Pojem sociálna rehabilitácia sa dnes často stretávame v oblasti sociálnej práce a poskytovania sociálnej podpory a sociálnych služieb. Sociálna rehabilitácia je zameraná na to, aby človek mal zabezpečené také zručnosti a schopnosti, ktoré mu umožnia čo najlepšie fungovanie v prostredí, kde žije.
Napriek tomu, najmä z normatívnych dôvodov, sa ukazuje ako prospešné bližšie poznať špecifické možnosti, ktoré v tejto oblasti poskytujú jednotlivé rezorty a ich rezortná legislatíva. Normatívne dôvody vyplývajú zo štruktúry právnych systémov, sektorov, legislatívy a s tým spojeným financovaním.
Sociálna rehabilitácia predstavuje časovo ohraničené, plánované a koordinované procesy s jasnými cieľmi a prostriedkami. Rôzni účastníci spolupracujú pri poskytovaní konkrétnej podpory prijímateľovi sociálnych služieb, tak aby sa získali čo najvyššie funkčné schopnosti, zručnosti, samostatnosť a účasť v bežnom živote.
Definícia a ciele sociálnej rehabilitácie
Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností, alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách.
Poslaním sociálnej rehabilitácie je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti. Cieľom sociálnej rehabilitácie prijímateľov sociálnej služby (PSS) je rozvoj sociálnych kompetencií, t.j. obnova sociálnych a pracovných zručností, získanie schopností stratených či oslabených postihnutím.
Sociálna rehabilitácia sa zameriava najmä na oblasti ako: samostatnosť, nezávislosť od pomoci iných, dorozumievanie sa, spoločenské vystupovanie, rodinný život. Cieľom je odstránenie a zamedzenie sociálnej izolácie.
Rozdiel medzi habilitáciou a rehabilitáciou
Názvy habilitácia a rehabilitácia sú v súčasnosti nejednoznačné. Často nie je jasné, ako máme tieto pojmy správne definovať. Rozdielnosť týchto vyjadrení je aj medzi podporou jednotlivých cieľových skupín v sociálnych službách.
Pojem rehabilitácia v povedomí bežných ľudí najčastejšie súvisí so zdravotnou rehabilitáciou. Ide hlavne o opätovné získavanie schopností a zručností, ktoré človek už v minulosti mal. Princíp je jasný: odborným postupom navrátiť nejakej časti tela tú funkciu, ktorú mala predtým alebo sa aspoň k predchádzajúcej úrovni priblížiť.
Habilitácia vo všeobecnosti predstavuje rôzne druhy služieb a podpory s cieľom dosiahnutia čo najväčšej samostatnosti v bežnom živote. Proces habilitácie, kým sa dosiahnu stanovené ciele, je väčšinou dlhodobý. Zároveň sa predpokladá, že sa doň zapoja aj blízke osoby, tiež podporný personál - profesionáli.
Postupy a metódy habilitácie by mali byť prispôsobené potrebám daného prijímateľa sociálnych služieb a mali by vychádzať z jeho možností a schopností. V tomto prípade nejde o prinavrátenie existujúcej funkčnej schopnosti, ale o vybudovanie schopností, resp. zručností pre život rešpektujúcich originálne funkčné predpoklady a jedinečnosť konkrétneho človeka. Využívajú sa k tomu rozličné opatrenia a programy, ktoré nemajú výlučne zdravotný charakter, ako skôr vzdelávací, pracovný či sociálny charakter. Takýto širší koncept neuzatvára rehabilitáciu medzi steny zdravotníckych zariadení, nezaujíma sa len o telo a psychiku jedincov so zdravotným postihnutím a s chronickými chorobami.
Úvodom je vhodné pripomenúť, že niekedy je ťažko rozlíšiť, či v konkrétnom prípade ide o habilitáciu alebo rehabilitáciu, či je potrebné meniť existujúci stav z dôvodu, že doterajšie postupy boli nesprávne alebo preto, že chýbali.
Legislatívny rámec sociálnej rehabilitácie v Slovenskej republike
Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu alebo iné postavenie. Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva.
Medzi najdôležitejšie patria:
- Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách: V paragrafe 21 definuje sociálnu rehabilitáciu ako odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Tento zákon upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní, rieši tiež financovanie sociálnych služieb a dohľad nad ich poskytovaním.
- Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia: Vstupuje rovnako do účinnosti dňa 1. januára 2009. Nepoužíva síce priamo pojem sociálna rehabilitácia, ale pojem „podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti“ s dôrazom na jej maximálnu aktivizáciu a zachovanie ľudskej dôstojnosti.
Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri roku 2009. Podľa čl. 21 ods. 1 Charta zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, včítane dôvodu zdravotného postihnutia.
Slovensko rovnako musí akceptovať aj medzinárodné normy, zmluvy ktorých ratifikovalo. Medzi ne patrí aj Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006. Slovensko ho ratifikovalo v roku 2010.
V rámci predchádzajúcej právnej úpravy (zákona o sociálnej pomoci) sa využíval pojem rehabilitácia. Zo strany poskytovateľov sociálnych služieb i samotných občanov so zdravotným postihnutím však boli možnosti jej uplatnenia kritizované. Buď šlo o presadzovanie úzko poňatého modelu rehabilitácie s dôrazom na jej zdravotné aspekty (najmä v domovoch sociálnych služieb) alebo sa kritika vzťahovala na viazanosť sociálnej rehabilitácie na pobytovú formu sociálnej pomoci (napr. v rehabilitačnom stredisku).
Aspekty a postupy sociálnej rehabilitácie
Komplexný model rehabilitácie v sebe zahŕňa zdravotné, vzdelávacie, pracovné, individuálno-psychologické i sociálne aspekty. Ak však vychádzame z toho, že každý človek je spoločenská bytosť a každú činnosť vykonáva aj ako súčasť nejakej spoločenskej skupiny a pre skupinový osoh, potom každé opatrenie v rámci rehabilitačných programov by mohlo byť chápané ako sociálna rehabilitácia.
Sociálna rehabilitácia sa zabezpečuje rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivovaním schopností a posilňovaním viacerých návykov. Najčastejšie pri sebaobsluhe či pri úkonoch starostlivosti o domácnosť. Ak je klient odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je zameraná na konkrétne činnosti. Ide najmä o nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu.
Kľúčové oblasti sociálnej rehabilitácie:
- Sebaobsluha a starostlivosť o domácnosť: Konkrétne ide o samostatnosť pri zabezpečovaní osobnej hygieny, úprave lôžka, príprave stolovania, pri chystaní nápojov.
- Nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu: Tento výcvik je potrebné rozdeliť na dve samostatné činnosti, ktoré sú rovnako dôležité.
- V interiéri zabezpečujeme nácvik samostatnej chôdze po vopred stanovenej trase, ktorá sa dá obmieňať. Vždy je však potrebné klienta vopred informovať o všetkých prekážkach, aby nebol dezorientovaný.
- Výcvik v exteriéri je viacvrstvový. Začíname s výcvikom samostatného pohybu po blízkom okolí. V prípade presunu viacerých osôb poverujeme vybraného klienta, aby viedol skupinu, samozrejme pod dohľadom sociálneho pracovníka.
- Rozvoj a tréning poznávacích schopností: Je komplexná činnosť zasahujúca do všetkých sfér bežného života. Zabezpečovať sa musí kontinuálne počas celého dňa, mnohokrát neformálnym spôsobom. Do tejto kategórie patrí aj poznávanie farieb, určovanie množstva, miery a váhy či charakteristika počasia a obliekanie sa podľa toho. Sem zaraďujeme aj riešenie jednoduchých matematických úloh či hospodárenie s peniazmi.
- Zrakové a sluchové vnímanie: Drvivú väčšinu vonkajších vnemov prijímame prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu. Vekom tieto orgány strácajú svoju kvalitu. Pri zdravotnom postihnutí do tohto procesu môžu vstupovať aj ďalšie negatívne faktory, a to bez ohľadu na vek. Konkrétne ide o to, aby mal klient správne okuliare a s ich pomocou dokázal efektívne spracovávať zrakové vnemy.
- Komunikácia a sociálne interakcie: Komunikácia nie je len hovorené slovo, ľudia môžu svoje myšlienky vyjadrovať aj inými spôsobmi. „Rozprávať“ sa dá aj s pomocou rôznych predmetov, obrázkov a symbolov. Jednou z podôb komunikácie je aj písomný prejav, preto nácvik písma či tréning písomného prejavu je tiež žiaducou aktivitou. Táto oblasť sa delí na sféru osvojovania si návykov spoločenského správania a na oblasť budovania vzájomných vzťahov.
- Emocionálna regulácia: Duševné pohnutie (vzrušenie) môže mať pozitívnu i negatívnu podobu, takže tú prvú treba zvýrazňovať a tú druhú utlmovať. A to je úloha cvičení, ktoré sa v rámci sociálnej rehabilitácie v tejto oblasti uplatňujú. Autoagresia, zlosť, ale aj prejavy smútku nie sú žiaduce emócie.
- Fyzický rozvoj: Cvičenie je základom aktivít, ktoré súvisia s oblasťou fyzického vývinu. Azda najčastejšie sú plánované zdravotné prechádzky, ktoré môžu byť kombinované s krátkymi poklusmi. V čase, kedy sa nedá chodiť vonku (dážď, zima), sú veľmi atraktívne skupinové cvičenia. Pre tých, ktorí radšej posilňujú individuálne, sú k dispozícii trenažéry chôdze a stacionárne bicykle.
- Nakupovanie: Patrí do oblasti budovania nových návykov a vyžaduje si kooperáciu viacerých postupov. V prvom rade je potrebné vedieť, čo daný obchod ponúka, potom nasleduje výber tovaru a nakoniec jeho zaplatenie.
Formy a metódy sociálnej rehabilitácie
Sociálna rehabilitácia sa realizuje v rámci konkrétnych druhov sociálnych služieb ako ich súčasť (poskytovanie sociálnej rehabilitácie v rámci zariadenia podporovaného bývania; zariadenia pre seniorov; zariadenia opatrovateľskej služby; rehabilitačného strediska; domova sociálnych služieb; špecializovaného zariadenia pre osoby so špecifickými druhmi zdravotného postihnutia).
Sociálna rehabilitácia sa v rámci krízovej intervencie musí vnímať ako nástroj, ktorý je možné využívať vo všetkých troch prístupoch riešenia nepriaznivej sociálnej situácie. V takom prípade ide o prevenciu, krízovú intervenciu, ako aj o bývanie a podporu. V každom z týchto krokov je tento nástroj orientovaný na podporu a prípravu jednotlivcov v tom, aby získali dostatočné zručnosti na to, aby mohli fungovať čo najsamostatnejšie.
Aplikované záujmové činnosti:
- Čítanie a práca s knihou s využitím prvkov biblioterapie: Čítanie kníh ako podporný prostriedok pri zvládaní duševných (psychických) stavov. Podporuje rozvoj slovnej zásoby, nácvik vyjadrovania vlastných názorov, emocionálne prežívanie, empatiu.
- Hudobná záujmová činnosť s využitím prvkov muzikoterapie: Podpora mentálnej a fyzickej pohody prostredníctvom hudby, práce s rytmom, spevu, počúvania hudby či jednoduchého pohybu.
- Výtvarná záujmová činnosť s využitím prvkov arteterapie: Podpora estetického cítenia, tvorivosti, sústredenia, vnímavosti, sebavyjadrenia a sebareflexie.
- Pracovná činnosť s využitím prvkov ergoterapie: Podpora sebestačnosti v každodenných činnostiach a voľnočasových aktivitách, posilnenie pracovných návykov a rozvoj zručností.
- Záujmová činnosť s využitím prvkov reminiscencie zameraná na oživovanie spomienok: Oživovanie osobných spomienok prostredníctvom rozprávania a zdieľania zážitkov, príhod a udalostí.
- Pobyt na čerstvom vzduchu s využitím prvkov helioterapie: Rekreačné prechádzky, oddych a kontakt s prírodným prostredím, vrátane pôsobenia slnečného žiarenia.
- Podpora prijímateľov sociálnej služby pri príprave jedál s prvkami kulinoterapie: Podpora duševného zdravia, relaxácia, odreagovanie, výmena skúseností a posilnenie praktických zručností.
Princípy sociálnej rehabilitácie:
- Orientácia na potreby klienta.
- Orientácia na klienta ako individualitu.
- Orientácia na suverenitu klienta a podporovanie jeho kompetencií.
- Orientácia na image sociálneho klienta.
Time management v sociálnej rehabilitácii
Z hľadiska časovej organizácie delíme sociálnu rehabilitačnú činnosť na:
- Preventívna: Predchádzanie vzniku chýb alebo porúch - ozdravovacie pobyty, preventívna práca s mládežou, zdravý životný štýl.
- Aktuálna: Nastupuje bezprostredne po vzniku problémovej situácie s cieľom odstrániť, alebo zmierniť dopad na klienta; podľa dĺžky trvania môže byť krátkodobá (dni) alebo dlhodobá (roky).
- Následná: Súbor služieb nadväzujúci na aktuálnu rehabilitáciu.
Sociálna rehabilitácia nie je ohraničená. Realizuje sa v priebehu pracovného dňa od 8.00 - 15.00 hod. Pri každej činnosti je potrebné dodržiavať pravidlá bezpečnosti.
Profesijná rehabilitácia
Profesijná rehabilitácia je dlhodobý proces práce s občanmi, ktorí prekonali úrazy resp. iné vážne ochorenia s cieľom prinavrátenia sa do pôvodného pracovného procesu, resp. na nové pracovné miesto na trhu práce - najmä formou ergoterapie, podporovaného zamestnávania. Zameriava sa na profesijnú prípravu, prieskum príležitostí na trhu práce, kariérové poradenstvo, precvičovanie pracovných zručností, nácvik nových pracovných zručností, rekvalifikáciu (zmena doterajšej kvalifikácie).
Zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení definuje pracovnú rehabilitáciu ako „výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo FO zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.“
Zabezpečuje ju Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení alebo inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. Náklady s tým spojené uhrádza Sociálna poisťovňa (aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné), po dobu 6 mesiacov, najviac 12 mesiacov.
tags: #socialna #rehabilitacia #je #odborna