Komplexný sprievodca sluchovým postihnutím u dospelých

Sluch je jedným z piatich základných ľudských zmyslov, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v našej schopnosti komunikovať, učiť sa a interagovať so svetom okolo nás. Porucha sluchu, definovaná ako čiastočné alebo úplné zníženie schopnosti vnímať zvuky, môže mať rozsiahle dôsledky na kvalitu života jednotlivca. Ľudia so sluchovým postihnutím majú komplikovaný život. Je veľmi ťažké nepočuť, ak žijete s ľuďmi, ktorí nemajú rovnaký hendikep a dorozumievajú sa hovorenou rečou. Ohromne to ovplyvňuje celkovú schopnosť prispôsobiť sa, učiť sa a žiť spoločenský život.

Svetová zdravotnícka organizácia radí sluchové postihnutie na druhé miesto z hľadiska závažnosti postihnutia. Na Slovensku je evidovaných 5 - 7 % populácie nepočujúcich alebo nedoslýchavých. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o sluchovom postihnutí u dospelých, vrátane jeho príčin, príznakov, diagnostiky a možností liečby, s cieľom zvýšiť povedomie a zlepšiť starostlivosť o osoby so sluchovým postihnutím.

Čo je sluchové postihnutie?

Sluchové postihnutie je úplná alebo čiastočná strata sluchu a obmedzená možnosť vnímania sluchových podnetov. Môže ísť o čiastočnú alebo úplnú stratu sluchu. Veľa záleží od toho, aký stupeň postihnutia človek má. Sluchové postihnutie môže byť vrodené alebo získané - o sluch sa dá prísť po celý život - či už pri úraze, pri rôznych ochoreniach alebo po zápaloch.

Stupeň sluchovej poruchy závažne ovplyvňuje schopnosť jedinca osvojiť si hovorenú reč a vzdelávať sa cestou verbálnej komunikácie. Sluchovo ťažko postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie väčšinou nespôsobuje.

Stupne straty sluchu podľa WHO (1980)

• ľahká sluchová porucha: 26-40 dB
• stredná sluchová porucha: 41-55 dB
• stredne ťažká sluchová porucha: 56-70 dB
• ťažká sluchová porucha: 71-90 dB
• veľmi ťažká sluchová porucha: nad 91 dB
• úplná strata sluchu

Sluchový systém a šírenie zvuku

Sluchový systém pozostáva z ucha a mozgu, ktoré spoločne spracovávajú zvukové vlny. Zvuk sa šíri vzdušnou a kostnou cestou. Vonkajšie ucho zachytáva zvukové vlny, ktoré prechádzajú zvukovodom a rozochvievajú bubienok. Vibrácie bubienka sa prenášajú cez sluchové kostičky (kladivko, nákovka a strmienok) v strednom uchu do vnútorného ucha, kde sa nachádza slimák (kochlea). V kochlei sa zvukové vlny premieňajú na elektrické impulzy, ktoré putujú sluchovým nervom do mozgu, kde sú interpretované ako zvuk. Obojstranné počutie zohráva dôležitú úlohu pri lokalizácii zvuku a zlepšuje porozumenie reči v hlučnom prostredí.

Príznaky poruchy sluchu

Príznaky poruchy sluchu sa môžu líšiť v závislosti od stupňa a typu postihnutia. Medzi najčastejšie príznaky patria:

• Ťažkosti s porozumením reči, najmä v hlučnom prostredí
• Potreba zvyšovať hlasitosť televízora alebo rádia
• Časté žiadanie o opakovanie
• Problémy s počutím vysokých tónov
• Pocit tlaku alebo plnosti v ušiach
• Tinnitus (zvonenie, pískanie alebo hučanie v ušiach)
• Problémy so zúčastňovaním sa na stretnutiach a iných skupinových podujatiach

Príčiny poruchy sluchu

Príčiny poruchy sluchu môžu byť rôzne a možno ich rozdeliť do niekoľkých kategórií:

Negenetické príčiny

• Infekcie a choroby matky počas tehotenstva: Akútne infekčné choroby, ktorým bola matka vystavená počas tehotenstva, medzi ktoré patrí chrípka, rubeola a mumps.
• Problémy počas pôrodu: Obdobie krátko pred, počas a krátko po pôrode môže byť kritické pre vývin sluchu.
• Lieky: Niektoré lieky môžu poškodiť sluch, najmä ak sa užívajú vo vysokých dávkach alebo dlhodobo.
• Nízka pôrodná hmotnosť.
• Infekcie počas detstva.
• Infekcia stredného ucha: Nesprávne liečený zápal stredného ucha a jeho neustále recidívy spôsobujú vznik jaziev v tkanivách stredného ucha, čo vedie k zníženiu pohyblivosti sluchových kostičiek a elasticity bubienka. Dlhotrvajúce zápalové procesy môžu preniknúť do vnútorného ucha a ovplyvniť sluchové receptory.
• Zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS).
• Hluk, náraz a poranenie hlavy: Zastavenie (alebo aspoň zníženie) vystavenia sa dlhodobému silnému hluku, a to na pracovisku aj doma.
• Vekom súvisiace zmeny: Vekom súvisiace zmeny, ktoré ovplyvňujú kochleu a centrálny sluchový systém.

Genetické príčiny

• Dedičnosť: Je známych viac ako 400 syndrómov, pri ktorých je porucha sluchu alebo hluchota jedným z prejavov. Moderná medicína identifikovala viac ako sto génov, ktorých mutácie sú zodpovedné za poruchu sluchu. Každá populácia ľudí má svoje vlastné špecifické mutácie, ktoré sa líšia od ostatných populácií. Približne v tretine prípadov genetickej poruchy sluchu je príčinou takýchto negatívnych transformácií mutácia génu konexínu 26 (GJB2).
• Nesyndrómová porucha sluchu: Nesyndromická strata sluchu je strata sluchu, ktorá nemá žiadne ďalšie sprievodné príznaky, ktoré sú dedičné.
• Mitochondriálna porucha sluchu.
• Syndrómová geneticky podmienená porucha sluchu: Syndrómové poruchy sluchu sú spôsobené stratou sluchu v kombinácii s inými faktormi, ako sú ochorenia iných orgánov a systémov. Syndrómové poruchy sa vyskytujú v tridsiatich prípadoch hluchoty spôsobenej dedičnosťou. V lekárskej praxi bolo zaznamenaných viac ako štyristo rôznych syndrómov, jedným z prejavov ktorých je hluchota.

Typy porúch sluchu

Podľa miesta poškodenia sluchového systému sa rozlišujú tieto typy porúch sluchu:

• Prevodové poruchy: Spôsobené problémami vo vonkajšom alebo strednom uchu, ktoré bránia prenosu zvuku do vnútorného ucha. Táto porucha môže byť dočasná alebo trvalá. Príčina je v prevodovej časti sluchového aparátu, teda vo vonkajšom alebo strednom uchu. Kvôli poruche zvuk, ktorý dorazí do vnútorného ucha, počuje postihnutý tichšie, ako by mal. Medzi zvuky, ktoré sú horšie počuteľné, patria šepot, hlboké frekvencie a tiché zvuky. Drvivá väčšina prevodových porúch sa dá liečiť. Vďaka modernej medicíne dokážu chirurgovia odstrániť problémy s kostičkami, vyliečiť zápal či odstrániť zväčšenú nosohltanovú mandľu. V prípade, že porucha sluchu sa nedá odstrániť liekmi alebo operáciou, na jej kompenzáciu sa používajú načúvacie aparáty, stredoušné implantáty (Middle ear implants) alebo implantáty kostného vedenia (Bone conduction implant, BAHA®, BONEBRIDGE®).
• Percepčné poruchy (senzorineurálne): Spôsobené poškodením vnútorného ucha (kochley) alebo sluchového nervu. Je spôsobená poruchou v kochlei (slimáku). Kochlea obsahuje jemné vláskové bunky, ktoré premieňajú zvuk na elektrické impulzy odovzdávané do sluchového nervu. Pri tejto poruche, na rozdiel od prevodovej, postihnutý počuje zvuky nielen stíšene, ale aj skreslene. Preto je pri tejto poruche, napriek strojčeku, často náročné porozumieť hovorenej reči. Dlhodobým tréningom je však možné zlepšiť sa v zručnosti odozierania. Táto porucha sluchu je trvalá, no zväčša býva stabilná. Výnimočne sa môže stať, že sa choroba zhoršuje plynulo alebo skokmi. Tinitus býva väčšinou spájaný s percepčnou poruchou sluchu a vyznačuje sa charakteristickým zvonením, vysokým pískaním či klikaním v ušiach.
• Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy sluchu. Vzniká vtedy, keď jedinca naraz postihne prevodová aj percepčná porucha sluchu. K problémom vtedy dochádza nielen vo vonkajšom alebo strednom, ale aj vo vnútornom uchu.
• Sluchová neuropatia: Je to druh poruchy sluchu, kde síce kochlea nie je poškodená a prijíma zvuky v poriadku, avšak signál, ktorý z nej odchádza je zmätočný, prípadne nie je v poriadku so sluchovým nervom. Lekári presne nevedia, čo spôsobuje sluchovú neuropatiu. Infekčné choroby alebo neurologické poruchy môžu prispievať k jej vzniku. Zvyčajne je na oboch ušiach, avšak veľkosť poruchy sluchu môže byť na každom uchu iná. Niekedy sa zlepší. Načúvacie prístroje väčšinou nepomáhajú ľuďom so sluchovou neuropatiou, pretože robia zvuk hlasitejší, avšak nie čistejší.
• Centrálna porucha sluchu: Je to porucha, keď sa dieťa správa, akoby bolo nepočujúce, napriek tomu, že jeho ucho funguje správne. Je to preto, že mozog má problém porozumieť, čo je zvuk, a nesprávne interpretuje signály, ktoré dostáva z ucha. Keďže porucha sluchu nie je v uchu, nepoužívajú sa pri nej načúvacie prístroje a kochleárne implantáty.
• Jednostranná porucha sluchu: Postihuje iba jedno ucho. Niektoré deti sa s ňou narodia a príčina môže byť genetická. Niektorí ľudia získajú poruchu sluchu počas života kvôli chorobe (napr. meningitída alebo mumps) alebo pri zápaloch ucha. Ľudia s jednostranou poruchou sluchu počujú dobre vo väčšine situácií, pretože majú jedno ucho zdravé. Môžu však mať ťažkosti rozumieť reči, keď je okolo nich veľa hluku - napríklad, keď hovorí viac ľudí naraz, vrčí elektrika, hrá TV alebo hudba.
• Obojstranná porucha sluchu: Postihuje obe uši.
• Progresívna porucha sluchu: Sluch sa postupne zhoršuje. Ak sa dieťa narodí s normálnym sluchom a začne strácať sluch až keď je 2 alebo 3 ročné, hovoríme o "oneskorenom začiatku poruchy sluchu". K nemu môže dôjsť, keď sa dieťa narodí s vírusom, o ktorom sa nevie a zistí sa až neskôr. Väčšina progresívnych strát sluchu je zdedená. Lekári už vedia rozoznať niektoré gény, ktoré môžu spôsobiť progresívnu poruchu sluchu. Hluk, nadmerne hlasité zvuky v dospelosti, môžu spôsobiť pomalé zhoršovanie sluchu.
• Kolísajúca porucha sluchu: Sluch sa môže v čase meniť, niekedy k lepšiemu, inokedy k horšiemu. Spôsobovať ju môžu zápaly, ušný maz, ochorenia. Keď spozorujete, že Vaše dieťa nerozumie reči tak dobre ako zvyčajne alebo zrazu odmieta načúvací prístroj, ktorý pred tým tolerovalo, bezodkladne vyhľadajte lekára!
• Náhla percepčná strata sluchu: Náhle zhoršenie sluchu, ktoré vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
• Porucha sluchového spracovania (APD): Je komplexný stav, ktorý ovplyvňuje spôsob, akým mozog spracováva sluchové informácie. Môže ovplyvniť schopnosť jednotlivca rozumieť hovorenej reči, riadiť sa pokynmi a efektívne komunikovať. Táto porucha môže viesť k problémom v akademickom výkone, sociálnych interakciách a celkovej kvalite života. Jedinci s APD môžu mať normálny sluch, ale majú problém efektívne spracovávať sluchové informácie. Hoci presná príčina APD nie je úplne objasnená, určité infekčné agensy a faktory prostredia (napr. chronické infekcie uší v ranom detstve) a genetické faktory môžu prispievať k jej vzniku.

Diagnostika sluchového postihnutia

Včasná diagnostika je kľúčová pre minimalizáciu negatívnych dopadov sluchového postihnutia. Vyšetrenie ORL lekárom zahŕňa starostlivú anamnézu, zameraním na nálezy pri otomikroskopii a v nosohltane. Aj minimálne podozrenie zo strany rodičov, pediatra alebo pedagógov má viesť ku skorému stanoveniu prahu sluchu. Lekár vykoná otoskopiu, teda vyšetrenie vonkajšieho ucha spolu s bubienkom. Účelom tohto vyšetrenia je identifikovať alebo vyvrátiť mechanické poškodenie zvukovodu a bubienka, ako aj patologické stavy uší.

Metódy vyšetrenia sluchu:

1. Skríningové vyšetrenie sluchu v pôrodnici: Na Slovensku je od 1. mája 2006 legislatívne zavedený celoplošný univerzálny skríning sluchu novorodencov. Vyšetrenie sluchu sa vykonáva pred prepustením z novorodeneckého oddelenia, najvhodnejšie 3. deň života.
2. Vyšetrenie stavu a funkcie vonkajšieho a stredného ucha.
3. Subjektívne vyšetrenia sluchu v centre: Vykonávanie tonálnej audiometrie, ktorá vyžaduje rozpoznanie rôznych zvukov, ktoré sa líšia frekvenciou a hlasitosťou. Tónová a rečová audiometria sú subjektívne diagnostické metódy.
4. Objektívne vyšetrenia sluchu v centre:
   • Otoakustické emisie (OAE): Merajú zvuky produkované vonkajšími vláskovými bunkami vnútorného ucha.
   • Impedančná audiometria: Vychádza z pomeru medzi energiami v prostredí ucha. Pozostáva z tympanometrie a z vyšetrenia reflexu m.
   • Audiometria evokovaných odpovedí (BERA): Objektívna metóda, ktorá nevyžaduje spoluprácu vyšetrovaného, preto je vhodná na vyšetrenie sluchu u detí.
5. Vyšetrenie sluchu a reči počas prevencie u pediatra.

Audiogram

Audiogram je grafické znázornenie sluchu osoby. Zobrazuje prah počutia pre rôzne frekvencie. Prah počutia je najtichší zvuk, ktorý osoba dokáže počuť pri danej frekvencii. Krivka počutia spája body prahu počutia pre každú frekvenciu. Zisková krivka ukazuje, koľko zosilnenia je potrebné na to, aby osoba počula zvuky normálne. Audiogram a stupeň straty sluchu sú úzko prepojené. Značky na audiograme označujú prah počutia pre každé ucho a frekvenciu.

Kompenzačné pomôcky a intervencia

Intervencia a rehabilitácia u dospelých so sluchovým postihnutím zahŕňa rôzne metódy a postupy, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie komunikácie, zníženie dopadov sluchového postihnutia a zlepšenie kvality života.

Načúvacie prístroje

Načúvacie prístroje sú elektronické zariadenia, ktoré zosilňujú zvuk, aby ho osoby so sluchovým postihnutím mohli lepšie počuť. Sú závesné (za ucho), súčasťou okuliarov alebo vkladateľné priamo do zvukovodu. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach a farbách. Digitálne načúvacie prístroje sú programovateľné a umožňujú prispôsobiť zosilnenie zvuku individuálnym potrebám používateľa. Je dôležité dodržiavať pravidelné kontroly u foniatra a nastavenie načúvacích prístrojov. Starostlivosť o načúvacie prístroje zahŕňa pravidelné čistenie a výmenu batérií. Ak partnerovi alebo vám stačí načúvací prístroj, je situácia miernejšia. Existuje veľa kompenzačných možností, ako si zosilniť sluch.

FM systém

FM systém je bezdrôtový systém, ktorý prenáša zvuk priamo do načúvacieho prístroja alebo kochleárneho implantátu. Používa sa najmä v školách a na verejných miestach, aby sa zlepšilo porozumenie reči v hlučnom prostredí. Môže pomôcť dieťaťu v hlučnom prostredí, akým je napríklad trieda alebo reštaurácia.

Kochleárne implantáty

Kochleárny implantát (KI) je elektronické zariadenie, ktoré obchádza poškodené časti vnútorného ucha a priamo stimuluje sluchový nerv elektrickými impulzmi. Je určený pre osoby s ťažkou až veľmi ťažkou stratou sluchu, ktorým načúvacie prístroje neprinášajú dostatočný úžitok. KI sa skladá z vnútornej a vonkajšej časti. Vnútorná časť KI je vložená počas operácie do spánkovej kosti. Zvuky prostredia a zvuky reči sú zachytené mikrofónom, odkiaľ sa informácia po kábliku odosiela do rečového procesora. Rečový procesor vyberá a kóduje zvuky tak, aby sa informácie o charakteristikách prenášaného zvuku čo najvernejšie premenili na elektrické stimuly. Elektrické impulzy sú vysielané k elektródam tak, aby stimulovali sluchové nervové vlákna.

Pri rozhodovaní o KI sa zohľadňujú nasledovné faktory: etiológia (príčina) poruchy sluchu, vek v čase záujmu o kochleárnu implantáciu, vznik a trvanie poruchy sluchu, stupeň poruchy sluchu, anatomické podmienky, prostredie a motivácia, spôsob komunikácie, iná pridružená choroba alebo postihnutie. Kochleárna implantácia je spojená s rizikami ako každá iná operácia v celkovej narkóze. Ďalším možným rizikom je poškodenie tvárového nervu, zmena citlivosti v okolí ušnice, porucha chuti alebo rovnováhy a zhoršenie ušného šelestu.

Ďalšie implantovateľné systémy

Okrem kochleárnych implantátov existujú aj ďalšie implantovateľné systémy pre kostné vedenie, ako sú BAHA, Bonebridge a ADHEAR.

Komunikačné a signalizačné pomôcky

Komunikačné a signalizačné pomôcky pomáhajú osobám so sluchovým postihnutím pri komunikácii a upozorňujú na dôležité zvuky. Medzi tieto pomôcky patria:

• Svetelné a vibračné budíky
• Svetelné upozornenia na zvonenie telefónu alebo dverí
• Textové telefóny (TTY)
• Titulkovanie v televízii a kinách
• Mobilné aplikácie na prepis reči na text

Sluchová výchova a pomoc odborníkov

Sluchová výchova je proces rozvíjania sluchového vnímania a porozumenia reči. Zahŕňa rôzne cvičenia a aktivity, ktoré pomáhajú osobám so sluchovým postihnutím lepšie využívať svoj zvyškový sluch alebo sluch získaný pomocou kompenzačných pomôcok. Logopedická práca v prípade sluchového postihnutia má veľký význam, pretože deti so sluchovým postihnutím majú poruchy reči súvisiace s výslovnosťou. Logopédi organizujú hodiny tak, aby zlepšili artikuláciu dieťaťa a dosiahli prirodzenú výslovnosť slov a fráz. Existuje množstvo cvičení, ktoré sa používajú v prípade patológií zvukovodu s cieľom zlepšiť jeho fungovanie. Zobrazuje sa špeciálna logopedická masáž, ktorá sa vykonáva artikulačnými svalmi.

Vplyv sluchového postihnutia na život dospelých

Sluchovo ťažko postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy. Ak je v rodine niekto sluchovo postihnutý, má narušené komplexné vnímanie udalostí v rodine. Ak sa stane nehoda, pri ktorej príde jeden z partnerov o sluch, na istý čas sa môže narušiť vzťah v dôsledku psychických zmien a hluchoty. Prítomná je aj strata reči, chuti do života. Sluchová kontrola partnera už nie je vlastne žiadna, zvyšuje sa o neho iba starostlivosť. Vo viacerých rodinách sa takýto úraz prejavil skôr negatívne. Bolo potrebné zabezpečiť celú špeciálnu starostlivosť.

Hluchý človek si pripadá nepotrebný, smiešny, začína byť v spoločnosti hanblivejší. Dôležité preto je pripraviť mu hlavne doma podmienky, kde by mohol nabrať odvahu. Je nutné neustále komunikovať. Hovoriť na neho, aby odčítal z úst a nehanbil sa. Najväčším impulzom k zlepšeniu môže byť prechod do prostredia počujúcich, napriek tomu, že je táto situácia prežívaná ako nepríjemná a stresujúca.

Psychologické a emocionálne dopady

Sluchové postihnutie môže mať aj psychologické a emocionálne dopady. Dospelí so sluchovým postihnutím môžu trpieť úzkosťou, depresiou, stresom a inými psychickými problémami. Je preto dôležité, aby im bola poskytnutá aj psychologická podpora a poradenstvo.

Vzdelávanie a zamestnanie

Sluchové postihnutie môže ovplyvniť aj vzdelávanie a zamestnanie dospelých jedincov. Je dôležité, aby mali prístup k vzdelávacím programom a pracovným miestam, ktoré sú prispôsobené ich potrebám.

Odborné postupy a multidisciplinárny prístup

Sluchové postihnutie u dospelých je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup a odborné postupy založené na spolupráci viacerých špecialistov. Odborné postupy predstavujú sériu podporných odborných dokumentov pre pedagogickú a odbornú prax. Poskytujú prehľadné a inšpiratívne návody pre poskytovanie odbornej starostlivosti v rôznych oblastiach, vrátane sluchového postihnutia. Tieto postupy sú výsledkom spolupráce odborníkov z rôznych oblastí a zohľadňujú najnovšie poznatky a trendy v danej oblasti. Ich zmyslom je odborne rozširovať a dopĺňať existujúce obsahové štandardy.

Pri riešení problémov spojených so sluchovým postihnutím u dospelých je nevyhnutný multidisciplinárny prístup. To znamená, že na riešení problému sa podieľajú odborníci z rôznych oblastí, ako sú audiológovia, lekári, psychológovia, sociálni pracovníci, pedagógovia a ďalší. Každý z týchto odborníkov prispieva svojimi špecifickými znalosťami a skúsenosťami, čo umožňuje komplexnejšie pochopenie problému a efektívnejšie riešenie.

Prevencia porúch sluchu

Prevencia je kľúčová pre zníženie výskytu sluchového postihnutia. Medzi preventívne opatrenia patria:

• Ochrana sluchu pred nadmerným hlukom (používanie chráničov sluchu)
• Včasná liečba infekcií uší
• Očkovanie proti chorobám, ktoré môžu spôsobiť stratu sluchu (napr. rubeola, mumps)

tags: #sluchove #postihnutie #u #dospelych #jedincov