Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, ktorá sa zameriava na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti jednotlivca. Jej hlavným cieľom je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím, pretože je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu týchto osôb. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote.
Komplexná rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.
Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych. Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť.
Sociálna rehabilitácia je proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu.
Ciele sociálnej rehabilitácie
Cieľom sociálnej rehabilitácie je aktivizovať vnútorné schopnosti občana na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Pod vedením odborného garanta rehabilitácie absolvovať cvičenie - rehabilitáciu so zreteľom na zvýšenie fyzickej kondície rozvoja pohybovej schopnosti a sebaobsluhy. Hlavným cieľom sociálnej rehabilitácie je odstránenie a zamedzenie sociálnej izolácie. Zameriava sa na opätovné nadviazanie a získanie nových vzťahov a kontaktov, obnovu fyzickej a pracovnej výkonnosti. Cieľom je začleniť klienta späť do spoločnosti bez potreby zásadných zmien, teda socializovať ho.
Princípy sociálnej rehabilitácie
- Orientácia na potreby klienta.
- Orientácia na klienta ako individualitu.
- Orientácia na suverenitu klienta a podporovanie jeho kompetencií.
- Orientácia na image sociálneho klienta.
Časová Organizácia Sociálnej Rehabilitácie
Z hľadiska časovej organizácie sa sociálna rehabilitačná činnosť delí na:
- Preventívna: Predchádzanie vzniku chýb alebo porúch (napr. ozdravovacie pobyty, preventívna práca s mládežou, podpora zdravého životného štýlu).
- Aktuálna: Nastupuje bezprostredne po vzniku problémovej situácie s cieľom odstrániť alebo zmierniť jej dopad na klienta. Môže byť krátkodobá (dni) alebo dlhodobá (roky).
- Následná: Súbor služieb nadväzujúcich na aktuálnu rehabilitáciu.
Terapeutické prístupy a metódy v psychosociálnej rehabilitácii
V rámci sociálnej rehabilitácie inštruktori používajú rôzne terapie, prípadne ich prvky, ktoré prispievajú k dosahovaniu stanovených cieľov.
Arteterapia
Arteterapia je liečebné využívanie rôznych výtvarných prostriedkov a činností. Je zameraná na využívanie umenia, hlavne výtvarného umenia a výtvarnej tvorby ako aj na ďalšie umelecké a tvorivé činnosti ako kreslenie, maľovanie, modelovanie, vyfarbovanie, vyšívanie, háčkovanie, pletenie, paličkovaná čipka a iné ručné práce. Slúži ako motivujúci prvok a vedie k celkovému citovému, intelektuálnemu a duchovnému rozvoju osobnosti. Arteterapia je veľký zdroj diagnostických informácií, zdokonaľovanie rečového prejavu formou čítania, písania, rozvoj slovnej zásoby, nácvik básní a divadiel.
Biblioterapia
Biblioterapia je metóda, ktorá využíva účinky čítania na podporu psychického zdravia klienta. Využíva pôsobenie kníh, písaných textov a hovoreného slova, čítanie príbehov a rozprávok s vyjadrením sa k danej téme, lúštenie krížoviek, osemsmeroviek a pod., rozprávanie vtipov, počúvanie a predčítanie kníh, rozprávanie príbehov na základe vlastnej fantázie. Súčasťou biblioterapie je knižnica a možnosť pripojenia sa na internet, sledovania TV, DVD a CD z akcií a života klientov zariadenia.
Muzikoterapia
Muzikoterapia je liečebná metóda, ktorá sa pokúša pomocou hudby, rytmu a harmónie priaznivo ovplyvniť psychický a fyzický stav človeka. Využíva uplatnenia hudby v záujme ľudského zdravia. Pomáha pri odstraňovaní zmien správania a konania človeka, zlepšuje schopnosť koncentrácie, uľahčuje rozhodovanie, rozvíja tvorivé myslenie, komunikáciu, vnímavosť, pamäť a fantáziu. Muzikoterapia zahŕňa počúvanie piesní, hudobných nahrávok, spievanie pre potešenie a dobrú náladu, vyjadrovanie pocitov a emócií pri počúvaní hudby, hudobných nástrojov, žánrov a pod.
Pracovná terapia a tvorivé dielne (Ergoterapia)
Ergoterapia je pracovná terapia alebo činnostná terapia, využíva pracovnú činnosť s cieľom dosiahnuť zlepšenie funkcií organizmu. Je to činnosť zameraná na osvojenie pracovných návykov a zručností klienta pri vykonávaní pracovných aktivít, pod odborným vedením. Účelom je obnova, udržanie alebo rozvoj fyzických, mentálnych a pracovných schopností. Najčastejšími formami pracovnej terapie sú vykonávanie rôznorodých jednoduchých pracovných úkonov ako práca v zeleninovej záhradke, hrabanie sena, starostlivosť o kvety, polievanie porastov, kvetinových záhonov, čistenie, zametanie a upratovanie chodníkov, úprava areálu, práce zamerané na estetizáciu blízkeho prostredia, pletenie košíkov. Prostredníctvom ergoterapie sa snažíme dosiahnuť maximálnu samostatnosť a nezávislosť PSS v domácom, pracovnom a sociálnom prostredí a tým zvýšenie kvality ich života. Pri práci s PSS sa zameriavame na sebaobsluhu, upratovacie práce, práce s technickým materiálom, prírodninami, práce v keramickej dielni.
Ďalšie terapeutické prístupy
- Canisterapia: Jedna z metód rehabilitácie, ktorá využíva pozitívne pôsobenie psa na človeka v oblasti psychickej, fyzickej a sociálnej pohody.
- Dramatoterapia: Terapia prostredníctvom dramatických prostriedkov, najmä implementácia pohybu, tanca, hudby, spevu, využívanie divadelných a rolových modelov. Cez hranie rolí si môžu klienti efektívne riešiť problémy, rozvíjať sociálne cítenie, prehlbovať spoluprácu, vzájomné vzťahy v skupine, uľahčovať pochopenie druhých, uvoľniť sa, formovať postoje.
- Reminiscenčná terapia: Aktivizačná liečba, ktorá využíva zachovanú dlhodobú pamäť klienta a cez jeho spomienky ho aktivizuje. Pri tejto terapii sa využívajú spomienky a ich vybavovanie prostredníctvom rôznych podnetov ako sú staré fotografie, predmety, hudba a všetko, čo sa viaže na aktívny život klientov. Patria sem najmä rodinné udalosti, na ktoré klienti radi spomínajú.
- Záhradná terapia: Liečebná metóda, pri ktorej sú pre zlepšenie fyzickej kondície, stavu mysle a nálady človeka, využívané rastliny a s rastlinami súvisiace záhradnícke práce. V zariadeniach sa využíva aktívna aj pasívna forma (odpočívanie v záhrade alebo prechádzka v parku).
- Multisenzorické prostredie alebo terapia Snoezelen: Špeciálne a príjemne upravené prostredie, kde na zmysly jednotlivca pôsobia podnety - svetlá, hudba, vône, príjemné textúry a povrchy. Podporuje rozvoj vnímania, emocionality, kognitívnych procesov, komunikácie a motoriky.
Liečebná pedagogika (LP)
Liečebná pedagogika je odbor, ktorý realizuje liečebno-výchovné formy pomoci psychosociálne narušeným osobám. Zameriava sa na kompetencie klienta žiť svoj život a riešiť svoje problémy, pričom využíva pohyb, zamestnanie, hru a umeleckú tvorbu vo forme individuálnej, skupinovej a komunitnej terapie. Využíva aj psychoterapiu, jej prístupy a relaxačné techniky. Je predovšetkým o výchove a terapii, o každodennom sprevádzaní človeka v ťažkostiach a spoločnom objavovaní jeho možností počas celého jeho života. Formy práce v LP majú rôznu podobu a prispôsobujú sa diagnóze a problému klienta trvaním, frekvenciou a komplexnosťou jednotlivých foriem. Dôležitá je aj dohoda s klientom alebo s jeho zástupcom o poskytnutí starostlivosti.
Formy práce v LP:
- Liečebnopedagogické cvičenia: Najčastejšia forma práce, zameraná na rozvíjanie funkcií, vytváranie zručností a podporu schopností.
- Liečebnopedagogické programy: Pravidelná starostlivosť realizovaná v krátkej časovej náväznosti, aby opatrenia pôsobili intenzívne, komplexne a boli napojené na prostredie klienta a na starostlivosť iných.
- Bazálna stimulácia: Využíva sa pri poškodeniach CNS, senzorických, psychických, somatických a viacnásobných poruchách, po mozgových príhodách a operáciách. Spočíva v sprostredkovaní elementárnych podnetov na úrovni, ktorá je pre klienta dobre zrozumiteľná.
- Senzomotorický stimulačný program: Uplatňuje sa najmä u detí s nerovnomerným alebo spomaleným vývinom, pri nemobilných pacientoch, pri závažných ochoreniach CNS, u pacientov po ťažkých úrazoch, ale aj pri poruchách učenia.
- Podporný program: Vychádza z premisy, že klient by nemal byť odkázaný sám na seba. Uplatňuje sa pri zabezpečovaní kvality ich života a využíva sa u klientov, kde už nemožno očakávať zlepšenia, ale len udržovanie funkcií.
- Reedukačný program: Koriguje následky nevhodnej výchovy v prípadoch, kedy bežné výchovné postupy už nestačia.
- Sociointegračný program: Realizuje sa najmä pri veľkých prekážkach, ktoré znemožňujú sociálnu integráciu. Obsahom je nácvik sociálnych zručností pri nadväzovaní vzťahov a spolupráce, nácvik zručností riešenia problémov a prispôsobovaniu sa sociálnej realite.
- Program psychosociálnej rehabilitácie: Je určený pre ľudí, ktorí boli v živote funkční a integrovaní, ale po veľmi ťažkej traume, úraze, ochorení sa musia naučiť zvládať životné situácie.
- Individuálny edukačný program: Má význam pre deti s ťažkými poruchami učenia, poruchami senzorickej integrácie a komunikácie, psychopatologickým diagnózam, s poruchami vývinu a správania.
- Krízový program: Krízové situácie, ktoré ohrozujú jedinca, môžu viesť k posttraumatickej stresovej poruche. Program krízovej intervencie je zameraný na prevenciu, prvú pomoc, sprevádzanie a terapiu.
Komplexný prístup k rehabilitácii
Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Aktivity zamerané na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku majú aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sociálna rehabilitácia podporuje rozvoj schopností, ktoré človek s telesným a ťažkým telesným postihnutím potrebuje k samostatnému životu. Použitím metód a programov sociálnej rehabilitácie klienti rozvíjajú svoje schopnosti a získavajú potrebné pracovné návyky.
Typy rehabilitácie
- Liečebná rehabilitácia: Je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
- Pedagogická rehabilitácia: Je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
- Pracovná rehabilitácia (Profesijná rehabilitácia): Je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti.
Kto je osoba s telesným postihnutím?
Sú tu zahrnuté tri skupiny postihnutých jedincov. Nedá sa vždy určiť, do ktorej skupiny daný jednotlivec patrí, pretože uvádzané skupiny postihnutia nemožno presne ohraničiť. Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť - primeranú pomoc svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo jestvuje veľa typov telesného postihnutia. Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca.
Potreby takto postihnutého jedinca sa vo väčšej či menšej miere týkajú patričnej zdravotníckej starostlivosti, úprave fyzického prostredia (bezbariérovosť, úprava bytu - nábytku, prispôsobenie nástrojov a pomôcok na vykonávanie istých činností, úpravy pracovísk a pod.), formovania spoločenských vzťahov (akceptovanie jedinca ak je žiak, zo strany rovesníkov a akceptovanie zdravej populácie vo sfére života) a pod. Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov.
Prekážky a výzvy
Napriek snahám o minimalizáciu bariérových priestorov, až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú alebo ich využívajú, sú bariérové. Bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím tak nie sú vždy zabezpečené. Pre telesne postihnutých je dôležité urobiť všetko pre svoje zdravie, vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom žiť. Spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch im umožňujú nielen získať kondičku a posilniť svalstvo, ale aj psychicky pookriať.
Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky. Prejavuje sa pretrvávajúcimi architektonickými bariérami, nedostatočným a často priestorovo nevhodným riešením WC v kultúrnych zariadeniach, v hypermarketoch, v zdravotníckych zariadeniach, v dostupnosti úradov - štátnych inštitúcií.
Sociálna rehabilitácia v zariadeniach sociálnych služieb
Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. § 21 o sociálnych službách je sociálna rehabilitácia odborná činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti fyzickej osoby rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách s maximálnym využitím prirodzených zdrojov v rodine a komunite. Ak je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je najmä: Nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu, výučba písania a čítania Braillovho písma, sociálna komunikácia.
V zariadeniach sa kladie dôraz na individuálny potenciál každého klienta, ktorý sa snažíme rozvíjať. Nezastupiteľnú úlohu v tomto kontinuálnom procese má klientova rodina a samozrejme, klient samotný, jeho aktivita, snaha posúvať sa, učiť sa a rozvíjať svoje schopnosti. Sociálna rehabilitácia je proces, ktorý vychádza z dôkladnej diagnostiky a poznania každého klienta.
Pri spoločných hrách sa vedú klienti formou hry k nácviku prác v domácnosti ako je utieranie prachu, zametanie, pranie, žehlenie, upratovanie hračiek, varenie v kuchynke, stolovanie a podávanie stravy. V okolí zariadenia je krásna záhrada, ktorú sme využívali spolu s klientmi na nácvik orientácie v priestore a čase, mobilitu - chôdzu po rovine, cez prekážky a po schodoch. Prijímatelia sociálnych služieb majú vypracované plány sociálnej rehabilitácie vrátane individuálnych plánov a rizikových plánov.
Oblasti zamerania sociálnej rehabilitácie v zariadeniach:
Percepčná oblasť:
- Zrak: Stimulácia zraku, aby klienti vedeli využívať zvyšky zraku vo svoj prospech.
- Sluch: Stimulácia sluchu, rôzne sluchové cvičenia.
- Hmat: Stimulácia hmatu, prijímanie informácií prostredníctvom hmatu.
Oblasť orientácie a mobility:
- Nácvik orientácie a mobility v interiéri, exteriéri - je dôležité upozorňovať na všetky zmeny v interiéri, pretože ak o nich nevedia, spôsobia zmätok a dezorientáciu.
- Orientácia v blízkom okolí.
Kognitívna oblasť:
- Orientácia v čase - včera, dnes, zajtra, mesiace, dni, hodiny.
- Poznávanie farieb, poznávanie a určovanie množstva, miery, váhy.
- Poznávanie a pomenovanie počasia - obliekanie podľa počasia.
- Hospodárenie s peniazmi, riešenie matematických príkladov.
- Informácie z bežného života - politika, šport, kultúrne udalosti.
Komunikačná oblasť:
- Komunikácia pomocou predmetov, obrázkov, symbolov.
- Nácvik písma, podpisu.
Emocionálna oblasť:
- Eliminácia negatívnych prejavov - autoagresia, zlosť a pod.
- Stimulácia k prejavom radosti pri aktivitách, ktoré prinášajú radosť.
- Vyjadrovanie prejavov smútku.
- Podporovanie citovej väzby k rodičom, súrodencom, členom rodiny.
Sociálna oblasť:
- Osvojenie si návykov spoločenského správania - prosím, ďakujem, pozdravy, privítanie hostí, lúčenie sa, primerané správanie vo verejných priestoroch - cukráreň, kaviareň, v obchodoch, galérii.
- Budovanie vzájomných vzťahov - k blízkym členom rodiny, ku klientom, ku pracovníkom, ktorí s nimi robia, k susedom.
- Nácvik sebaovládania v rôznych situáciách.
- Účasť na spoločenských udalostiach - oslavy narodenín, svadba, vštepovanie správneho a primeraného správania.
Oblasť zručností pre každodenný život:
- Hygienické návyky, sebaobslužné návyky, stolovanie, úprava lôžka.
- Drobné domáce práce, príprava nápojov - káva, čaj.
- Ošetrovanie kvetov, prácu v záhrade - hrabanie listov, zametanie, nakupovanie.
Oblasť fyzického vývinu:
- Športové aktivity, vychádzky, bicyklovanie, zdravotné cvičenia.
Individuálne plány a kľúčoví pracovníci
Každý prijímateľ sociálnych služieb (PSS) má vypracovaný Individuálny plán s programom sociálnej rehabilitácie. Dôležitú rolu pri tvorbe IP má kľúčový pracovník PSS, ktorý sa úzko podieľa, v spolupráci s interdisciplinárnym tímom, na tvorbe IP s programom sociálnej rehabilitácie, prispieva k návrhom a citlivým prístupom koriguje ciele a metódy s ohľadom na stupeň odkázanosti PSS na pomoc fyzickej osoby. Jednotlivé opatrenia a ciele nadväzujú na diagnostiku. PSS sa aktívne spolupodieľajú na tvorbe svojich Individuálnych plánov (IP) a na hodnotení týchto plánov. Kvalitne vypracovaný individuálny plán pomáha nájsť prijímateľovi sociálnej služby vlastné limity. Program sa priebežne upravuje podľa vzniknutých zmien a potrieb prijímateľa sociálnej služby.
Voľný čas a sociálne aktivity
Trávenie voľného času v živote telesne postihnutého má nesmierny význam. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory, vyvádza človeka z pasivity. V neposlednom rade vyplňuje jeho voľný čas. Všetky tieto faktory vo zvýšenej miere sa uplatňujú u človeka telesne postihnutého, obzvlášť u človeka, ktorému postihnutie sa stalo nedávno.
Partnerské a sexuálne vzťahy
Pre každého človeka (i prednášajúceho lektora) sú partnerské a sexuálne vzťahy dôležité, každý má k týmto otázkam určitý postoj. Dávnejší názor, že ťažko postihnutí sú asexuálni, je prekonaný, aj keď to u jednotlivcov pretrváva. Väčšina postihnutých víta konzultáciu. Mnoho lekárov však nie je dosť informovaných, aby mohli zasvätene poradiť. Prednáška sa snaží otvorene poradiť v otázkach, o ktorých sa obvykle verejne nehovorí. Od začiatku je nutné zdôrazniť aj zodpovednosť k partnerovi, prípadne deťom, ktoré sa narodia.
Kompenzačné pomôcky
Úraz alebo nemoc vo veľa prípadoch poškodí základné funkcie ľudského organizmu a človek prestane ovládať úlohy, ktoré pre neho boli predtým samozrejmé. Niekedy sa dá zhoršenie pohyblivosti končatín, zoslabeniu hmatového mechanizmu atď. odstrániť intenzívnou rehabilitáciou. V niektorých prípadoch však ani najlepšia rehabilitácia nemôže nahradiť stratu funkcií horných alebo dolných končatín, nech už samostatnou (amputáciou) alebo praktickým (ochrnutím spôsobené prerušením miechy). Tu je nutné použiť špeciálne pomôcky, ich úlohou je úplne alebo aspoň čiastočne nahradiť funkciu jednotlivých časti tela. Dôležité je informovať účastníkov o tom, ako si môžu zabezpečiť a opraviť tieto pomôcky.
Ľudské práva a sebaobhajoba
Dôležitou súčasťou rehabilitácie je aj poradenstvo a sebaobhajoba ľudských práv. Pri osobách so zdravotným postihnutím ide hlavne o ich integrácie do spoločnosti. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu… alebo iné postavenie. Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva, ako sú Zákon 448/2008 o sociálnych službách a Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Slovensko rovnako musí akceptovať aj medzinárodné normy, zmluvy ktorých ratifikovalo, vrátane Dohovoru o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006.
tags: #socialna #rehabilitacia #ciele