Systém sociálnej podpory na Slovensku je navrhnutý tak, aby pomáhal občanom v rôznych životných situáciách, od hmotnej núdze až po stratu zamestnania či starostlivosť o deti. Dôležitou súčasťou tohto systému je posudzovanie príjmu, ktoré určuje nárok na jednotlivé dávky a ich výšku. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové informácie týkajúce sa sociálnych dávok a ich súvislosťou s príjmom.
Dávky v hmotnej núdzi
Poskytovanie dávky a príspevkov na pomoc v hmotnej núdzi je upravené v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Poskytuje sa vtedy, ak si občan či občianka nemôže sama a ani s pomocou rodinných príslušníkov zabezpečiť základné životné podmienky (t. j. jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie).
O dávku v hmotnej núdzi môže požiadať aj cudzinka, iná štátna príslušníčka, azylantka. Pri podaní žiadosti musí žena preukázať svoje príjmy (prípadne objasniť finančnú situáciu) alebo doložiť, že nemá žiadny alebo len minimálny príjem a nevlastní nijaký majetok. Aj keď žena má minimálny príjem (alebo nízky príjem), možno jej poskytnúť čiastku dávky v hmotnej núdzi (t.j. doplnenie príjmu do výšky životného minima).
Dávka a príspevky k dávke sa poskytujú aj na každé dieťa, o ktoré sa žena stará. Prípadné výživné sa z tejto sumy odpočítava. Ak žena nemá prácu, musí sa zaevidovať na úrade práce a požiadať o dávku v nezamestnanosti. Ak na ňu nemá nárok, ak je dávka nízka, alebo ak sa jej vyplácanie skončí, poskytne sa žene dávka v hmotnej núdzi.
Okrem toho žena musí dosiahnuť súdne určenie výživného (na deti a prípadne na seba), aby si manžel plnil vyživovaciu povinnosť. Na výplatu dávky v hmotnej núdzi vzniká nárok (iba) od prvého dňa mesiaca, v ktorom o ňu žena požiadala. Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke sa môžu vyplácať aj preddavkovo, napr. do právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom. Následne, keď súd vo veci rozhodne, žena musí vrátiť poskytnuté finančné prostriedky odboru sociálnych vecí a rodiny, v prípade, že súd rozhodne o výživnom odo dňa, keď žene bola priznaná dávka spolu s príspevkami k dávke.
Príspevky k dávke v hmotnej núdzi
Mestské a obecné úrady poskytujú príspevky k dávke v hmotnej núdzi a jednorazovú dávku v hmotnej núdzi. Slúži na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb a na mimoriadne liečebné náklady. Podmienkou jej poskytnutia je, že žena alebo rodina je v hmotnej núdzi a vypláca sa jej DHN.
Touto dávkou štát pomáha domácnostiam s nízkymi príjmami pri úhrade výdavkov spojených s užívaním bytu alebo rodinného domu. Nárok na príspevok na bývanie si môže uplatniť žiadateľka, ktorej je vyplácaná DHN a ktorá je nájomníčkou bytu (obecného, družstevného), vlastníčkou bytu alebo rodinného domu. Výška príspevku je stanovená zákonom a závisí od počtu posudzovaných osôb. Požiadať o príspevok môže žena na mestskom alebo obecnom úrade.
Dotácia na podporu humanitárnej pomoci
O dotáciu na podporu humanitárnej pomoci môže v súlade s § 9 zákona o dotáciách požiadať fyzická osoba v krízovej životnej situácii alebo v mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácii. Dotácia na podporu humanitárnej pomoci slúži na riešenie tejto situácie.
Dávka v nezamestnanosti
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje nezamestnanej osobe počas podporného obdobia šiestich mesiacov. Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti.
Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti.
Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.). Za určitých podmienok môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť aj policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak po skončení výkonu služby je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.
Žiadosť o dávku v nezamestnanosti
Žiadosť o dávku v nezamestnanosti sa podáva prostredníctvom tlačiva Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie.
Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne. K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.
Výpočet dávky v nezamestnanosti
Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. denného vymeriavacieho základu (DVZ). Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne.
Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Konštanta je určená ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.
V nasledujúcej tabuľke je zobrazená výška dávky v nezamestnanosti prislúchajúca za 30-dňový a 31-dňový mesiac v danom kalendárnom roku, v ktorom bol žiadateľ zaradený do evidencie úradu práce a vznikol mu nárok na dávku:
| Kalendárny rok | Výška dávky za 30-dňový mesiac | Výška dávky za 31-dňový mesiac |
|---|---|---|
| 2023 | xxx EUR | yyy EUR |
| 2024 | zzz EUR | aaa EUR |
Opätovný nárok na dávku v nezamestnanosti
V § 105 zákona ods. 3 č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú ustanovené podmienky, za akých je možné poberať dávku v nezamestnanosti, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia.
V prípade, že budete vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas podporného obdobia, máte nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia.
Upozornenie: Jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia strácate nárok na poskytnutie dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie (§ 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Ako poberateľ dávky máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
Prídavky na deti
Nárok na prídavky na deti má osoba, s ktorou deti žijú a ktorá sa o ne stará. Pokiaľ prídavky doteraz dostával muž, musí žena, ak deti žijú s ňou, požiadať odbor sociálnych vecí a rodiny príslušného ÚPSVaR, aby ich začali vyplácať jej. Rovnako má žena postupovať, ak otec tieto peniaze nevyužíva pre potreby detí. Odbor sociálnych vecí a rodiny si môže otca aj predvolať.
Nemocenské dávky
Nemocenské dávky slúžia na zabezpečenie príjmu poistenca v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby, úrazu alebo nariadeného karanténneho opatrenia. Ak je poistenec zamestnanec, ten počas prvých 14 dní neschopnosti dostáva náhradu príjmu od zamestnávateľa.
Vyrovnávacia dávka
Vyrovnávacia dávka je určená pre ženy, tehotné alebo počas materstva do konca 9. mesiaca po pôrode, ktoré boli preradené na inú pracovnú činnosť, z ktorej dosahujú nižší príjem. Táto dávka má zabezpečiť kompenzáciu nižšieho príjmu v dôsledku preradenia.
Dôchodkové dávky
Dôchodkové poistenie má poistencovi zabezpečiť príjem počas jeho staroby. Starobný dôchodok sa priznáva po dosiahnutí dôchodkového veku (ktorý je momentálne 64 rokov u mužov aj žien) a splnení podmienky získania minimálne 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Predčasný dôchodok môže získať aj sporiteľ, ktorý spĺňa vyššie uvedené podmienky, získal min. 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a do dovŕšenia dôchodkového veku mu chýbajú najviac dva roky. Okrem toho existujú aj ďalšie typy dôchodkov.
Vdovský dôchodok
Vdovský dôchodok slúži na zabezpečenie vdove príjmu v prípade úmrtia jej manžela.
Vdovecký dôchodok
Vdovecký dôchodok je určený na zabezpečenie príjmu vdovcovi v prípade úmrtia jeho manželky.
Sirotský dôchodok
Sirotský dôchodok je dávka, ktorá má sirote zabezpečiť príjem v prípade smrti jej rodiča alebo osvojiteľa. Podľa právnej úpravy platnej od 1. januára 2004 môže dieťa po úmrtí oboch rodičov alebo osvojiteľov mať nárok na dva sirotské dôchodky. Sirotský dôchodok sa poskytuje aj deťom zvereným do pestúnskej starostlivosti a pestúnom, príp. ich rodinným príslušníkom.
Úrazové dávky
Úrazové dávky sú poskytované poškodenému v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Medzi ne patria:
- Úrazová renta: Slúži na zabezpečenie príjmu poškodeného, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania utrpí pokles pracovnej schopnosti o minimálne 10 % a maximálne 40 %.
- Jednorazové odškodnenie: Poskytuje sa pozostalým v prípade smrti poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
- Rehabilitačné: Má podporiť snahy poškodeného o pracovnú a sociálnu reintegráciu. Pracovná rehabilitácia je definovaná zákonom (§ 95 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) ako súbor opatrení, ktorými sa poškodenému poskytuje pracovná rehabilitácia.
- Rekvalifikačné: Umožňuje poškodenému získať novú kvalifikáciu v prípade, že nemôže vykonávať svoju pôvodnú prácu.
- Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia: Pokrýva fyzické a psychické utrpenie poškodeného, ako aj obmedzenie jeho životných a spoločenských potrieb.
- Náhrada nákladov spojených s liečením: Uhrádza náklady na liečbu, rehabilitáciu a pomôcky súvisiace s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
- Náhrada nákladov spojených s pohrebom: Ak došlo k úmrtiu poškodeného v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má nárok ten, kto tieto náklady spojené s pohrebom uhradil.
Posudzovanie príjmu
Rozhodujúce obdobie pri posudzovaní príjmu je kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi a príjem dosiahnutý priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovanie. Predmetné zvýhodnenie posudzovania príjmu sa uplatní najskôr od 1. septembra 2025.
Opätovné zvýhodnené posudzovanie príjmu bude možné až pri pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ktorý vznikol po uplynutí 24 kalendárnych mesiacov od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, pri ktorom sa na započítanie z neho plynúceho príjmu prvýkrát uplatnilo.