Skleróza multiplex: Komplexná rehabilitácia pre zlepšenie kvality života

Skleróza multiplex (SM), známa aj ako roztrúsená skleróza, je chronické autoimunitné ochorenie centrálneho nervového systému (CNS), ktoré postihuje mozog, miechu a obaly očných nervov. Toto zápalové ochorenie napáda vlastnú nervovú sústavu, pričom dochádza k poškodeniu myelínovej pošvy, ktorá obaľuje nervové vlákna. Myelín je kľúčový pre ochranu nervových vlákien, šírenie elektrických vzruchov a riadenie funkcií nervového systému. Pri SM je myelín narušený, čo vedie k vzniku plakov - väzivových jaziev po odumretých nervoch. Tieto plaky, roztrúsené na rôznych miestach CNS, spôsobujú trvalé následky a nepredvídateľný priebeh ochorenia.

Skleróza multiplex je často označovaná ako „ochorenie tisícich tvárí“ kvôli svojej širokej škále klinických príznakov, ktoré sa líšia v závislosti od postihnutej oblasti CNS. Prvé príznaky sa môžu objaviť už v produktívnom veku, zvyčajne medzi 20. a 40. rokom života, hoci sa môže vyskytnúť aj u mladších či starších osôb. Medzi najčastejšie príznaky patria:

• Celková únava: Nevysvetliteľná únava, ktorá sa môže počas dňa zhoršovať.
• Brnenie: Pocit brnenia v končatinách, signalizujúci poškodenie nervov.
• Šklbanie a kŕče: Agresívnejšie prejavy SM spôsobujúce bolesti a obmedzujúce pohyblivosť.
• Necitlivosť: Strata citlivosti v určitých častiach tela, krátkodobá alebo dlhodobá.
• Poruchy videnia: Zhoršené videnie, rozmazané obrazy, dvojité videnie alebo bolesť hlavy.

Skleróza multiplex sa môže prejavovať v štyroch základných formách:

1. Relapsujúco-remitujúca forma (RRSM): Najčastejšia forma, charakterizovaná striedaním akútnych atakov (relapsov) s obdobiami remisie.
2. Sekundárne-progresívna forma (SPSM): Nadväzuje na RRSM, pričom prevládajú degeneratívne procesy a narastá neurologický deficit.
3. Primárne progresívna forma (PPSM): Bez atakov, s pozvoľným zhoršovaním neurologických ťažkostí od začiatku ochorenia.

Hoci skleróza multiplex je chronické ochorenie bez možnosti úplného vyliečenia, moderná liečba SM dokáže u väčšiny pacientov spomaliť a stabilizovať priebeh ochorenia. Komplexná liečba zahŕňa farmakologickú, symptomatickú a predovšetkým rehabilitačnú liečbu. Rehabilitácia je nevyhnutnou súčasťou liečby a jej hlavným cieľom je zlepšenie alebo obnova porušenej pohybovej funkcie, zvýšenie funkčnej nezávislosti, zlepšenie kvality života a prevencia komplikácií.

Rehabilitačná liečba pri SM musí byť individuálna, šitá na mieru potrebám pacienta, rovnako ako farmakoterapia. Zohľadňuje sa priebeh a štádium ochorenia, vek, celkový zdravotný stav, fyzická kondícia aj psychika pacienta. Dôležitá je aj životná situácia a sociálne zázemie pacienta.

Kľúčovým cieľom rehabilitácie je uľahčiť a zdokonaliť vykonávanie bežných denných činností, zaistiť mobilitu, sebestačnosť, komunikáciu, integráciu do spoločnosti a osvojenie si nových schopností potrebných k aktivácii pacienta. Fyzioterapia, ako jedna z možností nefarmakologickej intervencie, tvorí dôležitú súčasť liečebnej stratégie. Začína sa čo najskôr po stanovení diagnózy, ideálne ihneď, pretože centrálny nervový systém postupne stráca schopnosť obnovy funkcie.

Fyzioterapia pri SM sa zameriava na:

• Udržiavanie dynamiky kĺbov a svalovej sily: Cielené cvičenia na posilnenie oslabených svalov a udržanie rozsahu pohybu v kĺboch.
• Zmierňovanie príznakov nestability: Cviky na zlepšenie rovnováhy a koordinácie.
• Zlepšenie stereotypu chôdze: Nácvik správnej chôdze s využitím kompenzačných mechanizmov.
• Prevencia sekundárnych poškodení: Napríklad prevencia kontraktur a dekubitov.
• Zlepšenie vnímania tela a ochranných reakcií.

Rehabilitačný proces je často tímovou prácou, na ktorej sa podieľajú:

• Pacient: Aktívny účastník liečby, ktorý prestáva byť len pasívnym objektom.
• Rodina: Poskytuje podporu a úzko spolupracuje s odborníkmi.
• Lekár a fyzioterapeut: Stanovujú pohybový program šitý na mieru.
• Ergoterapeut: Pomáha pri nácviku každodenných činností.
• Logopéd: Pomáha pri problémoch s rečou a prehĺtaním.
• Psychológ/psychiater: Rieši poruchy nálady a mentálne ťažkosti.
• Sociálny pracovník: Pomáha so získaním kompenzačných pomôcok a sociálnych dávok.
• Zdravotná sestra: Motivuje k aktivite a poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť.

Rehabilitácia môže byť ambulantná alebo spojená s pobytom v rehabilitačnom ústave či kúpeľnou starostlivosťou. Dôležitá je aj vaša životná situácia a sociálne zázemie. Psychoterapeut či psychiater pomôže rozpoznať a riešiť poruchy nálady a prípadné mentálne ťažkosti vyplývajúce z diagnózy SM. Fyzioterapeut zostaví plán pohybových aktivít a bude s pacientom cvičiť cviky na uvoľnenie svalstva, posilňovacie cviky a trénovať rovnováhu.

Pri cvičení je dôležitý nielen prístup a motivácia, ale aj správne načasovanie. V akútnom štádiu SM (počas ataku) pacienta nezaťažujeme, ale polohujeme a cvičíme ľahké aktívne či pasívne pohyby, relaxačné a dýchacie cvičenia. V subakútnom štádiu, po skončení ataku, je vhodný aeróbny tréning. Ten zlepšuje kardiovaskulárnu kondíciu, svalovú silu a znižuje únavu. Odporúčajú sa aktivity ako beh, jazda na bicykli, plávanie či veslársky trenažér.

Cvičebná jednotka by mala obsahovať:

1. Rozcvičenie: Prípravná fáza (5-10 minút) na zahriatie tela a zníženie rizika zranenia.
2. Hlavná časť: Posilňovanie, aeróbne cvičenia (beh, bicyklovanie, plávanie), kruhový tréning. Dĺžka tréningu podľa tolerancie pacienta, postupne sa predlžuje na 20-30 minút.
3. Záverečná fáza: Postupné vrátenie organizmu do fázy pokoja bez zadýchavania.
4. Strečing: Uvoľnenie svalov s miernym ťahom.

Pre imobilných pacientov je dôležité využitie fyzioterapeutických programov s pomocou druhej osoby, ktorá pacienta vyzýva k pohybovému náznaku a zapojeniu svalstva. Na ovplyvnenie svalového tonusu sa využíva naťahovanie mäkkého tkaniva, mobilizácia, taping, loptičkovanie, masáže, mäkké techniky, termoterapia, elektrostimulácia či ultrazvuk. Dôležité je aj polohovanie a využitie fixačných dláh.

Terapia na neurofyziologickom podklade využíva neuroplasticitu - schopnosť CNS reagovať a prispôsobiť sa novým podnetom. Opakovaná stimulácia pomáha nájsť nepoškodené oblasti mozgu a využiť ich na čiastočnú opravu poškodenej funkcie. Pri tejto terapii sa ovplyvňuje svalové napätie, posilňujú sa oslabené svaly, zlepšuje sa prenos nervových vzruchov a znižuje sa počet patologických pohybov. Znižuje sa únava, bolesť a zlepšujú sa kognitívne funkcie a jemná motorika.

Je dôležité si uvedomiť, že pacienti s SM sa nemajú izolovať. Sociálne kontakty sú pre nich veľmi dôležité. Netreba sa hanbiť, nikto za ochorenie nemôže. S pomocou rehabilitácie a aktívnej účasti pacienta je možné spomaliť postup ochorenia, zlepšiť kvalitu života a udržať pacientov aktívnych a mobilných čo najdlhšie.

tags: #sclerosis #multiplex #rehabilitacia