Komplexný sprievodca starostlivosťou o sýrskeho škrečka

Škrečky sú veľmi obľúbené domáce zvieratá a starostlivosť o ne nie je zložitá. Úspešne ju zvládne aj dieťa v školskom veku, samozrejme, pod dohľadom rodiča. Škrečok sýrsky (inak škrečok zlatý) je energický, inteligentný hlodavec, ktorý je väčší ako ostatné domáce druhy škrečkov. V domácom chove je škrečok zlatý najrozšírenejším druhom spomedzi chrčkovitých hlodavcov. Jeho priemerná dĺžka života je dva roky, ale pri dobrej a starostlivej starostlivosti sa môže dožiť až troch rokov. V priemere sa škrečok sýrsky dožíva 2 až 3 rokov. Sú to veľmi prítulné zvieratá, ale sú malé a chúlostivé, preto je potrebné s nimi správne zaobchádzať. Škrečky sú nočné zvieratá, v noci sú aktívne a cez deň pokojne spia. Počas dňa ich rozhodne nevyrušujte, šok z narušenia ich režimu im neprospieva.

Sýrsky škrečok na ruke

Pôvod a charakteristika sýrskeho škrečka

Škrečok sýrsky pochádza z Ázie. Druh bol objavený začiatkom 19. storočia, no po krátkom čase bol považovaný za vyhynutý. V 30. rokoch 20. storočia boli nájdené jedince, ktoré boli doposiaľ chované v laboratóriách. Takto došlo k obnove plemena a zároveň k jeho domestikácii. Škrečky sa ukázali ako mimoriadne plodné a rýchlo si našli cestu do domáceho chovu na oboch stranách Atlantiku. Na Slovensku sa objavili v 50. rokoch 20. storočia. Škrečok sýrsky je prvým druhom z tejto podčeľade cicavcov, ktorý sa dostal do rúk nadšencov. Dlhé roky bol jedným z najkupovanejších domácich miláčikov. Postupom času ustúpil odrodám s menšími rozmermi.

Vzhľad a veľkosť

Sýrske škrečky sa vyznačujú výraznými veľkosťami. Dosahujú dĺžku 15-18 cm, vážia od 100 do 250 g (sú 3x väčšie ako obľúbený škrečok džungarský). Dospelý škrečok sýrsky môže mať na dĺžku 15 až 20 cm a hmotnosť sa pohybuje od 100 do 180 g. Samce bývajú väčšie ako samice. Telíčka sú malé a majú okrúhly tvar. Chvostík je veľmi krátky a skrytý pod srsťou. Škrečky sýrske žijúce vo voľnej prírode majú krátkosrstú srsť, ktorá je zvrchu zlatohnedá a zospodu biela. Chovné formy majú veľa farieb - biela, krémová, škoricová, hnedá, šedá, čierna. Sýrske škrečky sú tiež často viacfarebné, napríklad korytnačie alebo škvrnité. Rokmi sa škrečky sýrske vyšľachtili a okrem typickej hnedej - zlatej farby sú dnes k dispozícii viaceré farebné variácie. Odlišujú sa takisto dĺžkou srsti. Krátkosrstý škrečok sýrsky má zvyčajne prírodné sfarbenie do hnedej, tmavohnedej a zlatej v kombinácii so svetlým bruškom. Dlhšia srsť sa vyskytuje viac u samčekov ako u samičiek, pričom farebné kombinácie a odtiene sa môžu vyskytovať podobne ako u krátkosrstých druhov. Zaujímavosťou je a kučeravá srsť typu „rex“.

Rozdielne farebné variácie sýrskeho škrečka

Zmysly a správanie

Originálne sú oči čisto čierne, no môžu byť tiež čokoládové, žlté či krémové. V prípade bielych škrečkov aj červené. Škrečky sýrske majú veľké, vypúlené oči, ale relatívne slabý zrak. Majú výborný sluch (počujú dokonca aj ultrazvuk) a veľmi citlivý čuch. Hmatové fúzy sú tiež dôležitými zmyslovými orgánmi, ktoré pomáhajú hlodavcom orientovať sa v teréne. Škrečok si svoje teritórium označuje podobne ako mačka, otiera sa o predmety a vďaka mazovým žľazám tak na nich zanecháva svoj pach. Škrečkovi dopomáhajú aj jeho výkaly a moč. Škrečok je nočný tvor, pretože vstáva so západom slnka a ide spať vo chvíli, keď nastane východ slnka. Škrečky sú zvyčajne nočné zvieratá, ktoré radi hrabú a hromadia si jedlo. Charakteristické pre stavbu tela škrečkov sú rezáky bez koreňov, ktoré sú doživotné, a natiahnuté lícne vaky, ktoré unesú až 20 g potravy. Škrečok doslova „škrečkuje“, čo vedie k tomu, že si hromadí zásoby jedla na neskôr. Na to mu slúži nielen úkryt v jeho domčeku, ale aj lícne torby, do ktorých si môže schovať časť jedla na neskôr. Hlava sa mu tak až strojnásobí. Torby svojím názvom a vzhľadom trochu mätú, pretože sa nachádzajú nie len v lícnej oblasti, ale môžu siahať až do panvovej oblasti. Vyprázdňovanie torbičiek je u škrečkov tiež veľmi zaujímavou činnosťou. Keďže torby neobsahujú žiadne sliny, škrečok z nich neskôr vyberie potravu doslova nedotknutú. Podobnými torbami disponujú napríklad aj veveričky alebo vtákopysky.

Terárium, klietka a chov

Ideálne zariadenie klietky pre sýrskeho škrečka

Škrečok potrebuje pre seba veľa priestoru. Pri chove sýrskeho škrečka by sa mal zohľadniť jeho pomerne lenivý životný štýl. Škrečky sa cítia šťastné len vtedy, keď sa môžu pohybovať po veľkom území. Optimálna plocha pre dospelého škrečka sýrskeho je 1 m2. Preto klietka nesmie zaberať plochu menšiu ako 4000 cm2 alebo 100x40 cm (najmä v prípade sýrskeho škrečka). Pre chov škrečkov by mala byť klietka veľká aspoň 60x100cm. Samozrejme, väčšia je lepšia, aby mal škrečok zabezpečený dostatok pohybu. Čím je klietka väčšia, tým lepšie sa v nej škrečok cíti. Najbezpečnejšie však je, ak nie je príliš veľký. Škrečok môže skúšať akrobaciu a šplhanie, je lepšie, aby nespadol z príliš veľkej výšky. Pre bezpečnosť škrečka je vhodné zvoliť jednoúrovňovú klietku (mohol by si pri páde z veľkej výšky ublížiť). Pre trpasličie škrečky je minimálny rozmer klietky 60x40 centimetrov. Pre väčšie škrečky by klietka mala mať minimálne rozmery 80x50 centimetrov. Vzhľadom na väčšie rozmery škrečka zlatého odporúčame klietku alebo terárium, ktorého základňa bude aspoň 70 cm. Ideálny rozmer by tak mohol byť 70 x 30 x 35 cm. Škrečka však určite poteší viacúrovňové bývanie, v ktorom bude môcť objavovať, čo sa kde nachádza. Priestor, v ktorom je škrečok chovaný, musí byť dobre vetrateľný, aby sa v ňom nekumuloval zápach z výkalov, moču prípadne staršieho krmiva. Najvhodnejšie sú klietky, ktoré sú naspodu plastové a hore je kovová mriežka. Je tiež potrebné zvoliť si optimálnu veľkosť medzier medzi jednotlivými prútmi klietky, aby škrečok neutekal. Vhodná šírka medzier je približne pol centimetra. Ak chceme mať škrečky v akváriu alebo teráriu, tak musíme myslieť na to, že im musí do klietky prúdiť čerstvý vzduch. Klietku preto umiestnite na pokojné miesto, kde nie je prievan alebo priame slnečné svetlo. Klietka nesmie byť umiestnená v prievane ani na priamom slnku. Škrečok by nemal byť vystavený hluku, silnému slnečnému žiareniu, prievanu či prudkým zmenám teplôt (zaujímavosťou je, že pri určitých teplotách škrečky upadajú do zimného alebo letného spánku). Ideálna teplota prostredia pre chov škrečkov je od 15-25 stupňov a relatívna vlhkosť od 40-70%.

Vybavenie klietky

Klietka je však len základom. Vybavenie je veľmi dôležité. Škrečok potrebuje vhodnú podstielku, napájačku, misku, koterec alebo pieskovisko. Dom nie je potrebný, hoci je užitočný. Podstielka v klietke by mala dosahovať aspoň 15 centimetrov. Vhodnou podstielkou sú jemné piliny bez triesok alebo špeciálne absorpčné pelety. Najlepšia podstielka sa javia bezprašné hobliny alebo kukuričná stielka. Nepoužívajte štiepku alebo hobliny z aromatických drevín ako céder alebo borovica. Vláknitá / páperová podstielka tzv. „fluff“ nie je vhodná, pretože môže dôjsť k zachyteniu o končatiny škrečka. Podstielka by mala byť jemná, bez triesok a ostrých hrán, aby nedráždila labky. Stelivo by malo dobre pohlcovať pachy, byť bezprašné a z prírodných materiálov. Stelivo je možné premiešať so senom, čím bude pre škrečka atraktívnejšie a poslúži k stavbe hniezda alebo aj k občasnému pojedaniu. Steliva by malo byť dostatočné množstvo, pretože škrečky radi hrabú alebo kopú tunely. Seno je dobrým doplnkom. Misku na pitie možno nahradiť druhou miskou. Je však lepšie to nerobiť. Miska na pitie umožňuje škrečkovi pohodlnejšie pitie vody. Na jednej strane miska s jedlom a napájača, najlepšie zavesená, ktorú budete každý deň plniť čistou pitnou vodou (hlavne v lete). Na druhej strane by malo byť miesto pre vykonanie potreby. Domček umiestnite do ubikácie tak, aby mal škrečok počas dňa čo najväčší pokoj - ideálne do rohu. Klietka musí obsahovať misky na krmivo a vodu, pokiaľ možno odolné voči rezákom domáceho maznáčika. Pocit bezpečia dodáva škrečkovi sýrskemu napríklad domček z dreva alebo lepenky (treba ho občas vymeniť, lebo ho zviera obhrýza). Dno by malo byť pokryté vrstvou substrátu, ktorá je dostatočne hrubá na to, aby sa do nej mohlo domáce zviera voľne zahrabávať.

Hračky a stimulácia

Škrečky sú veľmi akčné zvieratá, a preto je potrebné zariadiť im klietku dostatočným počtom prvkov v podobe hojdačiek, preliezačiek, atď. Škrečky potrebujú dostatok podnetov, ktoré by im umožnili byť stále aktívnymi. Najdôležitejším prvkom je v tomto prípade kolotoč. Ten by mal mať pri trpasličích škrečkoch najmenší priemer 20 centimetrov. V prípade väčších jedincov je lepšie zvoliť minimálnu veľkosť kolotoča 28 centimetrov. V ponuke nájdete plastové alebo chrómové varianty. Dôležité je, aby kolotoč nemal štrbiny na behacej ploche, alebo zakrytú prednú časť. Hlodavec musí mať v klietke rôzne doplnky. Najdôležitejší z nich je správne veľký (asi 25 cm v priemere) kolotoč pre škrečky, ktorý umožňuje škrečkovi udržiavať si dobrú kondíciu a vybíjať prebytočnú energiu. Z rovnakých dôvodov potrebuje škrečok aj iné hračky, napríklad hojdačky, lopty a hryzadlá. Tieto zvieratká sú veľkí výmyselníci, a preto ocenia rôzne hračky na lezenie, skúmanie, hranie či ukrývanie sa, alebo iba tak na žuvanie. Často sa používajú rôzne papierové rolky (napr. od WC papiera), rôzne kartónové škatule na skrývanie sa. Radi tiež majú rôzne priechodzie tunely, ale pozor na ich hygienu!!! Každý týždeň by ste ich mali dôkladne vyčistiť. Ideálne je hračky striedať a nenechávať ich všetky naraz v klietke, pretože časom sa opozerajú. Radšej si niektoré odložte a po týždni - dvoch ich znova dajte do klietky. Zvieratko sa bude tešiť, že má zase niečo nové. Okrem misky na kŕmenie, napájačky a hračiek (tunely, rebríky, otočné koleso s plným dnom bez medzier), nezabudnite ani na drievka, na ktorých si bude brúsiť svoje hryzáky. Tie totiž celoživotne škrečkom rastú. Poteší sa akýmkoľvek hračkám aj v podobe maškŕt, ktoré bude radostne obhrýzať.

Zlé veci pre škrečkov ❌

Sociálne aspekty

Škrečok je samotár. Niekedy sa môže zdať, že škrečok je nešťastný a osamelý, keď sedí tak sám vo svojej klietke. To je však úplne mylný dojem! Škrečky sú samotári. Pridanie druhého škrečka do spoločnosti je vždy receptom na utrpenie a katastrofu. Nezáleží na veľkosti klietky. Škrečky (mimo párenia) je na rozdiel od ostatných zvierat lepšie držať oddelene, pretože až na pár výnimiek si chránia svoje obydlie, a často sa navzájom napádajú. Ak chcete teda chovať samčeka a samičku, do jednej ubikácie ich dávajte len za účelom párenia (pozn. ideálne v noci a výhradne v období párenia, keď sú samice povoľné), inak spolunažívanie harmonické rozhodne nebude a môže to skončiť súbojom na život a na smrť.

Strava

Starostlivosť o domáceho škrečka nebude úplná a správna bez správnej stravy. Potraviny sú najdôležitejšie v preventívnej zdravotnej starostlivosti. Hoci sa väčšina „prvochovateľov“ domnieva, že škrečky sú čisté bylinožravce, nie je to úplne tak. Strava škrečka sýrskeho pozostáva primárne z rastlinnej stravy. Tú predstavujú obilniny, semená a orechy. Diétu je možné doplniť tekvicovými semienkami alebo orechmi (malé množstvo, pretože semienka sú vysoko kalorické). Základom stravy škrečka sýrskeho by mala byť špecializovaná potrava. Ide o zmes obilnín, bylín, zeleniny a ovocia so zložením, ktoré poskytne zvieraťu všetky potrebné živiny v správnom pomere. Najlepším variantom, ako škrečka správne kŕmiť je zvoliť vhodné už predpripravené zmesi, ktoré nájdete aj u nás. Konkrétne ide o krmivo Furries, ktoré im dodá ten správny pomer vitamínov a minerálov. Zmesi obsahujú rôzne druhy obilia alebo kúsky sušeného ovocia a zeleniny. Strava škrečka by mala pozostávať z obilnín, ovocia, zeleniny a iných rastlín. Z ovocia a zeleniny v strave škrečkov je vhodné zaviesť mrkvu, jablká bez semien, banány, kukuricu, brokolicu (ale opatrne a v malých množstvách), hrášok, hrušky, ďatelinu, mliečnu trávu, seno. V rámci rastlinnej stravy škrečok uprednostní jablká, brokolicu, karfiol či mrkvu. Škrečky s radosťou zjedia aj kúsok vareného vajíčka alebo žltého syra, ale radšej im to nedávajte príliš často. Stačí raz za týždeň alebo dva. Potravu treba dopĺňať aj produktmi živočíšneho pôvodu (napr. múčnymi červami), pretože sa nimi v prírode živia hlodavce. Potrava škrečka sýrskeho však nepozostáva len z rastlín. Nepohrdne hmyzom, vareným vajíčkom alebo trochou tvarohu. Kŕmny hmyz dnes viete kúpiť online alebo vo zvieracích obchodoch. Môže ísť o kobylky, lúčne koníky, múčne červy alebo cvrčky. Uistite sa, že krmivo, ktoré dávate škrečkovi, je čerstvé. Pri kŕmení zabezpečte, aby mal v miske škrečok vždy nejaké krmivo. To, ktoré neskonzumuje za 24 hodín, vymeňte za nové. Kontrolujte aj domček, škrečky si jedlo rady uskladňujú na neskôr. Nezabúdajte na zdroj pitnej vody.

Starostlivosť a hygiena

Sýrsky škrečok pri pití z napájačky

Každodenná starostlivosť o škrečka sýrskeho nie je zložitá. Okrem pravidelného kŕmenia je založené predovšetkým na udržiavaní poriadku v klietke - odstraňovaní výkalov, ale aj pokazených zvyškov potravy. Prirodzeným správaním škrečkov je hromadenie zásob potravy na mieste podľa vlastného výberu. Musíte ho neustále kontrolovať a dávať pozor, aby v ňom neboli hnijúce kúsky ovocia, pretože by mohli zvieraťu ublížiť. Veľmi dôležité je aj pravidelné čistenie klietky. Nesmiete dovoliť, aby sa v klietke objavil nepríjemný zápach. Klietku je najlepšie čistiť dva až trikrát týždenne. Podstielku je potrebné každé dva mesiace vymeniť a starostlivo umyť a dezinfikovať klietku. Pri tejto príležitosti skontrolujte škrečka či nemá dlhé pazúriky, problémy so zúbkami, či nie sú zmenené výkaly, alebo napr. parazity. Čistenie klietky by malo byť aspoň raz týždenne a to riedeným Savom 1:10, ale pozor, pred spätným umiestnením zvieratka v klietke, ju treba dobre opláchnuť a utrieť, aby nedošlo k podráždeniu dýchacích ciest škrečka. Škrečok sýrsky je čistotný a potrebu zvyčajne vykonáva na jedno miesto. Výhodou je čistotnosť tohto druhu škrečka. Potrebu zvyčajne vykonáva na jedno miesto, preto môžete pravidelne meniť substrát na danom mieste. Veľkú výmenu substrátu prispôsobte miere znečistenia, no zvyčajne postačuje kompletná výmena 1- až 2-krát za 14 dní. Časť starej podstielky vždy nechávajte, aby mal hlodavec stále pocit domova.

Kúpanie škrečka

Stále prevláda názor, že škrečky sa musia kúpať. Škrečky vo voľnej prírode žijú v oblastiach s nedostatkom vody. Často sa vyskytujú aj v polosuchých a púštnych oblastiach. Škrečok si naozaj dokáže poradiť sám. Bez vody. Bez problémov vyčistí všetku srsť. Nemala by sa rušiť. Kúpele sú úplne zbytočné a nebezpečné pre citlivé zdravie vášho škrečka. Kúpanie škrečka sýrskeho nie je nutné, ak vyslovene nezapácha. Ideálny je pre neho pieskový kúpeľ.

Obrusovanie zubov

Škrečkom, ako všetkým hlodavcom, rastú zuby počas celého života. Ich premnoženie môže spôsobiť veľa problémov a spôsobiť škrečkovi veľa bolesti. Preto je dôležité poskytnúť mu možnosť neustále si brúsiť zuby. Špeciálne maškrty pre škrečkov im uľahčia obrusovanie rezákov.

Zdravie škrečka

Chorý sýrsky škrečok s apatiou

Napriek tomu, že sú to veľmi nenáročné zvieratká, predsa len aspoň raz ročne by mali byť skontrolované u veterinárneho lekára. Ten by mal zvieratko vyšetriť klinicky, ak sa dá skontrolovať stav zubov a odvážiť ho. Podobne ako u iných hlodavcov, aj tieto maličké zvieratká vykazujú príznaky ochorenia až v pokročilom štádiu. Keďže ide o lovené zvieratá v prírode, akýkoľvek náznak slabosti by ich stál život. Takže do veľkej miery kompenzujú akékoľvek ochorenia. Zdravého škrečka spoznáte podľa toho, že je veľmi aktívny, ostražitý, s jasnými očami. Má čistú, hladkú srsť a stále skúma svoje okolie. Ak si všimnete, že váš škrečok nemá chuť do jedla, je apatický, letargický, leží v kúte a nechce sa hrať, neodkladajte to. Vezmite ho k veterinárovi. Pravdepodobnosť ich výskytu znížite, ak škrečkovi poskytnete správne životné podmienky. Chorý škrečok býva apatický, nežerie a často môže byť až agresívny. Vo chvíli, keď sa ho snažíte chytiť, tak hryzie. Škrečok, ktorý je letargický a nechce sa hrať, má zdravotné problémy.

Časté choroby

K bežným zdravotným problémom patrí napríklad gastrointestinálna infekcia, ktorú indikuje mokrý chvostík. Objavovať sa môže hnačka, letargia a tiež strata chuti do jedla. Takýto stav je potrebné konzultovať s veterinárom. Zdravotné ťažkosti môžu byť spojené so zlomením alebo prerastaním hryzákov. Častejšie sa môže vyskytovať gastrointestinálna infekcia, ktorá sa prejavuje mokrým chvostom, hnačkou, letargiou a nechutenstvo. Medzi časté choroby patria najmä črevné problémy - hnačky a nadúvanie. Na vine ale môžu byť aj parazity. Škrečok má potom doslova afektované stavy, kedy sa dokáže doškrabať až do krvi. Veterinár mu v takom prípade predpíše vhodné kvapky. Pri nedostatočnej hygiene sa môžu objaviť roztoče a problémom môžu byť tiež prerastené hryzáky alebo ich zlomenie.

Prevencia a prenos chorôb

Škrečky by sa nemali namáčať vodou, mali by jesť zdravú a pestrú stravu a žiť v čistých podmienkach. Niektoré ochorenia sú za určitých okolností prenosné na človeka, napr. dermatofyzóza (plesne), salmonelóza (hnačky), leptospiróza (horúčkové ochorenie, postihuje rôzne orgány) či kampylobakterióza (hnačky). A naopak niektoré ochorenia môžu získať od nás (napr. prechladnutie).

Ochočenie a manipulácia

Divoký, neskrotný a nedôverčivý. Taký je na začiatku prakticky každý škrečok. Starostlivosť o ňu musí zahŕňať proces krotenia. Ochočenie si škrečka nie je úplne jednoduché. V tomto prípade záleží na konkrétnom jedincovi. Niektorému to trvá skutočne iba chvíľku ale iný sa vám bude vzpierať. Bezprostredne po kúpe bude škrečok vystresovaný a môže hrýzť. Neskôr ho môžete skúsiť podplatiť pochúťkami, napríklad kúskami jablka na ruke. Ďalším krokom po niekoľkých dňoch by malo byť pohladenie škrečka v klietke. Nemalo by sa to preháňať a malo by sa to zastaviť, keď škrečok začne byť nervózny. Nakoniec ho môžete skúsiť vziať do náručia. Tento čas sa môže časom predĺžiť. Skrotený škrečok sa teší zo spoločnosti človeka. Škrečok si k vám najprv musí vybudovať dôveru a až potom ho budete môcť zobrať do rúk. Škrečok je veľmi plaché zviera, takže sa snažte pri otváraní klietky robiť iba pomalé pohyby. Dobrým trikom, ako si získať jeho náklonosť, je priniesť mu vždy nejakú obľúbenú pochutinu a tú mu rukou vložiť do klietky. Postupne tak u malého chlpáča dôjde k asociácii, že pri otváraní klietky dostane odmenu. Alebo jednoducho nechajte škrečka, aby si sám zobral potravu z vašej ruky. Pri odchode škrečka do nového domova je spočiatku potrebné zabezpečiť pokoj. Zviera si zo začiatku musí zvyknúť na hlas, pach a pohľad majiteľa. Aby ste to docielili čo najskôr, môžete zo začiatku sedávať pred klietkou a rozprávať sa so škrečkom pokojným tónom. Po niekoľkých dňoch môžete začať zviera hladkať. Nezabudnite však, že náhle pohyby budú vnímané ako útok (škrečok môže reagovať uhryznutím). Až keď škrečok začne pozitívne reagovať na hladkanie, môžete ho vziať do ruky. Oproti džungárskemu škrečkovi je vhodnejší pre deti z hľadiska veľkosti a jednoduchšej manipulácii. Škrečky sú nočné zvieratá, nemajú dobrý zrak, a preto ak ich chcete vziať do ruky, najprv sa im prihovorte, aby sa nezľakli. Ak sú vystrašené, cítia sa ohrozene, alebo sú málo socializované, mohli by vás pohrýzť. Práve preto nie sú veľmi vhodné pre malé deti. Škrečka by ste mali dvíhať oboma rukami. Ak ho potrebujete na chvíľku znehybniť, môžete ho chytiť za voľnú kožu za ušami. Lepšie je postupne ho naučiť na manipuláciu. Hneď ako si ho donesiete domov, začnite ho učiť na chytanie, ponúknite ho niečím lákavým, aby ste si ho získali. Postupne k Vám bude mať dôveru. Táto každodenná interakcia by mala začať v rýchlych, častých epizódach a postupne pokračovať v dlhších časových úsekoch, ak je škrečok v pohode. Napriek tomu sa maznaniu s nimi nevyhýbajte a budujte si s nimi vzťah. Minimálne dvakrát do dňa im doprajte pohladenie a milé slová. Škrečkov všeobecne nie je vhodné rušiť z ich denného spánku. Starostlivosť o škrečka nie je obzvlášť náročná. Osamelý spôsob života škrečka, jeho ochota hrať sa sám a jeho schopnosť postarať sa o vlastnú hygienu znamenajú, že sa o neho netreba starať dvadsaťštyri hodín denne.

tags: #skrecok #syrsky #starostlivost