Bezpečná a radostná turistika s deťmi: Sprievodca pre rodičov

Spoznávanie nových miest a trávenie voľného času v prírode je jedným z najlepších spôsobov, ako obohatiť život detí a celej rodiny. Vychádzky s deťmi sú neoceniteľné pre ich rozvoj a radosť, poskytujú im priestor na objavovanie, učenie a pohyb. Avšak, pri pobyte v prírode netreba zabúdať na bezpečnosť a obozretnosť. Či už sa chystáte preskúmať Malú Fatru, Slovensko alebo miesta za hranicami, nepodceňujte prípravu. Tento článok sa zameriava na aktivity, ktoré môžete s deťmi realizovať vonku, a na tipy, ako zabezpečiť ich bezpečnosť.

Plánovanie a príprava: Kľúč k úspechu

Plánovanie sa začína už doma a je kľúčom k celému úspechu. Pomáha znížiť riziko nehody a nepríjemných situácií. Rozhodujúcim faktorom pri plánovaní je dĺžka a trvanie túry, vek dieťaťa, jeho schopnosti a želania. Turistiku treba voliť podľa najslabšieho účastníka a s primeranou časovou rezervou. Pre rodiny s deťmi sú vhodnejšie kratšie trasy po rovine. Oplatí sa ich voliť tak, aby tam boli miesta, kde sa dá počas prestávok hrať, prípadne opekať.

Podľa odborníka musí byť trať čo najjednoduchšia, bez prudkého stúpania a klesania. Deti musíte mať vždy na dohľad. Rovnako myslite aj na to, že deti do dvoch rokov by ste nemali brať na lanovku, lebo zle znášajú rýchlu zmenu tlaku. Podľa skúseností z praxe, je najčastejším zdrojom úrazov malých detí pri turistike prílišná ctižiadostivosť ich rodičov. Deti od štyroch do šiestich rokov by mali chodiť len na poldňové túry. Nezabúdajte, že vysmädnú rýchlejšie ako dospelí. Tekutiny musia dopĺňať častejšie. Nepresiľujte ich organizmus a robte si častejšie prestávky. Určite sa s nimi vtedy pohrajte, aby nestratili chuť pokračovať.

Pred odchodom na túru sa dôkladne pripravte a užite si výlet plný srandy a domov sa vrátite zdraví. Rodičia by pri plánovaní výletu mali v prvom rade dbať na kondíciu svojho dieťaťa a túru tomu prispôsobiť. Ak chodia rodičia na prechádzky pravidelne, tak to vedia zhodnotiť, ale dieťa, ktoré celý rok sedí pri počítači nemôže ísť na 4 hodinovú túru, lebo to nezvládne. Keď rodičia už na túre vidia, že dieťa je nevrlé, plačlivé a apatické, treba sa radšej vrátiť z polovice cesty.

Pred tým ako vyrazíte na výlet triezvo zhodnoťte, či na to máte. Niesť dieťa na chrbte v nosiči na celodennom výlete si vyžaduje určitú dávku sebazapretia a kondície. Takýto náklad môže vážiť aj 20 kg. Ak máte väčšie deti nesnažte sa pred nimi zabodovať extrémnymi výkonmi - aj tak vedia, že celý týždeň sedíte v kancli. Pokiaľ na výlety s deťmi nechodíte pravidelne, nečakajte, že budú vládať a stanovte si primeraný cieľ. V opačnom prípade im to môžete celé zhnusiť. Keď vystúpite na vrchol uvedomte si, že zostup - ťažšia časť výletu je ešte len pred vami. Najviac úrazov sa totiž stáva pri zostupe, keď je telo unavené a pozornosť klesá.

Dôležité je zapojiť deti do plánovania túry, povedať im, čo ich čaká, ako sa tam dostanú a čo budú robiť. Môže sa stať, že do cieľa nedorazia, deti totiž turistiku vnímajú inak než dospelí. Cieľ túry v podobe vrcholu či horskej chaty je pre dieťa úplne nepodstatný. Ide mu o spoločne strávený čas. Treba rátať s tým, že veľké turistické plány môžu skončiť po 20 minútach chôdze. Pri najmenších deťoch platí dvojnásobne, že cesta je cieľ. Turistika je pre ne nudná. Takže by to mal byť zážitok spojený s dotykom, vôňou, s dobrým počasím a s ľahkým vyčerpaním. Už na začiatku ich nadopovať cukrom, ten počas túry spália. Najväčšou odmenou je pochvala, okrem rodičov pozitívne pôsobí aj povzbudenie od náhodných turistov.

Dieťa je spravidla najzraniteľnejší člen výpravy. Ľahko sa dehydruje, nemá vycibrenú motoriku, nevie predvídať, chýba mu psychická a fyzická vytrvalosť, menšie deti nevedia popísať bolesť alebo únavu. Stať sa môže čokoľvek a aj (vaše) drobné zranenie, či iný problém môžu prerásť v situáciu, ktorú bez záchranárov nevyriešite. Nepodceňujte preto význam „horského poistenia“.

Výbava na túru s deťmi

Nezabudnite si do batoha pribaliť aj mini lekárničku. Nikdy nie je na škodu mať pri sebe lieky proti bolesti či na tráviace ťažkosti. Šliapanie do kopca s bolesťou hlavy by vám mohlo zážitok z turistiky pekne skaziť. Takisto je dobré mať so sebou aj zásobu náplastí a aspoň kúsok obväzu.

Nezabudnite na pokrývku hlavy a slnečné okuliare s UV filtrom. Deti určite poteší aj vlastný batôžtek, do ktorého mu zabaľte obľúbenú hračku, malú fľašku s vodou a jedlo, pokojne aj maškrtu. Ruksak však nesmie byť priťažký.

Aká hmotnosť ruksaku je podľa odborníka vhodná?

Čo musia mať dospelí?

Na poldňovú vychádzku sa musia pripraviť aj dospelí. Nutné je mať so sebou čapicu, slnečné okuliare, krém na opaľovanie, pláštenku do dažďa, pevnú obuv, nie tenisky. Pribaľte si aj vodu, na doplnenie cukru napríklad mliečnu alebo horkú čokoládu, napolitánku, hroznový cukor, cukríky a trochu jedla. Oblečenie by malo byť z priedušných materiálov.

Dieťa musí byť minimálne 8 hodín vyspané. Ani cez prázdniny by nemalo ponocovať. Ďalej musí byť dostatočne nasýtené ľahšie stráviteľnou potravou a zavodnené. So sebou si zbaľte vysoko energetické potraviny, ako napríklad hroznový cukor, keksy a samozrejme čistú vodu. Určite nie sladené nápoje, lebo obsahujú cukor a ten vedie k odvodneniu organizmu.

V ruksaku musíte mať vždy so sebou rezervné ponožky, niečo na oblečenie, ak by sa ochladilo, určite aj nepremokavú bundu, prípadne čiapku. Ľahko by sa totiž mohlo stať, že nesprávne oblečené dieťa prechladne a ochorie.

Nezabudnite na lieky. Povinnosťou turistu je mať so sebou lekárničku nielen so svojimi liekmi, ktoré pravidelne užíva, ale musí obsahovať bežný a tlakový obväz, tabletky proti nevoľnosti a bolesti, leukoplast, dezinfekčný prostriedok - jód, peroxid. Na každej túre by ste mali mať lekárničku s potrebnou výbavou a hlavne ovládať základné znalosti poskytovania prvej pomoci. Oprášte si vedomosti z absolvovaných kurzov (napr. povinný kurz z autoškoly) alebo sa prihláste na iný akreditovaný kurz. Nezabúdajte na dôležité čísla - 18 300, 112, 155. V prípade, že sa nachádzate v horských oblastiach volajte Horskú záchrannú službu - 18 300. Odporúčame používať aplikáciu HZS, kde si viete pomoc rýchlo a efektívne zavolať. Ak potrebujete pomoc mimo horských oblastí, volajte RZP na 112.

Horskí záchranári by veľakrát nemuseli zasahovať, ak by turisti nepreceňovali svoje sily. Nešetrite na topánkach a túru si nevyberajte podľa výhľadov, ale vašich schopností.

Ak nemáte dostatočne spevnené členky a kolená, zvýšte opatrnosť ešte viac. Vynikajúcim pomocníkom sú turistické paličky, ktoré by mali byť súčasťou vašej výbavy. Odľahčia vám nohy a pomôžu pri stabilite. Obrovskú úlohu pri turistike plnia správne zvolené turistické topánky, ktoré vám zabezpečia nielen komfort, ale hlavne oporu a bezpečný pohyb.

Dôležitou súčasťou turistickej výbavy by vždy mala byť lekárnička, ktorá vám pri poskytovaní prvej pomoci výrazne pomôže, či už potrebujete ošetriť seba, alebo iných. Dôležité je, aby mal obsah lekárničky všetky základne pomôcky ako rôzne náplasti a obväzy, trojrohú šatku, dezinfekciu, gázu, tampóny, nožnice, rukavice, pinzetu, gél na popáleniny, alu fóliu, tejpovaciu pásku. Dostupné sú rôzne typy turistických lekárničiek, ktoré poskytujú v kompaktnom balení základné vybavenie. Veľkosť a typ si treba zvoliť podľa náročnosti túry a takisto veľkosti skupiny. Odporúčame pribaliť si aj repelenty proti hmyzu a kliešťom a pinzetu na odstraňovanie kliešťov. Pri viacdňových trekoch, ale aj dlhých túrach je dobre pribaliť si základné lieky. Užitočné môžu byť najmä analgetiká a protizápalové lieky (na zmiernenie bolesti, zápalov, horúčky), antihistaminiká (užitočné pri alergických reakciách, bodnutí hmyzom), antidiaoriká a lieky na podporu trávenia (pri tráviacich problémoch), očné kvapky, kvapky na alergie, chladivé gély na svalové napätie či modriny, krémy na opuchy a zápaly. Samozrejme, na každú túru nie je potrebné brať so sebou všetky možné lieky. Do úvahy berte náročnosť túry, možné riziká a hlavne svoj zdravotný stav. Nezabúdajte hlavne na lieky, ktoré pravidelne užívate.

Oblečenie a obuv: Pohodlie a ochrana

S počasím sa spája aj výber vhodného oblečenia, no najmä obuvi. Ak sa chystáte do zložitejšieho a nerovného terénu, investujte do topánok. Pevná noha značí pevný krok a menšie riziko pošmyknutia. Správnym výberom ochránite aj vaše členky a ušetríte prácu horskej službe. Keďže počasie je v horách nepredvídateľné, v základnej výbave by nemala chýbať ani ľahká nepremokavá bunda alebo pršiplášť.

Nepodceňujte kvalitnú turistickú obuv pre seba a pre dieťa. Vždy noste so sebou náhradné oblečenie. Ak chodíte do hôr pravidelne investujte do „páperového programu“. Ak dieťa nosíte v nosiči, vždy so sebou noste aj pršiplášť na nosič. Keď dieťa v nosiči zaspí, chráňte ho pred slnkom napríklad látkovou plienkou.

To isté platí aj o obuvi, ktorú by ste hlavne pri deťoch nemali podceniť, aj keď sa vyberiete iba na menej náročnú túru. Do hôr pre deti sú ideálne topánky okolo členkov, kde sú členky spevnené. Nemusia to byť špeciálne trekingové topánky, ale mali by byť tesne nad členok. Ak niečo podceníte v príprave, môže ľahko dôjsť k zraneniu. Najčastejšie sú podvrtnutia členkov, poranenia svalov, pomliaždenia a prepnutie svalov. Práve takéto nepríjemnosti vám môžu výlet veľmi skomplikovať.

Správne sa obliecť na túru je niekedy poriadny oriešok. Hlavne prechodné obdobie vie turistov potrápiť a zmena podmienok môže spôsobiť podchladenie. Preto nepodceňte obliekanie a v batohu majte vždy v zálohe kvalitné funkčné oblečenie, ktoré pri zmene podmienok oceníte. Správne navrstvené oblečenie vie veľmi pomôcť, aby ste sa za každého počasia cítili komfortne.

Čo je Rip-Stop?

Ripstop je tkanina s vysokou pevnosťou, vyrobená zvláštnou technikou. Do tenkej textílie sú s odstupom 5-8mm zatkané hrubšie nite. Prednosti ripstopových tkanín spočívajú vo veľmi dobrom pomere hmotnosti k stabilite a vo vysokej tržnej pevnosti. Používa sa na teplovzdušné balóny, padáky, lodné plachty, stany, batohy a športové oblečenie. Všetky maskovacie odevy americkej armády sú v súčasnosti z tzv. Rip-Stop úpravy.

Vlastnosti krátkych nohavíc s Rip-Stop úpravou:

• Nastaviteľný pás
• 6 vreciek
• 60% bavlna a 40% polyester
• Vhodné na bežné nosenie, cvičenie a leto

Počasie a bezpečnosť v horách

Počasie je pri turistike kľúčové. A to nielen pre skvelý zážitok, ale aj pre vašu bezpečnosť. Pamätajte, že na túru do hôr je najlepšie vyraziť zavčasu. Takéto výkyvy sú časté najmä v lete, no v akomkoľvek ročnom období si radšej vždy dopredu skontrolujte predpoveď počasia. Počasie je jeden z najrizikovejších faktorov v horách. Pred túrou sa informujte o aktuálnych podmienkach a vývoji počasia v regióne, ktorý sa chystáte navštíviť. Počas leta počítajte s letnými búrkami - vyrážajte vždy skoro ráno. Na výlete vždy sledujte vývoj počasia. Na základe predpovede môžete predvídať podmienky na túre - námraza, mokro, horúčava, vietor a pod.

Pri plánovaní túry je zhodnotenie počasia rovnako dôležité ako voľba trasy. Alebo ešte presnejšie - trasu prispôsobte aktuálnemu počasiu, resp. vyberte konkrétnu lokalitu podľa toho, aké tam bude počasie. Niekedy stačí prejsť na druhú stranu pohoria a počasie je tam iné. Častou chybou je, že ľudia príliš dôverujú hodinovej predpovedi v mobilných aplikáciách. Presné počasie pre presnú lokalitu sa stanovuje pomocou matematického modelu. Jeho presnosť závisí od vstupných dát, aktuálnej meteorologickej aj lokálnej situácie, navyše v horách sa počasie predpovedá horšie. Odporúčame preto sledovať celkovú situáciu nad väčším územím. Dobrou pomôckou je textová predpoveď SHMÚ. Túry s deťmi nerobte, ak je riziko zrážok, silného vetra či búrok, a radšej si na turistiku vyhraďte obdobie so stabilným počasím. V lete dbajte na to, aby ste v horúčavách nechodili po trasách, kde nie je dostatok možností na nabratie vody.

Letná turistická sezóna je v plnom prúde a aj keď je počasie teplé a slnečné, netreba zabúdať, že v horách je počasie často vrtkavé. Turisti by nemali v týchto dňoch zabúdať najmä na silné búrky a nebezpečie s nimi spojené. Horská záchranná služba dodáva, že na turistiku by sa mali turisti vybrať skoro ráno, nakoľko okolo poludnia je riziko búrok oveľa vyššie.

Ako sa správať v búrke?

V prvom rade by ste sa do búrky vôbec nemali dostať. Ak sa tak stane, zvyčajne ide o chybu v plánovaní alebo zlý úsudok počas túry. Keď SHMÚ alebo Horská záchranná služba vydajú výstrahy pred búrkami, radšej plánujte prechádzky v nižších polohách a vyhnite sa hrebeňom a vrcholom. Ak je riziko vysoké, zvážte alternatívny program alebo oddychový deň. V lete, keď sa miestne búrky z tepla môžu vyskytnúť aj bez výstrah, plánujte túry v ranných a doobedňajších hodinách. Najvyšší bod prejdite najneskôr o jedenástej hodine. Do telefónu si nainštalujte takú aplikáciu, ktorá má aj meteorologický radar, napr. SHMUapp. Radar pravidelne sledujte všade tam, kde máte signál. Ľahko tak odhalíte, či nevzniká búrková činnosť mimo vášho dohľadu, ktorá by k vám smerovala.

Ak sa už búrke nedokážete vyhnúť, kým vás zasiahne, choďte čo najrýchlejšie do doliny. Čím nižšie vás zasiahne, tým lepšie. Neskrývajte sa v malých jaskynkách a skalných puklinách. Ide len o zdanlivé bezpečie, výboj blesku môže prejsť priamo cez vás, ak otvor v skale nie je dostatočne hlboký. Rovnako nebezpečné sú solitérne stromy, neskrývajte sa pod ne. Vyhnite sa aj lokálnym depresiám, kam steká voda - pôda tam môže byť vodivejšia. Keď ste priamo v búrke, nepokračujte v pohybe, hrozí krokové napätie. Ak ste vo vysokých horách na začiatku sezóny a ešte tam ležia snehové polia, treba z nich odísť, pretože sú vodivejšie ako okolie. Nedotýkajte sa železných reťazí. Mobilný telefón ako taký blesky nepriťahuje, problematická môže byť nanajvýš batéria. Búrky bývajú sprevádzané prívalovými dažďami.

Hydratácia a strava

Dieťa sa ľahko dehydruje a nemusí si byť tejto skutočnosti ani vedomé. Na výlet vždy noste dostatočné množstvo vody (1 - 2 l na osobu) a pravidelne ich deťom podávajte. Smäd lepšie uhasí čistá voda ako cola. Na vlčí hlad sú ideálne obložené chleby, celozrnné tyčinky a ovocie. Na zahnanie malého hladu výborne poslúžia oriešky, sušené ovocie alebo celozrnné keksy. Sladkosti berte len ako niečo malé extra. Dodávajú len krátkodobú energiu.

V nižších polohách naberajte len z výdatnejších prameňov a informácie o nich si zistite vopred. Ak po ceste nie je naozaj spoľahlivý zdroj, radšej si vody vezmite viac. Najmä v suchších obdobiach sa môže stať, že aj prameň, s ktorým máte skúsenosti z minulosti, bude vyschnutý. Vo vyšších polohách národných parkov je zvyčajne bezpečné naberať vodu aj v prameniskách či z horských bystrín. Čím silnejšie tečú, tým je to bezpečnejšie. Na stránke TuristickaMapa.sk si zapnite vrstvu prameňov.

Dopad nadmorskej výšky

S rastúcou nadmorskou výškou klesá tlak vzduchu. Vo výške nad 2500 m je vzduch natoľko riedky, že pri dlhších pobytoch môže vyvolať neočakávanú reakciu detského organizmu. Pri deťoch do 8 rokov treba byť obzvlášť opatrný pri nocovaní na horských chatách položených nad 2500 m. Aby ste zamedzili bolestiam hlavy, naplánujte najbližšie spanie max. 2000m.

Orientácia v teréne

Naučte sa pracovať s mapou. Myslite na to, že GPS a baterka vášho mobilu nie sú všemocné a cvičte si prirodzený orientačný zmysel. Všímajte si výrazné prvky krajiny a zapamätajte si ich ako orientačné body. Naučte to aj svoje deti. Ak takéto predmety nevie nájsť, ďalšou radou je snažiť sa ísť dole kopcom. A skúsiť hľadať nejaký chodník, ktorý by nás doviedol do civilizácie. No a v prípade, že nenájdeme chodník alebo cyklotrasu, nám môže pomôcť voda.

Riziká a prvá pomoc

Najčastejšou príčinou smrti detí starších ako jeden rok sú úrazy. Chlapci sú 2 krát rizikovejší ako dievčatá. Keď už dôjde k neočakávanej situácii je dobré byť psychicky ale aj fyzicky pripravený. Nevyhnutnou výbavou výletníkov by mala byť lekárnička, nabitý mobilný telefón a znalosť poskytovania prvej pomoci.

Popálenie pri opekačke

Mnohé rodiny si po dosiahnutí cieľa po túre radi v prírode opekajú klobásky či rôzne dobroty. Aj tu vzniká obrovský priestor pre vznik úrazu v podobe popálenín či obarenín práve kvôli nepozornosti. Ak sa dieťa popáli jedlom prípadne uhlíkom z ohňa, postihnuté miesto okamžite chlaďte studenou vodou. Záchranár odporúča, že ak je k popálenej pokožke prilepené nejaké oblečenie, nikdy ho nestrhávajte. Na postihnuté miesto nič neaplikujte a vzniknuté pľuzgiere nikdy neprepichujte. Keď je popálenie väčšie, okamžite kontaktujte rýchlu zdravotnú pomoc.

Prichytený kliešť

Medzi najčastejšie „nehody“ po pobyte v prírode patrí to, že si na koži nájdete prichyteného kliešťa. Po návrate domov preto nie len sebe, ale hlavne deťom dôkladne skontrolujte celé telo. Je dôležité skontrolovať, či dieťa nemá kliešťa vo vlasoch, za ušami, pod pazuchami, v slabinách, v podkolennej jamke, okolo zadočku a u chlapcov pod mieškom. Prichyteného kliešťa by ste mali jednoducho odstrániť pinzetou kývavým pohybom. Po jeho vybratí ranku vydezinfikujte. Navštívte lekára len ak sa vám nepodarilo vybrať celého kliešťa, alebo ak je okolie rany začervenané a opuchnuté, alebo ak sa začervenanie v najbližších dňoch či týždňoch rozširuje.

Kliešťová sezóna je na svojom vrchole v mesiacoch apríl, máj a september, október. U nás sú viaceré lokality s vysokou aktivitou kliešťov, no rizikové sú akékoľvek oblasti s trávnatými plochami. Na turistike sa niekedy nevyhnete týmto miestam. Ak prechádzate oblasťami s vysokou trávou, odporúčame nosiť dlhé nohavice aj rukávy a aplikovať repelent. Ak máte krátke oblečenie, dôkladne nastriekajte repelent na odkryté časti tela. Veľmi dôležité je po návrate z túry skontrolovať, či ste si so sebou nepriniesli nežiaduceho cudzopasníka. Ak spozorujete prisatého kliešťa počas túry, odporúča sa ho čo najskôr vytiahnuť. Práve preto je dobré mať v lekárničke pinzetu na to určenú.

Ďalšie tipy pre bezpečnú vychádzku

• Informujte niekoho o vašich plánoch: Povedzte priateľovi alebo rodinnému príslušníkovi, kam idete a kedy sa plánujete vrátiť.
• Mobilný telefón: Majte so sebou nabitý mobilný telefón pre prípad núdze.
• Naučte deti volať o pomoc: Uistite sa, že vedia, ako volať na tiesňové linky.
• Buďte pripravení na zmenu plánov: Počasie sa môže rýchlo zmeniť, preto buďte flexibilní a pripravení prispôsobiť sa.
• Nainštalujte si aplikácie, ktoré zvýšia vašu bezpečnosť: aplikáciu HZS, s ktorou môžete efektívnejšie zavolať pomoc, aplikáciu s meteorologickým radarom, napr. SHMUapp.

Ako sa správať v skupine

V technicky náročnejšom teréne je dobré, keď sa jeden dospelý môže plne venovať len jednému dieťaťu. Pri bežnej túre lesom, kde nič nehrozí, alebo v známom teréne môžu deti lietať tam a späť, ako sa im zachce. Rodičom aj dobre padne, keď sa deti vyšantia a vybehajú viac energie. Ak sa však pridajú skaly, strmé zrázy, úzky chodník alebo idete v zimných podmienkach, dbajte o bezpečný pohyb skupiny. Ako prvý by mal postupovať najskúsenejší zo skupiny, ktorý vyberá trasu a rieši celkovú navigáciu. Druhý najskúsenejší zostáva na konci a dohliada na to, aby sa skupina príliš neroztratila a zároveň držala bezpečné rozstupy. Tieto pozície v skupine sú určené dospelým. Ak ide len jeden dospelý, tak najskúsenejšie dieťa môže ísť prvé a dospelý posledný. V jednoduchom teréne s bezproblémovou navigáciou striedajte deti na čele, aby si každé vyskúšalo viesť skupinu.

Stretnutie s medveďom

Naša najväčšia šelma má zlú povesť, no v skutočnosti nie je taká nebezpečná, ako býva vykresľovaná v bulvárnejších médiách. Pokiaľ v teritóriu medveďa zostanete na turistických chodníkoch a vyhnete sa pohybu na úsvite alebo za súmraku, pravdepodobnosť stretnutia je veľmi malá. Pri túrach s deťmi, ktoré ustavične džavocú, sa riziko stretnutia ešte výrazne zmenšuje, medveď sa o vás dozvie dostatočne zavčasu a sám ujde. Na pozore by ste sa mali mať v húštinách tesne nad obcami, kde medvede trávia deň v úkryte, ako aj neďaleko kukuričných polí, opustených sadov či poľovníckych vnadísk. Ak medveďa stretnete, zachovajte pokoj. Ak je ďalej a ešte vás nespozoroval, pomaly vycúvajte a dajte mu priestor, aby chodník opustil. On tak väčšinou urobí bez toho, aby vás ohrozil. Ak vás medveď zbadá, zdvihnite ruky nad hlavu a hlbším pokojným hlasom mu hovorte, aby si šiel po svojom. Pritom mierne ustupujte. Medveďovi sa nepozerajte priamo do očí, radšej mierne skloňte hlavu, aby ste vyjadrili, že ho rešpektujete.

Hádzanie kameňov

Deti to síce robia veľmi rady, no je to potenciálne nebezpečné, a ak zvyknú kamene hádzať bežne, ťažšie pochopia, kde to nie je vhodné. Napríklad na skalách je hádzanie kameňov úplne neprípustné, lebo nižšie sa môžu nachádzať lezci alebo iní turisti. Lezecké trasy sú napríklad aj na bralách pod niektorými zrúcaninami hradov. Dieťa si môže len tak hádzať kamienky cez hradby a nechtiac pritom zasiahnuť lezcov. Radšej im navrhnite bezpečnejšiu alternatívu, akou je púšťanie konárikov dolu potokom.

Náramok s menom a telefónnym číslom

Najmä neposedným deťom, ktoré sa dokážu stratiť, len čo na sekundu odvrátite zrak, je vhodné dať na zápästie náramok s menom a telefónnym číslom na jedného či oboch rodičov. Zároveň dieťaťu vysvetlite, že náramok ho nechráni pred každým nebezpečenstvom.

Poistenie do hôr

Dospelí by mali mať uzatvorené poistenie na zásah Horskej záchrannej služby v tých pohoriach, kde má pôsobnosť. V opačnom prípade budete musieť zásah horskej služby uhradiť. Ak chodíte do zahraničia, poistiť treba celú rodinu vrátane detí tak, aby poistenie hradilo záchranu v horách aj liečebné náklady. Európsky preukaz poistenca nie je na horskú záchranu postačujúci a ani pri liečebných nákladoch nemusí pokryť všetko. Ak do hôr, či už slovenských, alebo zahraničných, chodíte častejšie, odporúčame uzavrieť celoročné poistenie. Nám sa osvedčilo členstvo v rakúskom alpskom spolku Alpenverein. Podobný produkt je k dispozícii ako príplatok aj v rámci členstva v Slovenskom horolezeckom spolku JAMES. Rodinné členstvo býva zvýhodnené. Ak sú členmi Alpenvereinu obaja rodičia, deti majú členstvo zadarmo. Výhodou poistenia v rámci členstva v horskom spolku je, že poistenie je šité na mieru horským aktivitám a v prípade likvidácie poistnej udalosti vás neprekvapia zmluvné výluky.

tags: #snura #na #vychadzku #s #detmi #ako