Kniha „Hospic: Umenie sprevádzať“ od MUDr. Márie Svatošovej, ktorej slovenský preklad vyšiel pod týmto názvom, je významným prínosom do oblasti paliatívnej starostlivosti. Autorka, vychádzajúc zo svojich dlhoročných skúseností s hospicovou starostlivosťou v Čechách, prináša cenné poznatky o sprevádzaní nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich.
Život v produktívnom veku je často orientovaný na mladosť, zdravie, úspech, výkon a užitočnosť, pričom bolesť, utrpenie a smrť sú témy, ktorým sa ľudia radšej vyhýbajú. Tento prístup vedie k tomu, že nevyliečiteľne chorý človek je niekedy vnímaný spoločnosťou ako nadbytočný, čo môže v niektorých štátoch viesť až k umožneniu eutanázie.
Filozofia hospicovej starostlivosti
Základnou myšlienkou hospicovej starostlivosti je garancia, že zomierajúci nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou, nebude osamelý a bude zachovaná jeho ľudská dôstojnosť. Autorka v knihe uvádza, aj na základe skúseností z hospicov z iných krajín, čo všetko treba urobiť, aby sme bolesť a utrpenie uľahčili. Ide o potreby telesné, duševné, sociálne a duchovné.
Hospicová starostlivosť sa zameriava na komplexný prístup, ktorý má za cieľ zlepšiť kvalitu života pacienta v jeho posledných dňoch, týždňoch či mesiacoch. Dôležitú úlohu zohráva:
- Telesná starostlivosť: Zmiernenie fyzickej bolesti a iných nepríjemných symptómov.
- Duševná podpora: Pomoc s vyrovnávaním sa so strachom, úzkosťou a depresiou, ktoré často sprevádzajú závažnú chorobu.
- Sociálna podpora: Zabezpečenie kontaktu s rodinou a blízkymi, zmiernenie pocitu osamelosti.
- Duchovná starostlivosť: Poskytnutie priestoru pre duchovné potreby a otázky, ktoré môžu u umierajúcich vznikať.
Tímová práca a úloha dobrovoľníkov
Autorka v knihe spomína aj tímové skupiny vyškolených odborníkov, medzi ktorými je aj veľa dobrovoľníkov pre túto veľmi náročnú prácu. Títo odborníci a dobrovoľníci tvoria multidisciplinárny tím, ktorý spoločne pracuje na zabezpečení čo najlepšej starostlivosti pre pacienta. Ich práca je kľúčová pre naplnenie potrieb zomierajúceho človeka.
Prítomnosť pri zomierajúcom je mimoriadne dôležitá. Kniha zdôrazňuje, že vieme zbaviť umierajúceho strachu zo smrti. Posledná hodina človeka v živote je najdôležitejšia a zomierajúceho nenechávame osamote. Sme pri ňom, aby sme mu poskytli pocit bezpečia a lásky.
Úloha dobrovoľníkov v hospicovej starostlivosti
Príbeh Henryho: Sila sprevádzania
Sestrička Eva opisuje príbeh Henryho, jej bývalého spolužiaka. Bol to nadaný chlapec z dobrej rodiny. Tragická autonehoda, pri ktorej zahynuli jeho rodičia i sestra, ho uvrhla do detského domova. Henry nikdy poriadne nepracoval, žil na vysokej nohe vďaka podvodom, nasledovali rozkrádačky, alkohol a väzenie.
Neskôr ho pripútala na lôžko zhubná choroba. Sestrička Eva ho denne navštevovala, ošetrovala a viedla s ním dlhé rozhovory o jeho živote. Náhle sa choroba zhoršila a Henry stratil reč. Bolo potrebné rýchlo konať, a tak si spolu dohodli spôsob komunikácie: na otázky, ktoré mu Eva kládla, Henry odpovedal jedným stiskom ruky pre „áno“ a dvoma stiskmi pre „nie“.
Takto uznal Boha za svojho Stvoriteľa, Vykupiteľa a Spasiteľa a prosil o odpustenie. Nakoniec sa z Henryho pravého oka vykotúľala jediná slza a na tvári sa mu objavil ľahký, spokojný úsmev. „Prežívali sme to šťastie spoločne,“ píše sestrička Eva. Až po chvíli spozorovala, že nedýcha.
Tento príbeh silne ilustruje, ako sa dá vďaka citlivému a obetavému sprevádzaniu premeniť koniec života na moment zmierenia a pokoja, aj napriek ťažkej životnej ceste a okolnostiam. Je to príklad skutočného „umenia sprevádzať“.