Zakázané mesto, známe aj ako Purpurový cisársky palác, je rozsiahly palácový komplex v srdci Pekingu. Po stáročia bolo sídlom čínskych cisárov a centrom ich moci. Jeho história je plná tajomstiev, intríg a pompéznosti.
Zakázané mesto (čín. 紫禁城 - C’-ťin-čcheng, pchin-jin: Zǐjìnchéng, doslova „Purpurové zakázané mesto Pekingu“) bol čínsky cisársky palác počas dynastií Ming a Čching. Nachádza sa v strede Pekingu, v Číne, a teraz slúži ako palácové múzeum. Po takmer päť storočí slúžil ako domov cisára a jeho domácnosti, a taktiež ako obradné a politické centrum čínskej vlády. V roku 1987 bolo zapísané na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Dnes je Zakázané mesto prístupné verejnosti ako múzeum a patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky sveta.
Pôvod a výstavba Zakázaného mesta
Zakázané mesto dal postaviť cisár Jung-le z dynastie Ming na začiatku 15. storočia. Výstavba prebiehala v rokoch 1406 až 1420 a podieľalo sa na nej odhadom milión robotníkov a stotisíc remeselníkov. Mesto bolo postavené ako nové hlavné mesto ríše po tom, čo cisár Jung-le vyhnal Mongolov z Pekingu.
Cisár Jung-le, tretí panovník rodu Ming, vládol v období 1403 - 1423. Nevedno, či sa rozhodol postaviť tento skvost na mieste bývalého mongolského paláca, ktorý v roku 1274 urobil mimoriadny dojem na Marca Pola, alebo či si vzal príklad z paláca mongolského cisára Chubilajchána.
Na výstavbu svojho cieľa povolal okolo stotisíc remeselníkov a milión robotníkov, ktorí tu postupne postavili osemsto palácov, sedemdesiatpäť siení, množstvo chrámov, pavilónov, knižníc, ateliérov so záhradami, nádvoriami, cestami a so všetkým, čo k tomu prináleží. Materiály prišli zo všetkých kútov ríše: kamenia regiónov Pekingu, mramoru od Šanghaja, drevo z provincií Yunnan a Sichuan a tehál z Shandong. Väčšina najväčších kameňov sa na miesto prepravila saňami po ľadových cestách. Robotníci kopali studne približne každých 500 m, aby mohli ľad ešte viac zvlhčiť a aby sa sane po ľade kĺzali ľahšie. Ukázalo sa, že takýto spôsob prepravy bol efektívnejší ako využitie vozu na kolesách.
Architektúra a symbolika
Architektúra Zakázaného mesta je majstrovským dielom tradičnej čínskej palácovej architektúry. Rozprestiera sa na ploche 72 hektárov (720 000 m²) a skladá sa z takmer 1000 budov a viac ako 8700 miestností. Mesto je obklopené 11 metrov vysokým múrom a vodnou priekopou, čo zdôrazňuje jeho izoláciu a exkluzivitu. Zakázané mesto je 960 metrov dlhý a 750 metrov široký. Steny sú 7 do 10 metrov vysoký a 52 metrov široký vodná priekopa, sú. Obranné múry obklopujú celé Zakázané mesto, siahajú do výšky takmer 8 m, pričom pri zemi sú široké 8,6 m a postupne sa zužujú na 6,7 m. Hĺbka priekop siaha do 6 m, je široká 52 m a dlhá 3,5 km.
Usporiadanie mesta je prísne symetrické a riadi sa princípmi feng-šuej. Všetky dôležité budovy ležia na centrálnej osi v smere sever-juh. Ďalšie palácové budovy sú po dvojiciach usporiadané po oboch stranách osi alebo pozdĺž rovnobežných vedľajších osí. Na juhu areálu Zakázaného mesta stoja veľké siene slúžiace na ceremónie a recepcie. Obytné paláce zase stoja na severe. Cisárske siene Zakázaného mesta sú na navýšenej terase, ku ktorej vedie bohato dekorované schodište, ktoré je zdobené cisárskym drakom.
Symbolické farby
Farby použité v Zakázanom meste majú symbolický význam. Žltá farba, ktorá dominuje strechám budov, bola tradične spájaná s cisárom a symbolizovala jeho moc a autoritu. V čínskej kultúre žltá farba sa viaže so slávou, hrdinstvom, ale aj stredom - Číňania svoju krajinu považovali za stred vesmíru. Červená farba, ktorá sa často používa na stenách a stĺpoch, symbolizuje šťastie, spokojnosť a úspech. Fialová má v čínštine dva významy. Je farbou reprezentujúcou priaznivé znamenie, mudrcov, cisárov a pokladov. Fialová má tiež význam v čínskej astrológii - hviezda Polárka sa v čínštine označuje aj ako fialová a predstavuje stred severnej oblohy. Považuje sa za sídlo nebeského cisára. Čínsky cisár sa považoval za syna nebies, a preto aj jeho sídlo malo zodpovedať tomu nebeského cisára.
Zvieracie motívy a klince
Zakázané mesto je plné sôch zvierat, ktoré majú symbolický význam. Draci symbolizujú cisársku moc, levy odháňajú zlých duchov a žeriavy a korytnačky symbolizujú dlhovekosť. V komplexe sa nachádza Dračí trón, pretože drak ma symbolizovať božskú cisársku moc, silu, zdravie a šťastie. Vyobrazenia draka si v Zakázanom meste všimnete často - dračie rezby či pozlátené sochy sú všadeprítomné.
Zakázané mesto má obdĺžnikový tvar a štyri brány, pričom Poludníková brána je hlavná brána a jediný vchod pre turistov. Všetky brány sú zdobené 81 klincami v 9 radoch a 9 stĺpcoch. Výnimkou je brána Dung-chua, ktorá má 72 klincov v 8 radoch a 9 stĺpcoch. V čínskej kultúre číslo 9 znamená úplnosť, večnosť, dlhovekosť a šťastie.
Prepracovaný obranný systém a protipožiarna ochrana
Obranný systém Zakázaného mesta zahŕňal brány, bránové veže, strážne veže, múry aj systém priekop. Priekopa slúžila okrem ochrany paláca a cisára aj na odvádzanie dažďovej vody a prevenciu proti požiarom. Zakázané mesto bolo postavené z dreva, čo predstavovalo vysoké riziko požiaru. Hoci od jeho postavenia na mieste vypuklo aspoň 40 požiarov, palácový komplex je stále dobre zachovaný. V Zakázanom meste pôsobí špeciálny hasičský zbor, ktorý pravidelne kontroluje všetky časti komplexu. Okrem toho hasiči pomáhajú aj pri prevencii terorizmu v areáli. Oblasť pôsobnosti tohto hasičského zboru nezahŕňa iba Zakázané mesto, ale aj 64 ďalších inštitúcií.
Život v Zakázanom meste
Od roku 1421 až do roku 1911 nesmel do Zakázaného mesta vstúpiť žiaden obyčajný človek. Vládlo v ňom dvadsaťštyri cisárov z rodu Ming a Čching. Až do roku 1911, kedy vypukla Sinchajská revolúcia a vznikla republika, bolo mesto oddelené od sveta pôvodnými múrmi a vodnou priekopou. Po dlhých stáročiach, izolovanosť od okolitého sveta mierne poľavila. Napriek tomu však boli jeho tajomné zákutia pre obyčajného človeka stále neprístupné. Za votrelca sa považoval každý, kto tam nežil a nepracoval pre záujmy tamojších obyvateľov. Výsadu zdržiavať sa za múrmi Zakázaného mesta, mali okrem cisárov a ich rodinných príslušníkov, dvorania, služobníci, kuchári a palácový personál.
Samotný cisár mal k dispozícii tisíc služobníkov, šesťtisíc kuchárov a deväťtisíc konkubín, ktoré strážila až sedemdesiattisícčlenná „armáda“ eunuchov. Život v Zakázanom meste bol prísne regulovaný a riadil sa zložitým systémom pravidiel a protokolov. Cisár bol považovaný za Syna nebies a jeho každodenný život bol obklopený obradmi a ceremóniami.
Vnútorné a vonkajšie nádvorie
Zakázané mesto sa delí na dve hlavné časti: vonkajšie nádvorie a vnútorné nádvorie. Vonkajšie nádvorie slúžilo predovšetkým na obradné účely a konali sa tu dôležité štátne udalosti, ako napríklad korunovácie, cisárske svadby a audiencie pre zahraničných vyslancov. Vnútorné nádvorie bolo súkromnou rezidenciou cisára a jeho rodiny.
Medzi najdôležitejšie miesta vo vonkajšom nádvorí patrí Sieň najvyššej harmónie, Sieň centrálnej harmónie a Sieň zachovania harmónie. V týchto sieniach sa konali najdôležitejšie štátne obrady a cisár tu prijímal vysokých úradníkov a zahraničných hostí. Sieň najvyššej harmónie Tchaj-che-tien je zo všetkých troch siení najväčšia a najstaršia. Prebiehali v nej oslavy Nového roku, korunovácia cisárov a ich narodeniny. Stojí na trojpodlažnom mramorovom podstavci a vedie k nej trojica schodísk, pričom to prostredné, hlavné bolo určené iba pre cisára. Nasleduje ju Sieň Dokonalej harmónie Čung-che-ien, ktorá je zo všetkých najmenšia. Tu sa slávil nový poľnohospodársky rok a cisár sa tu pripravoval na ceromónie konané v predchádzajúcej sieni. Posledná je Sieň Zachovania harmónie Pao-che-tien kde boli prijímaní zahraniční vyslanci. Tým končí vnútorná, obradná časť mesta.
Vnútornú, súkromnú časť od tej obradnej oddeľuje Brána Nebeskej čistoty Čchien-čching-men. Vstúpiť do tejto časti mali povolené iba eunuchovia a cisárovi príbuzní. Prvou budovou vnútornej časti je Palác Nebeskej čistoty Čchien-čching-kung, ktorý slúžil ako cisárova spálňa. Nasleduje neveľká Sieň Jednoty Ťiao-tchaj-tien kde spávali cisárovné, tiež sa tu uchovávalo 25 cisárskych pečatí.
Eunuchovia a konkubíny
Významnú úlohu v živote Zakázaného mesta zohrávali eunuchovia a konkubíny. Eunuchovia boli kastrovaní muži, ktorí slúžili ako služobníci a správcovia v paláci. Mali na starosti rôzne úlohy, od upratovania a varenia až po stráženie cisára a jeho rodiny. Konkubíny boli ženy, ktoré žili v paláci a slúžili ako cisárove milenky. Mali rôzne hodnosti a ich hlavnou úlohou bolo porodiť cisárovi dediča.
V období, kedy cisári obývali Zakázané mesto, existoval oficiálny systém, podľa ktorého si vyberali svoje konkubíny. Kandidátky mali zvyčajne 14 až 16 rokov a hlavnými kritériami boli ich cnosti, vzhľad, telesná kondícia, správanie a charakter. Cisárske konkubíny mali rôzne hodnosti a cisár si ich bral do paláca, aby mal čo najviac synov a zaručil si tak nástupcu. Konkubíny strážili eunuchovia, aby sa zabezpečilo, že ich nemôže oplodniť nikto iný než cisár. "Niektoré nikdy vládcu nevideli a keď zostarli, museli zo Zakázaného mesta odísť. Mali len 25, no na vydaj už boli pristaré," hovorí Gary.
Tvoj život ako konkubíny
Ochrana a bezpečnosť
Zakázané mesto bolo prísne strážené a chránené. Múry a priekopy mesta slúžili ako obranné prvky a v paláci pôsobila rozsiahla sieť strážcov a vojakov. Prístup do mesta bol prísne kontrolovaný a neoprávnený vstup sa trestal smrťou. Z obavy o vlastnú bezpečnosť musel cisár každú noc meniť svoju spálňu. "Nikto si nebol istý, v ktorej posteli panovník spí. Vedelo to iba niekoľko najbližších. Túto paranoju spôsobil pokus o vraždu jedného z cisárov dynastie Ming," dodáva sprievodca Gary. Posledného panovníka Pchu Ji vyhnali u paláca začiatkom 20. storočia a z konkubín sa stali ženy budujúce socializmus.
Zakázané mesto ako múzeum
Po zániku cisárstva v roku 1911 sa Zakázané mesto stalo majetkom štátu. V roku 1925 bol palácový komplex otvorený pre verejnosť ako múzeum, známe ako Palácové múzeum. Múzeum vystavuje rozsiahlu zbierku artefaktov, vrátane obrazov, keramiky, bronzov, šperkov a ďalších predmetov, ktoré dokumentujú históriu a kultúru cisárskej Číny. Návštevníci si môžu prezrieť paláce, siene, záhrady a nádvoria a získať tak predstavu o živote v Zakázanom meste.
Dnes je Zakázané mesto prístupné verejnosti ako múzeum a patrí medzi najvýznamnejšie turistické atrakcie v Pekingu. Zakázané mesto je nielen historickou pamiatkou, ale aj živým kultúrnym centrom, ktoré organizuje výstavy, prednášky a ďalšie podujatia. V roku 1987 bolo Zakázané mesto zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Patrí medzi najnavštevovanejšie pamiatky na svete. V roku 2018 ho navštívilo viac ako 17 miliónov návštevníkov.
Zaujímavosti a fakty o Zakázanom meste
- Najväčší palácový komplex na svete: Zakázané mesto je najväčší palácový komplex na svete, ktorý sa rozprestiera na ploche 72 hektárov.
- Počet miestností: Hovorí sa, že Zakázané mesto má 9999,5 miestností. Toto číslo je symbolické a odkazuje na nebeský palác, ktorý má podľa legendy 10 000 miestností. V rôznych zdrojoch sa presný počet izieb líši, no je isté, že sa pohybuje okolo 9 000.
- Na strechách nikdy nesedia žiadne vtáky: Sklon každej z nich je strmší než zvyčajne a glazované škridle sú nie len estetické, ale aj veľmi klzké, takže vtáky na nich nemôžu pristáť.
- Mačky v Zakázanom meste: Mačky žijú v Zakázanom meste už po stáročia. Pôvodne boli chované na lov myší, ale stali sa aj symbolom paláca a obľúbenou atrakciou pre návštevníkov.
- Filmové kulisy: Zakázané mesto slúžilo ako kulisy pre mnohé filmy a televízne seriály, vrátane slávneho filmu "Posledný cisár" od Bernarda Bertolucciho.
- Múzeum s rozsiahlymi zbierkami: Palácové múzeum v Zakázanom meste uchováva rozsiahlu zbierku artefaktov, ktorá zahŕča viac ako 1,8 milióna predmetov.
- Jedna z budov v arabskom štýle: Jü-de tchang počas dynastie Ming slúžila ako kúpeľňa a počas dynastie Čching sa zas využívala na naparovanie kaligrafického papiera. Túto budovu, ktorej názov sa prekladá ako Sála pre pestovanie cností, navrhol perzský architekt. Jü-de tchang sa vyznačuje oblúkovou kupolou a bielymi glazovanými dlaždicami.
- Nenachádza sa tam žiadna zeleň vo vonkajšom dvore: Neexistuje potvrdený dôvod, prečo tomu tak je, no stromy sa tam nevysadili pravdepodobne kvôli tomu, aby potenciálni útočníci nemali priestor na úkryt. Druhou teóriou je, že stromy by mohli zatieňovať cisára a narúšať slávnostné ceremónie.
- Jeden z najväčších múrov deviatich drakov: Múr v Zakázanom meste je dlhý 29,4 m a vysoký 3,5 m. Traduje sa o ňom príbeh, že jeden z drakov bol narýchlo vyrezaný z dreva a natretý farbou, aby sa skrylo rozbitie originálnych dlaždíc.
- Počas kultúrnej revolúcie bolo takmer zničené: Premiér Čou En-laj nariadil zatvoriť palácové brány a proti Červeným gardám nasadil Ľudovú oslobodzovaciu armádu, čím zabránil zničeniu Zakázaného mesta.
Ako navštíviť Zakázané mesto?
Všetky dôležité informácie o palácovom komplexe a jeho návšteve nájdete na oficiálnej webstránke Zakázaného mesta. Hlavná turistická sezóna v Zakázanom meste je od apríla do októbra (1. 4. - 31. 10.). Vtedy počítajte s veľkým množstvom turistov a vstupenky si radšej zarezervujte dostatočne dopredu. Zahraniční návštevníci si môžu rezervovať vstupenky do siedmich dní pred dňom návštevy. V čase písania článku je denný počet návštevníkov obmedzený na 40 000.
Zakázané mesto je počas hlavnej sezóny otvorené denne okrem pondelka 8:30 - 17:00 a mimo sezóny 8:30 - 16:30. Na návštevu Zakázaného mesta sa odporúča vyhradiť si aspoň 2 hodiny, no ak chcete preskúmať všetky kúty areálu a ak sa tam nachádza veľa turistov, rátajte aj so štyrmi až piatimi hodinami. Cena základného lístka v hlavnej sezóne je 60 ¥ (7,71 €). Mimo sezóny vstupné stojí 40 ¥ (5,14 €). Vstup do Galérie pokladov stojí 10 ¥ (1,29 €) a rovnakú cenu zaplatíte aj za Galériu hodín.
Hlavnou bránou do Zakázaného mesta je Tchien-an-men, cez ktorú sa dostanete k Poludníkovej bráne - jedinej bráne pre turistov. Pri návšteve Zakázaného mesta nevynechajte ani park Ťing-šan - cisársky park, z ktorého sa naskytá krásny výhľad na palácový komplex.
