Nárok na finančné vyrovnanie po škodovej udalosti: Kompletný sprievodca

Dopravná nehoda alebo iná škodová udalosť je stresom pre všetkých zúčastnených. Každému sa môže stať, že sa stane účastníkom dopravnej nehody. Dá sa len ťažko vyhnúť aj vtedy, keď si dávate pozor a ste disciplinovaný účastník cestnej premávky. Škody, ktoré sa môžu vyšplhať až do výšky niekoľkých desiatok tisíc eur, nemusíte však platiť zo svojho vrecka. O všetko sa dokáže postarať vaša poisťovňa. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých si poisťovňa môže uplatniť nárok na finančné vyrovnanie a ako sa vyhnúť nepríjemným prekvapeniam.

Realita je však oveľa zložitejšia - najmä z pohľadu toho, kto sa ocitne na strane poškodeného. Práve preňho je dôležité pochopiť, aké má práva, čo musí urobiť, dokedy to treba urobiť a čo všetko mu môže byť priznané - v peniazoch aj v spravodlivosti. No čo to vlastne znamená byť poškodeným? Tento článok Vám prináša odpoveď ako aj pohľad na túto udalosť z perspektívy poškodeného, ktorý sa ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Dopravná nehoda alebo škodová udalosť?

Prvým kľúčovým rozdielom, ktorý si treba uvedomiť, je rozdiel medzi dopravnou nehodou a tzv. škodovou udalosťou.

• Dopravná nehoda je vtedy, keď dôjde k zraneniu osoby, poškodeniu verejného majetku alebo keď sa účastníci nehody nevedia dohodnúť. V takomto prípade je povinnosť privolať políciu.
• Škodová udalosť je menšie narazenie bez zranení, pri ktorom nie je potrebné volať políciu, ak sa účastníci vedia dohodnúť na tom kto ju zavinil.

Ešte donedávna sa pri volaní polície zvažovalo aj to, aká škoda vznikla. Ak hmotná škoda neprekročila 3 990 eur, bola považovaná za škodovú udalosť, nad túto sumu už išlo o dopravnú nehodu. To sa však novelizáciou zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke z júla 2022 zmenilo.

V obidvoch prípadoch odporúčame spísať záznam o dopravnej nehode, ktorý slúži ako oficiálny doklad pre poisťovne. Odporúčame tiež zdokumentovať situáciu na mieste pomocou fotografií. Po vyplnení záznamu by si mal každý účastník ponechať jednu kópiu a škodu je potrebné nahlásiť poisťovni v lehote uvedenej v poistnej zmluve alebo v poistných podmienkach, aby nedošlo ku kráteniu poistného plnenia z tohto dôvodu.

Povinné zmluvné poistenie (PZP) a jeho význam

Povinné zmluvné poistenie, označované aj skratkou PZP, je zo zákona povinné. Musí ho mať teda uzatvorené každé vozidlo pohybujúce sa po ceste. Podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP (ďalej len zákon o PZP) má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu:

• škody na zdraví, inej ujmy a nákladov pri usmrtení,
• škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
• účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov.

Poisťovňa pritom hradí škodu do výšky tzv. limitu poistného plnenia, teda najvyššej hranice poistného plnenia poisťovateľa pri jednej škodovej udalosti. Novela zákona o PZP, ktorá vstúpila do platnosti 1. augusta 2024, upravila pôvodné limity poistného plnenia nasledovne:

Limity poistného plnenia PZP (platné od 1. augusta 2024)

Čo PZP nekryje?

Pri uzatváraní povinného zmluvného poistenia by ste mali vedieť nielen to, čo všetko kryje, ale aj to, na čo sa nevzťahuje. Mnohí vodiči si totiž myslia, že po tom, ako si vybavia PZP, kryjú aj svoj majetok a svoje zdravie. To ale nie je pravda.

Poisťovňa prepláca len škody na majetku a zdraví tretích osôb. Svoje škody budete musieť zaplatiť zo svojho. Samozrejme, len vtedy, ak na tieto situácie nemáte uzatvorené príslušné poistenie. V tomto prípade máte dve možnosti. Uzavrieť doplnkové poistenie k PZP alebo havarijné poistenie.

Pripoistenia k PZP sú v súčasnosti veľmi obľúbené, pretože rozširujú krytie PZP o viaceré oblasti. Pripoistiť si môžete napríklad:

• pripoistenie stretu so zverou,
• pripoistenie vodiča a posádky,
• pripoistenie škôd spôsobených živlami,
• pripoistenie škôd spôsobených výtlkmi.

Doplnkové poistenia k PZP si viete vyskladať presne podľa svojich potrieb. Poisťovne často poskytujú rôzne zaujímavé akcie a benefity, vďaka ktorým môžete ušetriť. Sú vhodnou alternatívou najmä v prípade, ak nemáte uzatvorené havarijné poistenie. V porovnaní s kaskom zaplatíte za pripoistenie nižšiu cenu, spravidla však na udalosti vzťahuje nižšie krytie. Preto zvážte, čo je pre vás výhodnejšie. Pripoistenia k PZP sa vám oplatia najmä vtedy, ak poisťujete staršie vozidlo.

Kedy môže poisťovňa žiadať náhradu škody (regres)?

Poisťovňa má právo vymáhať náhradu poistného plnenia, teda takzvaný regres, voči vinníkovi nehody v prípadoch stanovených zákonom o PZP. Nový zákon o PZP presne definuje situácie, kedy môže poisťovňa uplatniť toto právo. Výška náhrady sa líši v závislosti od závažnosti porušenia povinností. V niektorých prípadoch môže ísť o 100 % vyplatenej sumy, v iných len o jej časť.

Situácie, kedy poisťovňa môže uplatniť regres:

• Úmyselné spôsobenie škody: Ak sa preukáže, že ste škodu spôsobili úmyselne, poisťovňa má právo požadovať náhradu celej vyplatenej sumy.
• Vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu alebo drog a tiež požitie alkoholu po nehode: Ak spôsobíte nehodu pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, poisťovňa od vás môže žiadať až 100 % vyplatenej sumy, a to bez ohľadu na výšku hladiny alkoholu v krvi. Rovnaký postih hrozí, ak sa po nehode odmietnete podrobiť skúške na prítomnosť návykovej látky, laicky povedané, ak po nehode odmietnete „fúkať“ alebo ak požijete alkohol po nehode, a vedome tak sťažíte zisťovanie prítomnosti alkoholu pred jazdou.
• Vedenie vozidla bez vodičského oprávnenia alebo počas zákazu vedenia vozidla: V prípade jazdy bez vodičského oprávnenia alebo v čase zákazu vedenia motorových vozidiel si poisťovňa môže u vinníka uplatniť právo na vrátenie poistného plnenia do výšky 100 %.
• Vedenie motorového vozidla bez súhlasu držiteľa/majiteľa: Ak ste viedli motorové vozidlo bez vedomia alebo proti vôli jeho držiteľa/majiteľa, poisťovňa môže podľa zákona požadovať náhradu až 100 % z vyplatenej sumy.
• Zverenie vozidla nespôsobilej osobe: Za vedomé zverenie motorového vozidla osobe, ktorá nespĺňa podmienky na vedenie vozidla, je poisťovňa podľa zákona oprávnená požadovať náhradu až 100 % sumy za uhradenú škodu.
• Použitie technicky nespôsobilého alebo neschváleného vozidla: Ak spôsobíte škodu motorovým vozidlom, ktoré je technicky nespôsobilé alebo nebolo schválené na prevádzku v cestnej premávke a tento stav bol príčinou spôsobenej škody, poisťovňa môže žiadať náhradu až 100 % z vyplatenej škody.
• Nezotrvanie na mieste nehody, manipulácia s vozidlami: Ak nezotrváte na mieste dopravnej nehody a odídete bez toho, aby ste splnili zákonom stanovené povinnosti (napr. privolanie pomoci, podanie informácií), poisťovňa môže od vás požadovať až 100 % vyplatenej sumy. Aj premiestnenie vozidiel po nehode - ak je takéto konanie na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody - je považované za porušenie povinnosti, ktoré môže viesť k žiadosti poisťovne na vrátenie už vyplateného poistného plnenia poškodeným. Ak sa však preukážu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré boli tieto povinnosti porušené (napr. zabránenie ďalším škodám, neodkladné ošetrenie, hospitalizácia po nehode - vlastná alebo blízkej osoby - účastníka nehody), poisťovateľ môže požadovať náhradu len do výšky 50 % vyplatenej škody.
• Nedodržanie povinností po nehode: Ak po nehode neohlásite dopravnú nehodu v stanovenej lehote alebo nepodáte potrebné informácie pre vyšetrenie udalosti, poisťovňa môže žiadať späť časť alebo až 50 % vyplatenej sumy, v závislosti od závažnosti porušenia. Aj tu platí, že nárok poisťovne sa znižuje na 50 %, ak pre oneskorené splnenie povinností existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (za ktoré sa môže považovať napr. liečenie po nehode). Nárok poisťovne sa znižuje na 30 %, ak pre oneskorené nahlásenie existovali dôvody hodné osobitného zreteľa a zároveň toto omeškanie trvalo menej ako 15 dní.

Lehoty na oznámenie poisťovni, že ste spôsobili nehodu:

• do 15 dní, ak vznikla na Slovensku,
• do 30 dní, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.

Nastávajú aj prípady, keď si poisťovňa môže od poisteného vyžiadať späť časť alebo celú náhradu škody a to do 3 rokov od jej vyplatenia.

Postup pri škodovej udalosti a nahlasovanie poistnej udalosti

V rozhodujúcom momente je dôležité zachovať pokoj a postupovať správne, aby boli dodržané zákonné povinnosti a zároveň bol zabezpečený hladký priebeh poistného konania.

1. Zabezpečenie miesta nehody a prvá pomoc: Po tom, ako vozidlo odstavíte, podáte prvú pomoc (ak je to potrebné), zapnete výstražné svetlá a umiestnite výstražný trojuholník na viditeľné miesto a v správnej vzdialenosti.
2. Volanie polície: Tú by ste mali volať, keď:
   • dôjde k usmrteniu alebo zraneniu osôb,
   • sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
   • účastník škodovej udalosti nesplní povinnosti podľa zákona (zastavenie vozidla, preukázanie totožnosti, zdržanie sa požitia alkoholu a podobne),
   • sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
   Ostatné udalosti v cestnej premávke sa nepovažujú za dopravnú nehodu, ale za škodovú udalosť.
3. Dokumentácia: Poistnú udalosť pre poisťovňu dôkladne zdokumentujte. Väčšina poisťovní má v súčasnosti praktické aplikácie s množstvom funkcií, vrátane nahlasovania poistných udalostí a sledovania ich vybavovania.
4. Spísanie správy o nehode: Ďalším krokom je spísanie správy o nehode, kde pravdivo opíšete celý priebeh nehody. Správu musia podpísať obe strany. Originál si necháva vinník, ktorý je povinný nahlásiť škodu vo svojej poisťovni.
5. Ohlásenie poisťovni: Po nehode volajte kontaktné centrum poisťovne a nahláste poistnú udalosť telefonicky, mobilnou alebo online aplikáciou alebo aj osobne. Ak ste vinníkom nehody, vyplnenú a podpísanú správu o nehode zaneste do svojej poisťovne. V prípade, že tak neurobíte, môže poistnú udalosť nahlásiť aj poškodený vodič. Poisťovňa je taktiež povinná vydať Bielu kartu (do 30.6.2020 Zelená karta) a tlačivo pre prípad dopravnej nehody.

Ak poistná udalosť nie je oznámená poisťovni v stanovenej lehote, môže mať táto skutočnosť zásadný vplyv na výšku poistného plnenia. Poisťovňa je totiž oprávnená v zmysle všeobecných poistných podmienok krátiť plnenie alebo ho v odôvodnených prípadoch úplne odmietnuť, ak dôjde k porušeniu oznamovacej povinnosti poistníka. V praxi platí, že škodová udalosť musí byť nahlásená spravidla do 15 dní, ak ide o udalosť na území Slovenska, alebo do 30 dní, ak sa udiala v zahraničí, ale vo všeobecnosti by sa mala nahlásiť čo najskôr po jej vzniku.

Náhrada škody pri ublížení na zdraví

Ak pri nehode dôjde k ublíženiu na zdraví, teda k dočasnému narušeniu zdravia (napr. pomliaždeniny, zlomeniny, otras mozgu), udalosť je povinne oznamovaná polícii, a spravidla sa začína aj trestné konanie. Ešte závažnejšia situácia nastáva v prípade, že následkom dopravnej nehody je ťažká ujma na zdraví - teda stav, ktorý zanecháva dlhodobé alebo trvalé následky, ohrozenie života alebo dokonca smrť. Takýto skutok sa posudzuje ako trestný čin s možnosťou uloženia i nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Poškodený má v trestnom konaní špeciálne postavenie. Nie je len svedkom - je aktívnou stranou s právom byť prítomný na výsluchoch, nahliadať do spisu, navrhovať dôkazy a - čo je kľúčové - súbežne s trestným konaním má poškodený možnosť uplatniť si náhradu škody na zdraví v tzv. adhéznom konaní. Jeho cieľom je zabezpečiť rýchlu a efektívnu reparáciu spôsobenej škody v rámci rozhodovania o vine a treste páchateľa. Podmienkou je, aby poškodený uplatnil svoj nárok riadne a včas, t. j. najneskôr pred skončením vyšetrovania. Návrh musí byť konkrétny, vyčíslený a doložený dôkazmi. Ak poškodený zmešká túto lehotu, jeho nároky sa presúvajú do civilného konania.

Na čo všetko má poškodený nárok?

Dopravná nehoda predstavuje nielen fyzickú a psychickú traumu, ale často aj závažný finančný zásah do života poškodeného a jeho rodiny. Na čo všetko má poškodený nárok?

• Liečebné náklady: Všetko, čo poškodený zaplatí za zdravotnú starostlivosť, rehabilitácie, pomôcky, špeciálne výživy či domáce ošetrenie.
• Cestovné náklady: Ak poškodený pravidelne dochádza na rehabilitácie či k odborným lekárom mimo svojho bydliska, cestovné výdavky môžu tvoriť významnú časť celkovej škody.
• Náhrada straty na zárobku počas PN: Rozdiel medzi tým, čo by zarábal, keby mohol pracovať, a tým, čo v skutočnosti dostáva (zvyčajne nemocenské dávky). Ak v dôsledku nehody poškodený zostane trvalo pracovne neschopný, má nárok aj na náhradu straty na zárobku po skončení PN.
• Bolestné: Jeho výška sa stanovuje na základe bodového ohodnotenia zdravotného stavu, vypracovaného ošetrujúcim lekárom alebo znalcom. Pri vážnejších úrazoch, kde sa kumuluje viac diagnóz a zdravotných komplikácií, môže suma bolestného dosiahnuť niekoľko tisíc až desaťtisíc eur.
• Sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU): Ide o zníženie kvality života v dôsledku trvalých následkov. Tento nárok sa určuje najskôr po jednom roku od nehody, keď je možné ustáliť zdravotný stav a vyhodnotiť, ktoré následky sú trvalé. Pri závažných následkoch môže poškodený žiadať aj jednorazové zvýšenie náhrady až o 50 %, ak mu zdravotné postihnutie mimoriadne zasahuje do osobného a spoločenského života.
• Náhrada nemajetkovej ujmy pre pozostalých: Ak niekto pri dopravnej nehode zahynie. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Haasová musí byť aj tento nárok hradený z PZP vinníka.
• Renta: Ak po zosnulom ostanú nezaopatrené deti, vzniká nárok aj na rentu - teda pravidelný príspevok na ich výživu a výchovu.
• Trovy právneho zastúpenia: Poškodený má právo nechať sa zastupovať advokátom - a trovy právneho zastúpenia mu preplatí poisťovňa, ak sú primerané a nárok je uznaný.

Ako sa vyhnúť problémom s poisťovňou?

Dodržiavanie zákonných povinností je kľúčové pre to, aby ste sa vyhli situáciám, kedy by poisťovňa mohla požadovať náhradu škody. Preto je dôležité:

• Dodržiavať všetky pravidlá cestnej premávky vrátane zákazu šoférovania pod vplyvom alkoholu alebo návykových látok.
• Vždy mať platné vodičské oprávnenie a viesť len technicky spôsobilé a schválené vozidlo.
• Pri nehode postupovať v zmysle zákona - zotrvať na mieste a poskytnúť všetky potrebné informácie na jej vyšetrenie.
• Zodpovedne spravovať poistné udalosti - včas ohlásiť vznik škody, dodať poisťovni potrebné podklady.

Čo robiť, ak poisťovňa odmieta vyplatiť plnú sumu?

Poisťovne posudzujú každú poistnú udalosť individuálne. Nie je ale výnimkou, že poisťovňa odmietne poskytnúť poistné plnenie, hoci existujú na jeho poskytnutie zákonné dôvody. V mnohých prípadoch poistený vystupuje v zmluvnom vzťahu s poisťovňou ako spotrebiteľ, z čoho mu plynú viaceré výhody, napr. oslobodenie od platenia súdneho poplatku, možnosť podania žaloby na súde, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko alebo namietanie neprijateľnosti zmluvných podmienok (napr. príliš všeobecne koncipované výluky z poistenia).

Ak sa ocitnete v situácii, kedy poisťovňa odmieta vyplatiť plnú sumu poistného plnenia, máte niekoľko možností:

• Reklamácia: Podajte reklamáciu alebo žiadosť o preskúmanie rozhodnutia poisťovne.
• Súdny spor: Ak reklamácia neprinesie výsledok, môžete sa obrátiť na súd a žiadať, aby vám poisťovňa vyplatila celú výšku škody.
• Žiadosť o prehodnotenie: Zašlite list poisťovni so žiadosťou o prehodnotenie stanoviska.
• Nárok na úhradu škody: Uplatnite si nárok priamo u poisťovne vinníka.
• Regresný nárok: Na krytie rozdielu medzi skutočnými nákladmi na opravu a poistným plnením z havarijného poistenia môžete uplatniť regresný nárok voči poisťovni vinníka.
• Prešetrenie prípadu: Napíšte odvolanie a žiadosť o prešetrenie, kde zašlete aj všetky fotografie z nehody.
• Centrum právnej pomoci: Odporúča sa obrátiť sa na najbližšiu pobočku Centra právnej pomoci a požiadať o pomoc.
• Znalecký posudok: Požiadať znalca o spracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska.

Ak bolo poistné plnenie priznané, poisťovňa musí uhradiť škodu do 15 dní odo dňa ukončenia prešetrenia alebo doručenia právoplatného rozhodnutia súdu. Ak by výška škody presiahla limity PZP, rozdiel by musel doplatiť samotný vodič (resp. škodca).

tags: #skodova #udalost #kto #ma #narok #na