Komplexná sociálna starostlivosť a informácie pre občanov

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú kľúčové pre podporu občanov v nepriaznivých sociálnych situáciách. Štát prostredníctvom nich podporuje sociálne začlenenie občanov a uspokojovanie sociálnych potrieb ľudí. V rámci tejto pôsobnosti ministerstvo koordinuje štátnu politiku, vypracováva stratégie a koncepčné materiály, analýzy a legislatívne zámery a koordinuje politiky s inými relevantnými oblasťami v záujme sociálnej integrácie sociálne vylúčených spoločenstiev. Vypracúva aj návrhy právnych predpisov v oblasti rozvoja životných podmienok sociálne vylúčených spoločenstiev.

Sociálna starostlivosť sa zameriava na uspokojovanie spoločnosťou uznaných, tzv. objektívnych potrieb občanov. Ide o súbor plánovaných, cielených, dlhodobých a komplexných činností s individuálnym prístupom ku klientovi, ktoré sú zabezpečované štátnymi inštitúciami, neštátnymi subjektmi, obcami, priateľmi a rodinou.

Sociálna pomoc je aktívna spoluúčasť sociálneho pracovníka pri riešení problémových situácií v živote klienta, charakterizovaná partnerskou pomocou, sprevádzaním a napomáhaním.

Legislatívne zmeny v sociálnych službách

Od 1. septembra 2025 nadobudne účinnosť Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon zjednocuje posudkovú činnosť v rámci pôsobnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), a to aj v oblasti sociálnych služieb. V nadväznosti na vyššie uvedené je s účinnosťou od 1. septembra 2025 novelizovaný aj zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) pripravilo stručný informačný materiál za účelom vysvetlenia zmien a potrebných procesných postupov v oblasti poskytovania a zabezpečovania sociálnych služieb súvisiacich s vykonávaním integrovanej posudkovej činnosti v pôsobnosti ÚPSVR podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti (IPČ) a vykonávacej vyhlášky k tomuto zákonu, ktorou je vyhláška MPSVR SR č. 51/2025 Z. z.

V súvislosti s odlišným označovaním stupňov odkázanosti podľa zákona o sociálnych službách (t.j. v doteraz vydávaných rozhodnutiach o odkázanosti na sociálnu službu a v zmysle prechodných ustanovení zákona o IPČ aj v rozhodnutiach vydaných v rámci dokončenia konania aj po 31.8.2025 - stupne II až VI) a podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti (stupne I až V) bude potrebné vykonať aj úpravu Informačného systému sociálnych služieb, konkrétne formulárov týkajúcich sa vedenia evidencie prijímateľov (P03) a žiadateľov (P05, O05, V05). Zmeny sa budú týkať nových evidencií a zmien existujúcich. Zmena evidencie doposiaľ evidovaných prijímateľov a žiadateľov („prečíslovanie“ stupňov odkázanosti) sa realizovať v IS SoS nebude.

Novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia

Dňa 1. júna 2024 nadobudol účinnosť zákon č. 120/2024 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátane zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (v čl. IV). V § 61 ods. 10 sa upravuje oprávnenosť opatrovateľov v zariadeniach poskytovať vybrané úkony dodržiavania liečebného režimu podľa prílohy č. 4 zákona (ktoré mohol doposiaľ poskytovať len opatrovateľ v domácnosti), a to na základe poverenia poskytovateľa sociálnej služby udeleného na návrh kvalifikovanej osoby zodpovednej za odborné poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení. V prílohe č. 4 sa úkony dodržiavania liečebného režimu spojili do jednej časti. V § 26 ods. 7 sa upravuje, že povinnosť zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby, sa nevzťahuje na zariadenia rodinného typu, a to na vstup zamestnancov a prijímateľov sociálnej služby v tomto zariadení.

Koordinované služby včasnej intervencie a ranej starostlivosti

Vláda Slovenskej republiky dňa 28. júna 2022 schválila Národnú stratégiu rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030. Tento dokument je zameraný na zabezpečenie vytvorenia primeraných podmienok na podporu komplexného vývinu a sociálneho začlenenia všetkých detí s potrebou pomoci pri plnom rozvoji vývinového potenciálu, vrátane detí so zdravotným postihnutím, ako aj podporu detí, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii. Dňa 24. mája 2023 schválila Vláda Slovenskej republiky Akčný plán na roky 2023-2025 k Národnej stratégii rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030, ktorý je zameraný na realizáciu konkrétnych opatrení a úloh vyplývajúcich zo stratégie. Tento dokument predstavuje zjednocujúci rámec, ktorý slúži tak pre odbornú, ako aj laickú verejnosť.

Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny vypracoval v spolupráci s poskytovateľmi služby včasnej intervencie Metodiku poskytovania služby včasnej intervencie. Cieľom metodiky je nastavenie základného zjednocujúceho rámca, podľa ktorého poskytovatelia služby včasnej intervencie postupujú pri poskytovaní sociálnej služby.

Problematika bezdomovectva

Problematika bezdomovectva je celospoločenský problém, ktorý si vyžaduje komplexné riešenia. Vláda SR schválila Akčný plán na roky 2024-2026, ktorý nadväzuje na Koncepciu riešenia bezdomovectva. Ide o ucelený pohľad a zároveň víziu do roku 2030, ktorá má pomôcť vytvárať a zlepšovať podmienky opätovného začleňovania ľudí bez domova do bežného života a preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku bezdomovstva. Prináša konkrétne opatrenia, ako čo najefektívnejšie a merateľne pomôcť ľuďom, aby nezostávali bez strechy nad hlavou a osamotení.

Výročná správa poskytovateľov sociálnych služieb

V súlade s § 67a ods. 1 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách je povinnosťou neverejného poskytovateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom, vypracovať a uložiť do verejnej časti registra účtovných závierok výročnú správu o činnosti a hospodárení poskytovateľa sociálnej služby (ďalej len „výročná správa“) za predchádzajúci kalendárny rok do 15. júla príslušného kalendárneho roka.

Táto povinnosť sa vzťahuje na neverejného poskytovateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby, ktorým je právnická osoba založená obcou alebo vyšším územným celkom (považuje sa zaňho verejný poskytovateľ sociálnej služby s právnou formou neziskovej organizácie, ktorej jediným zakladateľom je obec alebo verejný poskytovateľ sociálnej služby s právnou formou nezisková organizácia, ktorej jediným zakladateľom je vyšší územný celok).

S cieľom zníženia administratívnej záťaže účtovných jednotiek bol novelou zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve zriadený register účtovných závierok (ďalej len „register“), do ktorého sú účtovné jednotky povinné od 1. januára 2014 ukladať svoje účtovné závierky, výročné správy a správy audítora. Mnohí neverejní poskytovatelia sú povinní ukladať svoju výročnú správu do registra aj v súlade so svojim hmotno-právnym predpisom, podľa ktorého boli zriadení alebo založení. Aby ju nemuseli ukladať opätovne na viaceré miesta, bola v § 67a ods. 1 zákona o sociálnych službách ustanovená povinnosť ukladať výročnú správu do registra.

Register sa člení na verejnú a neverejnú časť. Do verejnej časti má prístup každý používateľ internetu, avšak do neverejnej časti registra má prístup iba subjekt verejnej správy. Keďže neverejný poskytovateľ má povinnosť uložiť výročnú správu do verejnej časti registra, vyšší územný celok má prístup ku všetkým výročným správam týchto účtovných jednotiek na webovom sídle www.registeruz.sk. Samotné ukladanie výročnej správy prebieha výlučne elektronickou formou prostredníctvom elektronickej podateľne Finančnej správy SR.

Sociálna starostlivosť a pomoc zomierajúcim pacientom

Príspevok sa zameriava na poskytovanie sociálnej a zdravotnej starostlivosti zomierajúcim pacientom, vnímajúc túto problematiku z pohľadu sociálnych a zdravotných pracovníkov, v zariadeniach poskytujúcich paliatívnu a hospicovú starostlivosť. Umieranie a smrť patrí k životu a je jeho súčasťou. Paliatívna a hospicová starostlivosť ešte stále patrí medzi pomaly rozvíjajúce sa oblasti na Slovensku a je podceňovaná vzdelávacími inštitúciami, vládou, organizáciami, ale aj ľuďmi samotnými. Pritom sa v súčasnosti okruh pacientov vyžadujúcich paliatívnu a hospicovú starostlivosť každým rokom zvyšuje. Zo všetkých závažných chorôb predstavujú až 80% onkologickí pacienti. Celkovo teda cieľovú skupinu pre odbor paliatívnej starostlivosti na Slovensku tvorí minimálne 12 000 pacientov ročne, z nich až 9 000 potrebuje na konci života paliatívnu starostlivosť. Táto skupina ľudí zomiera v zbytočnom fyzickom a psychickom utrpení.

Cieľom paliatívnej medicíny je dosiahnutie čo najlepšej kvality života chorých a ich rodín, nie predlžovanie života, ale jeho kvalita. Filozofiou paliatívnej a hospicovej starostlivosti je uspokojiť fyzické, emocionálne, duchovné a informačné potreby ľudí v terminálnom štádiu alebo v život ohrozujúcom ochorení umierajúceho človeka a jeho rodiny. Hospicová starostlivosť o pacienta začína ešte pred jeho prijatím na hospicové lôžko. Pacient musí vedieť, že bude pokračovať v paliatívnej liečbe a nie v kauzálnej.

Multidisciplinárny tím a jeho úlohy

Zomieranie je fenomén obsahujúci oblasť biologickú, sociálnu, psychologickú a duchovnú. Táto skutočnosť je východiskom pre existenciu multidisciplinárneho tímu, ktorý sa podieľa na ošetrovaní umierajúceho. Práca multidisciplinárneho tímu vychádza z celostného (holistického) vnímania človeka, zvlášť v poslednom úseku svojho života, zohľadňujúc jeho potreby bio-psycho-socio-spirituálne.

• Zdravotnú starostlivosť vykonávajú zdravotníci, ktorí sa starajú o pacienta po stránke biologickej, teda o jeho telo, pohodlie, poskytnutie potravy, zbavenie sa odpadu z vlastného metabolizmu, prísun kyslíka, spánok. Lekári a zdravotné sestry hospicu sú odborníci, ktorí sa špecializujú na liečbu telesných ťažkostí smrteľne chorých.
• Sociálnu starostlivosť vykonávajú psychológovia a sociálni pracovníci. Úlohou sociálneho pracovníka je oboznámenie sa so sociálnou situáciou pacienta, podľa ktorej potom navrhuje zníženie alebo úplné odpustenie platby za pobyt v hospicovom zariadení.

Komunikácia a etika v paliatívnej starostlivosti

Komunikácia s rodinou terminálne chorého predstavuje pre sociálnych a zdravotných pracovníkov veľmi náročnú úlohu. Voľná a otvorená komunikácia prináša nielen úľavu, ale aj jasno vo veciach a mala by byť súčasťou práce všetkých zdravotných a sociálnych pracovníkov v zariadeniach, kde sa stretávajú s ľuďmi ťažko a beznádejne chorými. K tomu, aby bol zdravotný či sociálny pracovník v komunikačných vedomostiach expertom, nestačí len supervízia a spätná väzba. Nutná je i disciplína a sebareflexia, ktorých nácvik často vo vzdelávaní sestier, lekárov a sociálnych pracovníkov chýba.

Pri podávaní informácií pacienta treba rešpektovať a ak si nepraje pravdu poznať, tak mu ju nevnucujeme. Pacient má však právo poznať pravdu a informovaný človek lepšie a spoľahlivejšie spolupracuje. Mojtová (2010) uvádza, že informovanosť pacienta je veľmi dôležitá, pretože len tak môže pacient prechádzajúci jednotlivými fázami zomierania dospieť k prijatiu, k akceptácii. Je dôležité klásť dôraz na spôsob oznamovania informácií.

Pri rozhodovaní v závere života je nevyhnutné riešiť etické otázky. Paliatívna starostlivosť sa usiluje o zaistenie pohody a kvality života a zdôrazňuje, že pacient si určuje smer starostlivosti sám. Lekárska etika kodifikovala štyri základné princípy: autonómia (samostatnosť, sebaurčenie), nonmaleficiencia (nepoškodzovanie), beneficiencia (prospech), justicia (spravodlivosť). Kľúčovú úlohu zohráva informovaný súhlas pacienta, ktorý sa uzatvára medzi lekárom a pacientom. Etické princípy poskytovania paliatívnej starostlivosti sú založené na uvedomení si skutočnosti, že nevyliečiteľne chorý nie je biologické reziduum, ktoré by si vyžadovalo anestéziu, resuscitáciu alebo neefektívne predlžovanie života. Ide však o osobu, ktorá je schopná sa integrovať do vzťahov, získavať osobné skúsenosti a osobnostne rásť.

Výsledky prieskumu v paliatívnej a hospicovej starostlivosti

Prieskum bol zameraný na získanie informácií z oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, vnímania problematiky umierania a smrti a komunikácie medzi pracovníkmi a klientmi. Zameriaval sa na sociálnych a zdravotných pracovníkov, ktorí sa starajú o zomierajúcich klientov. Zariadenia, kde sa uskutočnil zber dát, boli Detský hospic Plamienok v Bratislave, Hospic sv. Bernadetky v Nitre a Onkologický Ústav sv. Alžbety v Bratislave. Použitou metódou bolo pološtrukturované interview s otvorenými otázkami a následná kvantitatívno-kvalitatívna obsahová analýza.

Kľúčové zistenia:

• Vnímanie umierania a smrti: Väčšina participantov zažila vo svojom živote osobnú skúsenosť so smrťou, na základe ktorej vznikol záujem a túžba pomáhať smrteľne chorým ľuďom. Väčšina pracovníkov vnímala smrť ako prirodzenú súčasť života, ktorá je prechodom do večnosti. Takmer všetci participanti veria v Boha, čo ovplyvňuje vnímanie a postoj k umieraniu a smrti.
• Komunikácia: Efektívnu komunikáciu a poskytovanie informácií považujú za veľmi dôležitú súčasť kvalitnej starostlivosti. Väčšina participantov je za citlivé poskytnutie všetkých informácií o diagnóze a prípadnej prognóze, pretože nejasnosť má vplyv na psychický stav klienta. Je veľmi potrebné vytvárať v zariadeniach plány k zlepšeniu komunikačných vedomostí, zaviesť supervíziu, častejšie semináre a vzdelávacie programy.
• Zdravotná starostlivosť: Pod zdravotnou starostlivosťou si všetci participanti predstavujú ošetrovateľskú starostlivosť a tiež sprevádzanie klienta. Úlohou lekára je poskytovanie informácií, ordinovanie liekov, liečba a sprevádzanie, podobne ako pri úlohe zdravotnej sestry. Zistenia zároveň poskytujú odpoveď, že ošetrovateľská starostlivosť o zomierajúcich ľudí je veľmi dôležitá, no bez spojenia so sociálnou starostlivosťou nie je kompletná.
• Sociálna starostlivosť: Väčšina participantov je za presadenie sociálnej práce, ktorú považujú za veľký prínos do zdravotníctva. Sociálny pracovník si nemá nárokovať na miesto zdravotného pracovníka, no aby mohol významne prispieť k zlepšeniu kvality života umierajúceho človeka a jeho rodiny, musí mať aspoň základné vzdelanie v oblasti zdravotníctva, aby tak mohol pochopiť súvislosti. Cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je poskytnúť oporu, podporu, sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený.
• Vnímanie budúcnosti: Zistilo sa, že je potrebné ďalšie vzdelávanie pracovníkov v paliatívnej a hospicovej oblasti a vyššie platové ohodnotenie. Je dôležité prijať národnú stratégiu paliatívnej starostlivosti a vytvoriť národný strategický dokument, aby sa zabezpečili potrebné finančné prostriedky na zvýšenie počtu hospicových zariadení a dostupnosti služieb.

Služby v Dome tretieho veku

Sociálny úsek v Dome tretieho veku tvorí 15 zamestnancov - odborných pracovníkov, ktorých odborná činnosť je zameraná na sociálne poradenstvo, zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopností fyzickej osoby viesť samostatný život a na jej podporu začlenenia do spoločnosti.

Administratívna časť

Túto časť tvoria 4 sociálni pracovníci, ktorí zabezpečujú chod administratívy a prvotný kontakt s klientmi.

Sociálna rehabilitácia

V rámci sociálnej rehabilitácie pracuje 6 sociálnych pracovníkov, ktorí vykonávajú odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti klientov. Sociálna rehabilitácia je súčasťou individuálneho plánu klienta. Individuálne plány vychádzajú z individuálnych potrieb, schopností a cieľov klienta a zabezpečujú udržiavanie osobnosti klienta ako aj jeho rozvoj, hlavne zvyšovanie samostatnosti pri hygiene, sebaobslužných činnostiach, rozvoj pracovných schopností a zručností, rozvoj záujmov a komunikačných schopností.

V individuálnom programe rozvoja osobnosti ku klientovi pristupujeme ako k celku, s jeho prednosťami, pozitívami i nedostatkami, snažíme sa klienta aktivizovať podľa jeho možností, schopností a zároveň prihliadať na jeho individuálne potreby. Je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti. Taktiež sa zameriava na elimináciu negatívnych prejavov (autoagresia, tenzia, zlosť), posilňovanie pozitívnych emócií cez voľnočasové a terapeutické aktivity a budovanie vzájomných vzťahov - k blízkym členom rodiny, ku klientom, k pracovníkom zariadenia. Súčasťou je aj nácvik sebaovládania v rôznych situáciách.

Pravidelné voľnočasové a terapeutické aktivity:

• Aktivity s prvkami muzikoterapie (vrátane krúžkov "Spievanie ľudových piesní" a "ruské spievanie")
• Bazálna stimulácia
• Aktivity s prvkami biblioterapie (Literárna kaviareň, príležitostné besedy so spisovateľmi)
• Počítačový krúžok
• Pánsky klub (športové aktivity a diskusie)
• Dámsky klub
• Filmový klub
• Spoločenské hry
• Športové hry
• Prechádzky po okolí
• Zážitkové čítanie
• Medzigeneračné stretnutia s deťmi zo škôlok a škôl
• Prispievanie do občasníka Senior

Klienti majú tiež možnosť zúčastňovať sa na pravidelných bohoslužbách, ktoré sa konajú priamo v budove Domu tretieho veku, a využívať knižnicu zariadenia.

Odborné podporné terapie

Tieto terapie zabezpečujú 3 psychológovia, 2 sociálni pedagógovia a 1 špeciálny pedagóg.

• Nácvik pracovných zručností: Realizuje sa 5-krát týždenne v „Dielničke“.
• Reminiscencia: Jej cieľom je stimulácia staropamäte a vyvolanie príjemných spomienok na „staré dobré časy“, kde si klienti môžu zaspomínať na svoje detstvo, prázdniny, mladosť. Realizuje sa skupinovou aj individuálnou formou.
• Pamäťové tréningy: Ich cieľom je kognitívna stimulácia. Realizujú sa niekoľkokrát týždenne skupinovou formou. Pravidelná účasť klientov na tejto aktivite má preventívny charakter, ktorého zámerom je spomaliť alebo zabrániť procesu demencie.
• Snoezelen: V špeciálne upravenej multisenzorickej miestnosti sa niekoľkokrát týždenne realizuje senzorická stimulácia zameraná na podporu zmyslového vnímania a zmiernenie emocionálneho napätia.
• Prezentácie na určitú tému: Aktivita zameraná na podporu socializácie klientov a využívanie voľného času.
• Psychologické poradenstvo a podpora: Psychológovia poskytujú poradenstvo a sprevádzanie klientov zariadenia, spolupracujú s rodinnými príslušníkmi a poskytujú konzultácie zamestnancom. Cieľom je pomôcť klientom zvládnuť náročné situácie, podporiť úspešnú adaptáciu na zmeny a riešiť problémy v medziľudských vzťahoch.

Ludewigov model pomoci

Podľa K. Ludewiga, autora hamburgského alebo tzv. zákazkového modelu systemickej terapie (1992), terapeutovo pôsobenie možno zhrnúť do dvoch činností: potvrdzovanie (klienta) a otváranie (nového). Otváranie znamená byť v terapii prítomný ako druhý, od klienta odlišný a seba samého reflektujúci človek. To umožňuje dávať klientovi nové nápady, reflektovať spoluprácu s klientom a viesť klienta k hľadaniu svojich možností, zdrojov, súvislostí s témou rozhovoru. A pri tom všetkom sa držať vyjednanej zákazky, overovať si, či v rozhovore idú správnym smerom. Tak možno klientovi pomôcť vymaniť sa z problémového systému a rozhodnúť sa pre „iný život“ - viac podľa vlastných predstáv, bez nežiaduceho trápenia.

Intervencie podľa K. Ludewiga

1. Kladenie otázok: Cieľom nie je získavanie informácií, ale aktivovanie nevyužitých zdrojov klienta. Medzi silné nástroje patria tzv. cirkulárne otázky cielené na skúmanie funkcie symptómu z perspektívy jednotlivcov zapojených do problémového systému. Typické je tiež zameranie otázok na kontext problému.
2. Reflektovanie: V priebehu celého rozhovoru je pre terapeuta užitočné vydeliť svoju pozornosť okrem samotnému rozhovoru aj reflektujúcemu metapohľadu na prebiehajúci rozhovor. Tom Andersen (1991) prišiel so špecifickou metódou reflexie: s reflektujúcim tímom, ktorý sa zameriava na ocenenie klienta, reflektovanie smerovania rozhovoru a poskytnutie nápadov vo forme fantázií, možností, alternatívnych pohľadov.
3. Doporučovanie: Typickým príkladom je technika záverečnej intervencie, kde je terapeut direktívnejší, viac prejavuje svoje názory. Záverečná intervencia môže obsahovať ocenenie klienta, reformuláciu zákazky a posolstvo vo forme komentáru alebo domácej úlohy. Iným príkladom doporučovania je poskytovanie vlastných fantázií, nápadov, metafor vo forme otázok.

tags: #socialna #starostlivost #alebo