Patologické hráčstvo: Hlboký ponor do závislosti

Patologické hráčstvo je nelátkovou závislosťou, pričom ide o poruchu, ktorá pozostáva z častých a opakovaných epizód hazardného hrania. Tie ovládajú život jedinca natoľko, že vedú k narušeniu jeho sociálneho, profesionálneho a rodinného života, ako aj k jeho materiálnemu poškodeniu a k finančnému zadlžovaniu.

Syndrómový model hovorí o spoločných príčinách všetkých závislostí pri ich rôznorodom konkrétnom. Spoločné prejavy patologického hráčstva a iných závislostí sú napríklad fenomény zníženej kontroly (nad hraním), tolerancie alebo abstinenčných príznakov (pri nemožnosti hrať). Jedinečné prejavy patologického hráčstva sú zas napríklad angažovanie sa v hazardných hrách alebo finančné problémy charakteru dlhov až bankrotu. Práve syndrómový model závislostí umožňuje lepšie pochopiť vzájomné súvislosti medzi jednotlivými závislosťami.

Objektom závislosti sú tu hracie automaty (nesprávne označované ako „výherné“ - ich cieľom je predsa zisk prevádzkovateľ, nie výhra spotrebiteľa), ruleta, kocky, stávkovanie na výsledky športových podujatí a tipovanie, kartové a vlastne všetky ostatné hazardné hry. V širšom meradle ide o voľno-časové aktivity, ktorým však jedinec venuje čoraz viac času, a to na úkor rodinných, profesionálnych a spoločenských vzťahov, svojho zamestnania, predchádzajúcich finančných záujmov a na úkor činností, ktoré si kedysi cenil a obľuboval viacej. Závislý jedinec postupne podriaďuje hraniu celý svoj doterajší život. Venuje mu svoje myšlienky, túžby a fantázie, obetuje všetky dostupné financie, až prichádza do bodu, kedy ich začína získavať pokútne. Z pôvodného života patologického hráča ostáva len potrhané torzo bez zmyslu, čo aj sám pociťuje a čo napokon môže podmieniť jeho úvahy, či to vlastne všetko stojí za to či to všetko má zmysel, a či si sám nesiahne na život. Väčšinou však žije ďalej s nevyslovenou potrebou pomoci, ktorú si však neraz skreslene predstavuje len ako doplnenie finančných zásob, aby mohol všetko vyhrať späť.

Samotný cyklus závislosti sa vyvíja od podmieneného posilňovania (záujem o hazardnú hru, opakovanie strety s ňou) cez pozitívne posilňovanie (vzrušenie z hry, potešenie z výhry), až napokon prichádza na rad negatívne posilňovanie (podráždenosť pri nemožnosti hrať, pri deficite finančných prostriedkov potrebných na hru). Významnou motiváciou tu nie je len výhra, ako koncová méta, ale aj samotné vzrušenie z hry a z podstupovania rizika.

Porucha je častejšia u mužov, najmä medzi 20-55 rokmi života. Čoraz častejšie sa však objavuje aj u adolescentov a seniorov.

Fázy rozvoja patologického hráčstva

Patologické hráčstvo je chronická, neraz celoživotná duševná porucha, ktorá má progresívny priebeh. Prechádza niekoľkými fázami:

1. Štádium výhier (winning phase): Je úvodné štádium, kedy vzrastá jedincova túžba vyhrať veľké peniaze. Sníva o tom, že mu výhra zmení život, že sa bude mať dobre. Často začína peniaze aj vskutku vyhrávať a pociťuje prehnaný optimizmus, že dokáže vyhrať, kedy chce. Verí, že hra má určité zákonitosti, ktoré pochopí, až keď sa jej bude dostatočne venovať, že ju ovládne, že bude zdrojom jeho šťastia.
2. Štádium prehier (losing phase): Hráč prehráva, nedarí sa mu. Napriek tomu však pokračuje v hraní a jeho prestrelený optimizmus vedie k zvyšovaniu stávok a vkladov. Zvýšené riskovanie je však zdrojom prehier. Ide o hlavnú chybu hráča, pretože zvyšuje vklady, aby vyhral prehraté peniaze späť a mal z čoho vrátiť pôžičky. Veritelia postupne ohrozujú jeho diskrétnosť i bezpečnosť. Napokon narastajú sociálne dôsledky hrania a rodina sa mu začína odcudzovať. Pod tlakom situácie sa prizná a často mu je rodinnými príslušníkmi na splatenie dlžôb poskytnutá aj istá suma peňazí. Robia to v dobrej viere, avšak ide o veľmi zlý krok, ktorý hráčovi znemožňuje prijať zodpovednosť za svoje správanie a zároveň posilňuje jeho nekritické správanie.
3. Štádium zúfalstva (desperation phase), tiež štádium straty kontroly: Zúfalý človek tu hrá už len pre hru. Často siaha po kriminálnej majetkovej (zväčša nenásilnej) trestnej činnosti, odcudzuje sa širšiemu okoliu, nikdy nie je uvoľnený, naopak, je stále v napätí, podráždený, psychicky (a často aj fyzicky) vyčerpaný, nespáva a nepravidelne jedáva.
4. Štádium kritickosti (critical phase): V ktorom získava kritický pohľad na seba a svoju závislosť.
5. Štádium znovu-vytvárania (rebuilding phase): V ktorom obnovuje svoj predchádzajúci život a keď je to možné, tak aj rodinu a zamestnanie.
6. Štádium rastu (growth phase): Mu konečne umožňuje rásť ako človeku a dozrieť.

Charakteristika patologického hráča a rizikové skupiny

Za patologického hráča, alebo gamblera považujeme takého človeka, ktorý spĺňa základné kritéria gamblerstva. O človeku, ktorý sporadicky hráva automaty, či iné hry, nemožno automaticky prehlásiť, že gambluje len preto, že sa to niekomu zdá až príliš často.

Existujú určité kritéria, na základe ktorých možno vysloviť záver, že jedinec je gambler. Základné kritéria patologického hráča sú:

• V období jedného roka sa u jedinca vyskytnú minimálne dve epizódy hráčstva.
• Tieto epizódy sú pre neho nevýnosné, dokonca stratové, spôsobujú mu stav tiesne a problémy v bežnom živote.
• Hráč nie je schopný hre odolať, nemá dostatok vôle na to, aby prestal.
• Chorý má nutkavé myšlienky a predstavy hrania (aj minulých zážitkov z hry), je nimi akoby posadnutý, zaujatý.

Ďalšie znaky patologického hráča mimo základných kritérií:

• Plánuje opätovné hranie, racionalizuje (klamne si odôvodňuje prečo hrá - napr. útočisko po hádke, hľadanie pokoja).
• Klame rodine a okoliu o pravidelnom hraní, nepriznáva si, resp. zatajuje pravidelnosť hrania.
• Zvyšuje množstvo vsadených peňazí a stávok (pocit napätia, vzrušenia).
• Uvažuje kde získať finančné prostriedky na hru (zadlžovanie sa ľuďom, úvery, sprenevera, podvody, krádeže).
• V čase, keď nehrá má nutkavé myšlienky sprevádzané vnútorným nepokojom, je podráždený, impulzívny.
• Kvôli hre stráca zamestnanie, rodinu, kamarátov - rozpadá sa mu osobný život.
• Keď si začne uvedomovať svoju závislosť, snaží sa opakovane s hrou prestať, pričom absencia hry spôsobuje nepokoj a zlé pocity.

Rizikové skupiny ľudí s vysokou pravdepodobnosťou vzniku patologického hráčstva:

• Ľudia s pozitívnou rodinnou anamnézou gamblerstva podľa štatistík patria medzi najrizikovejšie skupiny ľudí.
• Mladiství (priemerný vek začatia gamblerstva je 12 rokov) a mladí ľudia.
• Rizikovou skupinou sú aj jedinci s predchádzajúcou psychickou traumou počas detstva (úmrtie v rodine, rozvod, alkoholizmus, výchova).
• Častejšie sú postihnutí muži, no stúpa taktiež gambling u žien.
• Hazardu rýchlo podľahnú hlavne nezamestnaní ľudia, a ľudia s nízkym príjmom. Dôvodom je „vidina” veľkého a rýchleho zisku.
• Zraniteľný sú aj tí, ktorí prichádzajú s hrou často do kontaktu (krupiéry, zamestnanci nočných podnikov ...).

Rozdiel medzi hazardom a bežnou hrou

Hry odpradávna patrili k životu človeka. Boli formou oddychu a zábavy, teda ich princípom nebolo získanie veľkého množstva peňazí. Človek v minulosti uprednostňoval jednoduché hry, ako napríklad hádzanie kamienkami, či vetvičkami. Neskôr to boli loptové hry, kartové hry, kocky, či šachy. Koncom 16. storočia vznikali stále zložitejšie hry. Už sa jednalo o prvých predchodcov dnešných hracích automatov. Boli to menšie hracie prístroje ako napríklad hracie skrinky. V roku 1905 vynašli v Nemecku automat nazývaný Bocián, ktorý po vhodení mincí vyhodil čokoládu. Prvý hrací automat bol vyrobený v roku 1981 v New Yorku. Obsahoval 5 valcov a 50 kariet. Stal sa veľmi rýchlo populárnym, a onedlho sa rozšíril. Výhru ale ešte nepredstavovali peniaze, ale to čo ponúkal konkrétny podnik (pohárik whisky).

Hra ako taká patrí medzi úplne legálne voľno-časové aktivity. Gamblerstvo znamená taktiež legálne hráčstvo, ktoré však od hráča vyžaduje menšie, alebo väčšie finančné zdroje. Patologické hráčstvo je ale už definované podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb ako časté, resp. opakujúce sa epizódy hráčstva, ktoré dominujú v živote jedinca a zároveň vedú k narušeniu jeho rodinných, spoločenských, pracovných a materiálno-ekonomických hodnôt.

Rozdiel medzi hazardom a obyčajnou hrou je v tom, že pri hazarde sú v stávke zväčša peniaze (poker, black jack, kocky, ruleta, mariáš, automaty, bingo, loto, keno, eurojackpot), ale aj život a zdravie (ruská ruleta).

Liečba a prevencia patologického hráčstva

Liečba patologického hráčstva musí byť predovšetkým komplexná, so zameraním na vnútornú zmenu jedinca, reorganizáciu hodnôt a motiváciu k abstinencii, v rámci ktorej je potrebné dodržiavať špecifické pravidlá abstinencie. Ide o súbor odporúčaní, ktoré pomáhajú v minimalizovaní kontaktu s peňažnými prostriedkami, vo vyhýbaní sa hre a miestam, v ktorých jedinec hrával, či situáciám, ktoré by ho opäť k hraniu mohli zviesť. Pacient by sa mal naučiť pracovať so stresom a s bažením, ktoré vedú k relapsom.

Najúčinnejšou terapiou je ústavná liečba v špecializovanom zariadení. Jej súčasťou obvykle bývajú kognitívno-behaviorálne techniky, individuálne vedenie a skupinová, ako aj rodinná či pracovná terapia a iné liečebné metódy. Významnú úlohu zohrávajú aj pravidelné stretnutia patologických hráčov, kluby abstinentov a svojpomocné organizácie, ako sú Anonymní hráči. Tou najosvedčenejšou - i keď samozrejme nie zaručenou - cestou k vyliečeniu závislostného správania - ale už nikdy nie závislosti - je pobyt na špecializovanom oddelení.

Primárna prevencia - zameraná na ochranu jednotlivca pred kontaktom s drogou, alebo činnosťami vyvolávajúcimi závislosť patologického charakteru (preventívne programy spojené s prednáškovou činnosťou, ktorých cieľom je zvyšovanie zdravotného uvedomenia rôznych skupín obyvateľstva a tým napomáhanie eliminácii rizikových spôsobov správania v oblasti konzumácie návykových látok.

Sekundárna prevencia - zaoberá sa identifikovaním rizikových jednotlivcov, ktorí prišli do kontaktu s drogou, alebo činnosťou vyvolávajúcou závislosť patologického charakteru. Cieľom sekundárnej prevencie je snaha odstrániť takéto správanie pomocou medicínskych, psychologických, sociálnych a iných terapeutických prístupov. V tejto fáze je nevyhnutná pomoc odborníkov.

Terciárna prevencia - zameriava sa na predchádzanie recidívam a návratu k činnostiam vyvolávajúcim závislosti patologického charakteru.

tags: #senior #patologicke #hracstvo