Sociálna núdza a jej definícia: Komplexný pohľad na chudobu, ľudské práva a pomoc v núdzi

Sociálna núdza je rozsiahly a komplexný problém, ktorý postihuje jednotlivcov, rodiny aj celé komunity. Je to stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje minimálnu hranicu príjmu (životné minimum) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem. Tento stav môže mať mnoho príčin, vrátane chudoby, nízkeho príjmu, diskriminácie, nízkej miery vzdelanosti, zdevastovaného životného prostredia, etnickej príslušnosti či zhoršeného zdravotného stavu.

Čo je hmotná núdza?

Dávka v hmotnej núdzi je všeobecný pojem, ktorého synonymum a v legislatíve ukotvený pojem je dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem (Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi).

Pomoc občanom v hmotnej núdzi sa poskytuje formou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, a to v peňažnej, vecnej alebo kombinovanej forme.

Typy hmotnej núdze:

• Aktuálna hmotná núdza: Krátkodobý stav, ktorý môže rodinu mobilizovať, no pri dlhšom trvaní môže viesť k pasívnej rezistencii.
• Chronická hmotná núdza: Dlhodobý stav charakteristický pasivitou a spoliehaním sa iba na pomoc zvonka.

Životné minimum ako hranica

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze (Zákon č. 601/2013 Z. z. o životnom minime, § 1).

Chudoba a jej formy

Chudobu je potrebné vnímať komplexne, pretože sa prejavuje vo všetkých sférach života človeka a zanecháva v ňom často pocit šliapania po jeho dôstojnosti. Chudoba rodín so sebou prináša ohrozenie viacerých ľudských práv, ako sú nedostatočná výživa, obmedzenie prístupu ku vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, neschopnosť začleniť sa do školského kolektívu formou doplnkových školských činností, ako aj absencia kultúrneho života.

Chudobu môžeme deliť aj na generačnú (chudoba aspoň dvoch po sebe nasledujúcich generácií) a situačnú (nedostatok zdrojov v dôsledku konkrétnej udalosti, napr. straty zamestnania).

Meranie chudoby

Meranie chudoby závisí od voľby konceptu chudoby a definície chudoby, pričom existuje množstvo prístupov k ich klasifikácii.

• Absolútny koncept: Hranica chudoby je spravidla určená ako hodnota príjmu alebo spotreby nevyhnutnej na zabezpečenie minimálneho štandardu výživy a ostatných nevyhnutných statkov, resp. v odhade nákladov spotrebného koša statkov a služieb nevyhnutných na uspokojenie základných potrieb.
• Relatívny koncept: Vychádza z hodnotenia (porovnania) príjmov k určitej strednej hodnote, v našom prípade k národnej hranici chudoby. Hranica rizika chudoby je stanovená ako 60% mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu.
• Subjektívny prístup: Vyjadruje, že hranice chudoby sú inherentnými subjektívnymi úsudkami ľudí o tom, čo považujú za sociálne akceptovateľný minimálny životný štandard v určitej spoločnosti.
• Objektívny koncept: Hranica chudoby sa nestanovuje subjektívne, ale na základe nezávislých a objektívne vybraných kritérií.

Celková ročná hranica rizika chudoby vypočítaná z EU SILC 2018 pre rok 2018 bola pre jednočlennú domácnosť 4 477 €, čo mesačne predstavuje sumu 373 €.

Chudobu môžeme chápať ako mieru, v ktorej jednotlivec žije bez potrebných zdrojov. Medzi tieto zdroje patria:

• Emocionálne zdroje: Patrí tu vytrvalosť, húževnatosť a uskutočňovanie volieb. Je to schopnosť ovládať sa a v nepríjemných situáciách sa neuchyľovať k sebapoškodzujúcemu správaniu.
• Mentálne zdroje: Ide o duševné vlohy a nadobudnuté schopnosti (čítanie, písanie, počítanie), ktoré sú potrebné pre každodenný život.
• Duchovné zdroje: Prostredníctvom týchto zdrojov človek môže vnímať sám seba a svoju hodnotu jedinečnej bytosti a nie ako zbytočnú a beznádejnú bytosť.
• Podporné systémy: Ide o externé zdroje ako rodina a priatelia, ktorých má jedinec k dispozícii v prípade potreby. Tieto zdroje sa netýkajú len finančnej a citovej podpory, ale slúžia aj pri sprostredkovaní vedomostí.
• Vzťahy a životné vzory: Znamená to byť v kontakte s vhodnými dospelými, ktorí sa v prípade ťažkostí neuchyľujú k sebadeštrukčnému správaniu.
• Znalosť nepísaných pravidiel: Sú to typické zásady jednotlivých spoločenských vrstiev, ktoré ovplyvňujú správanie a rozhodovanie.
• Techniky prekonávania ťažkostí: Byť schopný vnútornej reči (tzv. procedurálny monológ) a vedieť premýšľať o veciach nielen v rovine konkrétnej, ale aj abstraktnej.

Sociálna exklúzia

Pri sociálnej exklúzii dochádza k vylúčeniu zo spoločnosti v rovine obmedzenia prístupu jednotlivca či skupiny k možnostiam a zdrojom (napr. tým, že v dôsledku nezamestnanosti nedosahujú bežný ekonomický štandard) a tiež inštitúciám bežne dostupným členom spoločnosti. Navrátil definuje sociálnu exklúziu ako proces či stav, ktorý určitých jednotlivcov, rodiny, skupiny či celé spoločenstvá (komunity) obmedzuje v prístupe k zdrojom, ktoré sú potrebné pre participáciu na sociálnom, ekonomickom, politickom a občianskom živote spoločnosti. Tento stav má mnoho príčin, vrátane chudoby, nízkeho príjmu, diskriminácie, nízkej miery vzdelanosti, zdevastovaného životného prostredia, etnickej príslušnosti či zhoršeného zdravotného stavu. Pri sociálnej exklúzii dochádza k deprivácii sociálne vylúčenej osoby, k obmedzeniu jej občianskych, sociálnych a politických práv a k rozdielnemu vnímaniu jej spoločenského statusu či identity.

Globálny rozmer chudoby a úsilie EÚ

V súčasnosti je chudoba celosvetovým problémom. Už neplatí, že chudoba sa týka len krajín Tretieho sveta. Takmer všetky krajiny priznávajú existenciu chudobných jednotlivcov a rodín. Od roku 2010 je v platnosti stratégia Európa 2020, ktorá zaraďuje boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu medzi hlavné ciele Európskej únie. Slovenská republika sa prihlásila k spoločnému úsiliu a k spoločnému cieľu chce prispieť dosiahnutím národného cieľa, a síce, že do roku 2020 zníži počet osôb ohrozených rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia o 170 000.

Ohrozené skupiny obyvateľstva

Podľa výskumov patria neúplné rodiny do kategórie rodín, ktoré sú najviac ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením na okraj spoločnosti. Veľký podiel chudobných rodín tvoria osamelé matky s maloletými deťmi. Chudoba rodín so sebou nesie aj problém chudoby detí. Demografické štatistiky EÚ uvádzajú, že zo 490 miliónov obyvateľov 94 miliónov má menej ako 18 rokov a 72 miliónov žije v chudobe. Každé štvrté dieťa sa nachádza v úrovni extrémnej chudoby. V EÚ je ohrozených chudobou 19% detí. Detská chudoba je najnižšia v severských štátoch a najvyššia je v Poľsku, Lotyšsku, Rumunsku. Rast a dospievanie detí v chudobe má negatívny vplyv na šance a príležitosti v ich neskoršom živote a môže tiež ovplyvniť ich aktuálny i budúci vývin.

Chudoba sa dotýka aj seniorov. Seniori sú odkázaní na dôchodok, mnohí nemajú možnosť pracovať ani na dohodu, najmä kvôli zhoršenému zdravotnému stavu. Chudoba u cieľovej skupiny seniorov je ekonomický problém, ktorý je spojený s aktuálnou demografickou situáciou a jej budúcim vývojom. Najčastejšie k stavu chudoby dochádza z nasledujúcich dôvodov: rastúce náklady na bývanie, výdaje na stravovanie a lieky. Ekonomická situácia sa významne zhoršuje u starých osôb vo vyšších vekových skupinách, v domácnostiach seniorov jednotlivcov, u ľudí s nízkym dôchodkom a zhoršeným zdravotným stavom. Ďalej so zhoršenou kompetenciou vybaviť si potrebné nároky v sociálnom systéme a neznalosťou využiť možné služby.

Záchranná sociálna sieť a sociálna pomoc

Pre zlyhávajúce rodiny by mala v štáte fungovať záchranná sociálna sieť. Túto sieť tvorí legislatíva, ktorou štát garantuje všetkým občanom minimálnu úroveň pomoci v núdzových situáciách.

Sociálna pomoc je systém podpory, ktorá sa poskytuje najzraniteľnejším osobám alebo osobám v určitej sociálnej či krízovej životnej situácii (osoby v hmotnej núdzi, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rodiny s deťmi, seniori a pod.). Pomoc sa poskytuje formou peňažných alebo vecných dávok (sociálne služby), ktoré sú financované buď zo štátneho rozpočtu prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo z rozpočtu samospráv. Na rozdiel od systému sociálneho poistenia, sociálna pomoc nie je zásluhová, teda sa poskytuje nezávisle od akejkoľvek účasti v poistnom systéme bez ohľadu na výšku príjmu v rovnakej výške alebo v rovnakom plnení pre všetky oprávnené osoby, ktoré splnili ostatné zákonné podmienky (výnimka - peňažné kompenzácie ŤZP).

Typy sociálnej pomoci

Sociálnou dávkou je aj finančný príspevok štátu pre rodiny s nezaopatrenými deťmi a finančný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

• Sociálne poradenstvo: Odborná činnosť zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, poskytnutie informácií o možnostiach riešenia hmotnej núdze alebo sociálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci (sociálne poradenstvo sa poskytuje najmä rodinám).
• Sociálne služby: Špecializované činnosti na riešenie sociálnej núdze.
• Sociálna pôžička: Možno ju poskytovať občanovi, ktorému sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi.
• Jednorazová dávka v hmotnej núdzi: Určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb.

Sociálna pomoc pre cudzincov

Cudzinci nárok na sociálnu pomoc majú, avšak s určitými obmedzeniami, ktoré vyplývajú z viacerých zákonov. Niektoré zákony nepočítajú s určitými skupinami cudzincov s ohľadom na ich pobyt (trvalý, prechodný, tolerovaný). Treba brať ohľad aj na to, či využitie sociálnej pomoci nie je v rozpore s podmienkami zákona o pobyte cudzincov (napríklad nedostatočné finančné zabezpečenie, nezabezpečenie ubytovania, resp. povinnosť spoločného ubytovania a pod.).

Prehľad typov sociálnej pomoci pre cudzincov:

Ak sa cudzinec ocitne v hmotnej núdzi, polícia môže jeho povolenie na pobyt zrušiť. Tieto informácie cudzineckej polícii zasiela úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a to každé tri mesiace. Dávku v hmotnej núdzi v decembri 2019 poberalo 251 cudzincov.

Pri podaní žiadosti o prechodný pobyt je ŠPTK povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu, resp. podnikateľskej činnosti. Nesplnenie podmienok, resp. pominutie účelu pobytu, môže mať za následok zrušenie ich pobytu. V prípade držiteľa modrej karty je policajný útvar povinný poučiť ho, že podanie žiadosti o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi je dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty alebo na odňatie modrej karty.

Pri podaní žiadosti o trvalý pobyt je ŠPTK povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu a túto podmienku musí spĺňať počas trvania pobytu. Zákon o pobyte cudzincov priamo uvádza, že policajný útvar jeho pobyt zruší (až na určité výnimky), ak požiada o pomoc v hmotnej núdzi. O dávku v hmotnej núdzi môžu bez vplyvu na zrušenie pobytu žiadať ŠPTK s dlhodobým pobytom, tolerovaným pobytom, osoby s udeleným azylom a poskytnutou doplnkovou ochranou.

Ľudské práva a dôstojnosť v kontexte sociálnej núdze

Východiskom základom chápania ľudských práv je ich sumár, obsiahnutý vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN z roku 1948. Táto deklarácia zahŕňa práva ako právo na život, slobodu, osobnú bezpečnosť, rovnosť pred zákonom, sociálne zabezpečenie, prácu, spravodlivú odmenu, odpočinok, životnú úroveň zabezpečujúcu zdravie a blahobyt, vzdelanie a účasť na kultúrnom živote spoločnosti.

Latinský výraz pre dôstojnosť „dignitas“ znamená hodnotu pre seba samu. Dôstojnosť predstavuje morálny vzťah človeka k sebe samému a spoločnosti k jednotlivcovi, ktorého vedomie je formou sebakontroly osobnosti. Ide teda o vyjadrenie predstavy o osobnostnej a sociálnej hodnote každého človeka. V prvom rade vyjadruje vzťah k sebe samému, vzťah k iným ľuďom a vzťah k spoločnosti. Dôstojnosť osoby by sme mohli charakterizovať ako jej vzácnosť, cena, hodnota. Je to duchovná hodnota, ktorá spôsobuje, že osoba má byť vždy cieľom, a nie prostriedkom. Ak človek nie je cieľom, je tu iný cieľ, ktorý je uprednostnený, čo je neracionálne konanie. Hodnota osoby a jej ušľachtilosť sa prejavuje aj v tom, že je schopná iniciovať nejaké konanie.

tags: #socialna #nudza #definicia