Plánovanie odchodu do dôchodku je pre mnohých Slovákov jednou z najdôležitejších finančných otázok života. Od roku 2023 rezonuje najmä možnosť odchodu do penzie po 40 odpracovaných rokoch.
Zmena právnej úpravy dôchodkového veku
Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky neeviduje detailný prehľad, resp. neeviduje mortalitu obyvateľstva Slovenskej republiky medziročne. Avšak z verejne dostupných informácií je zrejmé, že v roku 2020 sa stredná dĺžka života novorodenca mužského pohlavia znížila zo 74,3 na 73,1 roka, v prípade žien z 80,8 na 80,1 roka. Odborom sa podarilo v roku 2019 presadiť maximálny vek odchodu do dôchodku, a to na úroveň najviac 64 rokov u mužov.
Pretože, ak by nebol zmenený systém určovania dôchodkového veku, ktorý sa začal uplatňovať od 1. januára 2017 podľa strednej dĺžky dožitia, súčasné deti by išli do dôchodku vo veku 70 rokov a viac. Zmenené podmienky boli v roku 2019 premietnuté aj do Ústavy Slovenskej republiky. Bohužiaľ, koncom roku 2020 bola z podnetu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, opäť v núdzovom stave, v Národnej rade Slovenskej republiky pozmenená Ústava Slovenskej republiky, v ktorej sa s účinnosťou od 1. januára 2023 vypustil strop odchodu do dôchodku.
Z pohľadu Konfederácie odborových zväzov je prioritou, aby bol zavedený v systéme dôchodkového zabezpečenia maximálny vek odchodu do starobného dôchodku a tento by sa už ďalej nepredlžoval (t.j. maximálne 64 rokov, resp. nižší podľa počtu vychovaných detí).
Od 1. januára 2021 sa zmenila právna úprava dôchodkového veku. Dôchodkový vek, platný po 31. decembri 2020, je uvedený v prehľadnej tabuľke, ktorá je prílohou zákona o sociálnom poistení.
Pojem „odpracované roky“ v kontexte dôchodkového poistenia
Medzi ľuďmi sa často skloňuje pojem „odpracované roky“ ako hlavné meradlo nároku na starobnú penziu. V kontexte slovenského dôchodkového systému nejde len o čas strávený fyzicky v práci. Ide o obdobia, počas ktorých bolo za vás (alebo ste si sami) platili odvody na dôchodkové poistenie. V praxi však Sociálna poisťovňa nepočíta dni, ktoré ste strávili fyzicky v práci, ale tie, za ktoré bolo zaplatené dôchodkové poistenie. Reálne odpracovaný čas vyjadruje obdobie, kedy ste vykonávali nejakú činnosť - či už ako zamestnanec, dohodár alebo podnikateľ.
Problém nastáva, ak toto obdobie nie je pokryté odvodmi. Typickým príkladom je „práca načierno“ alebo práca na niektoré typy dohôd v minulosti, z ktorých sa dôchodkové poistenie neodvádzalo. Na druhej strane, obdobie dôchodkového poistenia zahŕňa všetky dni, kedy bolo do systému zaplatené poistné. Sem patria nielen obdobia štandardného zamestnania, ale aj takzvané náhradné doby. Ide o časy, kedy ste reálne nepracovali, no štát za vás platil odvody (napríklad počas vojenskej služby do roku 2004 alebo počas starostlivosti o dieťa).
Čo sa započítava do dôchodkového poistenia?
- Obdobie dôchodkového poistenia, čo sú obdobia, počas ktorých boli za vás (alebo ste si sami) platili odvody na dôchodkové poistenie.
- Obdobia, za ktoré bolo poistné doplatené dodatočne (napr. pri prerušení poistenia, evidencii na úrade práce alebo počas štúdia po 16. roku života).
- Obdobia získané pred 1. januárom 2004, vrátane štúdia na strednej alebo vysokej škole do 31. decembra 2003, pričom sa započítava do výpočtu dôchodku. Toto štúdium sa zohľadní každému, kto v tom čase študoval, avšak je potrebné ho preukázať príslušnými dokladmi.
Čo sa nezapočítava do 40 rokov dôchodkového poistenia?
- Od 1. januára 2004 sa štúdium už nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a pri výpočte dôchodku sa automaticky nezohľadňuje. Študent si však môže po dovŕšení 16 rokov platiť dobrovoľné poistné, čím sa mu toto obdobie do dôchodku započíta.
- Obdobie, kedy ste boli evidovaní na úrade práce (či už s podporou alebo bez nej) po 31. decembri 2003. Počas evidencie štát za nezamestnaného hradí iba zdravotné poistenie, nie však dôchodkové.
- Ak bola osoba nezamestnaná v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, do dôchodkového poistenia sa započítava len tá časť evidencie na úrade práce, počas ktorej poberala podporu v nezamestnanosti.
- Ak nezamestnanosť nastala pred 1. januárom 2001, započítava sa celé obdobie evidencie na úrade práce.
- Doby práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny (OČR) alebo poberania invalidného dôchodku, ak tieto doby neboli získané počas trvania pracovného pomeru, resp. dôchodkového poistenia.
- Doba dodatočného doplatenia poistného: Ak si spätne doplatíte poistné za školu alebo nezamestnanosť, pri 40 rokoch vám to nepomôže (tieto roky sa započítajú len pre výšku dôchodku, nie pre splnenie podmienky „odpracovania“).
Najväčšie rozdiely pocítili ľudia po reforme v roku 2004. Kým pred týmto rokom sa napríklad štúdium na strednej či vysokej škole do dôchodku započítavalo automaticky, dnes už štúdium poistným obdobím nie je (pokiaľ si ho študent neplatí dobrovoľne).
Overenie osobnej situácie a nástroje
Zjednodušene povedané: na to, aby ste v roku 2026 získali nárok na starobný dôchodok, musíte mať aspoň 15 rokov poistenia. Spoliehať sa na to, že „však som robil celý život“, sa nevypláca. Archívy firiem zanikajú, dochádza k chybám v nahlasovaní údajov a spomienky môžu klamať. Preto je potrebné overiť si vašu osobnú situáciu čo najskôr.
Ideálnym nástrojom je Elektronický účet poistenca (EUP) na portáli Sociálnej poisťovne. Tam si môžete skontrolovať, či sú všetky vaše zamestnania správne zaevidované a či váš zamestnávateľ skutočne odvádzal to, čo mal.
Riziká spoliehania sa len na štátny dôchodok
TIP OD NÁS: Spoliehať sa v dnešnej dobe výhradne na štátny dôchodok (1. pilier) je stratégia, ktorá so sebou nesie značné riziká. Hlavným problémom je demografická kríza.
- Starnutie populácie: Počet dôchodcov narastá, zatiaľ čo počet ľudí v produktívnom veku klesá.
- Miera náhrady: Ide o percento z vášho posledného príjmu, ktoré dostanete ako dôchodok.
Využitie dôchodkovej kalkulačky
Dôchodková kalkulačka na portáli Finančný Kompas je skvelým nástrojom na to, aby ste získali reálny obraz o svojej budúcnosti.