Sexualita mentálne postihnutých: Komplexný pohľad a výzvy

Sexualita je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie, ktorá sa týka každého jednotlivca bez ohľadu na jeho fyzické alebo mentálne schopnosti. V prípade mentálne postihnutých osôb je však táto oblasť často prehliadaná, tabuizovaná alebo nesprávne chápaná. Považovať samotnú sexualitu mentálne postihnutých osôb za problém by bolo zavádzajúce. Problém je skôr absencia informovanosti, a to ako medzi verejnosťou, tak (a to je asi to najzásadnejšie) medzi tými, ktorých sa najviac týka - samotnými osobami s mentálnym postihnutím, ale aj ich blízkymi či osobami, ktoré o ne pečujú pri poskytovaní sociálnych služieb. Aj napriek tomu, že je sexualita považovaná za základnú ľudskú potrebu a výchova v tejto oblasti za prirodzené právo každého z nás, dosiaľ nebola skoro žiadna pozornosť venovaná sexuálnej výchove týchto osôb. Mentálne postihnutie je definované ako stav obmedzenej mentálnej kapacity, ktorá ovplyvňuje adaptívne správanie a začína sa pred 18. rokom života. Ľudia s mentálnym postihnutím majú rovnaké základné ľudské práva ako všetci ostatní, vrátane práva na súkromie, vzťahy a vyjadrovanie svojej sexuality. Je dôležité uvedomiť si, že sexualita mentálne postihnutých nie je deviantná ani nebezpečná, ale je prirodzenou súčasťou ich identity. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (1975) je sexualita neoddeliteľnou súčasťou osobnosti každého, je základnou potrebou a aspektom ľudského bytia, ktorý nemožno oddeliť od ostatných aspektov života. Všetky osoby s postihnutím sú osobnosti, sexualita je teda ich súčasťou bez ohľadu na to, či sa rozhodnú byť sexuálne aktívni. Na Slovensku sa sexualita osôb s mentálnym postihnutím ako tabuizovaný či marginalizovaný koncept postupne stáva menej tabuizovanou témou, aspoň v kruhoch odborných.

Tento článok si kladie za cieľ poskytnúť komplexný pohľad na sexualitu mentálne postihnutých, zdôrazniť ich práva, potreby a výzvy, s ktorými sa stretávajú.

Práva a potreby mentálne postihnutých v oblasti sexuality

Osoby s mentálnym postihnutím sú však často brány trochu ako malé deti. Ich blízki tak často stoja pred otázkou, či je vôbec nutné, popr. vhodné, je informovať o tom, že môžu mať nejaké sexuálne potreby, že budú dievčatá menstruovať, že budú chlapci mať nočné polúcie, že kamarátstvo nie je láska, že masturbácia patrí do súkromia a tiež akou formou to urobiť.

• Právo na informácie a vzdelávanie: Mentálne postihnutí majú právo na prístupné a zrozumiteľné informácie o sexualite, reprodukčnom zdraví, vzťahoch a prevencii sexuálneho zneužívania. Vzdelávanie by malo byť prispôsobené ich individuálnym potrebám a schopnostiam.
• Právo na súkromie a dôvernosť: Mentálne postihnutí majú právo na súkromie a dôvernosť vo vzťahoch a sexuálnom živote. Je dôležité rešpektovať ich osobné hranice a zabezpečiť, aby sa cítili bezpečne a komfortne.
• Právo na autonómiu a sebaurčenie: Mentálne postihnutí majú právo robiť vlastné rozhodnutia týkajúce sa svojho sexuálneho života, pokiaľ sú schopní porozumieť dôsledkom svojich činov. V prípade osôb s ťažkým mentálnym postihnutím je potrebné zabezpečiť podporu a asistenciu pri rozhodovaní.
• Právo na ochranu pred zneužívaním: Mentálne postihnutí sú obzvlášť zraniteľní voči sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu. Je nevyhnutné zabezpečiť im ochranu a podporu, aby sa dokázali brániť a vyhľadať pomoc v prípade potreby.
• Právo na vzťahy a partnerstvo: Mentálne postihnutí majú právo na vytváranie a udržiavanie vzťahov a partnerstiev. Je dôležité podporovať ich v hľadaní lásky a intimity a poskytnúť im potrebné zručnosti a vedomosti na budovanie zdravých vzťahov.

Výzvy a bariéry

Napriek existencii práv a potrieb sa mentálne postihnutí stretávajú s mnohými výzvami a bariérami v oblasti sexuality:

• Nedostatok informácií a vzdelávania: Mnohí mentálne postihnutí nemajú prístup k adekvátnym informáciám o sexualite, čo ich robí zraniteľnými voči zneužívaniu a nežiaducemu tehotenstvu.
• Spoločenské predsudky a stigma: Sexualita mentálne postihnutých je často tabuizovaná a stigmatizovaná, čo vedie k izolácii a diskriminácii.
• Nedostatok podpory a asistencie: Mentálne postihnutí často potrebujú podporu a asistenciu pri rozhodovaní o svojom sexuálnom živote, ale táto podpora je často nedostupná alebo neadekvátna.
• Problémy s komunikáciou a porozumením: Mentálne postihnutí môžu mať problémy s komunikáciou a porozumením, čo im sťažuje vyjadrovanie svojich potrieb a pocitov v oblasti sexuality.
• Zraniteľnosť voči zneužívaniu: Mentálne postihnutí sú obzvlášť zraniteľní voči sexuálnemu zneužívaniu, pretože majú problémy s rozpoznávaním a hlásením zneužívania. Psychologička MUDr. Alexandra Fraňková sa venuje téme sexuálneho zneužívania detí.

Sexuálna výchova pre mentálne postihnutých

V príspevku autorky analyzujú a popisujú niektoré z výziev pre realizáciu sexuálnej výchovy u osôb s mentálnym postihnutím. Ich teoretická analýza smeruje do oblasti terminológie, učebných osnov, povinnosti vyučovania uvedenej zložky výchovy, odbornosti sexuálneho pedagóga a mnohých ďalších. V ďalšej časti príspevku pozornosť sústreďujú na zhodnotenie problémov praktickej realizácie sexuálnej výchovy v domovoch sociálnych služieb. Pri tejto cieľovej kategórii sa málokedy stretávame s plánovite prevádzanou sexuálnou výchovou, väčšinou nebýva vnímaná ako dôležitá súčasť výchovy. V prezentovanom príspevku preto venujeme pozornosť deskripcii niektorých z problémov, ktoré v kontexte uvedenej zložky výchovy vnímame pri jej praktickej realizácii (v prípade, že sa vôbec realizuje) u osôb s mentálnym postihnutím. Vychádzame pritom z analýzy relevantnej literatúry a vlastných výskumných zistení. Vzhľadom k situácii na Slovensku, ktorú analyzujeme v tomto príspevku, považujeme za opodstatnené, aby sa táto téma riešila aj v kontexte škôl a zariadení pre osoby s mentálnym postihnutím. Sexuálna výchova v týchto školách a zariadeniach absentuje. Jej implementácia si preto vyžaduje podrobnú a fundovanú analýzu stavu poznania v problematike a dlhodobý celoslovenský výskum mapujúci stav v oblasti sexuality osôb s rôznym stupňom mentálneho postihnutia a stav realizácie sexuálnej výchovy v školách a zariadeniach pre tieto osoby.

Terminologické nejasnosti

Sexuálna výchova a jej zavedenie do vzdelávacieho systému má na Slovensku svoju genézu vývinu. Historicky vzaté, Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré kládli základy sexuálnej výchovy v Európe, vedecky a inštitucionálne ju rozvíjali. Napriek uvedenému v tejto oblasti vládne veľká pojmová neujasnenosť a nejednotnosť. Pred rokom 1989 bol u nás v odbornej literatúre, ako aj v oficiálnych dokumentoch najviac preferovaný termín výchova k rodičovstvu. Ten však zužuje celú problematiku iba na vzťah rodiča a dieťaťa, akcentuje problémy späté s výchovou detí a úlohou rodiča na úkor iných tém zaoberajúcich sa sexualitou, partnerskými vzťahmi. V kontexte nami sledovanej problematiky si väčšina osôb s mentálnym postihnutím žiadnu rodinu nezaloží a rodičmi sa nestanú. Podobne zavádzajúco znejú pojmy manželská a rodičovská výchova a rodinná výchova. Oba akcentujú zodpovednosť rodiny, resp. rodičov za výchovu, avšak nenaznačujú, že sexuálnu výchovu je nevyhnutné realizovať v škole, ako aj tam, kde rodina úplne zlyhala - v prípade osôb s ťažším mentálnym postihnutím najmä v domovoch sociálnych služieb.

V zahraničí sa okrem pojmu sexuálna výchova používajú aj iné termíny. V druhej polovici 70. rokov sa často používal pojem výchova k rodičovstvu (parenthood education), pretože zahrňuje širší záber než sexuálna výchova. V tomto období sa v jednotlivých krajinách prechádzalo k všeobecnejším názvom, ktoré mali zdôrazniť širší prístup k otázkam intímneho spolužitia, najmä z hľadiska etiky a morálky, napríklad vo Fínsku - Výchova k rodinnému životu, Nórsko - Učiť sa žiť spoločne, Ľudská reprodukcia, Švédsko - Výchova k sexuálnym a ľudským vzťahom, Poľsko - Príprava na rodinný život. V 80. rokoch začali najmä sexuológovia upozorňovať na to, že širšie názvy (bez prívlastku sexuálna) umožňujú venovať pozornosť najmä psychologickým, sociálnym a etickým otázkam partnerstva, manželstva a rodičovstva a konkrétnym informáciám o sexualite je venovaná iba obmedzená (alebo žiadna) pozornosť. Narastajúci význam týchto informácií sa prejavil návratom k názvu sexuálna výchova (sexual education), ktorý do roku 1998 Ministerstvo školstva Slovenskej republiky oficiálne používalo na označenie danej oblasti výchovy aj u nás.

Na Slovensku je v súčasnosti oficiálne schválená koncepcia Výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Tento termín nahradil predtým zaužívaný pojem sexuálna výchova. Uvedená zmena bola vyvolaná odozvou medzi laickou i odbornou verejnosťou po tom, čo v roku 1994 schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky učebné osnovy Sexuálna výchova. Najmä u osôb s mentálnym postihnutím sa dostávame k určitému terminologickému rozporu týkajúcemu sa pojmov sexuálna výchova a výchova k manželstvu a rodičovstvu. U početnej laickej verejnosti totiž samotné substantívum sex a od neho odvodené adjektívum sexuálny vzbudzuje pohoršenie. Je zaujímavé, že tieto negatívne pocity sa ešte umocňujú stupňom religiozity obyvateľstva, takže termín sexuálna výchova, ako sme naznačili vyššie, je na Slovensku len ťažko priechodný. Po rozdelení Československa v roku 1993 bola Spoločnosť pre plánovanie rodiny a sexuálnu výchovu štátnymi orgánmi donútená na premenovanie na Spoločnosť pre plánované rodičovstvo a výchovu k rodičovstvu. Taktiež v Českej republike je sexuálna výchova nahradzovaná rodinnou výchovou, aj keď je každému na prvý pohľad zrejmé, že nejde o synonymum. Táto diskrepancia potom ďaleko viac vynikne vo výchove sexuálnych menšín, akými sú práve osoby s mentálnym postihnutím. Podľa R. Uzla (2009) pritom nie je spor o tom, že ich sexuálna výchova je úplnou nevyhnutnosťou, zatiaľ čo výchova k rodičovstvu je značne problematická. Tento nomenklatúrny paradox sa potom veľmi zreteľne prejaví u osôb s ťažším mentálnym postihnutím. Pojem výchova k manželstvu a rodičovstvu u tejto skupiny obyvateľstva nemôže fungovať ako náhrada alebo dokonca termín „širšieho záberu“. U osôb s ľahkým mentálnym postihnutím by sme mohli uvažovať aj o pojme výchova k manželstvu a rodičovstvu, používanom u bežnej populácie. Čo však osoby s ťažším mentálnym postihnutím? Osoby, z ktorých, dovolíme si tvrdiť, väčšina nebude uzatvárať manželstvo a vychovávať svoje deti. V tomto smere považujeme za výstižnejší názov uvedenej zložky výchovy sexuálna výchova. Rovnakého názoru je R. Uzel (2009), keď konštatuje, že nemôžeme súhlasiť s názorom, že výchova k manželstvu a rodičovstvu je u osôb s mentálnym postihnutím nadradená výchove sexuálnej, ktorá je jej súčasťou. Naopak, u týchto osôb bude skôr platný švédsky model, kde výchova k manželstvu a rodičovstvu je považovaná za súčasť univerzálnej výchovy sexuálnej.

Učebné osnovy a realizácia sexuálnej výchovy

Dosiaľ nevyriešenou otázkou v oblasti sexuálnej výchovy je, či má byť samostatným predmetom (ako je to napríklad vo Veľkej Británii) alebo súčasťou edukačného procesu (ako napríklad vo Švédsku, Dánsku a i.). Na Slovensku môžeme situáciu ilustrovať tým, že sexuálna výchova osôb s mentálnym postihnutím je súčasťou učebných osnov iných predmetov, ale vlastné učebné osnovy nemá. Sexuálna výchova nie je samostatným predmetom. Je koncipovaná ako medzipredmetová disciplína. Mala by sa teda implementovať do ostatných vyučovacích predmetov. Na špeciálnych základných školách sa vyučuje najmä v rámci prírodopisu, náuky o spoločnosti, ale aj v rámci iných predmetov formou tzv. skrytých osnov ako aj v mimovyučovacích výchovno-vzdelávacích aktivitách triedneho/ej učiteľa/učiteľky. Na špeciálnej základnej škole sa so sexuálnou výchovou žiaci/žiačky s mentálnym postihnutím stretávajú rovnako v etickej výchove, náboženstve, prírodopise, občianskej výchove a v rámci praktických predmetov ako i krúžkov varenia, šitia a pod. Samozrejme, najväčší priestor je na triednických hodinách a najmä na etickej výchove. Tá je však opäť nepovinná a deti (no častejšie ich rodičia) si vyberajú medzi ňou a náboženstvom. Výsledkom je, že existujú regióny, kde sa v škole neučí etickú výchovu ani jeden žiak a namiesto pravdivých informácií o sexualite počúvajú, že homosexualita je dedičný hriech, masturbácia škodí zdraviu, predmanželský sex je neprípustný a každá interrupcia rovná sa vražda.

Na druhej strane je pre efektívnosť sexuálnej výchovy potrebná systematickosť, komplexnosť a dlhodobé zaraďovanie do výchovno-vzdelávacieho procesu, najmä čo sa týka žiakov s mentálnym postihnutím. Pod systematickosťou a dlhodobosťou rozumieme zaraďovanie sexuálnej výchovy už od útleho veku až po dospelosť. Najmä pre osoby s mentálnym postihnutím je tento spôsob potrebný kvôli pamäťovej stope, ktorá sa u nich stráca rýchlejšie ako u intaktných detí. Pod komplexnosťou rozumieme zaradenie sexuálnej výchovy na všetky typy škôl, špeciálne školy nevynímajúc, rovnako u chlapcov ako aj u dievčat, pretože zatiaľ sa táto oblasť výchovy zameriavala väčšinou na dievčatá. Ďalšou prekážkou realizácie kvalitnej a odborne fundovanej sexuálnej výchovy na Slovensku je fakt, že nemáme jednoznačne určeného a vyškoleného učiteľa (pedagóga) sexuálnej výchovy. Máme nedostatočný počet pedagógov pripravených na takýto typ vzdelávania. Súčasné vzdelávanie sa realizuje najmä v rámci postgraduálneho vzdelávania učiteľov etickej a občianskej výchovy na pôde metodických centier, avšak skôr ako okrajová téma. Okrem toho majú možnosť sa na túto problematiku zameraní učitelia zúčastňovať špeciálnych školení. Inou nedoriešenou oblasťou je problematika záväznosti sexuálnej výchovy. Je a má byť sexuálna výchova povinná? Musíme konštatovať, že sexuálnu výchovu v praxi realizuje len malá časť učiteľov. V tejto súvislosti E. Poliaková (1996) konštatuje, že napriek tomu, že otázky kvality a efektívnosti sexuálnej výchovy nadobúdajú osobitnú aktuálnosť a naliehavosť, prístup k ich riešeniu je nejasný. Akceptácia sexuálnej výchovy ako nevyhnutnej súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu na školách je veľmi vysoká. V subjektívne pociťovaných problémoch pri sexuálnej výchove prevládajú nedostatky v metodike nad nedostatkami v poznatkovej sfére a osobnostnými bariérami. Najfrekventovanejšie vnímaným problémom je nedostatočná spolupráca rodiny so školou a absolútna abstinencia sexuálnej výchovy v rodine. Prevládajú problémy s chápaním obsahu a postavením sexuálnej výchovy.

Teórie sexuálnej socializácie sa zaoberajú osvojovaním si sexuálnych rolí v detstve a to predovšetkým počas primárnej socializácie, ktorá sa odohráva v kruhu rodiny. Na primárnu socializáciu a jej „výsledky“ (osvojené základné návyky, postoje, schopnosti, emočné väzby) nadväzuje socializácia sekundárna, ktorá má inštitucionalizovaný charakter v podobe vzdelávacieho systému. Na Slovensku sme v súčasnosti svedkami široko ponímanej sexuálnej výchovy, ale napriek zdanlivo pozitívnemu a optimistickému hodnoteniu, je jej realizácia (od 1.9.2008) v rámci tzv. dvojúrovňového participatívneho modelu riadenia škôl. Učiteľov a učiteľky, ktorí/é by hľadali v Štátnom vzdelávacom programe návod na realizáciu sexuálnej výchovy, upozorňujeme, že sa v ňom nič takéto nájsť nedá. Celý projekt obsahu sexuálnej výchovy je ponímaný skôr ako odporučenie, ktoré učiteľ na základe princípov sexuálnej výchovy aplikuje v praxi. Školy si majú možnosť priestor pre sexuálnu výchovu vytvoriť vo svojom školskom vzdelávacom programe v rámci voliteľných hodín. Koncepcia výchovy k manželstvu a rodičovstvu zaviedla povinnosť menovať koordinátora/koordinátorku výchovy k manželstvu a rodičovstvu na každej škole. Absentuje však ich odborno-metodická príprava v adekvátnom vzdelávacom programe. Obsah výchovy k manželstvu a rodičovstvu sa vo Vzdelávacom programe pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia (Vzdelávacie programy pre žiakov s mentálnym postihnutím, ISCED 1 - primárne vzdelávanie, 2009) prezentuje vo vyučovaní viacerých učebných predmetov, avšak kľúčové postavenie má spoločenskovedné učivo vecného učenia - tematický celok Domov a jeho okolie v 1. ročníku špeciálnej základnej školy, Rodina a spoločnosť v 2. ročníku a Domov a rodina v 3. ročníku a učivo vlastivedy - tematický celok Rodina v 4. ročníku, Život v rodine v 5. ročníku a Živá príroda v 6. ročníku. Ťažisko vyučovania výchovy k manželstvu a rodičovstvu je najmä v predmetoch etická výchova a náboženská výchova. Učiteľ/učiteľka etickej výchovy dôsledne realizuje výchovu k manželstvu a rodičovstvu v súlade s učebnými osnovami etickej výchovy (Učebné osnovy etickej výchovy pre 5. až 9. ročník základnej školy, 1997). Výchova k manželstvu a rodičovstvu je ucelený systém výchovy a vzdelávania žiakov, preto sa dá pri relevantných témach aplikovať aj v ostatných učebných predmetoch. Žiaci a žiačky sa môžu venovať výchove k manželstvu a rodičovstvu aj na hodinách voliteľného predmetu náboženskej výchovy. Nie je tu presne vymedzené, v akom rozsahu by sa mal katechét/katechétka, resp. pedagóg/pedagogička venovať tejto problematike. Katolícke a katechetické pedagogické centrum, n. o. navrhlo metodické odporúčanie pre včlenenie nadpredmetových vzťahov v základných školách, kde zaradilo aj výchovu k manželstvu a rodičovstvu od 1. ročníka. Obsahuje témy ako ľudská dôstojnosť, túžby a plány, úcta k pohlaviu, sex a láska, budovanie vzťahov a iné. Témy, ktoré môžu objektívne spadať do oblasti sexuálnej výchovy sú obsiahnuté v rámci prezentovaných predmetov. Priama zmienka o sexuálnych témach sa však vyskytuje len ojedinele. Pri tvorbe školského vzdelávacieho programu však ide zväčša o osobné domnienky a potreby, čo do predmetu zaradiť priamo a na čom spolupracovať s učiteľmi/učiteľkami iných predmetov. Témy potvrdzujú konštatovanie z učebných osnov (Výchova k manželstvu a rodičovstvu - učebné osnovy, 2010), že najmä vo vyšších ročníkoch špeciálnych základných škôl hlavnú úlohu preberajú predovšetkým učitelia/učiteľky biológie, občianskej výchovy a etickej výchovy, resp. Ciele výchovy k manželstvu a rodičovstvu špecifikuje dokument Učebné osnovy - Výchova k manželstvu rodičovstvu (2010). Učebné osnovy definujú ciele a témy osobitne pre primárne vzdelávanie - ISCED 1, nižšie sekundárne vzdelávanie - ISCED 2 a vyššie sekundárne vzdelávanie - ISCED 3. Učebné osnovy jednoznačne postulujú informačný aj výchovný cieľ tohto predmetu; učiteľ by mal nielen odovzdávať poznatky, ale aj formovať postoje a pomáhať utvárať „žiaduci hodnotový systém“. Je pravda, že nie na všetkých školách sexuálnu výchovu akceptovali, nie na všetkých školách ju robia kvalitne. V tomto smere je ešte veľa čo doháňať priebežným vzdelávaním učiteľov všetkých so sexuálnou výchovou súvisiacich predmetov, vzdelávaním a výchovou žiakov a informovaním rodičov. Podľa Janiša (2013) prezentovaný súčasný stav vypovedá o tom, že postupne dôjde k potlačovaniu sexuálnej výchovy v prostredí školy. Autor predpokladá, že na informovanosti a realizácii sa budú podieľať výraznejšou mierou ďalšie subjekty výchovy, ako napr. mimovládne organizácie, cirkevné organizácie a i.

Výskum sexuálnej výchovy na Slovensku (2014)

V roku 2014 sme realizovali výskum, ktorý bol zameraný na postojové a behaviorálne atribúty sexuality osôb s mentálnym postihnutím a ich sociokultúrne a etické kontexty. Tiež sme mapovali vybrané aspekty kvality života osôb s mentálnym postihnutím v oblasti sexuality, partnerských vzťahov, reprodukcie a realizácie sexuálnej výchovy. Zisťovali sme aj morálne konštrukcie sexuality a postoje k sexualite u učiteľov a učiteliek na špeciálnych základných školách, v ktorom bolo zahrnuté ich posudzovanie sexuality u osôb s rôznym stupňom mentálneho postihnutia. Vo výskume boli celkovo využité kvalitatívne aj kvantitatívne metódy. Výskumný súbor tvorili učitelia a učiteľky špeciálnych základných škôl (n= 322). Výskumný súbor nebol reprezentatívny. Z hľadiska pohlavia vo výskumnom súbore prevládali ženy - 82 %, zastúpenie mužov bolo 18 %. Priemerný vek u učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl bol 43,6 rokov a najčastejšie uvádzaný vek bol 40 rokov. Učitelia a učiteľky špeciálnych základných škôl boli inštruovaní/é, aby v dotazníku posudzovali dané položky so zreteľom na stupeň mentálneho postihnutia žiakov a žiačok, ktorých vyučujú. Vo výskume sme sa učiteľov a učiteliek špeciálnych základných škôl pýtali na dôležitosť sexuálnej výchovy. Z výsledkov možno vidieť, že najčastejšie uvádzanou odpoveďou bola odpoveď, že sexuálna výchova je pre osoby s mentálnym postihnutím „dôležitá“.

Forma a frekvencia realizácie sexuálnej výchovy

Akou formou a ako často je sexuálna výchova pre osoby s mentálnym postihnutím realizovaná? Uvedené sme zisťovali v ďalšej otázke v dotazníku, pričom sme sa pýtali, aká je forma realizácie sexuálnej výchovy na príslušnej špeciálnej základnej škole, kde pôsobia opýtaní/é učitelia a učiteľky a ako často danú formu sexuálnej výchovy uskutočňujú. Najčastejšie pre jednotlivé realizované formy sexuálnej výchovy pre osoby s mentálnym postihnutím opýtaní/é učitelia a učiteľky zvolili odpoveď 4 (= niekoľkokrát za rok) s výnimkou formy „prednášky, besedy s odborníkmi a odborníčkami oddelene chlapci a dievčatá“, kde bola najčastejšie zvolená odpoveď 5 (= raz za rok). Priemer naznačuje, že sexuálna výchova je najčastejšie realizovaná individuálnou formou (rozhovor so žiakom, žiačkou), kým prednášky alebo besedy s odborníkmi a odborníčkami oddelene pre chlapcov a dievčatá sú realizované najmenej často.

Z tabuľky možno vidieť, že medzi najviac preferované témy sexuálnej výchovy podľa účastníkov a účastníčok výskumu patrili skôr biologické a medicínske oblasti sexuálnej výchovy (napr. puberta a dospievanie, starostlivosť o telo, intímna hygiena, polúcia, menštruácia, tehotenstvo, pohlavné choroby, antikoncepcia) a v prvej desiatke podľa poradia boli zastúpené aj témy partnerstva (vzťah muža a ženy, láska, budovanie partnerského vzťahu).

Možno však vidieť, že v prvej desiatke prevládajú skôr prvoplánové aspekty sexuálneho zdravia. Druhoplánové aspekty sexuálneho zdravia ako napr. rozvoj osobnosti, rodové stereotypy, partnerská realizácia, sexuálna spokojnosť a pod. sú v poradí na základe priemeru umiestnené neskôr - konkrétne témy sexuálnej výchovy ako napr. sexuálna orientácia (19. miesto), sexuálna spokojnosť (20. miesto), otázky informovaného súhlasu (23. miesto). Medzi témy sexuálnej výchovy, ktoré sú menej obsiahlo až okrajovo preberané na sledovaných špeciálnych základných školách patria napr. sexuálna orientácia, sexuálna spokojnosť, promiskuita, pornografia, prostitúcia. Naopak, medzi častejšie frekventované témy sexuálnej výchovy patria napr. intímna hygiena, puberta a dospievanie, tehotenstvo, pohlavné choroby.

Problematika sexuálnej výchovy v domovoch sociálnych služieb

V ďalšej časti príspevku sa zameriame na deskripciu problémov, ktoré v oblasti sexuálnej výchovy vidíme v domovoch sociálnych služieb. Ide napríklad o sexuálne zneužívanie blízkymi ľuďmi (zamestnancami domova sociálnych služieb), resp. absencia interdisciplinárnej spolupráce. Kolektívnu starostlivosť charakterizuje nedostatok intimity i príležitostí k telesnému i pocitovo-senzuálnemu sebapoznaniu. Podľa B. Bazalovej (2009) je problémom štátom stále podporovaný a stále preferovaný život osôb s mentálnym postihnutím vo veľkých zariadeniach. Klienti domovov sociálnych služieb majú nedostatok súkromia, či už pre masturbáciu alebo pre sexuálne aktivity v páre, pokiaľ teda používatelia týchto zariadení majú toľko šťastia, že sú v týchto aktivitách podporovaní. Na základe nami realizovaného výskumného šetrenia je možné konštatovať, že existujú pomerne veľké rozdiely v jednotlivých zariadeniach, čo sa týka kvality poskytovaných služieb. Na jednej strane Slovenská republika disponuje modernými zariadeniami, ktoré ponúkajú svoje služby klientom, ktorí bývajú samostatne na izbe, na druhej strane existujú veľké, niekedy aj nekoedukované zariadenia, kde klient býva s desiatkou ďalších klientov. Kľúčovým faktorom je už samotná neprirodzenosť inštitucionálnej výchovy (napr. v domovoch sociálnych služieb s celodenným pobytom chýba kontakt s rodinou, riziko konfúzie rolí). Výskum nám potvrdil, že vo väčšine ústavných zariadení naďalej chýba dostatok súkromia pre osoby s mentálnym postihnutím. To súvisí s existenciou už spomínaných veľkých zariadení (riziko izolovanosti, zneužívania, nutnosti prispôsobovať sa režimu, potrebám iných obyvateľov a pod.). Väčšina domovov sociálnych služieb na Slovensku poskytuje svoje služby viac ako 30 klientom, čo je kľúčová hranica z hľadiska posudzovania kvality poskytovaných služieb. Aj keď je zistenie väčšiny klientov koedukovaných zariadení pozitívne, sme nútení sa zmieniť o tom, že aj v niektorých koedukovaných zariadeniach majú jedinci obmedzený kontakt s osobami opačného pohlavia. Z 28 domovov sociálnych služieb, ktoré sa zapojili do výskumu, 82,14 % (23) zariadení poskytuje svoje služby viac ako 30 klientom (v jednom domove sociálnych služieb). Hranicu 30 klientov uvádzame vzhľadom na to, že práve táto je európskymi odborníkmi považovaná za kľúčovú z hľadiska posudzovania kvality služieb. V inštitúcii, ktorá má viac ako 30 obyvateľov, je väčšia pravdepodobnosť, že v nej dôjde k porušovaniu niektorých zo základných ľudských práv (Kozáková, 2005). Dôležitým ukazovateľom kvality poskytovanej rezidenčnej služby je taktiež počet klientov obývajúcich spoločnú izbu. V rámci nášho šetrenia sme zisťovali minimálny a maximálny počet klientov obývajúcich jednu izbu. Veľmi potešujúcim zistením je, že 25 % z 28 oslovených zariadení uviedlo ako minimum jedného používateľa obývajúceho jednu izbu. Na druhej strane však pomerne znepokojujúcou informáciou je, že jedno zariadenie uviedlo ako minimálny počet 8 používateľov obývjajúcich spoločne jednu izbu. V domovoch sociálnych služieb nie je zabezpečená koedukácia. Čo sa týka zdravého sexuálneho vývoja osôb s mentálnym postihnutím, často zákonite musí byť patologický, najmä v tých zariadeniach, ktoré sú nekoedukované. V našom výskume sme zaznamenali do istej miery pomerne známy fakt, a to značnú prevahu zastúpenia žien (76,45%) v personáli domovov sociálnych služieb, teda nedostatok mužského vzoru v týchto typoch zariadenia. Je zrejmé, že klienti domovov sociálnych služieb nemajú tie isté podmienky ako iní jedinci na nerušené rozvinutie svojho sexuálneho života. I. Burdová (1988) nazýva tento jav nezdravou „Love map“ teda „Mapou lásky“ - čo je to, čo odmalička dieťaťu tlačíme v oblasti sexuálneho rozvoja do pamäti. Ako dodáva B. Bazalová (2009), takéto podmienky by deformovali aj človeka bez mentálneho postihnutia (napr. väznice), nie to človeka, ktorý má problémy s logickým úsudkom, vyhodnocovaním situácií, generalizáciou, analýzou, syntézou, komunikáciou, predstavivosťou a pod. Atmosféra v koedukovaných zariadeniach je podľa K. Matulaya (1986) badateľne lepšia ako v zariadeniach s klientmi jedného pohlavia, nakoľko denný styk s druhým pohlavím im pomáha lepšie sa prispôsobovať požiadavkám spoločného života. Pozitívnym zistením je, že v nami mapovaných domovoch sociálnych služieb z 28 zariadení bolo iba jedno zariadenie nekoedukované. Do porovnávania sexuálnych prejavov bolo zaradených 298 klientov umiestnených v koedukovaných zariadeniach a 68 klientov umiestnených v nekoedukovaných zariadeniach (Mandzáková, 2011). Domovy sociálnych služieb málo rešpektujú sexuálne potreby a sexuálne práva svojich klientov. Strata súkromia je pravidelnou daňou za pobyt v domove sociálnych služieb. Často ide o nútené znášanie mal...

Ako podporiť sexualitu mentálne postihnutých

• Poskytujte prístupné a zrozumiteľné informácie: Vzdelávanie o sexualite by malo byť prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam mentálne postihnutých. Používajte jednoduchý jazyk, vizuálne pomôcky a praktické príklady.
• Podporujte autonómiu a sebaurčenie: Umožnite mentálne postihnutým robiť vlastné rozhodnutia týkajúce sa svojho sexuálneho života, pokiaľ sú schopní porozumieť dôsledkom svojich činov.
• Vytvárajte bezpečné a podporné prostredie: Zabezpečte, aby sa mentálne postihnutí cítili bezpečne a komfortne pri vyjadrovaní svojich potrieb a pocitov v oblasti sexuality.
• Bojujte proti predsudkom a stigme: Vzdelávajte verejnosť o sexualite mentálne postihnutých a bojujte proti negatívnym stereotypom a predsudkom.
• Poskytujte podporu a asistenciu: Zabezpečte, aby mentálne postihnutí mali prístup k potrebnej podpore a asistencii pri rozhodovaní o svojom sexuálnom živote.
• Učte ich o bezpečnosti a prevencii zneužívania: Vzdelávajte mentálne postihnutých o bezpečnom sexuálnom správaní, prevencii zneužívania a spôsoboch, ako vyhľadať pomoc v prípade potreby.

tags: #sexualita #mentalne #postizenych #zbornik