Sociálna rehabilitácia seniorov s Alzheimerovou chorobou: Komplexný prístup a overené metódy

Alzheimerova choroba predstavuje závažný zdravotno-sociálny fenomén, ktorý postihuje hlavne seniorov a závažným spôsobom zasahuje ich rodinných príslušníkov, profesionálnych opatrovateľov, ako aj celú spoločnosť. V súčasnosti ňou trpí na Slovensku okolo 60-tisíc ľudí. Hoci túto formu demencie ešte vyliečiť nedokážeme, máme k dispozícii lieky, ktoré môžu zmierniť jej príznaky a zlepšujú kvalitu života postihnutých. Okrem medikamentóznej liečby je dôležitá aktivizácia chorého nefarmakologickými prístupmi a terapiami, medzi ktoré patria validačná terapia a reminiscenčná terapia.

Čo je Alzheimerova choroba?

Starnutie a staroba sú prirodzenou súčasťou životného cyklu a významnou etapou ontogenetického vývinu jednotlivca. Fyziologické faktory, zdravotné problémy, genetické predispozície, ale taktiež aj to, ako človek psychicky príjme a prežíva vyšší vek, mu môže priniesť čas nerušenej, harmonickej staroby, ale aj psychický a fyzický úpadok, ktorý je bolestný ako pre neho, tak aj pre jeho okolie. S pribúdajúcim vekom sa objavuje a zvyšuje riziko širokého spektra rôznych duševných porúch. Organickými duševnými poruchami, a z nich zväčša rôznymi druhmi demencie, trpí viac ako 10% populácie a s pribúdajúcim vekom nastáva aj prudký nárast incidencie. Demencia je chronické progredujúce ochorenie centrálnej nervovej sústavy s vysokým invalidizujúcim potenciálom a celospoločenským dopadom. V posledných rokoch sa práve syndróm demencie stal v priemyselne vyspelých krajinách, vrátane Slovenska, významným zdravotno-sociálnym fenoménom, ktorý postihuje hlavne seniorov.

Demencia znamená komplexný úbytok psychických funkcií, ktorý spôsobuje atrofia centrálneho nervového systému. Termín demencia predstavuje určitý súbor príznakov, ktoré môžu spôsobiť početné poruchy mozgu. Medzi charakteristické poruchy intelektuálnych funkcií môžeme zaradiť hlavne porušenie pamäte, schopnosti učiť sa novým veciam, porušenie abstrakcie, orientácie, priestorového vnímania, a taktiež aj schopnosti vykonávať niektoré praktické činnosti, ktoré sú dôležité pre normálnu aktivitu človeka.

Jednou z najrozšírenejších foriem demencií, ktorá mení život ako postihnutého, tak celej jeho rodiny, je Alzheimerova choroba. V posledných pätnástich rokoch má jej výskyt rastúcu tendenciu, pričom hlavnou príčinou tohto stavu je starnutie populácie a v súčasnosti postihuje v Európe minimálne päť miliónov ľudí. Alzheimerova choroba je spojená s výrazným psychologickým, sociálnym a telesným postihnutím klientov-pacientov a je závažným ekonomickým problémom. Táto choroba predstavuje 50-60% všetkých demencií, ktoré sú na celom svete diagnostikované u tisícok jedincov.

Formy Alzheimerovej choroby

• Forma so skorým začiatkom (do 65 rokov): jej výskyt je menej častý, avšak je pre ňu charakteristický relatívne rýchly začiatok ako aj progresia ochorenia.
• Forma s neskorým začiatkom (nad 65 rokov): jej začiatok a progresia je pomalá a postupná.

Príznaky a diagnostika

Alzheimerova choroba sa začína nenápadne a rozvíja sa niekoľko rokov. Klinický obraz ako aj symptomatológia zdravotného stavu je u každého klienta-pacienta individuálna, nakoľko progresia choroby má svoje vlastné tempo a zhoršenie sa u ľudí neobjavuje v rovnakej forme a zároveň nemá ani rovnaké príznaky. Rodina si väčšinou všimne, že ich príbuzný zrazu robí úplne iné veci, než bol zvyknutý. Človek, ktorý riadil domácnosť, rodinné financie, staral sa o vnúčatá, zrazu tieto schopnosti stráca. Predtým aktívneho človeka už nič nezaujíma, len sedí doma, zostáva apatický, nedokáže vykonávať ani bežné činnosti. Jedným z prejavov Alzheimerovej choroby je totiž neschopnosť naučiť sa nové procesy.

Podľa Americkej psychiatrickej asociácie ide pri demencii Alzheimerového typu o vývoj mnohopočetných kognitívnych porúch, ktoré sa prejavujú ako:

• poruchy výkonu činností (napr. organizovanie, plánovanie),
• poruchy pamäte (strata schopnosti učiť sa novým veciam alebo vybavovať si informácie už naučené),
• porucha reči (afázia),
• porucha hybnosti, resp. strata naučených alebo vžitých pohybov (apraxia),
• porucha poznávania (agnózia).

Všetky tieto poruchy spôsobujú problémy v pracovnom a spoločenskom živote. Vývoj Alzheimerovej choroby môže prebiehať 8-20 rokov a závisí ako od sociálnych podmienok, tak aj zdravotného stavu jedinca. Keďže sa však toto ochorenie objavuje predovšetkým vo vyššom veku, často uniká pozornosti a jeho príznaky sa posudzujú ako znak prirodzeného starnutia človeka. Dobrá a včasná diagnostika je však veľmi dôležitá, pretože umožní rozpoznať, či uvedené zmeny v správaní neindikujú iné ochorenie, ktoré môže byť liečiteľné.

Kognitívny skríning, napríklad prostredníctvom MoCa testu (Montrealský skríning kognitívnych funkcií), hodnotí jednotlivé kognitívne oblasti: pozornosť a koncentráciu, exekutívne funkcie, pamäť, jazyk - verbálnu fluenciu, vizuálno-konštrukčné schopnosti, koncepčné myslenie, počítanie a orientáciu. Vyšetrenie vykonáva klinický psychológ. Nie každé zabúdanie musí byť spôsobené Alzheimerovou chorobou. Mnoho problémov s pamäťou je spojených s depresiou, ktorá je na rozdiel od Alzheimerovej choroby liečiteľná aj vyliečiteľná. Zabúdanie môže spôsobovať aj nedostatočná činnosť štítnej žľazy, trauma po úraze či neliečený vysoký krvný tlak. Ťažké kardiovaskulárne ochorenia môžu spôsobovať také príznaky, že človek sa prejavuje akoby mal Alzheimerovu chorobu, pričom tieto prejavy sú liečiteľné. Vtedy hovoríme o zvratnej demencii - pacient síce má poruchy pamäti, ale ide o liečiteľné ochorenie. Práve preto je veľmi dôležité absolvovať dôkladné diagnostické vyšetrenie.

Štádiá Alzheimerovej demencie

Alzheimerovu demenciu od začiatku charakterizuje hlavne rozrastajúca sa demencia s poklesom pamäte, rozumových funkcií, porúch reči a je možné ju rozdeliť do troch štádií:

• Ranné štádium (doba trvania je 3-5 rokov): Prvou oblasťou mozgu, v ktorej dochádza v tomto štádiu v dôsledku choroby k odumieraniu mozgových buniek, je pamäť. Ak sú však sociálne zručnosti, logické myslenie a úsudok v poriadku, je možné, že sa chorý človek vyrovná so stratou pamäte tým, že si vytvorí náhradné spôsoby. Vo väčšine oblastí bežného života sa títo jedinci správajú úplne normálne. Väčšina jedincov ešte stále môže robiť viaceré denné aktivity, avšak pri ich organizácii môžu potrebovať pomoc.
• Mierne štádium (doba trvania 2-10 rokov): Do celého mozgu sa šíri odumieranie mozgových buniek a v tomto štádiu má jedinec problémy s obliekaním, orientáciou a nedokáže si často krát spomenúť, ako sa používajú predmety bežnej dennej potreby.
• Pokročilé alebo neskoré štádium (doba trvania 1-3 roky): Klienti-pacienti sú v tomto štádiu odkázaní pri každodennej starostlivosti na pomoc inej osoby, častejšie spia, menej komunikujú a na osobu, ktorá sa o nich stará, nijako nereagujú. U jedincov sa prejavujú bludy, halucinácie, sú viac emočne labilní, agresívni a z neurologických príznakov sa u nich objavuje inkontinencia stolice a moču, ataxia a apraxia.

Sociálna rehabilitácia a terapie pre seniorov s Alzheimerovou chorobou

Cieľom sociálnej rehabilitácie je predstaviť overené metódy a prístupy, ktoré môžu významne prispieť k zlepšeniu kvality života seniorov trpiacich týmto ochorením. Medzi tieto metódy patrí validačná terapia a reminiscenčná terapia. Pacientom v začiatočnom štádiu choroby s tzv. miernou kognitívnou poruchou sa odporúča farmakoterapia, ktorú indikuje psychiater a tréningy pamäti, ktoré sú prevenciou pred opakovaným kognitívnym zlyhávaním. Účastníci tréningov si osvojujú stratégie a techniky, ako fungovať každý deň bez zabúdania. Tieto tréningy sú individuálne alebo skupinové.

Ak už je choroba vo vyššom štádiu, sú pre pacientov vhodné skupinové stretnutia zamerané na posilnenie psychosociálnych zručností a komunikácie. Venujeme sa aj rôznym formám arteterapie a ergoterapie. Dôležité je tiež udržiavanie zmysluplných spojení a zapájanie sa do aktivít. Mnohé štúdie ukazujú, že čas strávený s rodinou a priateľmi môže mať aj iné výhody, než len zlepšenie ich nálady. Ľudia s Alzheimerovou chorobou alebo podobnými chorobami sú náchylní k sociálnej izolácii a osamelosti. Takéto pocity môžu dokonca zhoršiť príznaky chorôb, ako je depresia a úzkosť. Môže to tiež viesť k rýchlejšiemu poklesu kognitívnych funkcií (súvisiacich s mozgom).

Validačná terapia

Validačná terapia, ktorej autorkou je Naomi Feilová, predstavuje jeden z prvých špecifických nefarmakologických prístupov k pacientom s demenciou. Táto metóda, ktorá začala vzbudzovať pozornosť v 80. rokoch 20. storočia, je založená na rešpektovaní jedinečnosti každého jedinca a na individuálnom prístupe k nemu. V súčasnosti je o validácii informovaných vyše stotisíc pracovníkov zaoberajúcich sa starými ľuďmi v celej Severnej Amerike, Európe a v Austrálii a metóda je akceptovaná tak v paliatívnej medicíne, ako aj v gerontológii. Na Slovensku a v Českej republike je táto metóda pomerne málo známa.

Princípy validácie

• Rešpektovanie jedinečnosti: Validácia vychádza z rešpektovania jedinečnosti a neopakovateľnosti každého jedinca a individuálneho prístupu k nemu. Je zameraná na diagnostiku a rozvoj schopností starého človeka v rôznych štádiách demencie. Cieľom terapie je spomalenie rozvoja choroby prostredníctvom empatického, neposudzujúceho načúvania, pri ktorom terapeut prijíma pacientov pohľad na realitu a akceptuje ho takého, aký je - s jeho pocitmi a vlastným vnútorným svetom. Prijaté a uznané pacientove bolestné pocity strácajú silu, zatiaľ čo nevyjadrené alebo ignorované pocity majú tendenciu naberať na intenzite.
• Dôraz na minulosť: Validácia kladie dôraz na minulosť, ktorá ovplyvňuje súčasný stav starého človeka. Pred koncom života sa usiluje vyriešiť „neuzatvorené záležitosti“ z minulosti. Pre starého človeka je minulosť dôležitá, pretože prítomný vonkajší svet sa mu rozplýva a stráca význam. V samote sa v spomienkach vracia do čias, keď ešte niekým bol, keď bol milovaný a produktívny, aby zažil pocit vlastnej hodnoty.
• Akceptácia zmien: Validácia nevníma starobu ako diagnózu. Prvoradým je akceptácia zmien, ktoré staroba prináša, a akceptácia starého a pomäteného človeka vracajúceho sa do minulosti. Samotná znalosť a používanie jednotlivých techník sú pri validácii až druhoradé. Validácia akceptuje a rešpektuje múdrosť starého človeka a nevyvíja nijaký tlak, aby mu nanútila realitu.
• Empatia a načúvanie: Ďalšia úloha validácie spočíva v pomoci starým a dezorientovaným ľuďom pri splnení ich poslednej životnej úlohy - zomrieť v pokoji a v zmierení. Starý človek na to potrebuje dôveryhodného poslucháča, ktorý jeho pocity rešpektuje, berie vážne, potvrdzuje a verí, že sú pravdivé. Cieľom načúvania nie je rozvíjať pacientovu fantáziu, ale vyplaviť potlačené emócie, a tak zmierniť jeho stres a úzkosť. Pri validácii je dôležitá i empatia.

Fázy dezorientácie podľa validácie

Na ľuďoch s demenciou je často vidieť, ako sa ich stav mení. Postupujú určitými fázami:

1. Štádium dezorientácie: Starý človek má v prvom štádiu potrebu vyjadriť nevyjadrené negatívne pocity z minulosti. Terapeut nepovažuje tieto prejavy za výplod obrazotvornosti, ale snaží sa zmierňovať bolesť, ktorú starému človeku dávne konflikty spôsobujú. V tomto štádiu sa začínajú z minulosti jedinca vynárať obvinenia, ktoré majú svoj zmysel a účel.
2. Štádium časovej zmätenosti: Starý človek v štádiu časovej zmätenosti je často vo veku nad 70 rokov a trpí pokročilým rozpadom mozgu. Má obmedzené logické myslenie a nerozlišuje medzi prítomnosťou a minulosťou, nemá pojem o plynutí času. Namiesto uvedomovania si času si uvedomuje spomienky.
3. Štádium opakovaných pohybov: Jedinec sa v štádiu opakovaných pohybov sťahuje z reality a vracia sa do obdobia detstva, keď ešte nepoužíval slová a keď boli dôležité zvuky a pohyb. Pohybmi nahrádza reč.
4. Štádium vegetovania: Toto je posledné štádium. Je to totálne stiahnutie sa z vonkajšieho sveta, úplné uzavretie sa do seba. Jedinec v tomto štádiu vzdáva boj o život. Pomoc spočíva skôr v prevencii, aby k tomuto štádiu nedošlo.

Techniky validácie

Naomi Feilová vypracovala rôzne techniky pre jednotlivé stupne demencie. Ponúka postupy, ktoré by mohli byť v danom stave pacienta užitočné. Samotné techniky sú pomerne jednoduché a nevyžadujú žiadne odborné štúdiá. Obsahujú pomerne veľa prvkov neverbálnej komunikácie - dotyk, očný kontakt, tón hlasu, hudba. Nie sú určené iba terapeutom, ale každému, kto sa so starými ľuďmi s demenciou stretáva a pracuje s nimi.

• Centrovanie: Každé validačné stretnutie by sa malo začínať tzv. „centrovaním“. Pri centrovaní sa terapeut koncentruje sám na seba, na svoj dych a hlbokým dýchaním sa snaží zbaviť svojich vlastných negatívnych pocitov.
• Vecné otázky: Ak chce terapeut úspešne komunikovať so starým človekom, mal by sa vyhýbať otázkam, ktoré ho nútia priznávať pocity. Namiesto toho je potrebné klásť vecné otázky ako kto, čo, kde, kedy, ako. Nevhodné je pýtať sa prečo.
• Opakovanie a prerozprávanie: Pre starého človeka, ktorý sa zaoberá svojím životom, je často útechou, že svoje slová počuje zopakované od niekoho druhého. Terapeut by nemal opakovať obsah doslova, ale prerozprávať ho tak, že použije kľúčové slová a zachová zmysel. Je dôležité naladiť sa na tón hlasu, rýchlosť a melódiu reči.

Reminiscenčná terapia

Reminiscenčná terapia je aktivizačná a validačná terapia, ktorá využíva zachovanú dlhodobú pamäť klienta a cez jeho vybaviteľné spomienky ju aktivizuje. Využíva sa u klientov s rôznymi formami demencie. Reminiscenčná terapia využíva všetky zmysly, aby pomohla ľuďom s demenciou zapamätať si udalosti, ľudí a miesta z ich minulosti. Je vhodné ju používať aj u ľudí s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou, ako aj s inými ochoreniami zapríčinenými ochorením mozgu. Funguje, pretože využíva spomienky, ktoré si počas mnohých rokov pripomínali a opakovane sa k nim vracali.

Princípy reminiscenčnej terapie

• Práca s emóciami: Spomienky môžu byť niekedy bolestivé, ale to neznamená, že sú „zlé“. Ak prijímateľ začne plakať, počúvajte, sympatizujte a povedzte mu, že je v poriadku cítiť sa smutný.
• Predmety ako výzvy: Opýtajte sa prijímateľa na ich fotografie a suveníry.
• Zapojenie zmyslov: Ovoniavanie a ochutnávanie známych jedál, tanec a počúvanie hudby sú príklady vecí, ktoré dokážu vykúzliť spomienky.

Reminiscenčná terapia zapája prijímateľa aj sociálneho pracovníka, zahŕňa všetky zmysly a využíva verbálnu aj neverbálnu komunikáciu. Treba si byť vedomý časových rámcov a používať materiály zo spomienok. Kniha života je dokument obsahujúci životný príbeh človeka. Finálnou podobou môže byť skutočná zviazaná kniha, ale aj papierový zošit s nalepenými portrétmi a popísanými poznámkami. Záujmová činnosť a aktivity zameraná na posilnenie pamäte či práca so spomienkami.

Prínosy reminiscenčnej terapie

Spomienková terapia pomáha ľuďom tým, že zlepšuje ich schopnosť dlhodobej pamäti. Ľudia s demenciou sa často cítia frustrovaní z obmedzení, ktoré im prináša používanie iba krátkodobej pamäte. Ale tým, že sa zameriame na veci, ktoré si pamätajú, môže reminiscenčná terapia pomôcť ľuďom s Alzheimerovou chorobou pocítiť, že ovládajú svoju pamäť a kognitívne schopnosti. Pri používaní tejto terapie podporujeme u prijímateľa spomínanie na všetky jeho dôležité životné udalosti: rodinný život, manželstvo, výchovu detí, vykonávanú prácu, záujmy, záľuby, kontakty s priateľmi.

Účelom terapie je taktiež kvalitnejšie trávenie voľného času prijímateľov sociálnych služieb, zachovanie ich identity a sebavedomia, posilnenie a udržanie kognitívnych funkcií a pamäti, zníženie ich osamelosti prostredníctvom zdieľania ich spomienok pri skupinových aktivitách.

Sociálna práca a podpora pre seniorov s Alzheimerovou chorobou

Praktická sociálna práca sústredí svoju pozornosť na skupinu starších ľudí, čo má svoj význam hlavne v súčasnosti, keď sa priemerný vek obyvateľov zvyšuje a stále viac starších ľudí je odkázaných na podporu a pomoc iných spoluobčanov. Ide predovšetkým o podporu a rozvoj takých aktivít, ktoré umožňujú seniorom prežiť ich starobu dôstojne. Klinická sociálna práca je neodmysliteľnou súčasťou sociálnej práce. Je to špecifická profesia v oblasti duševného zdravia a vykonávajú ju vzdelaní sociálni pracovníci, ktorí sa následne musia zúčastniť špeciálneho vzdelávania a praxe pod supervíziou. Základným cieľom klinickej sociálnej práce je nielen hodnotiť, ale predovšetkým pozitívne ovplyvňovať bio-psycho-sociálno-spirituálne fungovanie jednotlivcov, rodín, ale aj skupín v ich sociotope. Klinický sociálny pracovník v zdravotníckych zariadeniach, ako sú hospice, nemocnice, psychiatrické nemocnice, je významným členom multidisciplinárneho tímu (psychológ, sestra, lekár) a jeho činnosť smeruje ako ku klientovi-pacientovi, tak aj k jeho sociálnemu prostrediu.

Sociálna práca v zdravotníctve je špecifická činnosť, ktorej cieľom je zlepšiť celkový zdravotný stav jedincov, skupín, ako aj celej populácie. Poskytovať sa musí bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, pohlavie, vek, národnosť, zdravotný stav, kultúru, rasu, vierovyznanie a ďalšie socio-demografické odlišnosti. Pri výkone sociálnej práce v zdravotníctve sa stanovuje sociálna diagnóza, a taktiež sa realizuje sociálna terapia. Cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je poskytovať pre človeka, ktorý je v dôsledku svojej choroby nejakým spôsobom znevýhodňovaný, ako podporu, tak aj oporu, sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní možností jeho života.

V rámci sociálnej starostlivosti sú neodmysliteľnou súčasťou života klientov špeciálne vyškolené opatrovateľky, ktoré sa im venujú s láskou, empatiou a porozumením. Terapeut spolu so sociálnym pracovníkom, fyzioterapeutom a zdravotným personálom zostavuje individuálne rozvojové plány. Tie napomáhajú klientovi prekonávať adaptačné obdobie, zlepšovať sebaobslužné činnosti, kognitívne funkcie, komunikáciu, zmierňovať pocity úzkosti a napätia.

Peňažné príspevky a sociálne služby

Osoby postihnuté Alzheimerovou chorobou alebo inou demenciou trpia zdravotným postihnutím, ktoré obmedzuje ich komunikačné, orientačné, sebaobslužné alebo pohybové schopnosti. V súvislosti s týmto ochorením môžete požiadať o peňažný príspevok a o poskytnutie sociálnej služby. Od roku 2008 sociálne služby upravuje Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

Ako vybaviť peňažný príspevok?

O peňažný príspevok na kompenzáciu je možné požiadať len na základe posudku o odkázanosti na určitý peňažný príspevok. Posudková činnosť je lekárska a sociálna. Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vypracuje pre žiadateľa komplexný posudok s určením miery funkčnej poruchy a navrhnutou formou kompenzácie. Na základe komplexného posudku sa vydáva rozhodnutie o priznaní, prípadne o nepriznaní žiadanej kompenzácie. O udelení peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podľa Zákona č. 447/2008 Z.z. odkázanej osobe rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska vášho príbuzného.

Peňažné príspevky pre osoby s Alzheimerovou demenciou najčastejšie zahŕňajú:

• peňažný príspevok na kúpu pomôcky,
• peňažný príspevok na prepravu,
• peňažný príspevok na úpravu bytu (napr. kúpeľňa, sprcha),
• peňažný príspevok na úpravu rodinného domu,
• peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na hygienu alebo opotrebovanie šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
• peňažný príspevok na opatrovanie.

Osobe s Alzheimerovou chorobou, ktorá spĺňa podmienky fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, môže byť vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ZŤP).

Poskytovanie sociálnych služieb

Poskytnutie sociálnej služby je len na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu. Posudková činnosť je lekárska a sociálna. Na základe lekárskeho posudku a sociálneho posudku sa vypracuje pre žiadateľa komplexný posudok s určením miery funkčnej poruchy. Poskytovanie sociálnej služby sa riadi Zákonom č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách.

V kompetencii mesta a obce je prijímať žiadosť a vydávať rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu v:

• zariadení pre seniorov (ZpS), v minulosti nazývané Domovy dôchodcov,
• zariadení opatrovateľskej služby (ZOS),
• dennom stacionári (DS), v minulosti nazývané Kluby dôchodcov,
• pre opatrovateľskú službu (OS).

V kompetencii VÚC (vyššieho územného celku) je prijímať žiadosť a vydávať posudok o odkázanosti na sociálnu službu v:

• domove sociálnych služieb (DSS),
• špecializovanom zariadení (ŠZ).

Druhy sociálnych služieb a činností

Sociálne služby zahŕňajú špeciálnu starostlivosť pre klientov. Ak je klientovi vydaný posudok o odkázanosti na sociálnu službu, sú mu poskytované tzv. sociálne služby. Tieto služby zahŕňajú odbornú činnosť, obslužnú činnosť a ďalšie činnosti.

Odborná činnosť:

• základné sociálne poradenstvo,
• špecializované sociálne poradenstvo,
• pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby,
• pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov,
• sociálna rehabilitácia,
• ošetrovateľská starostlivosť,
• pracovná terapia,
• tlmočenie, sprostredkovanie tlmočenia a osobnej asistencie,
• pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností.

Obslužná činnosť:

• ubytovanie,
• stravovanie,
• upratovanie,
• pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva.

Ďalšie činnosti a zariadenia:

• Denný stacionár: Poskytuje sociálnu službu fyzickej osobe na začiatku ochorenia, ktorá je na ňu odkázaná len určitý čas počas dňa, v rozsahu 2-8 hodín. Program v dennom pobyte by mal byť predovšetkým aktivizačný. Ide o nefarmakologickú terapiu, ktorá je doplnkom k medikamentóznej terapii.
• Opatrovateľská služba: Poskytuje občanovi, ktorý potrebuje pomoc inej osoby pri nevyhnutných životných úkonoch, prácach v domácnosti alebo v kontakte so spoločenským prostredím. Špecifikom uvedenej služby je skutočnosť, že je vykonávaná v domácom prostredí klienta.
• Odľahčovacia služba: Sa poskytuje poberateľovi príspevku na opatrovanie. Cieľom je umožniť mu nevyhnutný odpočinok pre udržanie fyzického zdravia, ktoré je pri opatere osoby s Alzheimerovou chorobou veľmi dôležité. Poskytuje sa na celé dni, najviac 30 dní v kalendárnom roku.
• Zariadenie pre seniorov: Poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá pre svoj nepriaznivý zdravotný alebo sociálny stav potrebuje sústavnú starostlivosť, ktorú jej nemôže poskytnúť rodina ani opatrovateľská služba. Zariadenie je určené pre poberateľov starobného dôchodku.
• Zariadenie opatrovateľskej služby: Poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov a nemožno jej poskytnúť opatrovateľskú službu. Poskytuje stravovanie, bývanie a zaopatrenie. Pobyt v ZOS je určený na prechodnú dobu.
• Domov sociálnych služieb: Poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je maximálne IV. Zabezpečuje stravovanie, bývanie a zaopatrenie, sociálnu rehabilitáciu a ošetrovateľskú starostlivosť. Môže poskytovať aj muzikoterapiu, arteterapiu, činnostnú terapiu.
• Špecializované zariadenie: Poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V. Je určené pre osoby s postihnutím ako Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba a demencie inej etiológie. Okrem zaopatrenia zabezpečuje pracovnú a záujmovú činnosť.

tags: #socialna #rehabilitacia #so #seniormi #s #alzheimerovou