Sociálna rehabilitácia ľudí so zdravotným postihnutím: Komplexný prístup k integrácii

Sociálna rehabilitácia je kľúčová pre ľudí so zdravotným postihnutím, aby mohli dosiahnuť čo najväčšiu mieru samostatnosti a plnohodnotne sa integrovať do spoločnosti. Jej cieľom je zabezpečiť rozvoj zručností a schopností, ktoré im umožnia čo najlepšie fungovanie v prostredí, kde žijú. S pojmom sociálna rehabilitácia sa dnes často stretávame v oblasti sociálnej práce a poskytovania sociálnej podpory a sociálnych služieb.

Pojmy „integrácia“ a „inklúzia“ sú v kontexte sociálnej rehabilitácie neoddeliteľné. Integrácia predstavuje proces scelenia, ucelenia a zjednotenia, zatiaľ čo inklúzia je definovaná ako vyšší stupeň integrácie postihnutých alebo znevýhodnených jedincov do spoločnosti. Sociálna integrácia je otázkou sociálnych vzťahov a môžeme ju považovať za cieľ, ale aj za prostriedok vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Tým, že človek získava možnosť zúčastňovať sa niečoho, vstupovať do interpersonálnych vzťahov, osvojí si spôsob, ako vystupovať v týchto vzťahoch.

Cieľové skupiny a ich špecifiká

Sociálna rehabilitácia sa zameriava na široké spektrum ľudí so zdravotným postihnutím, pričom každá skupina má svoje špecifické potreby a výzvy.

Ľudia s mentálnym postihnutím

Ľudia s mentálnym postihnutím patria k skupine občanov, ktorí vzhľadom na svoje postihnutie potrebujú pomoc a stálu podporu pre rozvoj svojich zručností a schopností. Patrí sem široká škála osôb, od žiakov špeciálnych základných škôl a praktických škôl, cez klientov domovov sociálnych služieb, chránených dielní a chránených bývaní, až po mladých ľudí žijúcich v rodinnom prostredí.

Táto skupina je často segregovaná prakticky od narodenia, čo do značnej miery spôsobuje aj ich zlyhanie v bežnom živote, keďže im nie je umožnené získavať a osvojovať si štandardné životné zručnosti potrebné na riešenie konfliktov, sebapresadzovanie, či na vytváranie a udržiavanie vzťahov. Neexistujúce kontakty s externým prostredím a neschopnosť zamestnať sa spôsobujú, že ľudia s mentálnym postihnutím väčšinu života prežijú v kruhu svojich najbližších alebo priateľov z domovov sociálnych služieb.

Psychické prežívanie vlastného postihnutia je u ľudí s mentálnym postihnutím špecifickou záležitosťou. Niektorí sú si postihnutia vedomí a stotožnení s ním, iní sa vnímajú menejcenne a majú nižšie sebavedomie, a veľká skupina si svoje postihnutie neuvedomuje vôbec. Vyčleňovanie spôsobuje aj neznalosť širšej verejnosti a jej neschopnosť adekvátne sa správať k ľuďom s mentálnym postihnutím, pričom prevláda ľútosť a prílišná ochrana. Toto veľmi negatívne vplýva predovšetkým na akceptovanie takýchto ľudí ako pracovnej sily.

Právny rámec a princípy sociálnej rehabilitácie

Sociálna rehabilitácia v zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 predstavuje odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách.

Princípy sociálnej rehabilitácie

1. Zásada aktivácie: Postupná zmena človeka s postihnutím na subjekt rehabilitácie, zapájanie ľudí do funkcií kvalifikovaných inštruktorov a expertov, a vytváranie podmienok na autorehabilitáciu.
2. Zásada tesnej zomknutosti všetkých zložiek rehabilitácie: Liečebnej, sociálnej a pracovnej.
3. Zásada uplatnenia reedukačných postupov: Vyžaduje používanie a rozvoj poškodených a náhradných funkcií.
4. Zásada rozvíjania technických podmienok rehabilitácie: Vyžaduje úpravu prostredia, odstraňovanie fyzických prekážok a použitie protetiky a pomôcok.
5. Zásada pôsobenia: Vyžaduje používanie skupinových foriem sociálnej rehabilitácie a ovplyvňovanie jedinca neformálnou rehabilitačnou skupinou.
6. Zásada diferencovaného prístupu a individuálneho pôsobenia: Vyžaduje vyrovnávanie nedostatkov pôsobenia prostredníctvom diferencovaného prístupu rešpektujúceho individuálne zvláštnosti.

Zložky ucelenej rehabilitácie

Komplexný model rehabilitácie zahŕňa viacero zložiek:

• Liečebná rehabilitácia: Spočíva v lekárskom odstraňovaní orgánového alebo funkčného defektu medikamentóznou terapiou, psychoterapiou a psychokorekciou, podpornou liečbou (fyzikálna, vodoliečba, liečebná TV a ergoterapia).
• Pracovná rehabilitácia: Zameraná na rozvoj manuálnych zručností a sociálnych spôsobilostí, napomáha obnovovať schopnosti narušené traumou, chorobou alebo vrodeným postihnutím, a tak opätovne buduje samostatnosť človeka. Zahŕňa poradenstvo pre voľbu povolania, prípravu na prácu, sprostredkovanie, vytváranie vhodných podmienok na výkon zamestnania, chránené dielne a podporované zamestnávanie.
• Pedagogická rehabilitácia: Pomáha ľuďom s postihnutím dosiahnuť čo najvyššiu úroveň osobného rozvoja, získať zručnosti potrebné na nezávislý život a pomáha k nadobudnutiu schopností riešiť každodenné problémy a sociálnu, pracovnú a kultúrnu integráciu do spoločnosti.
• Sociálna rehabilitácia: Jej predmetom nie je iba človek s postihnutím, ale aj jeho vzťahy k prostrediu. V spolupráci s ostatnými zložkami komplexnej rehabilitácie sa snaží o obnovenie alebo rozvoj schopností občanov so ZP a o ich nezávislosť za cieľom ich návratu do spoločnosti.

Metódy a techniky sociálnej rehabilitácie

Sociálna rehabilitácia využíva rôzne metódy a techniky, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám klientov. Je to proces učenia sa žiť v spoločenstve ľudí nezávislý život, proces prekonávania znevýhodnení v individuálnych aj v spoločensky významných činnostiach. Je to proces prevencie a odstraňovania bariér. Konečným výsledkom je prijatie seba samého v kontexte s prostredím, životná pohoda a v najvyššom stupni tiež integrácia.

Všeobecné metódy a techniky

• Hry: Stmeľujú skupinu, sú zábavné, minimalizujú napätie. Majú svoje pravidlá, povzbudzujú k sebakontrole, spolupráci, verbálnemu a primeranému fyzickému kontaktu. Podporujú chápanie abstraktných pojmov ako dôvera a kooperácia.
• Diskusie: Vyžadujú vyjadrenie viacerých pohľadov, pripravenosť vyjadriť opačný názor a schopnosť odpovedať na odlišné vyjadrenia. Pomáhajú skupine uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity.
• Brainstorming: Chrlenie myšlienok bez zamýšľania sa nad ich hodnotou s cieľom získať kreatívne a originálne nápady. Umožňuje vyjadriť sa každému.
• Dotykové aktivity: Dokážu zázraky, robia ľudí šťastnejšími. Je potrebné s nimi zaobchádzať opatrne a rešpektovať osobný priestor.
• Rozprávanie a načúvanie: Prostredníctvom tejto aktivity si ľudia navzájom dávajú a odovzdávajú spätné reakcie. Cieľom je sprostredkovať slobodu vo vyjadrovaní myšlienok, pocitov a podporiť akceptovanie názorov a pocitov iných.
• Hranie rolí: Dramatizácia situácie umožňuje vyjadriť skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu, skúšať nové správanie, zobraziť sociálne problémy a dynamiku skupinovej interakcie.
• Relaxačné techniky: Využíva sa relaxácia upravená kapacitám účastníkov. Cieľom je reflexia dojmov, skúseností, sebapoznanie, navodenie príjemnej atmosféry, uvoľnenie a koncentrácia.

Špecifické terapie

Medzi špecifické terapie v sociálnej rehabilitácii patria:

• Ergoterapia: Liečebný postup vychádzajúci z poznatkov, že poškodený orgán sa lieči cvičením určitých svalových skupín hravou formou. Pri deťoch je nevyhnutné spojenie slova, zrakovej a pohybovej predstavy.
• Muzikoterapia: Terapia prostredníctvom hudby.
• Dramatoterapia: Terapia prostredníctvom dramatických aktivít.
• Arteterapia: Terapia prostredníctvom výtvarného umenia.
• Hipoterapia: Terapia s pomocou koní.
• Canisterapia: Terapia s pomocou psov.

Metódy a techniky reedukácie, kompenzácie a akceptácie

Proces sociálnej rehabilitácie zahŕňa aj metódy zamerané na reedukáciu, kompenzáciu a akceptáciu:

Metódy a techniky reedukácie

• Súhrn postupov zameraných na využívanie a rozvoj uchovaných potencií poškodenej funkcie.
• Sociálno-rehabilitačné kurzy na obnovu fyzických a psychických síl (kurzy na zlepšenie mobility a priestorovej orientácie, na zlepšenie jemnej motoriky, kurzy asertivity, kurzy poradenstva a sebaobhajoby ľudských práv).
• Nácvik zručností pre zvládanie starostlivosti o vlastnú osobu, sebestačnosti, výchovné, vzdelávacie a aktivizačné činnosti.
• Edukácia v oblasti sociálno-právnej tematiky.
• Kariérne poradenstvo.
• Demonštrácia kompenzačných, rehabilitačných a ortopedických zdravotných pomôcok.

Metódy a techniky kompenzácie

• Súbor postupov zameraných na nahradenie chýbajúcich funkcií inými alebo na vyrovnanie nedostatkov u človeka so znevýhodnením v istej oblasti kvalitami v inej oblasti.
• Budovanie fyzickej kondície (fyzioterapia, hiporehabilitácia, canisterapia, ergoterapia).
• Výcvik v používaní protetických a kompenzačných pomôcok.
• Techniky rekreácie a rekondície.

Metódy a techniky akceptácie

• Sociálne poradenstvo.
• Psychoterapia, Arteterapia, Muzikoterapia, Dramatoterapia, Animoterapia.
• Šport, svojpomocné skupiny, voľnočasové aktivity.
• Individuálne rozvojové plány pre osoby s mentálnym postihnutím.

Formy a prostredie sociálnej rehabilitácie

Sociálna rehabilitácia sa poskytuje kontinuálne, v zmysle celoživotného vzdelávania. Môže mať ambulantnú alebo pobytovú formu.

Ambulantná a pobytová forma

Vhodnou formou poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale aj semináre, sústredenia či pobytové aktivity (pobytová forma). Ak má občianske združenie možnosti a dobré podmienky pre vykonávanie sociálnej rehabilitácie, osvedčili sa práve spomínané formy.

Zariadenia sociálnych služieb

Sociálnu rehabilitáciu je možné poskytovať všade tam, kde je o ňu záujem a kde sú vytvorené vhodné podmienky. Medzi zariadenia, ktoré poskytujú sociálne služby a s tým súvisiacu rehabilitáciu, patria:

Chránené dielne a podporované zamestnávanie

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce. Pracovné podmienky sú prispôsobené zdravotnému stavu zamestnancov.

Podporované zamestnávanie má za cieľ pomôcť občanom so zdravotným postihnutím prekonávať prekážky spojené s nástupom do práce a adaptáciou na nové prostredie. Štát zvýhodňuje zamestnávateľov, ktorí prejavia záujem o podporované zamestnávanie.

Rola lídra a asistenta v sociálnej rehabilitácii

Okrem samotných ľudí so zdravotným postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny (človek, ktorý vykonáva sociálnu rehabilitáciu) a jeden alebo viac asistentov. Líder a asistent podporujú sebaobhajcov v ich práci - zaznamenávajú názory jednotlivých účastníkov, pokiaľ je to potrebné, usmerňujú diskusiu, ponúkajú problémy, k riešeniam ktorých by sa malo stretnutie dopracovať.

Kvalifikácia a vlastnosti lídra

Pre zabezpečenie sociálnej rehabilitácie je potrebné vytvoriť vhodné prostredie a mať kvalifikovaných lídrov. Vhodné je najmä vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod.

Nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom so zdravotným postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú, a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť. Mal by byť zrelou osobnosťou a svoju rolu v skupine by mal brať zodpovedne. Mal by mať dobré komunikačné schopnosti a neustále sa vzdelávať a sebarozvíjať v prospech ľudí, ktorých podporuje.

tags: #socialna #rehabilitacia #ludi #so #zdravotnym #postihnutim