Socializácia telesne postihnutých: Cesta k plnohodnotnému životu

Socializácia telesne postihnutých je komplexný a neustály proces, ktorého cieľom je zapojenie jednotlivca so zdravotným postihnutím do spoločnosti. Zahŕňa rozvoj sociálnych zručností, sebaúcty, nezávislosti a aktívnej účasti na živote komunity. Tento článok sa zaoberá rôznymi formami a metódami socializácie telesne postihnutých, s dôrazom na špecifické potreby a výzvy, ktorým títo jedinci čelia.

Zdravotné postihnutie človeka je postihnutie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu jeho života, hlavne schopnosť nadväzovať a udržiavať vzťahy s ľuďmi a schopnosť pracovať (Matoušek, 2003). Zdravotné postihnutie sa definuje ako ujma spôsobená telesnou alebo duševnou poruchou alebo ich kombináciou (Strieženec, 1996). Umožniť takýmto osobám využívať rovnosť príležitostí je podstatou dlhodobej stratégie Európskej Únie na zabezpečenie ich aktívnej účasti v spoločnosti.

Socializácia v špeciálnej pedagogike

V špeciálnej pedagogike sa socializácia chápe ako zapojenie individua do ľudského spoločenstva po stránke pracovnej (výchovnej a vzdelávacej), spoločenskej a subjektívnej (v zmysle sebauplatnenia a sebauspokojenia). Socializácia sa završuje aktívnou účasťou na kultúrnom živote spoločnosti a je podmienená sociabilitou.

Sociabilita je schopnosť a snaha vytvárať a pestovať medziľudské vzťahy. Vytvára sa už v útlom veku rozvíjaním citovej sféry a vzájomnou pozitívnou väzbou rodiča a dieťaťa. Ak nie je socializácia dostatočne vytvorená a upevnená, indivíduum neskôr neprejavuje ani socializačné úsilie, ani priateľský postoj.

Stupne socializácie osôb s postihnutím

Stupeň dosiahnutej socializácie osôb postihnutých poruchou alebo vadou sa riadi podľa toho, či a do akej miery sa podarilo defektivitu prekonať. Rozlišujeme tieto stupne socializácie (medzi nimi prechody):

• Adaptácia: Osoba postihnutá poruchou sa dokáže zapojiť do spoločnosti po všetkých stránkach, ale len za určitých pomocných opatrení (napr. strojček pri poruche sluchu).
• Utilita: Postihnutý jedinec, u ktorého sa nepodarilo odstrániť defektivitu, sa zapája iba pod dohľadom a s pomocou druhých ľudí, čím dosiahne určitý stupeň pracovnej použiteľnosti a v dôsledku toho aj istého spoločenského a subjektívneho uplatnenia a uspokojenia (napr. mentálne postihnutí).

Socializácia telesne postihnutých si vyžaduje komplexný a individuálny prístup, ktorý zohľadňuje špecifické potreby a možnosti každého jednotlivca. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím. Sociálna rehabilitácia je jednou z ciest, ktorá prispieva k nezávislejšiemu životu osôb s telesným a ťažkým telesným postihnutím. Umožňuje im ľahšie sa integrovať do spoločnosti a aktívnejšie participovať na jej živote.

Komplexná rehabilitácia

Komplexná rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.

• Liečebná rehabilitácia: Je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
• Sociálna rehabilitácia: Ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie.
• Pedagogická rehabilitácia: Je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania.
• Pracovná rehabilitácia: Je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania.

Metódy starostlivosti o postihnutých

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie, prevenciu defektivity. Základné skupiny metód:

• Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia = prevýchova, obnovená výchova - je to označenie pre také špec. - pedagog. metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté funkcie, alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
• Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných nepostihnutých funkcií. Kompenzácia = vyváženie, vyrovnanie - poskytovanie náhrady, vzájomné vyrovnanie. Kompenzačné metódy sa zameriavajú na zdokonalenie výkonnosti inej funkcie, nie postihnutej. Sústavne rozvíjajú výkonnosť neporušených funkcií ako náhradu na porušenú alebo vyradenie (napr. u nevidiaceho rozvíjať sluchové, hmatové, čuchové,… vnímanie).
• Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia = schopnosť → znovuuschopnenie - súhrn opatrení a metód, ktoré sa zameriavajú na sociálne dôsledky defektu, rehabilitačnou činnosťou upravujeme porušené vzťahy spoločnosti pracovné a výchovno - vzdelávacie vzťahy.

Špecifické terapie v sociálnej rehabilitácii

• Ergoterapia: liečebný postup vychádzajúci z poznatkov, že poškodený orgán sa lieči cvičením určitých svalových skupín hravou formou. Pre ergoterapiu detí je nevyhnutnou metódou spojenie slova, zrakovej a pohybovej predstavy.
• Muzikoterapia, Dramatoterapia, Arteterapia, Hipoterapia, Canisterapia: Tieto terapie predstavujú rôzne prístupy k rozvoju a podpore osôb s postihnutím, pričom každá využíva špecifické umelecké alebo zvieracie prvky na dosiahnutie terapeutických cieľov.

Životné oblasti podporujúce socializáciu

Vzdelávanie

Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov. Vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu v socializácii telesne postihnutých. Zabezpečuje im prístup k informáciám, rozvíja ich kognitívne schopnosti, podporuje sebaúctu a umožňuje im získať kvalifikáciu potrebnú pre pracovné uplatnenie. Na Slovensku je podľa zákona každé dieťa "vzdelávateľné". Vzdelávanie žiakov s viacnásobným postihnutím sa riadi najmä primárnou diagnózou a stupňom závažnosti postihnutí a obmedzení.

Šport a pohybové aktivity

Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav. Je to svojím spôsobom spoločenská záležitosť, lebo sa ľudia stretávajú, komunikujú, v rámci spoločnosti športovcov sa zúčastnia aj iných než športových akcií, čo ocení najmä človek, vyradený zo zdravotných dôvodov z pracovného pomeru.

Komunity a kluby

Komunity a kluby sú zariadenia s vhodnou formou psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie postavenej na rovnakom postihnutí skupiny pacientov a v správnom odbornom vedení.

Trávenie voľného času

Trávenie voľného času v živote telesne postihnutého má nesmierny význam. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory, vyvádza človeka z pasivity. V neposlednom rade vyplňuje jeho voľný čas. Všetky tieto faktory vo zvýšenej miere sa uplatňujú u človeka telesne postihnutého, obzvlášť u človeka, ktorému postihnutie sa stalo nedávno.

Poradenstvo a podpora

Dôležitou súčasťou socializácie je aj poradenstvo a podpora, ktorá pomáha telesne postihnutým zvládať výzvy spojené s ich postihnutím a uplatňovať svoje práva. Poradenstvo by malo byť dostupné pre jednotlivcov, ich rodiny a opatrovateľov. Väčšina postihnutých víta konzultáciu, avšak mnoho lekárov nie je dosť informovaných, aby mohli zasvätene poradiť. Pre každého človeka sú partnerské a sexuálne vzťahy dôležité.

Technické prostriedky a interaktívne pomôcky

Technologické pomôcky môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím. Ovládače sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku. Komunikátory s hlasovým výstupom sú elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči. Interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnosti sú multisenzorické prostredia určené na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností.

Bariéry socializácie telesne postihnutých

Napriek snahám o integráciu a inklúziu, telesne postihnutí stále čelia mnohým bariéram, ktoré im sťažujú plnohodnotné zapojenie do spoločnosti. Medzi najčastejšie bariéry patria:

• Architektonické bariéry: Nedostupnosť budov, verejných priestranstiev a dopravy.
• Komunikačné bariéry: Nedostupnosť informácií v prístupných formátoch (napr. Braillovo písmo, zväčšené písmo, audio nahrávky).
• Sociálne bariéry: Negatívne postoje, predsudky a diskriminácia.
• Ekonomické bariéry: Nedostatočné príležitosti na zamestnanie a nízke príjmy.

Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky. Prejavuje sa pretrvávajúcimi architektonickými bariérami, nedostatočným a často priestorovo nevhodným riešením WC v kultúrnych zariadeniach, v hypermarketoch, v zdravotníckych zariadeniach, v dostupnosti úradov - štátnych inštitúcií.

Podpora a služby na Slovensku

Kvalita života osôb s ťažkým viacnásobným postihnutím je závislá od kvality a dostupnosti služieb, ktoré sú im poskytované. Jedným z ukazovateľov vyspelosti krajiny je aj úroveň starostlivosti o týchto ľudí.

Na Slovensku sú pre osoby so zdravotným postihnutím dostupné rôzne zariadenia a služby, ktoré podporujú ich socializáciu a integráciu do spoločnosti.

Zariadenia pre ľudí odkázaných na pomoc

• Zariadenie podporovaného bývania: Určené pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby, ak sú odkázaní na dohľad, pod ktorým sú schopní viesť samostatný život.
• Zariadenie pre seniorov: Poskytuje pomoc pri odkázanosti na pomoc inej osoby, sociálne poradenstvo, sociálnu rehabilitáciu, ošetrovateľskú starostlivosť, ubytovanie, stravovanie a iné služby.
• Zariadenie opatrovateľskej služby: Poskytuje sociálnu službu plnoletej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby, ak jej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu.
• Rehabilitačné stredisko: Poskytuje sociálnu službu ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby, slabozrakým, nepočujúcim a ľuďom, ktorí majú ťažkú obojstrannú nedoslýchavosť.
• Domov sociálnych služieb (DSS): Poskytuje sociálnu službu osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V, alebo osobe, ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej III.
• Špecializované zariadenie: Poskytuje sociálnu službu fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a má zdravotné postihnutie. Okrem iných druhov postihnutí sa tu po prvýkrát spomína aj hluchoslepota.

Podporované zamestnávanie a chránené dielne

Chránená dielňa a chránené pracovisko sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutým zaškoľujú alebo pripravujú na prácu a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

Podporované zamestnávanie je zamerané na pomoc občanom so ZP prekonávať prekážky spojené s nástupom do práce a adaptáciou na nové prostredie. Štát zvýhodňuje zamestnávateľov, ktorí prejavia záujem o PZ.

Medzinárodné a národné dokumenty

Európske spoločenstvo a členské štáty potvrdili presvedčenie, že téma postihnutia je otázkou ľudských práv a potrebuje právny základ. Organizácia Spojených národov (OSN) prijala dlhodobú stratégiu na implementáciu Svetového akčného programu týkajúceho sa ľudí s postihnutím. Dňa 3. mája 2008 vstúpil do platnosti Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím.

Kľúčové dokumenty a zákony

• Štandardné pravidlá OSN na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so ZP
• Dohovor OSN o právach osôb so ZP
• Revidovaná Európska sociálna charta
• Akčný plán na podporu práv a plného zapojenia osôb so ZP do spoločnosti (2006-2015)
• Národný program rozvoja životných podmienok občanov so ZP vo všetkých oblastiach života
• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách
• Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia
• Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti

Porovnanie socializácie postihnutých vo Švédsku a na Slovensku

V rámci prieskumu z roku 2004 bola vykonaná konfrontácia situácie vo Švédsku a na Slovensku v oblasti socializácie postihnutých. Švédsko je štát, kde sa diskriminácia považuje za priam nemožnú. Uplatňuje sa princíp „úplnej socializácie u úplných ľudí“, čo znamená, že sa usiluje o takú úroveň integrácie, akú majú medzi mužmi a ženami. Švédsko tiež poskytuje kurzy na doplnenie minimálneho odborného vzdelania, čo ukazuje na systémovú podporu v oblasti vzdelávania a zamestnávania.

Vo Švédsku sa komúna - územná jednotka - stará o komplexné zabezpečenie zaradenia do škôl, do zamestnania, príp. osobnej asistencie, prispôsobeného bývania, vybavenie pomôcok, poskytovanie informácií o možnostiach kvalitnejšieho života postihnutých a snaží sa o dosiahnutie tejto kvality života. To znamená, že si postihnutý jedinec alebo jeho zákonný zástupca vyrieši 80 % problémov v komúne.

Švédsko

Švédsko je rozdelené do 24 län (krajov) a ďalej do 286 kommuner (komún). Län sú ekonomické spravovacie jednotky, pod ktoré podliehajú komúny. Na čele komúny sú politici, niečo ako politická snemovňa. Komúny sa starajú aj o dopravné prostriedky a o "životný beh" postihnutého: zaradenie do školy, zamestnania, bývanie. Zriaďujú tiež miesta pre rôzne profesie umenia a pod., zabezpečujú zamestnanosť postihnutých, niekoľko kultúrnych i náboženských programov.

Vo Švédsku existuje prehľadnejšia legislatíva a systém, kde sa osobitní pracovníci - sekretári pre postihnutých - starajú o komplexnú starostlivosť. Ak je postihnutý nespokojný s rozhodnutím komúny, smie sa odvolať. Príslušný výbor pre invalidov preskúma jeho požiadavky a rozhodne. Títo pracovníci kontrolujú dodržiavanie zákonov, resp. možností ich uplatnenia.

Slovensko

Na Slovensku sú najvyššími územnými celkami kraje a okresy. Kraje sa členia na okresy. Sociálna integrácia mentálne postihnutých ľudí napreduje stále rýchlejšie. Veľmi dobré odporúčania, ktorých sa môže i slovenská vláda pridŕžať práve v rámci sociálnej integrácie mentálne postihnutých sú stanovené v Helsinskej deklarácii o rovnosti a službách pre ľudí s mentálnym postihnutím z 11. 6. 1994, č. 6 - 9.

Na Slovensku absentuje pre postihnutých „sekretár pre postihnutých“, ako je to vo Švédsku. To znamená, že mnoho informácií o podpore a službách si musí postihnutý zháňať sám na okresných (príp. krajských) úradoch alebo v inštitúciách. Sociálna rehabilitácia sa často nerealizuje v takej komplexnej forme ako vo Švédsku. Chýba komplexné zabezpečenie služieb, najmä poskytovania (a často aj zháňanie individuálnych pomôcok, ktoré vo Švédsku vyrábajú priamo „na mieru“).

tags: #socializacia #telesne #postihnutych