Filozofická fakulta: Storočia informácií a vývoja na Slovensku

Dejiny vzniku filozofickej fakulty v meste Košice siahajú do polovice 17. storočia. 12. februára 1657 vydal jágerský biskup Benedikt Kišdy vo svojom sídle v Jasove zakladaciu listinu Universitas Cassoviensis. Univerzitu potvrdil Zlatou bulou cisár Leopold I. 7. augusta 1660 v Grazi, ktorý jej priznal všetky privilégiá a práva fakulty, čím ju postavil na jednu úroveň s univerzitami vo Viedni, Prahe, Olomouci, Grazi a Trnave. Štruktúra univerzity zodpovedala štruktúre ostatných európskych univerzít, ktoré boli pod správou jezuitov.

Jednou z jej dvoch fakúlt bola popri Teologickej fakulte aj Filozofická fakulta, na ktorej bolo štúdium trojročné. Prednášali na nej významní pedagógovia (Martin Palkovič, Samuel Timon, Štefan Karpinai, Karol Wagner, Juraj Sklenár, Andrej Bernolák a i.) rozličné disciplíny z oblasti klasickej filológie, histórie a literatúry.

V roku 1773 bol zrušený jezuitský rád. Univerzita sa stala štátnou filiálkou jedinej uhorskej univerzity v Budíne. Zmenila aj názov na Academia regia. Filozofická fakulta sa stala jej súčasťou, avšak po prijatí školskej reformy Ratio educationis v roku 1776 výučba nadobudla svetskejší charakter. V roku 1850 bola Kráľovská akadémia pretvorená na Právnickú akadémiu, a tým sa na dlhé obdobie prerušilo vysokoškolského humanitné vzdelávanie v Košiciach. K jeho nepriamemu obnoveniu došlo až v roku 1959, keď zlúčením pobočky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Filozofickej fakulty vytvorenej z Filologickej fakulty Vysokej školy pedagogickej v Prešove vznikla Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Obnovenie humanitného vzdelávania v Košiciach

Spoločensko-politické udalosti deväťdesiatych rokov zasiahli do osudu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Zákonom č. 361/1996 Z. z. o rozdelení Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach sa s účinnosťou od 1. januára 1997 rozdelila UPJŠ na dva samostatné právne subjekty: Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Prešovskú univerzitu v Prešove. Týmto politickým aktom Košice stratili aj nepriamy kontakt s humanitným vysokoškolským vzdelaním.

Bolo len otázkou času, kedy sa obnoví inštitúcia humanitného vysokoškolského vzdelávania v druhom najväčšom ekonomickom, spoločenskom, kultúrnom, vzdelávacom, umeleckom, filozoficko-duchovnom a masmediálno-komunikačnom centre Slovenska, kedy vznikne silný humanitný zdroj kultivácie kvality duchovného života a prirodzený vyvažujúci korektív k technickej, medicínskej a prírodovednej akademickej orientácii v Košiciach.

Rozhodujúci krok k tomu, aby v Košiciach vznikla fakulta humanitného smeru, spravilo vedenie UPJŠ na čele s jej rektorom Prof. h. c. prof. JUDr. Vladimírom Babčákom, CSc., a prorektorom pre rozvoj UPJŠ doc. RNDr. Jánom Sabom, CSc., ktoré predložilo na rokovanie Vedeckej rady UPJŠ dňa 9. júna 2006 dokument s názvom Aktualizácia dlhodobého zámeru Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na roky 2004 až 2010. V tomto dokumente sa už jednoznačne prezentoval postoj vedenia univerzity zriadiť na UPJŠ Filozofickú fakultu.

Vznik Filozofickej fakulty na UPJŠ v Košiciach

Vzniku Filozofickej fakulty na UPJŠ v Košiciach predchádzalo zriadenie Ústavu filologických a sociálnych vied UPJŠ ako výskumného a pedagogického pracoviska s celouniverzitnou pôsobnosťou. Stalo sa tak 1. júna 2005 rozhodnutím rektora UPJŠ č. 13/2005. Vedením nového ústavu bol poverený doc. PhDr. František Šimon, CSc. Po konkurze na miesto riaditeľa ústavu bol rektorom UPJŠ menovaný k 1. 3. 2006 do tejto funkcie prof. PhDr. Vladimír Leško, CSc. Vedenie ústavu ďalej tvorili jeho zástupcovia - prof. PhDr. Ladislav Lováš, CSc., a doc. PhDr. Oľga Orosová, CSc.

Organizačnú štruktúru ústavu tvorilo najprv päť katedier, od 1. 9. 2006 sa ich počet rozrástol na osem: Katedra anglistiky a amerikanistiky, Katedra neslovanských jazykov, Katedra slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie, Katedra psychológie, Katedra ekonomiky a riadenia ľudských zdrojov, Katedra filozofie a dejín filozofie, Katedra pedagogickej psychológie a psychológie zdravia, Katedra pedagogiky.

K 1. septembru 2006 bolo akreditovaných 38 študijných programov, z toho 4 bakalárske študijné programy jednoodborového štúdia s možnosťou pokračovania v magisterských študijných programoch, 15 bakalárskych študijných programov medziodborového štúdia s možnosťou pokračovania v magisterských študijných programoch, 3 magisterské jednoodborové študijné programy, 14 magisterských študijných programov učiteľského zamerania a 2 doktorandské študijné programy (sociálna psychológia a psychológia práce, dejiny filozofie). V roku 2006 boli na akreditáciu postúpené tri študijné programy: britské a americké štúdiá (doktorandský stupeň), anglický jazyk pre európske inštitúcie a ekonomiku (bakalársky stupeň) a nemecký jazyk a literatúra - slovenský jazyk a literatúra (bakalársky stupeň).

Ústav filologických a sociálnych vied UPJŠ spolupracoval s Prírodovedeckou fakultou UPJŠ na realizácii študijných programov Prírodovedeckej fakulty UPJŠ medziodborového štúdia prírodovedných predmetov a psychológie a filozofie. V akademickom roku 2006/2007 bolo zapísaných 511 študentov bakalárskeho stupňa vysokoškolského vzdelávania, z toho bolo 287 študentov zapísaných v prvých dvoch ročníkoch jednoodborových študijných programov a 224 študentov začalo študovať v prvom ročníku medziodborové študijné programy. Na konci roka 2006 mal ústav 4 interných a 7 externých študentov na doktorandskom stupni vysokoškolského vzdelávania.

Pracovníci Ústavu filologických a sociálnych vied UPJŠ rozvíjali spoluprácu so zahraničnými univerzitami v Holandsku, Českej republike, vo Francúzku (dlhoročná úzka spoluprácu s Univerzitou v Groningene, Holandsko, pri realizácii bilaterálnych výskumných projektov, so Západočeskou univerzitou v Plzni pri realizácii zmluvy SOCRATES, s Univerzitou Marca Blocha v Strasbourgu, ktorá je koordinátorom Národného programu výučby prekladu a tlmočenia na vysokých školách SR v postgraduálnej forme, realizovaného pod gesciou Rady Európy).

Aktívne pracovali v medzinárodných organizáciách EUPHA (European Public Health Association), UNIPREV (United Prevention Association), ESSE (European Society for the Study of English), International Society for Engineering Education a v Medzinárodnej komisii pre fonetiku a fonológiu pri Medzinárodnom komitéte slavistov. Boli zapojení do riešenia 15 medzinárodných projektov. Ústav disponoval v závere roka 2006 vedecko-výskumným potenciálom pozostávajúcim z 8 profesorov, 4 mimoriadnych profesorov, 8 docentov, 25 odborných asistentov, 7 asistentov, 2 lektorov, 11 vedeckovýskumných pracovníkov a 4 interných doktorandov a 6 externých doktorandov.

Vedenie Ústavu filologických a sociálnych vied UPJŠ spolu s vedúcimi katedier od marca do augusta 2006 spracovalo všetky materiály potrebné na akreditáciu novej fakulty. V septembri 2006 sa k predkladanému materiálu vyjadrilo kolégium rektora, ktoré s pripomienkami schválilo predložený návrh. Po jeho celkovej úprave rektor UPJŠ pripravený materiál predložil Akreditačnej komisii SR. Dynamika posúdenia Žiadosti na zriadenie Filozofickej fakulty UPJŠ bola mimoriadne žičlivá. Dňa 13. 12. 2006 sa Akreditačná komisia Vlády SR pozitívne vyjadrila k vzniku Filozofickej fakulty UPJŠ. 14. 12. 2006 predložil rektor UPJŠ návrh do Akademického senátu UPJŠ na schválenie zriadenia Filozofickej fakulty UPJŠ. Akademický senát UPJŠ vznik novej fakulty väčšinou hlasov schválil.

Rektor UPJŠ Prof. h. c. prof. JUDr. Vladimír Babčák, CSc., svojou zriaďovacou listinou kreoval zriadenie Filozofickej fakulty ku dňu 1. 1. 2007. Na základe § 22 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 1. 2007 súčasne poveril prof. PhDr. Jána Gbúra, CSc., výkonom funkcie dekana novozriadenej fakulty. Po desiatich rokoch od rozdelenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach na UPJŠ v Košiciach a Prešovskú univerzitu v Prešove tak v zostave fakúlt našej univerzity sa znovu objavila Filozofická fakulta. Po takmer troch storočiach od čias Košickej univerzity sa tak v dejinách mesta Košice znovu obnovilo humanitné a spoločenskovedné vzdelávanie.

Filozofická fakulta Univerzity Komenského: 100 rokov tradície a inovácie

Filozofická fakulta Univerzity Komenského bola založená v roku 1921. Pri príležitosti jej významného jubilea si pripomíname miesta, udalosti a osobnosti spojené s fakultou prostredníctvom fotografií, ktoré budú dopĺňané v priebehu roka.

Insígnie a symboly fakulty

Po vzniku Filozofickej fakulty UK v roku 1921 bolo potrebné vytvoriť aj insígnie dekana - reťaz a žezlo. Žezlo navrhol významný výtvarník Jozef Vydra, ako symbol fakulty do klenotu žezla umiestnil sediacu sovu. Spolu s ostatnými žezlami pre Univerzitu Komenského ho v r. 1924 vyrobila pražská firma Františka Javůrka a Josefa Vrabca. V roku 1958 vedenie univerzity rozhodlo o zmene insígnií rektora aj dekanov fakúlt. Namiesto sovy sa symbolom fakulty stala hlava bohyne múdrosti Pallas Atény, pričom jeho súčasťou boli aj maličká sova a hlava medúzy v spodnej časti. Pri príležitosti svojej storočnice sa FiF UK rozhodla zreštaurovať svoje žezlo do pôvodnej podoby a do klenotu vrátiť sovu. Využili sa zachované fotografie z r. 1925. Žezlo dekana FiF UK má dĺžku 110 cm a svojím tvarom pripomína šesťhranný pokál. Je vyrobené z drahých kovov, zdobené polodrahokamami a florálnym plastickým vzorom. Reštaurovanie sa mohlo zrealizovať vďaka vedeniu Univerzity Komenského, Archívu UK a jeho riaditeľke Márii Grófovej a firme Central Art Register, ktorá reštaurovanie realizovala.

Prvé roky a rozvoj FiF UK

24. októbra 1921 sa na FiF UK začalo vyučovanie v 1. akademickom roku. V zimnom semestri sa na štúdium zapísalo 36 riadnych a 35 mimoriadnych študentov. Vyučovanie sa začalo v 4 odboroch: slovanská filológia, história, národopis a hudobná veda. „V dnech zahájení měla naše fakulta k dispozici 9 místností v budově v Kapitulní ulici, opatřených jen z části nábytkem, a to nuzným a sešlým... Nebylo ani kancelářského zařízení, ba ani psacího náčiní...“ napísal v spomienkach prvý dekan Josef Hanuš. Prvým sídlom fakulty bola budova pri Dóme sv. Martina. Postupne pribúdali nové odbory, fakulta preto začala využívať aj časť budovy dievčenského gymnázia na Dunajskej ulici. Do budovy na Gondovej ulici sa fakulta presťahovala na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia. V 100. akademickom roku 2020/2021 sa na 1. stupeň štúdia zapísalo 1341 študentov. V prvom akademickom roku 1921/1922 sa na fakultu zapísalo 36 riadnych a 35 mimoriadnych poslucháčov v zimnom semestri a 36 riadnych a 24 mimoriadnych poslucháčov v letnom semestri. Z celkového počtu zapísaných na obidva semestre bolo 5 žien medzi riadnymi a 16 žien medzi mimoriadnymi poslucháčmi. Jedným z prvých študentov bol aj Ferdiš Gregorovič z Pezinka, ktorý bol zapísaný ako riadny poslucháč Filozofickej fakulty UK 8. októbra 1921. V stom akademickom roku 2020/2021 sa na fakultu (na 1. stupeň štúdia) zapísalo 1341 študentov. Za 100 rokov sa fakulta rozrástla a v súčasnosti sa vyučovanie realizuje na 29 katedrách. V stom akademickom roku otvorila 82 študijných programov na prvom stupni a 57 študijných programov na druhom stupni štúdia.

Študentský život a Moyzesova sieň

Študenti FiF UK boli prvými hýbateľmi zmien na fakultnej i univerzitnej úrovni. Po brutálnom policajnom zásahu 17. novembra 1989 proti študentom v Prahe "...sme počas víkendu 19. novembra vytvorili prvé vyhlásenie vznikajúceho štrajkového výboru na FiF UK a v pondelok 20. novembra sme ho prečítali vo vestibule fakulty na Gondovej ulici pred zhromaždenými študentmi a pedagógmi." Protestné vyhlásenie študentov FiF UK čítali verejne 20. novembra 1989 šiesti študenti najprv vo vestibule budovy UK na okennom parapete. Čítali ho A. Červená, Dionýz Hochel, Adriana Hosťovecká, Milan Novotný, Rastislav Rigo, Radoslav Števčík každý po jednej vete, aby sa v prípade očakávaného trestu nedalo poukázať na jedného vinníka a vina bola rozložená medzi všetkých. Spomedzi vyučujúcich ich podporil Valér Mikula. Udalosti rýchlo nabrali spád a v budove FiF UK bolo 20. novembra zriadené Koordinačné centrum študentov. Tieto významné okamihy z diania na FiF UK približujú fotografie z knihy Filozofi v Novembri, ktorej zostavovateľom je prof. Boris Zala.

Veľkolepá Moyzesova sieň, vyzdobená v štýle viedenskej secesie, je súčasťou fakulty od r. 1960, kedy škola začala využívať bývalé veliteľstvo armády. Slávnostná sieň bola postavená pre dôstojnícke kasíno a spoločenské udalosti spojené s pôsobením rakúsko-uhorskej armády v meste. Pred 95. rokmi práve tu vzniklo prvé rozhlasové štúdio na Slovensku. Sieň sa pre výbornú akustiku využíva ako koncertná a divadelná sála, koná sa tu ples FiF UK, deň otvorených dverí, bakalárske promócie a pod. Bola dejiskom významných stretnutí, napr. zhromaždenia študentov počas revolúcie v Novembri 1989 či návštevy dalajlámu v r. 2016. Okrem vchodu z Vajanského nábrežia aj z átria na Gondovej je schodmi spojená s niekdajšou dôstojníckou jedálňou (dnes slovanský seminár) a z jej balkóna vedú (zamknuté) vchody na chodby, kde dnes sídli Katedra anglistiky a amerikanistiky či Katedra maďarského jazyka.

„Modrá knižka“ - Ročenka FiF UK bola praktickou príručkou pre štúdium. Dostal ju každý študent fakulty pri zápise. Obsahovala zoznam vyučujúcich, zoznam predmetov, harmonogram štúdia, študijný poriadok a ďalšie potrebné informácie. Jej posledné tlačené vydanie, už v zostručnenej podobe, je z akademického roku 2014/2015.

Významné osobnosti a predmety na FiF UK

V roku 2021 si pripomíname aj 100 rokov od narodenia prof. PhDr. Bohuslava Novotného, DrSc. (3. 10. 1921 - 31. 10. 1996), ktorý v rokoch 1964 - 1987 viedol a rozvíjal Katedru archeológie (vtedy Katedra archeológie, dejín umenia, etnografie a folkloristiky). Vychoval silnú generáciu slovenských a českých archeológov. Významne sa zaslúžil o budovanie archeologickej zbierky v Archeologickom seminári, kde sa nachádzajú nálezy zo Slovenska, Európy, Ázie, ale i zaujímavé kúsky z ďalekých končín sveta. Rovnako intenzívne sa venoval aj rozširovaniu archeologickej knižnice, ktorá má v súčasnosti viac ako 30 000 knižných jednotiek a patrí medzi najväčšie čiastkové knižnice Filozofickej fakulty UK.

Psychológia sa v začiatkoch študovala na FiF UK v rámci filozofie. V roku 1926 bol založený Psychologický seminár, ktorý viedol český filozof Josef Tvrdý z Brna. Venoval sa najmä logike a sociálnej psychológii. Zo Slovenska musel odísť v r. 1939. Za duchovného otca psychológie na Slovensku je považovaný prof. PhDr. Anton Jurovský, DrSc. Habilitoval sa v roku 1938 prácou „Utváranie osobnosti dieťaťa“ a v roku 1941 sa stal prvým riadnym profesorom psychológie na Slovensku. Jeho kniha „Psychológia“ z r. 1942 bola prvou modernou vysokoškolskou učebnicou všeobecnej psychológie. Len do konca vojny vyšla v troch vydaniach, v roku 1949 vyšla v 4. doplnenom vydaní a bola základnou učebnicou aj v Čechách. Spolu 7000 výtlačkov bolo v tých časoch na vedeckú knihu neuveriteľné číslo. Katedra psychológie je dnes najväčšou katedrou FiF UK.

Etnografický odbor na FiF UK založil český profesor Karel Chotek (1882 - 1967). Od akademického roka 1921/1922 začal etnografiu vyučovať v rámci Seminára pre všeobecný národopis, ktorý bol neskôr premenovaný na Seminár československého národopisu. Počas pedagogickej činnosti vychoval prvú generáciu slovenských etnografov, medzi nimi R. Bednárika a J. Mjartana. Vo svojej výskumnej činnosti sa venoval materiálnej kultúre, problematike bývania a poľnohospodárstva. Po odchode Karla Choteka sa národopis ako študijný predmet dlhšie nevyučoval. Prednášky boli obnovené v rokoch 1936 až 1939 v rámci štúdia histórie. V tomto období externe pôsobil na FiF UK český etnograf a bibliograf doc. Vilém Pražák (1889 - 1976). Jeho prednášky boli zamerané na základy terénneho výskumu, slovenské ľudové umenie a staviteľstvo v širšom európskom kontexte. Bol spolupracovníkom Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave a vedúcim pracovníkom Knižnice Univerzity Komenského, v rámci ktorej vybudoval Slovenské oddelenie a riadil jeho činnosť až do svojho nedobrovoľného odchodu zo Slovenska v roku 1939.

Španielčina sa objavila v ponuke vyučovaných predmetov na fakulte prvý raz v roku 1930. Prvý kurz otvoril český romanista prof. Vladimír Buben a zapísalo sa 15 študentov. Venoval sa predovšetkým francúzštine, no jeho aktivity zasahovali aj španielčinu, portugalčinu, katalánčinu a albánčinu. 15. septembra 1941 sa narodil Vladimír Oleríny. Vladimír Oleríny strávil detstvo medzi slovenskými vysťahovalcami v Argentíne, tam sa naučil po španielsky. Po návrate na Slovensko vyštudoval právnickú fakultu a stal sa diplomatom na československom veľvyslanectve v Buenos Aires. Po r. 1948 sa musel vrátiť do Československa a od r. 1950 externe vyučoval na Filozofickej fakulte. V r. 1953 sa k nemu pridal Jozef Škultéty, s ktorým tvorili dvojicu nevyhnutnú pre vyučovanie španielčiny ako diplomového odboru. Vladimír Oleríny bol z fakulty vyhodený v roku 1959, neskôr pracoval v SAV a pôsobil ako prekladateľ a literárny kritik a historik. Preložil vyše 140 diel zo španielskej, portugalskej i latinskoamerickej literatúry (Lope de Vega, P. Calderon de la Barca, F. García Lorca, G.G. Márquez, P. Neruda, N. Guillén, O. Paz, J. Cortázar, J. L. Borges, A. Carpentier). Viac o osobnostiach a dejinách hispanistiky na FiF UK.

Obete totalitných režimov na FiF UK

Totalitné režimy 20. storočia zasiahli do životov mnohých profesorov Filozofickej fakulty UK. Svätopluk Štúr (1901-1981) bol jeden zo zakladateľov slovenského filozofického myslenia v 20. storočí. Hlásil sa k myšlienkam humanizmu a kritického realizmu. Na FiF UK sa habilitoval v r. 1938, docentský dekrét však už nedostal a ako zástanca ideí T.G. Masaryka počas slovenského štátu nemohol vyučovať. Na fakultu nastúpil po vojne v r. 1945 a do roku 1950 pôsobil ako riadny profesor. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa v rámci „boja za očistu školstva od buržoáznych pozostatkov a nastolenie marxisticko-leninskej ideológie ako jediného základu všetkej vedeckej a pedagogickej činnosti“ rozbehli politické previerky. Proti prof. Štúrovi v r. 1949 viedli disciplinárne konanie pre obsah jeho prednášok. Fakultné organizácie Komunistickej strany Slovenska a Revolučného odborového hnutia žiadali jeho prepustenie, pretože jeho správanie „je nezlučiteľné s funkciou profesora filozofie na Filozofickej fakulte ľudovodemokratickej Slovenskej univerzity.“ Prof. Štúr bol odsunutý do Univerzitnej knižnice. Rehabilitovaný bol až v časoch politického odmäku v r. 1968, kedy znova začal prednášať na fakulte dejiny filozofie. V časoch normalizačných čistiek v r. 1970 bol z fakulty znova prepustený.

Daniel Rapant (1897-1988), zakladateľ modernej slovenskej historiografie a archivár, bol dekanom Filozofickej fakulty a v r. 1945 rektorom univerzity. Pre svoje demokratické postoje však už hneď po februári 1948 začal mať problémy. „Nemáte sa zúčastniť na zasadnutiach profesorského zboru“, oznámilo mu Povereníctvo školstva v apríli 1948. Pedagogická činnosť mu bola zakázaná v r. 1950 a tiež bol neskôr odsunutý do Univerzitnej knižnice. Prof. Rapant sa na fakultu už nevrátil, po r. 1968 pôsobil v Slovenskej akadémii vied. Semináre viedli českí profesori, napríklad literárny kritik Josef Hanuš, jazykovedec a slavista Miloš Weingart, historik Josef Heidler, etnograf Karel Chotek, hudobný vedec Dobroslav Orel a ďalší. Niektorí z nich sa v nasledujúcich rokoch stali dekanmi fakulty alebo rektormi UK. Po vyhlásení autonómie Slovenska v roku 1938 boli prví desiati českí profesori prepustení.

Súčasnosť a ponuka Filozofickej fakulty

Ak chcete vyniknúť, vyberte si z jedinečných študijných programov, ktoré na Slovensku ponúkame len my. Máme tiež najväčší výber študijných programov v oblasti humanitných a spoločenských vied vrátane cudzích jazykov. Špičkoví odborníci, prestížne vedecké granty, moderné učebne tlmočenia, laboratórium na výskum stresu, dendrochronologické laboratórium na výučbu archeológie - to a mnoho ďalších výhod vám ponúka štúdium na najväčšej filozofickej fakulte na Slovensku.

Naši absolventi sú úspešní v komerčnej sfére, manažmente, súkromnom podnikaní, ako prekladatelia a tlmočníci, v médiách, nadnárodných spoločnostiach, inštitúciách EÚ, vedeckých inštitúciách, v oblasti vzdelávania, vo verejnej správe či mimovládnom sektore.

Prijímacie konanie a študijné možnosti

Bakalárske štúdium

• Termín podania prihlášky: 28. 2. 2026
• Forma a náplň prijímacích skúšok - ktoré testy je potrebné absolvovať - je stanovená osobitne pre každý konkrétny študijný program.
• Fakulta akceptuje výsledok testu, ktorý osoba uchádzajúca sa o štúdium absolvovala najskôr 27 mesiacov pred termínom podávania prihlášok.
• Termín konania testu špecifických študijných predpokladov (pre študijné programy dejiny umenia, marketingová komunikácia, muzikológia a žurnalistika): bude doplnené. Testovanie sa realizuje na Filozofickej fakulte UK.
• Termín konania testu všeobecných študijných predpokladov a testov z anglického, nemeckého a španielskeho jazyka: v termínoch a miestach stanovených spoločnosťou www.scio.cz, s. r. o. Fakulta akceptuje výsledky testov od decembra 2021 do marca 2024 (vrátane).

Magisterské štúdium

• Termín podania prihlášky: 30. 4. 2026
• Na väčšinu študijných programov prijímame uchádzačov a uchádzačky bez vykonania prijímacej skúšky, len na základe váženého priemeru dosiahnutého v rámci absolvovaného bakalárskeho štúdia.
• Na základe prijímacej skúšky prijímame uchádzačov a uchádzačky len na študijné programy marketingová komunikácia a psychológia.

Doktorandské štúdium

• Termín podania prihlášky: 1. - 31. 5.

Študentské zázemie a medzinárodné možnosti

Študenti a študentky Filozofickej fakulty UK majú možnosť ubytovania vo Vysokoškolskom meste Ľ. Štúra v Mlynskej doline. Fakulta má v tomto zariadení každoročne ubytovaciu kapacitu cca 900 miest v podobe dvojlôžkových a trojlôžkových izieb. Z našich študentských domovov to budeš mať do školy naozaj neďaleko. Neustále ich modernizujeme k štandardom 21. storočia. Naše jedálne kráčajú s dobou a okrem tradičných jedál pripravujú zdravé vegetariánske a vegánske jedlá. UPJŠ ti ponúka prístup do Univerzitnej knižnice.

Medzinárodná výmena patrí medzi priority Univerzity Komenského v Bratislave a jej Filozofickej fakulty. Medzinárodnú spoluprácu realizujeme na základe medzinárodných bilaterálnych dohôd o spolupráci, medzinárodných mobilitných programov, formou účasti na medzinárodných podujatiach či na základe členstva v medzinárodných organizáciách. Erasmus+ je program Európskej únie v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Je zameraný na posilnenie zručností, zamestnateľnosti a modernizáciu vzdelávania. Študenti a študentky Filozofickej fakulty UK môžu popri najpopulárnejšom mobilitnom programe Erasmus+ využiť aj iné možnosti mobilít.

Univerzita taktiež ponúka rôzne druhy štipendií: štipendium za vynikajúci prospech, odborné motivačné štipendium, mimoriadne jednorazové štipendium, sociálne štipendiá, tehotenské štipendium a iné. Na Filozofickej fakulte UK nájdete študentské divadlá a spolky, môžete tvoriť celofakultný časopis Pod čiarou, aktívne sa zapájať do diskusií o aktuálnych témach, užiť si výstavy, podujatia, filmy. Budujeme aj moderné komunitné centrum UniverSaal.

K štúdiu viacerých odborov na FIF UK patria letné exkurzie. „Nezabudnuteľnými zážitkami na školské roky sú rozhodne exkurzie, ktoré sa uskutočňovali vždy na konci letného semestra, či už sa konali v Západných Čechách a na Morave, alebo inde.“

Ďalšie vzdelávanie a podujatia

• Rozširujúce štúdium
• Doplňujúce pedagogické štúdium (DPŠ)
• Rigorózne konanie - prihláška, pokyny pre uchádzačov, témy
• Skúška na overenie znalosti štátneho jazyka
• Inovačné vzdelávanie „Unplugged“

Fakulta bola počas svojej histórie miestom významných stretnutí a návštev. Študenti a pracovníci mali možnosť stretnúť mnoho významných politikov, umelcov, vedcov a ďalších osobností. Jedným z najvýznamnejších hostí na fakulte bol 14. dalajláma, ktorý navštívil Univerzitu Komenského v roku 2016. V Moyzesovej sieni FiF UK si pozrel aj výstavu fotografií zo severovýchodného Tibetu. Dalajlámu na jeho návšteve sprevádzal významný slovenský sinológ a vtedajší prodekan FiF UK prof. Martin Slobodník. Alexander Dubček na návrh Filozofickej fakulty UK dostal titul dr. honoris causa. Bol mu udelený 20. 12. 1990. V apríli 2002 navštívil výstavu k 50. výročiu výučby švédskeho jazyka na FiF UK aj švédsky kráľ Karl XVI. Gustáv. Prezident SR Michal Kováč navštívil 1. júna 1993 Filozofickú fakultu UK pri príležitosti otvorenia letného semestra Univerzity tretieho veku. Absolvent FiF UK a zakladateľ Radošinského naivného divadla Stanislav Štepka ako hosť Letnej školy SAS v auguste 2019.

tags: #senior #filozofickej #fakulty #storocie