Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (1975) je sexualita neoddeliteľnou súčasťou osobnosti každého, je základnou potrebou a aspektom ľudského bytia, ktorý nemožno oddeliť od ostatných aspektov života. Všetky osoby s postihnutím sú osobnosti, sexualita je teda ich súčasťou bez ohhľadu na to, či sa rozhodnú byť sexuálne aktívni. Sexuálna výchova je dôležitou súčasťou celkového rozvoja každého človeka, vrátane osôb s mentálnym postihnutím. Poskytuje im potrebné informácie a zručnosti na pochopenie svojho tela, vzťahov, sexuality a bezpečnosti. Vzhľadom na špecifické potreby a obmedzenia tejto skupiny je však nevyhnutný metodický prístup, ktorý zohľadňuje ich kognitívne schopnosti, emocionálnu zrelosť a individuálne potreby.
Prečo je sexuálna výchova pre osoby s mentálnym postihnutím kľúčová?
Dôležitosť sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím nemožno podceňovať, a to z niekoľkých zásadných dôvodov:
- Ochrana pred zneužívaním: Osoby s mentálnym postihnutím sú často zraniteľnejšie voči sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu. Primeraná sexuálna výchova ich môže naučiť rozpoznávať nevhodné správanie a ako sa chrániť.
- Podpora zdravých vzťahov: Sexuálna výchova pomáha osobám s mentálnym postihnutím rozvíjať zdravé vzťahy založené na rešpekte, dôvere a vzájomnom porozumení.
- Zlepšenie sebaúcty a sebavedomia: Pochopenie vlastného tela a sexuality môže prispieť k zvýšeniu sebaúcty a sebavedomia.
- Prevencia nežiaduceho tehotenstva a pohlavne prenosných chorôb: Aj osoby s mentálnym postihnutím majú právo na informácie o antikoncepcii a ochrane pred pohlavne prenosnými chorobami.
- Podpora nezávislosti a autonómie: Sexuálna výchova im môže pomôcť robiť informované rozhodnutia o svojom živote a sexualite.
Súčasný stav sexuálnej výchovy na Slovensku a výzvy
Vzhľadom k situácii na Slovensku, ktorú analyzujeme v tomto príspevku, považujeme za opodstatnené, aby sa táto téma riešila aj v kontexte škôl a zariadení pre osoby s mentálnym postihnutím. Sexuálna výchova v týchto školách a zariadeniach absentuje. Jej implementácia si preto vyžaduje podrobnú a fundovanú analýzu stavu poznania v problematike a dlhodobý celoslovenský výskum mapujúci stav v oblasti sexuality osôb s rôznym stupňom mentálneho postihnutia a stav realizácie sexuálnej výchovy v školách a zariadeniach pre tieto osoby.
Na Slovensku sme v súčasnosti svedkami široko ponímanej sexuálnej výchovy, ale napriek zdanlivo pozitívnemu a optimistickému hodnoteniu, je jej realizácia (od 1.9.2008) v rámci tzv. dvojúrovňového participatívneho modelu riadenia škôl. Učitelia a učiteľky, ktorí/é by hľadali v Štátnom vzdelávacom programe návod na realizáciu sexuálnej výchovy, upozorňujeme, že sa v ňom nič takéto nájsť nedá. Celý projekt obsahu sexuálnej výchovy je ponímaný skôr ako odporučenie, ktoré učiteľ na základe princípov sexuálnej výchovy aplikuje v praxi. Školy si majú možnosť priestor pre sexuálnu výchovu vytvoriť vo svojom školskom vzdelávacom programe v rámci voliteľných hodín. Koncepcia výchovy k manželstvu a rodičovstvu zaviedla povinnosť menovať koordinátora/koordinátorku výchovy k manželstvu a rodičovstvu na každej škole. Absentuje však ich odborno-metodická príprava v adekvátnom vzdelávacom programe. Absencia a zároveň nutnosť sexuálnej a vzťahovej výchovy na školách je očividná. Získané (ne)vedomosti sa premietajú do správania a postojov detí nielen v škole, ale majú presah mimo školy.
Výskum sexuálnej výchovy na Slovensku
Dlhodobý a komplexný výskum sexuality a sexuálnej výchovy, ktorý realizujeme na Slovensku, sme preto adresovali do špeciálnych základných škôl (všetky vzdelávacie varianty, t. j. všetky stupne mentálneho postihnutia), odborných učilíšť (určených predovšetkým pre osoby s ľahkým mentálnym postihnutím) a domovov sociálnych služieb. Vo výskumnom pláne sme zamerali na získanie poznatkov o behaviorálnych a postojových aspektoch sexuality a partnerských vzťahov osôb s mentálnym postihnutím v školách a zariadeniach pre tieto osoby na úrovni empirických faktov, ďalej na získanie v tejto dimenzii chýbajúcich poznatkov a identifikovanie preventívnych zdrojov a rezerv z pohľadu pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankýň škôl a zariadení pre osoby s mentálnym postihnutím, vrátane analýzy súčasného stavu realizácie inštitucionálnej sexuálnej výchovy u tejto cieľovej skupiny.
V roku 2014 sme realizovali výskum, ktorý bol zameraný na postojové a behaviorálne atribúty sexuality osôb s mentálnym postihnutím a ich sociokultúrne a etické kontexty. Tiež sme mapovali vybrané aspekty kvality života osôb s mentálnym postihnutím v oblasti sexuality, partnerských vzťahov, reprodukcie a realizácie sexuálnej výchovy. Zisťovali sme aj morálne konštrukcie sexuality a postoje k sexualite u učiteľov a učiteliek na špeciálnych základných školách, v ktorom bolo zahrnuté ich posudzovanie sexuality u osôb s rôznym stupňom mentálneho postihnutia. Vo výskume boli celkovo využité kvalitatívne aj kvantitatívne metódy. Výskumný súbor tvorili učitelia a učiteľky špeciálnych základných škôl (n= 322). Z hľadiska pohlavia vo výskumnom súbore prevládali ženy - 82 %, zastúpenie mužov bolo 18 %. Priemerný vek u učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl bol 43,6 rokov a najčastejšie uvádzaný vek bol 40 rokov. Učitelia a učiteľky špeciálnych základných škôl boli inštruovaní/é, aby v dotazníku posudzovali dané položky so zreteľom na stupeň mentálneho postihnutia žiakov a žiačok, ktorých vyučujú. Vo výskume sme sa učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl pýtali na dôležitosť sexuálnej výchovy.
Z tabuľky 1 môžeme vidieť, že najčastejšie uvádzanou odpoveďou bola odpoveď, že sexuálna výchova je pre osoby s mentálnym postihnutím „dôležitá“.
Formy a frekvencia realizácie sexuálnej výchovy
Pýtali sme sa, aká je forma realizácie sexuálnej výchovy na príslušnej špeciálnej základnej škole, kde pôsobia opýtaní/é učitelia a učiteľky a ako často danú formu sexuálnej výchovy uskutočňujú. Najčastejšie pre jednotlivé realizované formy sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím opýtaní/é učitelia a učiteľky zvolili odpoveď 4 (= niekoľkokrát za rok) s výnimkou formy „prednášky, besedy s odborníkmi a odborníčkami oddelene chlapci a dievčatá“, kde bola najčastejšie zvolená odpoveď 5 (= raz za rok). Priemer naznačuje, že sexuálna výchova je najčastejšie realizovaná individuálnou formou (rozhovor so žiakom, žiačkou), kým prednášky alebo besedy s odborníkmi a odborníčkami oddelene pre chlapcov a dievčatá sú realizované najmenej často.
Preferované a reálne obsiahnuté témy sexuálnej výchovy
Od učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl sme tiež zisťovali, aké témy by mali byť súčasťou sexuálnej výchovy pre žiakov a žiačky s mentálnym postihnutím a aké témy sú reálne súčasťou ich sexuálnej výchovy na príslušnej špeciálnej základnej škole. Možno z nej vidieť, že skoro pri všetkých sledovaných oblastiach sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím najčastejšie opýtaní/é učitelia a učiteľky zvolili odpoveď 1 (= v čo najväčšej možnej miere) s výnimkou témy pornografia, kde bola najčastejšie zvolená odpoveď 3 (= menej obsiahlo) a pri štyroch ďalších témach (otázky informovaného súhlasu, sexuálna spokojnosť, masturbácia, sexuálna spokojnosť) bola najčastejšie zvolená odpoveď 2 (= obsiahlo).
Z tabuľky 3.B môžeme vidieť, že medzi najviac preferované témy sexuálnej výchovy podľa účastníkov a účastníčok výskumu patrili skôr biologické a medicínske oblasti sexuálnej výchovy (napr. puberta a dospievanie, starostlivosť o telo, intímna hygiena, polúcia, menštruácia, tehotenstvo, pohlavné choroby, antikoncepcia) a v prvej desiatke podľa poradia boli zastúpené aj témy partnerstva (vzťah muža a ženy, láska, budovanie partnerského vzťahu). Možno však vidieť, že v prvej desiatke prevládajú skôr prvoplánové aspekty sexuálneho zdravia. Druhoplánové aspekty sexuálneho zdravia ako napr. rozvoj osobnosti, rodové stereotypy, partnerská realizácia, sexuálna spokojnosť a pod. sú v poradí na základe priemeru umiestnené neskôr - konkrétne témy sexuálnej výchovy ako napr. sexuálna orientácia (19. miesto), sexuálna spokojnosť (20. miesto), otázky informovaného súhlasu (23. miesto).
Na základe výsledkov deskriptívnej štatistiky (tab. č. 4.A) možno vidieť väčšiu variabilitu v odpovediach účastníkov a účastníčok výskumu v porovnaní s odpoveďami na predchádzajúcu otázku. Vo všetkých sledovaných témach možno vidieť vyššie hodnoty priemeru a častejšie sa vyskytujúce odpovede 3 (= menej obsiahlo) a 4 (= okrajovo) z čoho možno usudzovať, že opýtaní/é učitelia a učiteľky špeciálnych základných škôl vyššie hodnotia dôležitosť jednotlivých tém sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím v porovnaní s tým, aký priestor im je reálne na daných školách venovaný. Medzi témy sexuálnej výchovy, ktoré sú menej obsiahlo až okrajovo preberané na sledovaných špeciálnych základných školách patria napr. sexuálne práva, sexuálna spokojnosť, otázky informovaného súhlasu, masturbácia, sexuálna orientácia, promiskuita, predčasný pohlavný život, pornografia, prostitúcia, atď. Naopak, medzi častejšie frekventované témy sexuálnej výchovy patria napr. puberta a dospievanie, starostlivosť o telo, intímna hygiena, polúcia, menštruácia, tehotenstvo, pohlavné choroby, antikoncepcia, atď.
Podľa Janiša (2013) prezentovaný súčasný stav vypovedá o tom, že postupne dôjde k potlačovaniu sexuálnej výchovy v prostredí školy. Autor predpokladá, že na informovanosti a realizácii sa budú podieľať výraznejšou mierou ďalšie subjekty výchovy.
Metodické princípy a obsah sexuálnej výchovy
Pri sexuálnej výchove osôb s mentálnym postihnutím je nevyhnutné dodržiavať niekoľko metodických princípov:
- Individualizácia: Prístup by mal byť prispôsobený individuálnym potrebám, kognitívnym schopnostiam a emocionálnej zrelosti každého jednotlivca.
- Jednoduchosť a zrozumiteľnosť: Informácie by mali byť prezentované jednoduchým a zrozumiteľným jazykom, s použitím vizuálnych pomôcok a praktických príkladov.
- Opakovanie a upevňovanie: Je potrebné opakovať a upevňovať informácie, aby sa zabezpečilo ich trvalé zapamätanie.
- Pozitívny prístup: Sexuálna výchova by mala byť vedená v pozitívnom a podporujúcom duchu, bez predsudkov a stigmatizácie.
- Dôvernosť a rešpekt: Je dôležité vytvoriť dôverné prostredie, v ktorom sa osoby s mentálnym postihnutím cítia bezpečne a môžu sa slobodne pýtať otázky.
- Spolupráca s rodinou a opatrovníkmi: Rodina a opatrovníci by mali byť zapojení do procesu sexuálnej výchovy, aby sa zabezpečila kontinuita a konzistentnosť informácií.
Obsah sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím
Obsah sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím by mal zahŕňať nasledujúce témy:
- Anatómia a fyziológia: Základné informácie o ľudskom tele a reprodukčných orgánoch.
- Puberta: Zmeny, ktoré sa dejú počas puberty, a ako sa s nimi vyrovnať.
- Menštruácia: Informácie o menštruačnom cykle a hygiene.
- Sexualita: Rôzne formy sexuality a sexuálneho vyjadrovania.
- Vzťahy: Ako budovať zdravé vzťahy založené na rešpekte a dôvere.
- Láska a priateľstvo: Rozdiel medzi láskou a priateľstvom.
- Bezpečnosť: Ako sa chrániť pred sexuálnym zneužívaním a vykorisťovaním.
- Antikoncepcia: Informácie o rôznych metódach antikoncepcie.
- Pohlavne prenosné choroby: Informácie o pohlavne prenosných chorobách a ako sa pred nimi chrániť.
- Reprodukčné práva: Právo na informované rozhodnutia o svojom reprodukčnom zdraví.
Metódy a techniky sexuálnej výchovy
Pri sexuálnej výchove osôb s mentálnym postihnutím je možné použiť rôzne metódy a techniky:
- Rozhovory: Individuálne alebo skupinové rozhovory o rôznych témach sexuality.
- Vizuálne pomôcky: Používanie obrázkov, videí a modelov na ilustráciu rôznych konceptov.
- Hranie rolí: Simulácia rôznych situácií, aby sa osoby s mentálnym postihnutím naučili, ako sa správať v rôznych situáciách.
- Príbehy: Používanie príbehov na ilustráciu rôznych konceptov a situácií.
- Sociálne príbehy: Krátke príbehy, ktoré popisujú sociálne situácie a ako sa v nich správať.
- Používanie bábok: Používanie bábok na prezentáciu rôznych tém sexuality.
- Počítačové programy a aplikácie: Používanie interaktívnych počítačových programov a aplikácií na výučbu rôznych tém sexuality.
Teórie sexuálnej socializácie sa zaoberajú osvojovaním si sexuálnych rolí v detstve a to predovšetkým počas primárnej socializácie, ktorá sa odohráva v kruhu rodiny. Na primárnu socializáciu a jej „výsledky“ (osvojené základné návyky, postoje, schopnosti, emočné väzby) nadväzuje socializácia sekundárna, ktorá má inštitucionalizovaný charakter v podobe vzdelávacieho systému.
Úloha rodiny a školy v sexuálnej výchove
Sexuálna výchova sa dnes spomína pomerne často. Nájdu sa jej zástancovia, ale sú aj rodičia, ktorí na ňu nazerajú s nedôverou a obavami. Domnievajú sa, že ich dieťaťu môžu byť poskytnuté informácie, ktoré ho zaskočia a šokujú, urýchlia jeho vývin v sexuálnej oblasti a možno ho aj poškodia. Je pochopiteľné, že rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie, chce ho ochrániť, vhodne formovať a vychovávať. Psychosexuálny vývin dieťaťa prebieha od útleho veku. Už okolo 3. roku sa dieťa prirodzene zaujíma o svoje telo, pozoruje seba a svoje okolie, všíma si rozdiely medzi dievčatami a chlapcami. Sleduje vzťahy medzi dospelými, všíma si spolužitie rodičov aj iných párov. Vytvára si prvotné fantázie o tom, že chce v dospelosti žiť s matkou (chlapec) alebo s otcom (dievča). Postupne svoj záujem aj s pomocou rodičov presmerováva na vzťahy s vrstovníkmi, a tak už škôlkar často prichádza s tým, že je „zaľúbený“. V mladšom školskom veku pretrváva platonický záujem o druhé pohlavie, resp. sa mierne utlmuje a plne prepukne v období puberty a dospievania, kedy začnú svoju úlohu zohrávať hormóny. Ak sa rodič spoľahne na to, že dieťa „má čas“ na informácie ohľadne sexuality a intimity, môže sa stať, že v období puberty už dospievajúci syn alebo dcéra odmietnu komunikovať s rodičom o chúlostivých otázkach, lebo na to nemusia byť zvyknutí. Môžu sa cítiť zahanbení, môže im byť „trápne“. Deti v tomto veku už obyčajne majú informácie a predstavy o sexe, intimite. Často sú formované zdrojmi od kamarátov, zo sociálnych sietí, ktoré ale bývajú aj mylné a skreslené.
Je dôležité, aby už dieťa v škôlke poznalo jednotlivé časti svojho tela, vrátane pohlavných orgánov a vedelo rozdiely medzi chlapcom a dievčaťom. Dieťa potrebuje vysvetliť, že jeho telo patrí jemu. Telo je jeho osobný priestor, do ktorého druhý nevstupuje a nesmie sa ho dotýkať, ak si to nepraje. Potrebuje vysvetliť, že pohlavné orgány sú „súkromné miesta“, ktoré si neukazujeme a nedotýkame sa ich navzájom, ak nejde o lekárske vyšetrenie alebo pomoc s hygienou. Ak by dieťa takú skúsenosť malo, je dôležité povedať o tom dôveryhodnému dospelému. Postupne môže rodič informácie pridávať. Podľa svetovo uznávaného detského psychológa Zdeňka Matějčeka ale „poučenie“ vo veciach sexuálnej výchovy nestačí. Dôležitá je najmä „citová výchova“ zo strany rodiny. Jej súčasťou je otvorený vzťah s dieťaťom, v ktorom dieťa dokážeme citlivo vychovávať a formovať, zaujímať sa oň, dávať mu pocit bezpečia, istoty, reagovať na jeho potreby. Tým kladieme základ pre jeho budúce vzťahy, aj tie romantické. Dôležití blízki ľudia sú pre dieťa zároveň vzorom, čo je ďalší pilier sexuálnej výchovy. Dieťa od útleho veku pozoruje, ako sa k sebe správajú jeho najbližší ľudia, ako si prejavujú náklonnosť, úctu, lásku, ako komunikujú, pomáhajú si, ako riešia konflikty. Pozoruje, čo dospelí hovoria o vzťahoch, ako sa vyjadrujú o iných, aké témy sa objavujú v komunikácii a aké nie. Pozoruje „mužské“ a „ženské správanie“. Podľa Matějčeka, pokiaľ rodič dokáže zabezpečiť dieťaťu dobrý základ vo vzájomnom vzťahu a v modeli správania, nemusí sa obávať informácií, ktoré sa k dieťaťu dostanú k téme sexuálnej výchovy.
Implementácia sexuálnej výchovy do školského kurikula
Tematika sama osebe je kontroverznou a veľmi aktuálnou najmä v dnešnej dobe. Absencia a zároveň nutnosť sexuálnej a vzťahovej výchovy na školách je očividná. Získané (ne)vedomosti sa premietajú do správania a postojov detí nielen v škole, ale majú presah mimo školy. Vzťahová a sexuálna výchova je dôležitým prvkom moderného vzdelávania. Mladí ľudia, a dokonca už aj deti, sú dnes obklopení množstvom informácií o sexualite a sexuálnom správaní z rôznych zdrojov; nie však vždy vedia správne vyhodnotiť ich obsah. Sociálna, osobná a zdravotná výchova je pre deti a mladých ľudí rovnako dôležitá ako ktorákoľvek iná oblasť školského vzdelávania, a len spolupráca školy s rodinou môže poskytnúť mladým dostatočne bezpečný priestor. Zatiaľ čo rodičia sú primárnymi pedagógmi v tejto oblasti, školy zohrávajú kľúčovú úlohu. Tematika sama osebe je kontroverznou a veľmi aktuálnou najmä v dnešnej dobe. Získané (ne)vedomosti sa premietajú do správania a postojov detí nielen v škole, ale majú presah mimo školy.
Školské osnovy sa venujú vzťahom a sexualite len okrajovo. Vzdelávacie štandardy k téme má priniesť pripravovaná kurikulárna reforma. Je to téma, ktorá sa týka každého človeka. Na Slovensku je však stále veľmi citlivá a niekedy až tabuizovaná. Sexuálnej výchove sa venujú súčasné školské osnovy len okrajovo. Dotýka sa jej prierezová oblasť výchova k manželstvu a rodičovstvu, ktorá je však nepovinná a slabo rozpracovaná. Niektorí školáci neabsolvovali o tejto oblasti žiadnu osvetu, iným ju výrazne zredukovali. Školy čakajú tento rok prelomové zmeny: prví žiaci sa začnú učiť podľa nového programu. Zmenu by však mala najbližšie roky priniesť pripravovaná kurikulárna reforma. V novom štátnom vzdelávacom programe bude vzťahová a sexuálna výchova povinnou prierezovou témou. „Za úplne najlepšie považujem, aby bola integrovaná do viacerých predmetov,“ povedal minister školstva Ján Horecký s tým, že by nemalo ísť o samostatný predmet. Navyše sa oblasť bude vyučovať rôzne podľa vekových kategórií žiakov a študentov. Aj v súčasnosti sa o vzťahoch a sexualite učia žiaci v rámci biológie, občianskej náuky alebo náboženstva.
Na špeciálnych základných školách sa sexuálna výchova vyučuje v rámci predmetov - etickej výchovy, biológie, občianskej výchovy a v rámci iných predmetov formou tzv. skrytých osnov ako aj v mimovyučovacích výchovno-vzdelávacích aktivitách triedneho učiteľa. Samozrejme, najväčší priestor je na triednických hodinách a najmä na etickej výchove. Tá je však opäť nepovinná a žiaci/žiačky (no častejšie ich rodičia) si vyberajú medzi ňou a náboženstvom. Výsledkom je, že existujú regióny, kde sa v škole neučí etickú výchovu ani jeden žiak/žiačka a namiesto vedeckých informácií o sexualite počúvajú, že homosexualita je dedičný hriech, masturbácia škodí zdraviu, predmanželský sex je neprípustný a každá interrupcia rovná sa vražda.
Obsah výchovy k manželstvu a rodičovstvu sa vo Vzdelávacom programe pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia (Vzdelávacie programy pre žiakov s mentálnym postihnutím, ISCED 1 - primárne vzdelávanie, 2009) prezentuje vo vyučovaní viacerých učebných predmetov, avšak kľúčové postavenie má spoločenskovedné učivo vecného učenia - tematický celok Domov a jeho okolie v 1. ročníku špeciálnej základnej školy, Rodina a spoločnosť v 2. ročníku a Domov a rodina v 3. ročníku a učivo vlastivedy - tematický celok Rodina v 4. ročníku, Život v rodine v 5. ročníku a Živá príroda v 6. ročníku. Ťažisko vyučovania výchovy k manželstvu a rodičovstvu je najmä v predmetoch etická výchova a náboženská výchova. Učiteľ/učiteľka etickej výchovy dôsledne realizuje výchovu k manželstvu a rodičovstvu v súlade s učebnými osnovami etickej výchovy (Učebné osnovy etickej výchovy pre 5. až 9. ročník základnej školy, 1997). Výchova k manželstvu a rodičovstvu je ucelený systém výchovy a vzdelávania žiakov, preto sa dá pri relevantných témach aplikovať aj v ostatných učebných predmetoch. Žiaci a žiačky sa môžu venovať výchove k manželstvu a rodičovstvu aj na hodinách voliteľného predmetu náboženskej výchovy. Nie je tu presne vymedzené, v akom rozsahu by sa mal katechét/katechétka, resp. pedagóg/pedagogička venovať tejto problematike. Katolícke a katechetické pedagogické centrum, n. o. navrhlo metodické odporúčanie pre včlenenie nadpredmetových vzťahov v základných školách, kde zaradilo aj výchovu k manželstvu a rodičovstvu od 1. ročníka. Obsahuje témy ako ľudská dôstojnosť, túžby a plány, úcta k pohlaviu, sex a láska, budovanie vzťahov a iné. Témy, ktoré môžu objektívne spadať do oblasti sexuálnej výchovy sú obsiahnuté v rámci prezentovaných predmetov. Priama zmienka o sexuálnych témach sa však vyskytuje len ojedinele. Pri tvorbe školského vzdelávacieho programu však ide zväčša o osobné domnienky a potreby, čo do predmetu zaradiť priamo a na čom spolupracovať s učiteľmi/učiteľkami iných predmetov. Témy potvrdzujú konštatovanie z učebných osnov (Výchova k manželstvu a rodičovstvu - učebné osnovy, 2010), že najmä vo vyšších ročníkoch špeciálnych základných škôl hlavnú úlohu preberajú predovšetkým učitelia/učiteľky biológie, občianskej výchovy a etickej výchovy. Ciele výchovy k manželstvu a rodičovstvu špecifikuje dokument Učebné osnovy - Výchova k manželstvu rodičovstvu (2010). Učebné osnovy definujú ciele a témy osobitne pre primárne vzdelávanie - ISCED 1, nižšie sekundárne vzdelávanie - ISCED 2 a vyššie sekundárne vzdelávanie - ISCED 3. Učebné osnovy jednoznačne postulujú informačný aj výchovný cieľ tohto predmetu; učiteľ by mal nielen odovzdávať poznatky, ale aj formovať postoje a pomáhať utvárať „žiaduci hodnotový systém“. Je pravda, že nie na všetkých školách sexuálnu výchovu akceptovali, nie na všetkých školách ju robia kvalitne. V tomto smere je ešte veľa čo doháňať priebežným vzdelávaním učiteľov všetkých so sexuálnou výchovou súvisiacich predmetov, vzdelávaním a výchovou žiakov a informovaním rodičov.
tags: #sexualna #vychova #mentalne #postihnutych #deti #mladeze