanosti

• zvýšenie výkonnosti ekonomiky - zabezpečiť ekonomický rast.
• podpora regionálneho rozvoja a investícií do problémových regiónov.
• zvýšenie prílivu zahraničných investícií.
• reforma verejných financií a daňového systému.
• podpora malého a stredného podnikania.
• politická stabilita.

Úloha sociálnej práce

Poslaním sociálnej práce je podporovanie ľudí v ich úsilí o udržiavanie trvalo dôstojného života. Sociálna práca využíva spoločné teórie a poznatky s rešpektom k miestnym potrebám. Cieľom SP v tejto oblasti je tvorba nových pracovných príležitostí - nie aby každý prácu mal, ďalej je to podpora samostatnej ekonomickej aktivity (zakotvená v občianskom zákone, živnostenskom zákone, v zákone o nezamestnanosti...). Príprava ľudí na zamestnanie - úloha štátu - celá sieť škôl. Vzdelávanie je určené komunitným sociálnym pracovníkom, ktorí pracujú v komunitných centrách a ich problémovou klientelou sú nezamestnaní.

Aktivity sociálnej práce

• Podporovanie ľudí v ich úsilí o udržovanie trvalo dôstojného života.
• Adaptácia na prežívanú situáciu.
• Zodpovedné riešenie situácie.
• Prevencia pred vznikom sociálno-patologických javov ako dôsledkov nezamestnanosti.
• Lepšie využívanie finančných prostriedkov.
• Lepšie medziľudské vzťahy.

Sociálna prevencia

Sociálna prevencia je definovaná ako činnosť sociálneho pracovníka, ktorá sa podieľa na vytváraní priaznivých podmienok pre ekonomickú, kultúrnu, sociálnu, výchovno-vzdelávaciu oblasť súvisiacu so zamestnanosťou. Podstata činnosti sociálnej práce s touto klientskou skupinou spočíva v priamom, účelovom a bezprostrednom pôsobení sociálnych pracovníkov na nezamestnaného člena rodiny a jeho rodinu s cieľom zachovania jeho celistvosti i celistvosti rodiny.

Sociálne poradenstvo

Vo vzťahu k prevencii dopadov dlhodobej nezamestnanosti na rodinu zohráva významnú úlohu sociálne poradenstvo. Poradenstvo pre nezamestnaných plní funkciu prevencie dlhodobej nezamestnanosti vo vzťahu ku klientom úradov práce, nakoľko nepriamo predchádza, resp. eliminuje sociálnu tenziu v spoločnosti. V tejto oblasti môže sociálny pracovník vystupujúci v roli poradcu pomáhať rodinám s nezamestnaným členom, či členmi pri výbere alebo rozširovaní profesionálnych kompetencií, pomáhaní v rámci aktivizačných programov a pod. V rámci sociálneho poradenstva je dôležité zabezpečovanie práv a povinností nezamestnaného člena vo vzťahu k hodnoteniu jeho vlastnej situácie a k uznaniu jeho sociálnej situácie.

Gabura (2005) vymedzuje systém sociálneho poradenstva pre nezamestnaných, ktorý má tri úrovne:

1. Poskytovanie informačno-poradenského servisu: Sociálny pracovník využíva metódy sprostredkovania zamestnania, realizuje priebežné pozorovanie, nadväzuje kontakt s nezamestnaným, prípadne s jeho rodinou a pod. Taktiež vedie evidenciu uchádzačov o zamestnanie a informuje nezamestnaného člena rodiny o jeho právach a povinnostiach vo vzťahu k tejto evidencii.
2. Poradenstvo vzťahujúce sa k profesionálnej orientácii, právnemu a psychologickému poradenstvu: Ide o vysoko kvalifikovaný prístup sociálneho pracovníka disponujúce individuálnym prístupom ku každému nezamestnanému členovi rodiny, pričom akceptuje jeho požiadavky, predpoklady k opätovnému uplatneniu sa na trhu práce, ale i k využitiu jeho možností. Zo strany sociálneho pracovníka ide o ponuku služieb medicínskeho, právneho, podnikateľského a psychologického poradenstva.
3. Všeobecné poradenstvo poskytované sociálnym pracovníkom, a to nezamestnaným členom rodiny v rámci problémov, ktoré sa týkajú informácií o ich osobnosti: V tejto oblasti sociálny pracovník využíva metódy sprostredkovania zamestnania, realizuje priebežné pozorovanie, nadväzuje kontakt s nezamestnaným, prípadne s jeho rodinou a pod. Taktiež vedie evidenciu uchádzačov o zamestnanie a informuje nezamestnaného člena rodiny o jeho právach a povinnostiach vo vzťahu k tejto evidencii. Individuálne poradenstvo sa realizuje v interakcii sociálny pracovník a nezamestnaný člen rodiny. K tomuto poradenstvu inklinujú introvertné typy nezamestnaných jednotlivcov, ktorí o svojom probléme súvisiacom s problémami uplatnenia na trhu práce z objektívnych, či subjektívnych príčin nechcú hovoriť pri skupinovom poradenstve.

Absolvent kurzu získa prehľad o druhoch nezamestnanosti, o individuálnom prežívaní nezamestnanosti, o spoločenských dôsledkoch tohto javu, o základnej stratégii boja proti nezamestnanosti o aktívnej a pasívnej politike štátu v súvislosti s nezamestnanosťou. Absolvent sa v rámci aktivizačných techník, ktoré ponúka kurz sa naučí, akým spôsobom je možné sa uchádzať o zamestnanie. Pochopí subkultúru nezamestnaných a životné stratégie nezamestnaných. Získa právne minimum (zákonník práce, zákon o zamestnanosti, zákon o sociálnej pomoci).

Pozitívne aspekty nezamestnanosti a alternatívny pohľad

Nezamestnanosť nemusí byť vnímaná ako negatívny jav. Môže predstavovať príležitosť na zmenu, prehodnotenie životných priorít a rozvoj nových zručností. Je nutné pripraviť ľudí na zmenenú situáciu a pomôcť im zvládnuť problém a zlepšiť ich zamestnateľnosť.

Výzvou pre každého nezamestnaného by mohlo byť aj to, že jeho status nemusí byť len trápenie. I spomalenie môže byť aktívne. Nezamestnanosť na jednej strane predstavuje zníženie pravidelných aktivít a obmedzenie sociálnych sietí. Človek je však tvor spoločenský, potrebuje priateľov aj v čase, keď nie je zamestnaný. Práve čas, ktorý počas vykonávania pracovných povinností venoval práci, môže využiť na nadväzovanie nových kontaktov, zdokonaľovaní svojich zručností, zlepšenie svojho zdravotného stavu, zmeny uponáhľaného spôsobu života.

Fenomén nezamestnanosti možno chápať ako pozitívum aj z iného dôvodu. Je výsledkom hospodárskeho a technického pokroku. Ktorého dôsledkom je skutočnosť, že nie je nutné pracovať už iba pre zabezpečenie jednoduchej reprodukcie, pre zabezpečenie prostriedkov na holé prežitie, ale že je možné pracovať v prospech spoločnosti a už nie iba z dôvodu ďalšieho jednoduchého zisku. Spoločnosť, ktorá uzná za prácu aj aktivity, ktoré nie sú pre zisk vyrieši problém nezamestnanosti. Aj práca, ktorá nie je pre zisk je užitočnou prácou. Tí, čo ju vykonávajú nie sú leniví a neužitoční. Ekonomický a technický rozvoj zrušil nutnosť pracovať osem hodín denne za mzdu. Napriek tomu zostala v ľuďoch potreba prispievať k blahu spoločnosti. Ľudské potreby a túžby spravidla presahujú možnosti. Zdroje sú limitované, preto je rozumné usilovať o trvalo udržateľný dôstojný život. Ľudstvo v súčasnosti vytvára dostatočné prostriedky na zabezpečenia života všetkých obyvateľov Zeme. Žijeme v čase, keď môžeme deklarovať, že hlavný ekonomický problém (fyzické prežitie) bol vyriešený. Oslobodenie od nutnosti pracovať na zabezpečenie životných prostriedkov neznamená prestať pracovať. Sme však ďaleko od tvrdenia, že sa naplnili všetky ľudské túžby, že boli odstránené bolesti, že nie je potreba služieb, lásky, opatery a že nie je túžba po sebarealizácii.

tags: #socialni #dusledky #nezamestnanosti #vykon #zamestnani #je