Strana SMER - sociálna demokracia (skratka SMER-SD) je najväčšou a najúspešnejšou politickou stranou na Slovensku. Je to ľavicovo populistická, sociálne konzervatívna a sociálnodemokratická politická strana. V duchu svojich hodnôt strana SMER-SD vždy presadzovala takú politiku a podporovala také zákony, ktoré boli v prospech ľudí. Ak sa ekonomike darí, je jej krédom, že tento rast musia pocítiť aj ľudia.
Slovensku sa pod premiérskou taktovkou strany SMER-SD podarilo zásadným spôsobom zlepšiť ekonomiku. Strana sa síce výrazne dištancuje od komunizmu, avšak zároveň si zachováva silný ľavicovo nacionalistický ideologický základ ako protiklad proti západnému sociálno-liberálnemu progresivizmu.
Založenie a počiatočné obdobie (1999 - 2005)
Strana SMER (neskôr SMER - sociálna demokracia) vznikla 8. novembra 1999. Založil ju v decembri 1999 jej dnešný predseda Robert Fico, ktorý bol pôvodne členom Strany demokratickej ľavice (SDĽ). V tom čase bol Robert Fico najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Po voľbách v roku 1998 vznikla široká koalícia strán SDK, SDĽ, SMK a SOP. Robert Fico ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. Benešove dekréty. Neskôr v roku 1998 sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora. Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri 1999 založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico "vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. Strana sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 - 2002) prijala do svojho názvu prívlastok "tretia cesta". S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako veľmi dobrý a predvídavý.
V nasledujúcich voľbách sa vládna strana SDĽ do parlamentu nedostala. K 1. januáru 2005 zanikla, keď bola pohltená práve SMERom. V týchto voľbách sa SMER stal so ziskom 13,6 % voličských hlasov treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku, za Mečiarovou ĽS-HZDS a Dzurindovou SDKÚ-DS. Strana tak v Národnej rade obsadila 25 poslaneckých kresiel. Naproti tomu, prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu lepší výsledok. SMERu sa po voľbách do vlády dostať nepodarilo, tú nakoniec vytvoril opätovne Mikuláš Dzurinda z SDKÚ-DS (druhá vláda Mikuláša Dzurindu) a SMER zostal v opozícii. Počas celého volebného obdobia súperil SMER s ĽS-HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča slávil úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie druhej strany v poradí, HZDS, oscilovali okolo 15 %.
V roku 2004 sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami, SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva a Sociálnodemokratická strana Slovenska, uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa 4. decembra 2004 bol schválený zánik strany SDĽ zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004. SDSS, SDA a ďalšie malé ľavicovo-centristické strany sa so Smerom zlúčili už predtým. SMER sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Od 1. januára 2005 SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER si následne zmenil názov na súčasný "SMER - sociálna demokracia". Významný politický zisk pre SMER z tejto integrácie bol zisk nových voličov a získanie značky sociálnej demokracie.
Vládne obdobia a kľúčové opatrenia (2006 - 2020)
Strana SMER-SD vládla na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky vlády Ivety Radičovej v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020.
Vláda Roberta Fica (2006 - 2010)
Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo predsedať Národnej rade SR. Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila vládnu koalíciu so Slovenskou národnou stranou a Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal Robert Fico. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády - Roberta Kaliňáka a Dušana Čaploviča, podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva. Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %.
Dňa 4. júla 2006 socialistická frakcia Strany európskych socialistov (PES) v Európskom parlamente odhlasovala návrh pozastaviť členstvo strane SMER - sociálna demokracia v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou Slovenskou národnou stranou. Po voľbách v roku 2010 zvítazila strana SMER-SD so ziskom 34,79 %. I keď si SMER-SD oproti minulým voľbám polepšila o necelých 6 % a získala viac ako dvojnásobný počet hlasov ako v poradí druhá SDKÚ-DS, odišla do opozície. Opakovala sa tak situácia, ktorá už na Slovensku nastala po voľbách 1998 a 2002, kedy zvítazila HZDS, avšak jej predseda Vladimír Mečiar nebol schopný vládu zostaviť.
Vláda Roberta Fica (2012 - 2018)
Vo voľbách v roku 2012 sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v predčasných voľbách 2012. Slovensku sa pod premiérskou taktovkou strany SMER-SD podarilo zásadným spôsobom zlepšiť ekonomiku Slovenska, máme historicky najlepšie čísla nezamestnanosti, najnižší deficit verejných financií či najvyššie priemerné platy v histórii samostatného Slovenska. Vďaka dobrej starostlivosti o štát počas vlád strany SMER - sociálna demokracia tak prišli jej predstavitelia so sériou opatrení pre ľudí, ako sú napríklad vlaky zadarmo pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva, alebo obedy zadarmo pre deti v školách. Tieto opatrenia pomáhajú zmierniť medzipríjmové rozdiely u tých najohrozenejších skupín obyvateľstva a majú aj ďalšie pozitívne efekty na spoločnosť.
Politický analytik Ján Baránek doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo."
Parlamentné voľby 2016 vyhral s prehľadom SMER-SD, i keď so stratou 16 percent. Predseda Fico zostavil vládu so stranami SNS, Most-Híd a #SIEŤ, posledná menovaná z vlády skoro vystúpila. SMER-SD sa podarilo opäť ovládnuť silové rezorty a udržiaval si preferenčné zisky okolo 25 %. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra Robert Kaliňák. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal Peter Pellegrini. Peter Kažimír pôsobil ako minister financií, Peter Žiga ako minister hospodárstva, Ján Richter ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a Marek Maďarič ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestraníkov - Miroslava Lajčáka za ministra zahraničných vecí a Tomáša Druckera za ministra zdravotníctva.
Vražda Jána Kuciaka a vládna kríza (2018)
Zlom priniesla až vražda novinára Kuciaka. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na mafiánsku zločineckú skupinu ’Ndrangheta a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra Maďariča a Kaliňáka, neskôr až k vládnej kríze, ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie tretej vlády Roberta Fica 15. marca 2018. Kvôli vražde podal Fico demisiu. Na jeho miesto nastúpil Peter Pellegrini a vláda bola s miernymi zmenami obnovená na pôvodnom pôdoryse. Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády.
Voľby 2020 a rozkol v strane
Voľby na začiatku roku 2020 SMER-SD prehral, prvý raz od roku 2002, so ziskom 18 percent. Vítazné OĽaNO malo 25 %. Hoci sa to môže zdať ako slabý výsledok, bol nad očakávania. Preferencie veštili SMER-SD výsledok medzi 15-10 %. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu. Po voľbách v strane došlo k rozkolu, ktorý viedol až k odchodu Pellegriniho a jeho krídla zo strany - Pellegriniho krídlo založilo stranu HLAS-SD.
Europoslanec Boris Zala v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády Petrom Pellegrinim či Monikou Smolkovou, Monikou Beňovou a Branislavom Ondrušom) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany Fica, Roberta Kaliňáka či Ľuboša Blahu).
V máji 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda. Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Na tlačovej besede v júni 2020 v Banskej Bystrici Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť sociálnodemokratická, odmietol však, že by bola liberálna. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol. V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany.
Súčasné smerovanie a medzinárodná politika
Následne bolo zvolené vedenie, s Ficom v čele, ktoré nasadzovalo národoveckú, protiatlantickú, protivakcinačnú a konzervatívnu rétoriku. SMER-SD sa darilo zvyšovať svoje preferencie. Z pôvodných 8 % je pred voľbami v roku 2023 na cca 20 %. Strana sa vymedzuje voči USA, EÚ a vakcinácii. Vo vojne na Ukrajine stála na strane Ruska. Strana je spájaná na Slovensku s mnohými korupčnými kauzami. Samotná strana však to, že má množstvo korupčných skandálov razantne odmieta. Jej predseda Robert Fico obvykle pri otázkach o konkrétnych korupčných kauzách poukazuje na kauzy svojich súperov. Nejednako sa tiež stalo, že Fico slovne napadol médium či samotného novinára ktorý sa túto otázku spýtal.
V medzinárodnej politike je SMER-SD akceptovaný a zodpovedný partner, ktorý je za lepšiu spoluprácu v Európe. Vrcholoví predstavitelia strany však jasne a jednoznačne zastupujú záujmy Slovenska na medzinárodnej scéne a v prípade, ak nesúhlasíme s niektorými celoeurópskymi témami, jednoznačne ich odmietneme a rokujeme o riešení akceptovateľnom aj na Slovensku. Tento postup uplatňujeme aj proti ekonomicky silným hráčom v Európe a skúsenosti z minulosti nám dávajú jednoznačne za pravdu.