Sociálna práca je profesionálna a akademická disciplína, ktorá sa snaží o zlepšenie kvality života a subjektívnu pohodu jednotlivcov, rodiny, párov, skupín a komunít. Venuje sa výskumu, politike, komunitnej práci, priamej praxi, krízovej intervencii a snaží sa pomáhať tým, ktorí sú ohrození sociálnym znevýhodnením, ako je chudoba, duševné a fyzické choroby alebo zdravotné postihnutie, a sociálnou nespravodlivosťou, vrátane porušovania ich občianskych slobôd a ľudských práv.
S prácou sociálneho pracovníka sa dnes stretávame v zdravotníctve, školstve, verejnej či štátnej správe, ale aj na ďalších úsekoch bežného života. Dobrá sociálna práca pomáha a prispieva k sociálnemu rozvoju jednotlivcov, rodín, skupín a komunít, uľahčuje sociálnu súdržnosť v ťažkých obdobiach, podporuje a chráni sociálne znevýhodnených členov spoločenstiev. Zároveň je investíciou do súčasného a budúceho blahobytu a šťastia ľudí.
Základné princípy a metódy sociálnej práce
Sociálna práca je umenie jednať s ľuďmi a viesť ich (len ak súhlasia a toto vedenie akceptujú) na základe odbornej znalosti a praktických skúseností. Tieto sociálny pracovník tvorivo aplikuje pri nadväzovaní kontaktov, sociálnych diagnózach a sociálno-výchovných pôsobení, tak aby pomohol sociálnym klientom uspokojiť sociálne potreby a urovnať narušené vzťahy v spoločnosti, ktoré môžu vzniknúť v ktoromkoľvek období životného cyklu a v rôznych životných situáciách.
Individuálna sociálna práca je umenie, v ktorom používame vedomosti získané o človeku a svoju schopnosť vytvárať vzťahy medzi ľuďmi, aby sme mobilizovali schopnosti jednotlivca, ako aj spoločenské zdroje pomoci a takto ho priviedli k tomu, aby sa lepšie prispôsobil svojmu prostrediu.
Špecifiká sociálnej práce spočívajú v tom, že sociálni pracovníci musia hodnotiť informácie, ktoré dostávajú z rôznych zdrojov, ako aj z vlastných zistení, musia ich spracovávať, vyberať z možných alternatív a rozhodovať sa pre ďalší postup jednak svojej práce a jednak v práci ďalších odborníkov.
Individuálna a skupinová práca s klientmi
Individuálna práca s obyvateľmi je založená na individuálnom prístupe práce s každým obyvateľom. Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky sociálny pracovník zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Vždy berie ohľad na jeho zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti.
Skupinová práca s obyvateľmi udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas.
Osobnostné a profesijné kompetencie sociálneho pracovníka
Vedomosti sociálneho pracovníka vychádzajú z interdisciplinárneho poňatia sociálnej práce, z filozofického, psychologického, sociologického, etického, politického, právneho, ekonomického a iných prístupov. Sociálny pracovník k svojej činnosti potrebuje mať poznatky o konkrétnej spoločnosti. Musí ju poznať, rozumieť koncepcii vývoja spoločnosti, mať vlastný názor na vývojové trendy spoločnosti. Potrebuje poznať medzinárodné dokumenty, dohovory, ktoré Slovenská republika prijala, zákonodarstvo, na základe ktorého spoločnosť existuje a celú sieť starostlivosti o človeka.
Osobnosť sociálneho pracovníka sa prirodzene prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamickosť, morálna integrita, sociálne cítenie, rešpektovanie súkromia a pod. Musí mať úctu k životu. V osobnostnej výbave by nemali chýbať iniciatíva a dynamickosť.
Kľúčové vlastnosti a zručnosti
- Iniciatíva a dynamickosť: V poslednom čase sa sociálna práca zameriava na preventívne činnosti, medzi ktoré patrí aj vyhľadávanie klientov, teda osôb potrebujúcich pomoc sociálneho pracovníka. Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy.
- Morálna integrita a zásadovosť: K zásadným požiadavkám kladených na sociálneho pracovníka určite patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu. Súčasťou osobnostnej výbavy sociálneho pracovníka mala by byť tiež zásadovosť a morálna integrita, je založená na predpoklade, že sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod.
- Empatické chápanie a sociálne cítenie: Sociálne cítenie však nie je v žiadnom prípade súcit. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci. Musí odrážať optimálnu mieru pomoci.
- Zmysel pre humor a životný optimizmus: Osobitý význam pre prax má požiadavka na zmysel pre humor a životný optimizmus. Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu. Sociálny pracovník má vedieť túto vlastnosť používať v smere k sebe samému. Vlastnosť ako zmysel pre humor má pomôcť prekonávať životné a pracovné problémy, udržať si dobrú náladu a vieru, že aj tie najťažšie problémy sú riešiteľné.
- Jazyk a komunikácia: Jazyk ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Sociálny pracovník nemôže prejavovať svoju profesionalitu používaním cudzích slov, a tým vytvárať prekážky vo vzťahu medzi ním a klientom. Jeho vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta.
- Schopnosť práce v tíme: Aj táto vlastnosť má byť súčasťou výbavy sociálneho pracovníka. Neustále bude pracovať s ľuďmi, ktorí sa sústreďujú na spoločné dielo, t.j., že sociálny pracovník bude spolupracovať s produktívnymi členmi skupiny, ktorí maximálne prispievajú k realizácii cieľa.
- Schopnosť inštrumentalizácie: Schopnosť inštrumentalizácie, teda schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj - inštrument predpokladá, že bude so svojimi vedomosťami, vlastnosťami, schopnosťami a zručnosťami disponovať tak, aby ich využil v prospech klienta.
- Kognitívna sebadištancia: Od sociálneho pracovníka sa vyžaduje zaangažovanie sa do problémov klientov, široké spektrum osobných skúseností, flexibilita, otvorenosť pri vyjadrovaní citov, postojov, schopnosť mať nadhľad nad problémom a pod. Avšak osobnú zaangažovanosť musí mať pod kontrolou, čo si žiada tzv. kognitívnu sebadištanciu, čo znamená, že sociálny pracovník reflektuje svoje vlastné city, myslenie a samozrejme konanie a nenecháva sa ovplyvňovať tzv. citovou nákazou.
- Iniciovať a podporovať klienta: Vedieť iniciovať klienta k spolupráci je tiež profesionálnou kompetenciou. Podstatnou kompetenciou je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Tu sociálny pracovník pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život, učí ho kontrole vlastného konania, eliminácii správania vedúceho ku konfliktom a vedie ho k realizácii vlastných práv.
- Reflexívna kompetencia: Ak hovoríme, že sociálny pracovník získava reflexívnu kompetenciu, tak sa učí zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta. Reflexívna kompetencia je založená na schopnosti nestratiť a nepoprieť vývoj v jeho základných črtách, ale integrovať ho do svojej profesionálnej výbavy.
- Sociálna kompetencia: Sociálna kompetencia je schopnosť porozumieť vzniku a vývoju určitých sociálnych situácií v ich integratívnej súvislosti s určitým historickým vývojom spoločnosti a vedieť nájsť aj tie skutočnosti, ktoré v prítomnej realite spôsobujú vznik individuálnych problémov klientov.
- Aktívna orientácia na vlastný odborný rast: Aktívna orientácia na vlastný odborný rast je základom na dosiahnutie a udržanie kompetencií. Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas. Pre sociálneho pracovníka je tiež dôležité zlepšovať si vlastné profesionálne kompetencie samoštúdiom.
Komunikácia, interakcia a percepcia
Podľa Pavlovičovej (2008) komunikácia v rámci práce s klientom je iba jednou, aj keď veľmi dôležitou dimenziou. Okrem komunikácie sem zaraďuje aj interakciu a percepciu. Interakcia je vzájomné pôsobenie, organizovanie spoločnej činnosti, spolupráca, kooperácia, prípadne obojstranná pomoc alebo ochota k nej. Percepcia zahrňuje zase vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie účastníkov vzťahu. Čím bohatšie je poznanie seba samého, tým bohatšie je poznanie iných a naopak.
Vzdelávanie a uplatnenie sociálnych pracovníkov
Od prvého januára tohto roku platí, že sociálnu prácu môže v praxi vykonávať iba ten, kto ju vyštudoval. Môže to byť sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce v závislosti od získaného stupňa vysokoškolského štúdia. Tých, ktorí do začiatku roka pracovali ako sociálni pracovníci a nespĺňajú kvalifikačné predpoklady, sa zmena nedotkne, čo umožní aj naďalej využívať ich odborný potenciál.
Obsah a profil absolventa kurzu sociálnej práce
Účastníci kurzu získajú základné zručnosti, vedomosti a schopnosti pre prax v sociálnej práci. Obsah školenia pozostáva z prednášok, prípravy zameranej na psychológiu, filozofiu a etiku, pedagogiku, právo, sociológiu, ale tiež na vybraný okruh informácií zo zdravotnícky orientovaných predmetov, ktoré tvoria tzv. širší všeobecný základ štúdia a odborné predmety zamerané na získanie potrebných vedomostí a zručností z oblasti sociálnych služieb, sociálneho poradenstva a prevencie sociálnoprávnej ochrany, plánovania a rozvoja sociálnej siete, organizácie a riadenia systému sociálnej pomoci a zabezpečovania sociálnej starostlivosti, teórie a metód sociálnej práce.
Kurz sa zameriava na získanie vedomostí, zručností a spôsobilostí, ktoré absolventa predurčujú k výkonu priamej sociálnej práce s klientom, napr. rodinou, deťmi, mládežou, osobami vyššieho veku, chorými, zdravotne znevýhodnenými, závislými osobami, ľuďmi bez domova atď. Absolvent bakalárskeho štúdia je schopný navrhovať formy sociálnej pomoci a sociálne systémy tak, aby spĺňali požiadavky na udržanie a zlepšenie kvality života klientov, vytvárať občiansky prospešné a podporné aktivity a implementovať ich do praxe.
Možnosti uplatnenia absolventov
Absolventi kurzu sociálnej práce majú možnosť uplatnenia sa na trhu práce ako sociálni pracovníci so spôsobilosťou na pôsobenie v sociálnej oblasti v rámci štátnej správy, samosprávy ako aj tretieho MVO sektora. Realizácia a presadenie sa absolventov sociálnej práce sa vzťahuje na päť kľúčových rezortov - ministerstvo školstva, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo zdravotníctva. Najviac sociálnych pracovníkov je v oblasti sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v oblasti kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, ale aj v dávkových systémoch.
Úloha sociálneho pracovníka v každodennej praxi
Sociálny pracovník je v každodennom kontakte s obyvateľmi, poskytuje im informácie, rady, pomáhajú prekonávať rôzne náročné situácie, v ktorých sa ocitnú. Už pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a spoločne s občanom sa snaží nájsť čo najlepšie riešenie jeho situácie. Ak je umiestnenie do zariadenia pre seniorov najvhodnejšou alternatívou, sociálny pracovník pokračuje v priebežnom získavaní údajov o obyvateľovi a v spolupráci s ostatnými zamestnancami pre neho vytvára čo najideálnejší program, aktivity, stanovuje individuálny plán rozvoja jeho osobnosti.
Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie, nových ľudí, vtedy sa mu pomáha prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, pocit nepotrebnosti, straty zmyslu života. Podieľa sa na organizovaní kultúrno - spoločenských akcií pre obyvateľov, odvádzania pozornosti od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy).