Skúšobná doba je testovacie obdobie, počas ktorého si zamestnanec a zamestnávateľ navzájom overia, či sú pre seba správnou voľbou. Je to obdobie písomne dohodnuté v pracovnej zmluve, pričom jej písomná forma je nevyhnutná, inak je neplatná. Skúšobnú dobu nie je možné uzatvoriť opakovane, ani ju nemožno predlžovať, a to ani pri reťazení pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa. Vo všeobecnosti toto obdobie trvá tri mesiace.
U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, môže skúšobná doba trvať najviac šesť mesiacov. Skúšobná doba predstavuje časový úsek, v rámci ktorého zamestnávateľ i zamestnanec testujú vzájomnú spokojnosť, plnenie svojich povinností a uplatňovanie práv po uzatvorení pracovného pomeru. Dobrý onboarding nielenže urýchli proces integrácie, ale tiež zvyšuje angažovanosť zamestnancov a znižuje mieru fluktuácie.
Predĺženie skúšobnej doby
Skúšobná doba sa predlžuje o čas trvania prekážok v práci na strane zamestnanca, teda aj počas práceneschopnosti (PN). Ak zamestnanec počas dohodnutej skúšobnej doby neodpracoval pre prekážku v práci na jeho strane celú pracovnú zmenu, skúšobná doba sa predlžuje o jeden deň. Ak je teda v rámci času trvania skúšobnej doby zamestnanec PN 10 kalendárnych dní, skúšobná doba sa predĺži o tie pracovné dni, ktoré mal pracovať a nepracoval.
Napríklad, ak začiatok pracovného pomeru je 1. 1. 2024 (skúšobná doba teda do 31. 3. 2024) a zamestnanec nastúpi na PN 25. 3. 2024 (t.j. 6 dní pred koncom skúšobnej doby), ktorá trvá do 31. 5. 2024, skúšobná doba sa predĺži o obdobie PN.
Ukončenie pracovného pomeru počas skúšobnej doby a PN
V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. Toto ustanovenie platí aj v prípade, ak je zamestnanec práceneschopný, resp. plynú zákonné prekážky v práci na strane zamestnanca a v iných situáciách (okrem skúšobnej doby) by zamestnanec požíval vyššiu právnu ochranu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
Nedodržanie uvedenej poriadkovej lehoty písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Nerešpektovanie poriadkovej lehoty troch dní je porušením pracovno-právneho predpisu (Zákonník práce, § 72 ods. 2), ale úkon je platný. Písomné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa doručuje do vlastných rúk.
Výnimkou je, ak je zamestnanec na PN z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vtedy je zamestnávateľ obmedzený v možnosti skončiť pracovný pomer. Ak ste na PN z dôvodu bežného ochorenia, zamestnávateľ vám môže počas skúšobnej doby doručiť oznámenie o skončení pracovného pomeru. Zákonník práce v ust. § 72 ods. 1 neustanovuje ochrannú lehotu pred skončením pracovného pomeru počas skúšobnej doby, takže zamestnávateľ môže pracovný pomer ukončiť aj počas vašej PN.
Právo na nemocenské dávky po skončení pracovného pomeru
Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva.
Počas tejto ochrannej lehoty vám dávky, na rozdiel od benefitu sick days, vypláca od prvého dňa Sociálna poisťovňa. Zároveň by ste sa mali v tejto dobe zaevidovať na úrade práce. Zdravotné poistenie vám potom bude hradiť štát.
Výpočet nemocenských dávok
Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).
Nemocenské v ostatných prípadoch (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti) je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Náhrada príjmu je vyplácaná zamestnávateľom za prvých 10 dní PN:
- Od 1. do 3. dňa vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu.
- Od 4. do 10. dňa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Nemocenské dávky sú vyplácané Sociálnou poisťovňou od 11. dňa PN:
- Od 11. dňa vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu.
Pre lepšie pochopenie výpočtu si uvedieme príklady:
| Príklad | Popis situácie | Náhrada príjmu (1.-3. deň) | Náhrada príjmu (4.-14. deň) |
|---|---|---|---|
| Príklad č. 1 | Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. | 25 % z DVZ (950 / 30,4167 = 31,23 Eur) = 7,81 Eur/deň | 55 % z DVZ (31,23 Eur) = 17,17 Eur/deň |
| Príklad č. 2 | Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. | 25 % z DVZ (950 * 12 / (365-35) = 31,67 Eur) = 7,92 Eur/deň | 55 % z DVZ (31,67 Eur) = 17,42 Eur/deň |
| Príklad č. 3 | Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. (Max suma DVZ za rok 2022 je 74,4987 Eur) | 25 % z DVZ (74,4987 Eur) = 18,62 Eur/deň | 55 % z DVZ (74,4987 Eur) = 40,97 Eur/deň |
| Príklad č. 4 | Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. | 25 % z DVZ (950 * 5 / 150 = 31,67 Eur) = 7,92 Eur/deň | 55 % z DVZ (31,67 Eur) = 17,42 Eur/deň |
| Príklad č. 5 | Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. | 25 % z DVZ (950 * 3 / 101 = 28,21 Eur) = 7,05 Eur/deň | 55 % z DVZ (28,21 Eur) = 15,52 Eur/deň |
Uplatnenie nároku na nemocenské
V slovenskej legislatíve sú podmienky vyplácania PN upravené zákonom č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákonom č. 461/2003 Z. z. Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu.
Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN. Ak je vystavená elektronická PN (ePN), zamestnanec nemusí predložiť žiadne tlačivo zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Inštitúcie si medzi sebou vymenia všetky potrebné informácie. Zamestnanec má možnosť si skontrolovať svoju ePN prostredníctvom Národného portálu zdravia, prostredníctvom jednoduchej aplikácie.
