Odchodné je dôležitý pracovnoprávny inštitút, ktorý sa poskytuje zamestnancovi len raz počas jeho pracovnej kariéry, spravidla v čase, keď sa jeho pracovný pomer končí a on nadobudol nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok. V tomto článku sa podrobne pozrieme na pravidlá a podmienky týkajúce sa odchodného, najmä v kontexte školstva, ako aj na súvisiace účtovné a administratívne postupy.
Právny rámec a podmienky vzniku nároku na odchodné
Podmienky poskytnutia odchodného a odstupného sú upravené v ustanoveniach § 76 a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Aby zamestnancovi vznikol nárok na odchodné, musí byť splnených niekoľko podmienok:
- Skončenie pracovného pomeru: Dovŕšenie dôchodkového veku alebo získanie invalidného dôchodku samo o sebe nie je zákonným dôvodom na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Pracovný pomer zamestnanca naďalej trvá, ak žiadna zo strán neuskutoční úkon smerujúci k jeho skončeniu. Nárok na odchodné má zamestnanec len v prípade, ak v čase skončenia pracovného pomeru už nadobudol nárok na starobný či invalidný dôchodok.
- Priznanie dôchodku: V prípade predčasného starobného dôchodku podmienkou na priznanie odchodného je, že zamestnancovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok, o priznanie ktorého zamestnanec Sociálnu poisťovňu požiadal pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.
- Prvé ukončenie pracovného pomeru: Odchodné sa poskytuje zamestnancovi len pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak mu ešte nebolo vyplatené.
Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne. Nárok na odchodné a odstupné vzniká aj v prípade smrti zamestnanca, kedy posledné zmeny, v súvislosti s ich poskytnutím, upravila novela č. 350/2022 Zákonníka práce účinná od 1. januára.
Toto by ste mali vedieť o odstupnom.
Výška odchodného
Odchodné sa poskytuje vo výške najmenej jedného priemerného mesačného zárobku. Pochopiteľne však môže byť aj vyššie - väčší rozsah vyplateného odchodného môže byť dohodnutý individuálne alebo v kolektívnej zmluve. Napríklad, ak ZUŠ nemá kolektívnu zmluvu, riadi sa podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, kde môže byť odchodné stanovené až na 2 funkčné platy.
Výnimky, kedy zamestnávateľ nemusí odchodné poskytnúť
Zákonník práce stanovuje aj výnimku, kedy zamestnávateľ nemusí zamestnancovi poskytnúť odchodné. Ak bol so zamestnancom skončený pracovný pomer okamžite z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, zamestnávateľ nemá povinnosť odchodné poskytnúť, aj keď vznikol zamestnancovi právny nárok na jeho vyplatenie.
Financovanie a účtovanie odchodného v školstve
Finančné prostriedky na odchodné sa prideľujú podľa § 28 písm. a) zákona č. 322/2025 Z. z. Odchodné sa vypláca podľa § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Základné a materské školy s právnou subjektivitou majú povinnosť riadiť sa týmito ustanoveniami.
Proces žiadosti o odchodné
- Škola: Škola žiada o odchodné svojho zriaďovateľa formou prílohy.
- Zriaďovateľ: Zriaďovateľ predkladá požiadavky škôl na odchodné RÚŠS formou prílohy.
- RÚŠS: RÚŠS predkladá ministerstvu žiadosti na odchodné za všetkých zriaďovateľov vo svojej územnej pôsobnosti sumárne podľa typu zriaďovateľa (K, V, O, C, S) a ekonomickej klasifikácie formou prílohy.
Požiadavku na odchodné uvádzajú školy, zriaďovatelia a RÚŠS prostredníctvom zverejneného formulára na predloženie požiadavky na odchodné. Vo formulári je potrebné priložiť prílohy č. 1, č. 2 a č. 3.
Tvorba rezervy na odchodné
Obec zamestnáva zamestnanca, ktorý v priebehu roka 2024 dosiahol dôchodkový vek, ale neodišiel do starobného dôchodku. Zamestnanec bude mať nárok na odchodné pri odchode do starobného dôchodku. V takom prípade má obec povinnosť tvoriť rezervu na odchodné k 31.12.2024. Rezervu na odchodné je účtovná jednotka povinná tvoriť, aj keď zamestnancovi vznikne nárok na starobný dôchodok až v nasledujúcom roku. Táto rezerva je považovaná za nedaňový náklad a pripočítateľnú položku v rámci daňového priznania. Na výpočet výšky rezervy sa použije priemerný zárobok za IV. štvrťrok predchádzajúceho roka.
Napríklad, ak učiteľka MŠ končí pracovný pomer dohodou k 30.11.2024 a rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku prinesie až v roku 2025, je potrebné tvoriť rezervu 553/323 v roku 2024, a to aj vzhľadom na zmenu financovania MŠ k 1.1.2025 zo štátneho rozpočtu.
Špecifické situácie a časté otázky
Vyplatenie odchodného pri predčasnom starobnom dôchodku (PSD)
V prípade žiadosti o predčasný starobný dôchodok sa často objavuje otázka, kedy má byť odchodné vyplatené. Sociálna poisťovňa vyžaduje preukázanie skončenia pracovného pomeru a až následne vykoná posúdenie vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer dohodou a požiada o priznanie PSD, vysvetlili sme mu, že odchodné nemôžeme vyplatiť v poslednej výplate, ale až keď sa preukáže priznaním PSD. Zamestnanec však môže tvrdiť, že ak by mu bolo odchodné vyplatené až budúci rok, zarátalo by sa mu do príjmu a pri prevýšení sumy 2 400 € by mu SP pozastavila vyplácanie PSD, pretože z odchodného sa platí poistné. V zákone o sociálnom poistení sa však uvádza, že sa to týka iba dohôd.
Ak má škola pochybnosti o priznaní PSD, odporúča sa odchodné vypočítať v poslednej výplate a odviesť ho do depozitu. Po preukázaní rozhodnutia o priznaní dôchodku mu ho škola môže vyplatiť. To znamená, že odchodné sa počíta vo výplate, kedy sa preukáže priznaním PSD.
Toto by ste mali vedieť o odstupnom.
Nárok na odchodné pre starostov a hlavných kontrolórov
V praxi sa vyskytuje problém s vyplatením odchodného u odchádzajúcich starostov, ktorí počas výkonu funkcie starostu nadobudli nárok na starobný dôchodok. Starosta nárok na odchodné nemá, ak aj naďalej zostáva vo funkcii. Starostka, ktorá je uvoľnená na výkon funkcie z miesta matrikárky a po skončení volebného obdobia ide rovno na dôchodok a na svoje pôvodné miesto už nenastúpi, nemá nárok na odchodné a odstupné z funkcie starostu.
Podobne aj hlavný kontrolór, ktorý sa vzdal funkcie zo zdravotných dôvodov a má s obcou uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú, nemá nárok na odchodné, ak už bol poberateľom starobného dôchodku v produktívnom veku, keď nastúpil do funkcie na skrátený úväzok.
Skončenie pracovného pomeru pedagogického zamestnanca po dovŕšení 65 rokov
Podľa zákona č. 138/2019 Z. z. pracovný pomer pedagogického zamestnanca skončí najneskôr ukončením školského roka, v ktorom dovŕši 65 rokov veku. So zamestnankyňou, ktorá je starobná dôchodkyňa a dovŕši v júli 65 rokov, možno ukončiť pracovný pomer aj keď je na PN, ak má zmluvu na neurčito, na základe tohto zákona.