Skrátený pracovný úväzok pre osoby so ZŤP a starostlivosť o blízkych

Skrátený pracovný úväzok môže byť pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP), ako aj pre rodiny, ktoré sa starajú o svojich blízkych, významnou pomocou pri zosúlaďovaní pracovného a osobného života. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty skráteného pracovného úväzku pre ZŤP na Slovensku, pričom poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov.

Rovnaké zaobchádzanie a antidiskriminácia v pracovnom práve

Pracovné právo Slovenskej republiky vychádza z princípu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a zakazuje diskrimináciu v zamestnaní a povolaní. Tento princíp je zakotvený v Ústave Slovenskej republiky, Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 111 z roku 1958 a v legislatíve Európskych spoločenstiev. Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 ods. 1 garantuje občanom právo na prácu.

Zákaz diskriminácie

Diskriminácia v zamestnaní a povolaní je zakázaná na základe pohlavia, rasy, farby pleti, náboženstva, politických názorov, národnostného alebo sociálneho pôvodu. Cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí a zaobchádzania v zamestnaní. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania je neprípustné, aby zamestnávateľ konal v rozpore s antidiskriminačným zákonom. Vzhľadom na to je nesplnenie povinnosti vykonať primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby v zmysle Antidiskriminačného zákona považované za nepriamu diskrimináciu zdravotne postihnutej osoby.

Výnimky zo zákazu diskriminácie

Rozlišovanie na základe kvalifikácie pre určité zamestnanie sa nepovažuje za diskrimináciu. Národné zákonodarstvo môže ustanoviť osobitné opatrenia, ktoré preferujú ochranu alebo podporu osôb z dôvodu pohlavia, veku, invalidity, povinností voči rodine alebo sociálneho alebo kultúrneho statusu.

Skrátený pracovný úväzok a Zákonník práce

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľom a zamestnancom dohodnúť sa na skrátenom pracovnom úväzku. Kratší pracovný čas nie je len práca na polovičný úväzok. Zákonník práce definuje skrátený úväzok ako pracovný čas, ktorý je kratší, než ustanovený týždenný pracovný čas. Štandardný týždenný pracovný čas vo väčšine zamestnaní dosahuje najvyššiu zákonom povolenú dĺžku v trvaní 40 hodín týždenne (bez nadčasov); ide však len o jeho maximálne trvanie a môže byť stanovený aj odlišne (napríklad na 37,5 hodín týždenne). Skrátený úväzok si môžete so zamestnávateľom dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v jej dodatkoch, forma dohody by mala byť každopádne písomná. Podľa potrieb zamestnávateľa alebo vašich možností vám zároveň uzatvorenie dohody o kratšom pracovnom čase nebráni, aby ste kedykoľvek dojednali opäť týždennú pracovnú dobu v dlhšom trvaní. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý rovnomerne na všetky pracovné dni - opäť záleží na vzájomnej dohode. Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Takýto pracovný pomer sa nazýva viacnásobný pracovný pomer, keď zamestnanec má viacero pracovných pomerov alebo úväzkov naraz. Súhlas zamestnávateľa je potrebný len v prípade, že zamestnanec pracuje pre toho istého zamestnávateľa na viacerých úväzkoch.

Podmienky skráteného pracovného úväzku

Podmienky skráteného pracovného úväzku sa dohodnú medzi zamestnávateľom a zamestnancom v pracovnej zmluve. Dôležité je, aby boli dohodnuté všetky relevantné aspekty, ako napríklad rozsah pracovného času, rozvrhnutie pracovného času a výška mzdy.

Príklad rozvrhnutia skráteného úväzku

Ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín; dohodnete sa však na kratšom pracovnom čase v trvaní 30 hodín. Tento môže byť rozvrhnutý napríklad tak, že budete pracovať len 7,5 hodinové zmeny od pondelka do štvrtka, ale aj tak, že budete pracovať v zmenách trvajúcich 6 hodín od pondelka do piatka.

Práva a povinnosti zamestnanca so skráteným úväzkom

Zamestnanec so skráteným pracovným úväzkom má rovnaké práva a povinnosti ako zamestnanec s plným pracovným úväzkom, s výnimkou rozsahu pracovného času a výšky mzdy, ktoré sú upravené v súlade so skráteným úväzkom. Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok patrí pomerná čas mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.

Výhody a nevýhody kratšieho pracovného času

Skrátený úväzok vám síce prinesie viac času, zároveň však bude mať pochopiteľne dopad na výšku vašej mzdy. Táto bude zodpovedať len dohodnutému rozsahu pracovného času. Zamestnávateľ musí zároveň pri určení vašej mzdy dbať na to, aby medzi vami a vašimi kolegami (aj tými, ktorí v režime skráteného úväzku nepracujú) nevznikali nedôvodné rozdiely. Výhodou kratšieho pracovného času naopak je, že zamestnávateľ vám nemôže nariadiť prácu nadčas - nadčasy budete robiť len vtedy, ak s nimi budete aj vy súhlasiť.

Skrátený úväzok sa spája aj s nasledujúcimi nevýhodami:

• príspevok na rekreáciu sa vám znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času (aktuálne sa štandardne poskytuje v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 EUR za kalendárny rok),
• rovnakým spôsobom sa vám znižuje aj príspevok na športovú činnosť dieťaťa,
• dojčiacej žene pracujúcej po kratší pracovný čas, ktorý ale trvá aspoň polovicu určeného týždenného času, sa poskytuje len 1 polhodinová prestávka na dojčenie (t.j. nie dve ako v prípade neskráteného pracovného času).

Kedy máte právo požiadať o kratší pracovný čas?

Prvým prípadom, v ktorom máte právo žiadať o skrátený úväzok, je hroziaca výpoveď, a to ak jej dôvody nespočívajú v nadbytočnosti vzhľadom na skončenie vášho dočasného pridelenia, v neuspokojivom plnení vašich pracovných úloh, v porušovaní pracovnej disciplíny či v takých skutočnostiach, pre ktoré by bolo možné pracovný pomer skončiť okamžite. Ak platí vyššie uvedené, zamestnávateľ vám môže dať výpoveď len vtedy, ak vám nedokáže ponúknuť ani prácu na kratší pracovný čas, a to v dohodnutom mieste výkonu vašej práce. Ponúknutá práca nemusí zodpovedať vašej pôvodnej pracovnej náplni, ale malo by ísť o prácu, ktorá je pre vás vhodná.

Zamestnávateľ musí ďalej vyhovieť aj žiadosti o skrátený úväzok podanej tehotnou ženou alebo ženou či mužom, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov. Povinnosť akceptovať kratší pracovný čas má vtedy, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Ochrana materstva a starostlivosť o deti

Právna úprava na Slovensku venuje zvýšenú pozornosť ochrane materstva a starostlivosti o deti. Zákonník práce obsahuje ustanovenia, ktoré upravujú pracovné podmienky žien, tehotných žien, matiek a mužov starajúcich sa o deti. Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo v odôvodnených prípadoch o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Povinnosti zamestnávateľa voči tehotným ženám a matkám

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby pracovné podmienky tehotných žien a matiek neohrozovali ich zdravie a bezpečnosť. Je zakázané zamestnávať ženy prácami, ktoré sú pre nich fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä však ohrozujú materské poslanie.

Predzmluvné pracovnoprávne vzťahy

Pred uzavretím pracovnej zmluvy vznikajú tzv. predzmluvné pracovnoprávne vzťahy, ktoré ukladajú zamestnávateľovi a uchádzačovi o zamestnanie celý rad právnych povinností.

Zákaz diskriminácie v predzmluvných vzťahoch

V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania je neprípustné, aby zamestnávateľ konal v rozpore s antidiskriminačným zákonom. Ak je dôvodom odmietnutia uchádzačky jej tehotenstvo alebo materstvo, zamestnávateľ sa dopúšťa diskriminujúceho konania.

Povinnosti zamestnávateľa zisťovať zdravotnú spôsobilosť

Zamestnávateľ je povinný zistiť, či uchádzač spĺňa predpoklady na výkon práce, na ktorú sa vyžaduje zdravotná spôsobilosť alebo psychická spôsobilosť. Pokiaľ by išlo o prácu, ktorej výkon zakazuje nariadenie vlády č. 272/2004 Z. z. tehotným ženám, je zamestnávateľ oprávnený žiadať od uchádzačky o prácu predloženie lekárskeho potvrdenia o tom, že nie je tehotná.

Zamestnávanie invalidných dôchodcov: Základné práva

Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Ak vám bol priznaný invalidný dôchodok, či už plný alebo čiastočný, môžete pracovať na plný alebo čiastočný úväzok. Práca nie je dôvodom na automatické odňatie invalidného dôchodku. Dôležité je, aby ste naďalej spĺňali zdravotné podmienky na priznanie invalidity. Sociálna poisťovňa môže kedykoľvek skontrolovať váš zdravotný stav a posúdiť, či stále máte nárok na invalidný dôchodok.

Plný invalidný dôchodok a práca

Ak ste poberateľom plného invalidného dôchodku, môžete pracovať aj na trvalý pracovný pomer - zákon Vám to nezakazuje. Výška zárobku nie je nijako obmedzená. Nárok na invalidný dôchodok Vám nezanikne len preto, že začnete pracovať, avšak Sociálna poisťovňa môže pri najbližšom posúdení Vášho zdravotného stavu preveriť, či miera poklesu schopnosti pracovať stále spĺňa podmienku minimálne 70 %. Ak by lekárska posudková činnosť zistila zlepšenie zdravotného stavu pod túto hranicu, dôchodok by Vám mohli odňať alebo znížiť.

Čiastočný invalidný dôchodok a práca

Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Nadčasy a práca cez víkendy

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.

Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Povinnosti zamestnanca voči zamestnávateľovi

Ak mi bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 50 %, mali by ste to oznámiť zamestnávateľovi, aj keď sa na Vašej pracovnej pozícii nič nemení a pracujete bez obmedzení. Ako poberateľ invalidného dôchodku môžete mať nárok na daňové úľavy alebo nižšie odvody, čo môže byť pre Vás aj zamestnávateľa výhodné.

Ochrana pred výpoveďou počas PN

Podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je doba, keď je zamestnanec uznaný dočasne práceneschopným pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a to odo dňa, kedy zamestnávateľovi bola doručená práceneschopnosť až do dňa jeho opätovného nástupu do práce alebo do skončenia dočasnej práceneschopnosti. A preto aj Vy ste počas PN chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok.

Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b)."

Ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

Ak Vám lekár potvrdí, že nemôžete vykonávať doterajšiu prácu, plynutie výpovednej doby sa neprerušuje. V takom prípade však vzniká povinnosť zamestnávateľovi, aby Vás preradil na inú vhodnú prácu. Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Ak je dôvodom zdravotný stav alebo zdravotné postihnutie, zamestnávateľ je povinný brať ohľad na zmenenú pracovnú schopnosť zamestnanca a umožniť mu vykonávať prácu, ktorá je pre neho vhodná a ktorá je v súlade s jeho zdravotnými obmedzeniami.

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo zdravotných dôvodov

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo zdravotných dôvodov je uvedené v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

Podľa § 55 ods. 2 písm. a) alebo c) Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer do jedného mesiaca, odkedy sa dozvedel, že bude musieť pracovať tak, ako mu to z pohľadu zdravotného stavu nevyhovuje a teda ide o ohrozenie jeho zdravia. Okamžite môže zamestnanec skončiť pracovný pomer len z troch dôvodov. V prípade, že neviete použiť žiadny z vyššie uvedených dôvodov na okamžité skončenie, skúste sa so zamestnávateľom dohodnúť na skončení dohodou k dátumu, ku ktorému potrebujete.

Odstupné a odchodné

Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume:

• jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
• dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
• trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
• štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Ak zamestnanec skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, že zamestnávateľ porušil povinnosť podľa § 55 ods. 2, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Ak bol pracovný úraz riadne zamestnávateľom evidovaný a jeho následkom ste nútený skončiť pracovný pomer, máte nárok na odstupné za desať mesiacov (§ 76 ods. 3 ZP). Pracovný pomer môže byť skončený buď dohodou alebo výpoveďou, ale nárok na odstupné zostáva. Doba trvania pracovného pomeru zamestnanca neovplyvňuje spôsob skončenia pracovného pomeru ani výšku odstupného v § 76 ods. 3 ZP.

Pri odchode do dôchodku má zamestnanec nárok na odchodné. Zákonník práce síce priznáva odchodné len za jeden mesačný plat, ale zamestnávateľ Vám môže vyplatiť aj vyššie odchodné.

Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom so ZŤP

Zákonná povinnosť zamestnávateľa je prihliadať na invalidného zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zvýšenú ochranu občanov so zdravotným postihnutím v pracovnoprávnych vzťahoch zabezpečuje Zákonník práce. Osoby so zdravotným postihnutím často vyžadujú primeranú formu pomoci alebo osobitný prístup, aby mohli vykonávať svoju prácu, t.j. primerané úpravy. Pri zamestnávaní zdravotne znevýhodnených ľudí je vhodné dohodnúť sa, aby títo sami uviedli aké úpravy považujú pre seba za nevyhnutné. Zamestnanci so zdravotným postihnutím majú rovnaké právo na vzdelávanie ako ostatní. Osobám so zdravotným postihnutím by malo byť v rámci možností tiež umožnené aktívne sa zúčastňovať na pracovných aktivitách, ktoré zamestnávateľ organizuje. Ako príklad môže slúžiť vytvorenie podmienok, akými sú úprava pracovnej doby, zamestnanie na čiastočný úväzok, práca z domu, telepráca.

Povinný podiel zamestnávania občanov so ZŤP

Zákon o službách zamestnanosti stanovuje povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Príspevky pre zamestnávateľov

Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Podpora v čase skrátenej práce

Podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje na zamestnanca, ktorý je so zamestnávateľom v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, a to bez ohľadu na dĺžku a rozvrhnutie pracovného času. Doba, na akú je pracovný pomer uzavretý, nie je pre poskytnutie podpory rozhodujúca, pokiaľ sú splnené všetky zákonné podmienky. Zamestnávateľ je však povinný zachovať pracovné miesto najmenej 2 mesiace po skončení mesiaca, za ktorý mu bola poskytnutá podpora. Podpora v čase skrátenej práce sa zamestnávateľovi poskytuje za kalendárny mesiac, a to v úhrne najviac 6 mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Podmienky poskytovania podpory

Podpora sa poskytuje na pracovné miesto zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10% ustanoveného týždenného pracovného času. Táto podmienka je splnená ak zamestnanec v kalendárnom týždni dosiahne počet hodín na prekážke najmenej 10% z ustanoveného týždenného pracovného času. Príklad: Ak je ustanovený týždenný pracovný čas 40 hod., podpora sa poskytne v prípade, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu v rozsahu najmenej 4 hod. týždenne.

Žiadosť o podporu

Žiadosť o poskytnutie podpory je oprávnený podať zamestnávateľ aj za časť podniku. Ak má zamestnávateľ časti (prevádzkareň, organizačná zložka), ktoré nie sú zamestnávateľom, obmedzenie činnosti sa určuje v každej z nich samostatne. Ak má zamestnávateľ časť, ktorá je zamestnávateľom, žiadosť podáva sama za seba. Určenie obmedzenia činnosti zamestnávateľa vychádza z počtu zamestnancov takto určeného zamestnávateľa. Zamestnávateľ, ktorý požiada o poskytnutie podpory najneskôr do 10. dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o podporu. Úrad / ústredie rozhodne o podpore do 10 dní od začatia konania (začína sa dňom podania elektronickej žiadosti do schránky poskytovateľa podpory).

tags: #skrateny #pracovny #uvezok #pre #ztp #v