Sociálna pomoc je kľúčovým pilierom sociálneho systému každého štátu, ktorého cieľom je zabezpečiť základné životné podmienky a sociálnu stabilitu pre občanov v núdzi. Na Slovensku prešla sociálna pomoc v priebehu rokov významnými zmenami, najmä prostredníctvom zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorý bol od 1. januára 2003 novelizovaný. Tieto zmeny mali za cieľ šetriť prostriedky štátneho rozpočtu a posilniť adresnosť a motivačný charakter sociálnej pomoci.
Definícia a ciele sociálnej pomoci
Strieženec definuje sociálnu pomoc ako súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu. Sociálna pomoc sa nevzťahuje na formy susedskej či rodinnej pomoci.
Ide o pomoc pri bežných životných situáciách, predovšetkým náklady na potraviny, ubytovanie, oblečenie, hygienu, nábytok, kúrenie a osobné potreby bežného života, napríklad na kultúrnom živote. Pomoc v osobitných situáciách je zameraná na vytváranie a zaisťovanie životných podmienok, preventívna zdravotnícka pomoc a pomoc v chorobe, pomoc pri plánovaní rodičovstva, pri resocializácii postihnutých, pomoc pri prekonávaní osobitných sociálnych ťažkostí, pomoc v starobe.
Sociálna pomoc sa dnes na Slovensku riadi zákonom NR SR č. 195/1998 Z. z., ktorý stanovuje nárok na jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
Typy sociálnej pomoci
Sociálnu pomoc môžeme rozdeliť do troch hlavných kategórií:
- Primárna pomoc: Slúži k rozvoju osobnosti a k vývoju ľudí - preventívna pomoc, zameraná na samotné nároky na pomoc.
- Sekundárna pomoc: Aktuálna pomoc pri už vzniknutých problémoch - z metód práce sa využíva poradenstvo, rehabilitácia, terapia, ekonomická pomoc, sociálna opora a iné.
- Terciárna pomoc: Dodatočná pomoc - na riešenie situácií, ktoré sa nedajú zvládnuť bez intenzívnej cudzej pomoci.
Včasná a adresná sociálna pomoc šetrí spoločnosti ekonomické prostriedky, ale aj v rámci pomoci zabraňuje vzniku sociálno-patologických javov v spoločnosti.
Zmeny v systéme sociálnej pomoci od roku 2003
Zákon, ktorým sa od 1. januára 2003 mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, pomohol šetreniu prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Okrem iného nebude viazať výšku nijakého peňažného príspevku na mechanizmus životného minima, ale na pevnú sumu. Tým sa dosiahne, že zvyšovanie životného minima nebude v prípade občanov odkázaných na pomoc zvyšovať nároky na štátny rozpočet.
Nárok na dávku sociálnej pomoci pre občanov v hmotnej núdzi sa bude posudzovať na úrovni zo subjektívnych a z objektívnych dôvodov s určením pevných súm a najvyššej možnej hranice poskytnutia dávky. Podľa vlády SR je súčasný systém sociálnych dávok pre podmienky slovenskej ekonomiky finančne náročný.
Občanom v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov sa poskytne iba jej polovica, čím sa podľa vlády posilní adresnosť a motivačný charakter sociálnej pomoci. Na poskytnutie dávky sociálnej pomoci občanovi v hmotnej núdzi zo subjektívnych príčin sa určuje pevná suma, upraví sa pevná suma pri núdzi z objektívnych dôvodov a určí sa horná hranica maximálnej výšky dávky pre okruh spoločne posudzovaných osôb.
POZRITE SI: Reform UK robí DÔLEŽITÉ oznámenie, keďže strana zasahuje proti žiadateľom o dávky
Opatrenia a úspory v roku 2003
Prijatie vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime, podmieňuje vyvážené zostavenie štátneho rozpočtu na rok 2003 a verejných rozpočtov tak, aby sa tento systém nedostal do nerovnováhy. V roku 2003 sa výdavok zo štátneho rozpočtu na tento účel predpokladá na 10,4 mld. Sk, čo oproti predpokladanému čerpaniu finančných prostriedkov do konca roku 2002 (11,7 mld. Sk) predstavuje úsporu 1,3 mld. Sk.
Zúženie a zníženie príspevkov
Kritériá na poskytovanie kompenzačných a sociálnych dávok boli postavené veľmi vysoko, preto bolo potrebné znížiť hranicu ich nárokovateľnosti, uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník.
Zúžil sa okruh pomôcok, pri ktorých sa poskytne peňažný príspevok na zaobstaranie o pomôcky poskytnuté v rámci zdravotného poistenia (vozíky a načúvacie aparáty), konkrétne druhý jednoduchý kočík alebo druhý špeciálne upravený kočík, druhý elektrický vozík a druhý načúvací aparát. Zúžil sa aj okruh pomôcok, na ktorých zaobstaranie možno poskytnúť príspevok. Pôjde o druhý mechanický vozík, druhý elektrický vozík a druhý načúvací aparát. To predpokladá 105 mil. Sk výdavkov, na opravu pomôcok sa vynaloží 1,5 mil. Sk.
Niektoré príspevky boli znížené:
- Príspevok na kompenzáciu výdavkov na prostriedky osobnej hygieny a bytovej hygieny sa zníži zo súčasných 590 Sk mesačne na 200 Sk mesačne. To pri predpokladanom počte 16 200 poberateľov v roku 2003 predstavuje 38,8 mil. Sk.
- Príspevok na prevádzku osobného motorového vozidla sa zo súčasných 786 Sk mesačne zníži na 500 Sk mesačne. Pri predpokladanom počte 27 000 poberateľov v roku 2003 to bude štát stáť 162 mil. Sk.
- Pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu sa zníži sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie z 59 Sk na 47 Sk. V roku 2003 by peňažný príspevok na osobnú asistenciu malo poberať 4 520 občanov, čo pri priemernom rozsahu osobnej asistencie 1 745 hodín na občana ročne bude znamenať výdavok 371 mil. Sk.
- Maximálna výška peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa zníži z 250 000 Sk na 200 000 Sk a úhrn poskytnutých peňažných príspevkov tohto typu za obdobie siedmich rokov zo súčasných 350 000 Sk na 280 000 Sk, čo bude znamenať 200 mil. Sk.
- Príspevok na kúpu osobného motorového vozidla - podmienky na jeho poskytnutie sa sprísnia a maximálna výška sa zníži zo súčasných 200 000 Sk na 180 000 Sk, čo pri predpokladanom počte 1 100 poberateľov v roku 2003 znamená pre štát výdavok 198 mil. Sk.
Zdravotne postihnutí občania, ktorým zvyšuje výdavky na živobytie nevyhnutnosť používať zložité ortopedické pomôcky, by mali dostávať vyšší príspevok, ostatní len 200 Sk. Ak občan s ťažkým zdravotným postihnutím bude spĺňať obidve podmienky, poskytne sa mu len vyššia suma.
V roku 2003 na to bude potrebné vynaložiť 368 mil. Sk. Peňažný príspevok na prepravu by v roku 2003 malo poberať 1 400 občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, čo znamená výdavok 42 mil. Sk. Ak v roku 2003 bude poberať príspevok za opatrovanie 37 500 osôb, bude to štát stáť 2 752 mil. Sk. Príspevky na kompenzáciu budú v roku 2003 stáť spolu 4 685 mil. Sk.
Občania budú kompenzovať sociálne dôsledky svojho zdravotného postihnutia viac z vlastných finančných prostriedkov, čím sa usporí 1,2 mld. Sk.
Filozofia a budúcnosť sociálnej pomoci
Novela zákona o sociálnej pomoci podľa Ľ. Kaníka vychádza z filozofie, že ak je človek telesne postihnutý, ale dokáže sa o seba postarať prácou alebo majetkom, nemusí štát až tak pomáhať. Podľa ministra je potrebné pomoc poskytovať predovšetkým tým, ktorí sa z objektívnych dôvodov nie sú schopní postarať sa sami o seba.
Sociálnu pomoc by nemali ľudia vnímať ako nástroj zabezpečenia slušnej životnej úrovne. Tým má byť príjem zo zárobkovej činnosti. Cieľom novely je preto vytvoriť väčšiu motiváciu na to, aby si ľudia mohli nájsť prácu a postarať sa o seba vlastnými príjmami.
Externá poradkyňa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Oľga Reptová uviedla, že hlavným cieľom reformy v tejto oblasti má byť predovšetkým prechod zo systému poskytovania sociálnych dávok na systém sociálnych služieb. Dôležitá bude aj zmena kvality poskytovania sociálnych služieb stanovením a overovaním štandardov sociálnych služieb.
Ich financovanie bude viaczdrojové a má na ňom participovať ich poberateľ, všetky stupne samospráv, ale aj verejní a súkromní poskytovatelia týchto služieb. Každý musí byť osobne zainteresovaný na zodpovednosti za svoje zdravie a svoj život, uviedla O. Reptová. Navrhované opatrenia však podľa Kaníka ešte nie sú reformou systému sociálnej pomoci. Na to treba zásadným spôsobom zmeniť množstvo zákonov, ktoré tvoria súčasný sociálny systém, čo sa nedá stihnúť za pár týždňov.
Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc
Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva najčastejšie používané termíny v sociálnej práci. Často sa v praxi zamieňajú i napriek tomu, že sa vzťahujú k presne vymedzeným situáciám. Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne sociálne potreby (udalosti) občanov. Terminologické spojenie sociálna starostlivosť zdôrazňuje celospoločenský charakter starostlivosti. Na jej podporu existujú sociálne inštitúcie, organizácie alebo občianske združenia, ktoré vytvárajú sociálnu sieť, prostredníctvom ktorej sa sociálna starostlivosť realizuje (nadácie, spolky, forma občianskej solidarity).
Cieľom sociálnej starostlivosti je maximálny rozvoj celej osobnosti a to vedomým prispôsobením sa človeka jeho okoliu, alebo prispôsobením okolia osobitným požiadavkám a schopnostiam handicapovaného človeka.
V minulosti na základe troch krokov dochádzalo ku vzniku verejnej sociálnej starostlivosti: chudoba, sociálna pomoc a verejná sociálna starostlivosť. V podmienkach slovenskej sociálnej práce je pojem sociálna starostlivosť vývojovo starší ako pojem sociálna pomoc, pričom znamená aj širší okruh foriem účasti štátu na riešení sociálne problémových životných situácií občana.
Sociálna pomoc pre cudzincov na Slovensku
Sociálna pomoc je systém podpory, ktorá sa poskytuje najzraniteľnejším osobám alebo osobám v určitej sociálnej či krízovej životnej situácii (osoby v hmotnej núdzi, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rodiny s deťmi, seniori a pod.). Pomoc sa poskytuje formou peňažných alebo vecných dávok (sociálne služby), ktoré sú financované buď zo štátneho rozpočtu prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo z rozpočtu samospráv.
Na rozdiel od systému sociálneho poistenia, sociálna pomoc nie je zásluhová, teda sa poskytuje nezávisle od akejkoľvek účasti v poistnom systéme bez ohľadu na výšku príjmu v rovnakej výške alebo v rovnakom plnení pre všetky oprávnené osoby, ktoré splnili ostatné zákonné podmienky (výnimka - peňažné kompenzácie ŤZP). Cudzinci nárok na sociálnu pomoc majú, avšak s určitými obmedzeniami, ktoré vyplývajú z viacerých zákonov. Niektoré zákony nepočítajú s určitými skupinami cudzincov s ohľadom na ich pobyt (trvalý, prechodný, tolerovaný). Treba brať ohľad aj na to, či využitie sociálnej pomoci nie je v rozpore s podmienkami zákona o pobyte cudzincov (napríklad nedostatočné finančné zabezpečenie, nezabezpečenie ubytovania, resp. povinnosť spoločného ubytovania a pod.).
Prehľad typov sociálnej pomoci pre cudzincov
Cudzinci majú nárok na niekoľko typov sociálnej pomoci, najčastejšími sú pomoc v hmotnej núdzi, kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia a sociálne služby.
| Typy sociálnej pomoci | Oprávnené osoby s ohľadom na druh pobytu | Konkrétne | Právna úprava |
|---|---|---|---|
| Pomoc v hmotnej núdzi | Všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR | Cudzinec zdržiavajúci sa na území SR v súlade so zákonom o pobyte cudzincov vrátane osôb s udeleným azylom a poskytnutou doplnkovou ochranou alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná. | Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi |
| Kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia | Veľmi obmedzený okruh cudzincov | Občan EÚ; ŠPTK, ktorému toto právo zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná; ŠPTK, ktorý je rodinný príslušník občana SR alebo občana Únie a má na území SR trvalý pobyt; ŠPTK s udeleným azylom; ŠPTK, kt. sa poskytla doplnková ochrana. | Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia |
| Sociálne služby | Skoro všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR okrem cudzincov s tolerovaným pobytom | Občan EÚ a jeho rodinní príslušníci; ŠPTK s trvalým alebo prechodným pobytom; ŠPTK s udeleným azylom; ŠPTK, kt. sa poskytla doplnková ochrana. | Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) |
Pomoc v hmotnej núdzi pre cudzincov
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem inak. Pomoc v hmotnej núdzi predstavuje: dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa alebo príspevok na bývanie. Podľa zákona majú na pomoc v hmotnej núdzi nárok všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR bez ohľadu na druh a účel pobytu.
Na udelenie pobytu, ale aj počas celého jeho trvania musia však cudzinci spĺňať určité podmienky. Jednou z týchto podmienok je finančné zabezpečenie. Ak sa teda cudzinec ocitne v hmotnej núdzi, polícia môže jeho povolenie na pobyt zrušiť. Tieto informácie cudzineckej polícii zasiela úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a to každé tri mesiace. Dávku v hmotnej núdzi v decembri 2019 poberalo 251 cudzincov.
Pri podaní žiadosti o prechodný pobyt je ŠPTK povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu, resp. podnikateľskej činnosti. ŠPTK s prechodným pobytom musia spĺňať podmienky na udelenie pobytu počas celého pobytu na území SR. Nesplnenie podmienok, resp. pominutie účelu pobytu, môže mať za následok zrušenie ich pobytu.
V prípade držiteľa modrej karty je dokonca policajný útvar povinný poučiť ho, že podanie žiadosti o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi je dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty alebo na odňatie modrej karty. Ak k poučeniu nedôjde, policajný útvar nemôže prechodný pobyt z tohto dôvodu zrušiť.
Pri podaní žiadosti o trvalý pobyt je ŠPTK povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu a túto podmienku musí spĺňať počas trvania pobytu. Zákon o pobyte cudzincov priamo uvádza, že policajný útvar jeho pobyt (trvalý pobyt na päť rokov a trvalý pobyt na neobmedzený čas) zruší (až na určité výnimky), ak požiada o pomoc v hmotnej núdzi. O dávku v hmotnej núdzi môžu bez vplyvu na zrušenie pobytu žiadať ŠPTK s dlhodobým pobytom, tolerovaným pobytom, osoby s udeleným azylom a poskytnutou doplnkovou ochranou.
Jednorazová dávka v hmotnej núdzi je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb. Na jednorazovú dávku má právo aj cudzinec, ak spĺňa podmienky zákona o pomoci v hmotnej núdzi a podmienky obce, ktorá o nich rozhoduje.
Príklad: Oksana a Oleg
Keďže pani Oksana má na Slovensku udelený azyl, nemusí spĺňať podmienky na udelenie pobytu. O pomoc v hmotnej núdzi môže požiadať bez obavy o zrušenie svojho pobytu zo strany cudzineckej polície. Vzhľadom na to, že dôchodok pani Oksany z Ukrajiny je nízky a iný príjem nemá, UPSVaR jej priznal dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie.
V prípade, ak by po strate zamestnania o dávku v hmotnej núdzi požiadal Oleg, dávka v hmotnej núdzi by mu mohla byť zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny priznaná. Poberanie dávky v hmotnej núdzi by však mohlo byť dôvodom na zrušenie pobytu zo strany cudzineckej polície (okrem toho, že už neplní účel - zamestnanie, na ktorý mu bol pobyt udelený).
Kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia pre cudzincov
Kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia zabezpečuje štát poskytovaním rôznych peňažných a nepeňažných príspevkov, o ktorých rozhodujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Nepeňažnými kompenzáciami sú preukaz ŤZP a parkovací preukaz.
Peňažnými kompenzáciami sú rôzne jednorazové a opakované príspevky: peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky, na úpravu pomôcky, na opravu pomôcky, na kúpu zdvíhacieho zariadenia, na kúpu osobného motorového vozidla, na úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu, na úpravu garáže, na osobnú asistenciu, na prepravu, na kompenzáciu zvýšených výdavkov, na opatrovanie. Nárok na kompenzácie vzniká bez ohľadu na vek, výšku a dĺžku zdravotného alebo sociálneho poistenia.
Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP závisí od výšky príjmu a majetku fyzickej osoby s ŤZP a spoločne posudzovaných osôb v jednej domácnosti. Tento typ pomoci je pre cudzincov veľmi obmedzený, kompenzácie sú určené iba pre nasledujúce skupiny cudzincov:
- občan Únie, ktorý má na území SR trvalý pobyt,
- štátny príslušník tretej krajiny, ktorého právo na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov SR,
- ktorý je rodinný príslušník občana SR alebo občana Únie a má na území SR trvalý pobyt,
- ktorému bol udelený azyl,
- ktorému sa poskytla doplnková ochrana.
Príklad: Oksana a Júlia
Keďže má pani Oksana udelený azyl, patrí do skupiny jedných z mála cudzincov, ktorí môžu žiadať o peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. S ohľadom na diagnózy pani Oksany jej boli priznané určité príspevky. Jej nevesta Júlia s prechodným pobytom na území SR môže požiadať o príspevok na opatrovanie Oksany. Keby mala Júlia tiež udelený trvalý pobyt, ako osoba starajúca sa o osobu s ŤZP by spadala pod systém povinného dôchodkového sociálneho poistenia, ktoré by platil štát.
Sociálne služby pre cudzincov
Podľa zákona o sociálnych službách môžu sociálne služby využívať takmer všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR: občania EHP s trvalým pobytom na území SR a ich rodinní príslušníci s trvalým pobytom na území SR, ale taktiež štátni príslušníci tretích krajín s trvalým aj prechodným pobytom na území SR, vrátane osôb s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou. Zákon však nepočíta s jednou z najzraniteľnejších skupín cudzincov, a to s cudzincami s tolerovaným pobytom.
Využívanie sociálnych služieb sa väčšinou viaže na trvalý pobyt (kvôli financovaniu a konaniu vo veciach sociálnych služieb). Ak žiadateľ o sociálnu službu nemá na území SR trvalý pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť jeho iným pobytom podľa osobitného zákona (v tomto prípade zákona o pobyte cudzincov, t.j. keď nemá trvalý pobyt, tak prechodným pobytom podľa tohto zákona) a ak nemá taký pobyt, jeho posledným trvalým pobytom v SR. Ak nemá ani taký pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť miestom, kde sa obvykle zdržiava.
Cudzinci by mali pri potrebe využitia sociálnej služby brať do úvahy, či využitie istej sociálnej služby nie je v rozpore s podmienkami, ktoré musia splniť pri udelení pobytu, alebo počas jeho trvania (napr. účel pobytu, finančné zabezpečenie, zabezpečenie ubytovania, spoločné ubytovanie v prípade zlúčenia s rodinou a pod.). Ak by tieto podmienky neboli splnené, cudzinecká polícia môže ich pobyt zrušiť. Avšak pri zrušení pobytu musí vždy brať do úvahy, či by dôsledky zrušenia pobytu neboli neprimerané dôvodu zrušenia pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca.
Cudzinci bez obavy o to, či spĺňajú podmienky pobytu na území SR môžu byť prijímateľmi najmä ambulantných a terénnych sociálnych služieb. Ide najmä o situácie, keď cudzinec na Slovensku žije s rodinou a sociálne služby využíva osoba, ktorá sa s ním na území SR zlúčila - napr. sociálne služby na podporu rodiny s deťmi (napr. detské jasle alebo služba včasnej intervencie), domáca opatrovateľská služba, prepravná služba, denný stacionár (napr. v prípadoch, kedy ide o pobyt za účelom zlúčenia s rodinou - dieťa do 18 rokov alebo rodič odkázaný na starostlivosť) a pod.
Kvôli tomu, že väčšina cudzincov musí spĺňať určité podmienky pobytu, problémom môže byť strata zamestnania a strata bývania, vážne poškodenie zdravia, domáce násilie a pod. S uvedenými životnými situáciami môže byť spojená potreba využitia pobytovej formy sociálnych služieb napr. umiestnenia cudzinca v určitom zariadení či už z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu, dovŕšenia dôchodkového veku a pod. V takýchto situáciách môže byť cudzincovi pobyt zrušený. Aj tu však musí cudzinecká polícia skúmať, či by dôsledky zrušenia pobytu neboli neprimerané dôvodu zrušenia pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca.
Príklad: Júlia a Anastazia
Júlia môže umiestniť maloletú Anastaziu v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov, ktorého zriaďovateľom je mesto. Ide o sociálnu službu poskytovanú v zmysle zákona o sociálnych službách. Aj napriek tomu, že Júlia a jej maloletá dcérka Aňa majú iba prechodný pobyt, môžu byť prijímateľmi tejto sociálnej služby, ak spĺňajú ostatné podmienky na sociálnu službu. Využitie tejto sociálnej služby nemá vplyv na splnenie podmienok ich pobytu.
Oleg sa správa voči Júlii a niekedy aj deťom násilnicky. Júlia a deti majú stále udelený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny. Jej pobyt a pobyt jej detí je závislý na Olegovi a jeho pobyte - napr. účel pobytu, finančné zabezpečenie, spoločné ubytovanie. Keď sa však násilie stupňuje, rozhodne sa vyhľadať pomoc a nakoniec súhlasí s umiestnením v zariadení núdzového bývania. Júlia nechce prísť o pobyt na území Slovenska. Obrátila sa aj na cudzineckú políciu, kde situáciu vysvetlila. Cudzinecká polícia pobyt Júlie a jej detí môže zrušiť. Keďže má prisľúbené zamestnanie, podá si na cudzineckej polícii žiadosť o prechodný pobyt za účelom zamestnania. Ten jej je udelený. Pobyt detí za účelom zlúčenia rodiny (so svojím otcom) zatiaľ zrušený nebol, Júlia podáva pre deti žiadosť o prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny (teraz s matkou). Júlia teda využila možnosť zmeniť si svoj prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny na prechodný pobyt za účelom zamestnania ešte v čase, keď je jej pobyt na Slovensku platný.