Rudolf Schuster: Život, pôsobenie a dôchodok bývalého prezidenta SR

Bývalý prezident Slovenskej republiky, Dr. h. c., Ing. Rudolf Schuster, CSc., narodený 4. januára 1934, je výraznou osobnosťou slovenskej politiky a kultúry. Jeho kariéra zahŕňa pôsobenie na rôznych úrovniach štátnej správy, diplomatickú službu, literárnu činnosť a samozrejme, post hlavy štátu.

Cesta k prezidentskému úradu

Rudolf Schuster sa narodil v Košiciach, kde aj vyštudoval Strednú priemyselnú školu stavebnú. Vysokoškolské vzdelanie v odbore inžinierske staviteľstvo získal v rokoch 1954 - 1959 na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave.

Predtým, než sa stal prezidentom, zastával viaceré významné funkcie:

• V rokoch 1974 - 1979 pôsobil na národnom výbore mesta Košice ako podpredseda pre služby.
• V rokoch 1979 - 1983 bol prvým podpredsedom pre ekonomiku.
• V rokoch 1983 - 1986 sa stal prvýkrát primátorom mesta Košice.
• V rokoch 1986 - 1989 bol predsedom Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach.
• Od 30. novembra 1989 do 30. júna 1990 bol predsedom Slovenskej národnej rady.
• V rokoch 1990 - 1992 pôsobil ako veľvyslanec ČSFR v Kanade.
• V rokoch 1993 - 1994 pracoval na ministerstve zahraničných vecí v Bratislave.
• V rokoch 1998 - 1999 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a pôsobil ako člen Výboru pre kultúru a médiá a Výboru pre ľudské práva a národnosti.

Rudolf Schuster bol tiež zakladajúcim členom a predsedom Strany občianskeho porozumenia (SOP) od 5. septembra 1998.

V priamych voľbách v dňoch 15. a 29. mája 1999 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky, pričom inaugurácia prebehla 15. júna 1999. Stal sa tak 2. prezidentom Slovenskej republiky.

Pôsobenie vo funkcii prezidenta a zdravotné problémy

Rudolf Schuster pôsobil vo funkcii prezidenta od 15. júna 1999 do 15. júna 2004. Jeho zvolenie oslavovali koaličné strany ako triumf demokracie, neskôr sa z neho stal odporca vlády. K tomu prispeli aj prezidentove vážne zdravotné problémy.

Ťažká zdravotná trauma v roku 2000

V júni roku 2000 bol Rudolf Schuster, zhruba rok po nástupe do funkcie, hospitalizovaný s vysokými teplotami a „rozvratom vnútorného prostredia“. Lekári neskôr zistili, že má prasknuté hrubé črevo a jeho zdravotný stav sa postupne zhoršoval. V noci 18. júna nasledovala urgentná operácia.

28. júna 2000 previezli prezidenta do Krajinskej univerzitnej kliniky v Innsbrucku, kde sa po niekoľkých dňoch začal jeho stav postupne zlepšovať. Ministerstvo vnútra a ministerstvo zdravotníctva vyjadrili Rudolfovi Schusterovi ľútosť nad ťažkou zdravotnou traumou počas jeho hospitalizácie. V súvislosti s touto udalosťou Schuster pôvodne žiadal od ministerstiev vnútra a zdravotníctva odškodné 450-tisíc Sk, avšak neskôr od tejto žiadosti upustil s tvrdením, že mu nikdy nešlo o peniaze, ale o ospravedlnenie za chyby, ktoré podľa neho nemocnice pri liečbe urobili.

Vláda počas jeho neprítomnosti musela na seba prevziať niektoré prezidentské právomoci, na čo sa uzdravený Schuster po návrate urazil. Bol presvedčený, že vláda M. Dzurindu s ním už nerátala.

Operácia sivého zákalu

22. novembra 2001 sa prezident SR Rudolf Schuster podrobil operácii sivého zákalu na pravom oku na Očnej klinike Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Prednosta kliniky profesor Milan Izák informoval, že operácia mala štandardný priebeh a pacient sa cítil dobre. O deň skôr, 21. novembra 2001, absolvoval prezident Schuster potrebné vyšetrenia v Banskej Bystrici pred plánovanou operáciou sivého zákalu na druhom oku.

Prezidentské právomoci a ich uplatňovanie

Počas svojho pôsobenia vo funkcii prezident Rudolf Schuster aktívne uplatňoval svoje právomoci, vrátane podpisovania a vracania zákonov.

Podpísané zákony (výber z novembra 2001):

• Zákon o zvýšení vojenských výsluhových príspevkov a výsluhových dôchodkoch zo sociálneho zabezpečenia vojakov v roku 2001. Prezident podpísal zákon bez využitia 15-dňovej lehoty, aby nadobudol účinnosť čo najskôr a zrovnoprávnil vojenských dôchodcov s civilnými. Na základe tohto zákona mali byť vyplatené dôchodky približne 11 000 vojenským dôchodcom so spätnou platnosťou od októbra 2001.
• Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach.
• Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.
• Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov.
• Zákon, ktorým sa mení zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon.
• Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.
• Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami.

Vrátené zákony (výber z novembra 2001):

• Zákon o sociálnej pomoci, ktorému prezident vyčítal, že bude viesť k zúženiu okruhu občanov, ktorí budú mať nárok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého postihnutia.
• Zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Prezident ho vrátil poslancom kvôli časti, týkajúcej sa zvýšenia dôchodkov do februára tohto roka. Navrhovaná 4-% valorizácia sa mu s ohľadom na rast DPH a regulovaných cien zdala prinízka a odporúčal ju preto zvýšiť na minimálne 6, resp. 8 %. K samotnému obsahu právnej normy, ktorá upravuje tzv. kapitalizačný pilier nového trojpilierového dôchodkového systému na Slovensku, Schuster pripomienky nemal.
• Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
• Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

Prezident Rudolf Schuster vyhlásil amnestiu dvakrát: pri nástupe do funkcie a pri príležitosti končiaceho sa jubilejného roka 2000.

Zahraničná politika a domáce aktivity

Prezident Schuster bol aktívny aj v zahraničnej politike. Predseda Smeru Robert Fico ocenil jeho pôsobenie v zahraničnej politike, pričom vyjadril názor, že pre Slovensko urobil možno viac ako celá vtedajšia vláda.

Významné stretnutia a návštevy (november 2001):

• Prijal predsedu krajinskej vlády Slobodného štátu Sasko Kurta Biedenkopfa, s ktorým hovorili o rozšírení a zintenzívnení ekonomickej spolupráce a obchodných kontaktov medzi obidvomi krajinami.
• Prijal zástupcov koncernu Allianz AG na čele s jeho predsedom Henningom Schulte Noelleom, kde diskutovali o možnostiach investovania v Slovenskej republike.
• Ocenil bývalého mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Spojených štátov amerických v SR Carla Spielvogela Krížom prezidenta SR II. stupňa za zásluhy o rozvoj vzťahov medzi Slovenskou republikou a USA.
• Prijal Miloša Zemana, predsedu vlády Českej republiky, s ktorým hodnotili úroveň vzájomných vzťahov a diskutovali o spolupráci v rámci V4, vstupe Slovenska do NATO a EÚ, ako aj o opatreniach na zavedenie štandardného hraničného režimu.
• Prijal členov výboru Európskej rady Svetového kongresu Slovákov, ktorí ho informovali o stave vzťahov medzi zahraničnými Slovákmi a materskou krajinou a navrhli, aby Slováci žijúci v zahraničí mali volebné právo.
• Prijal zástupcov Ústredného zväzu židovskej komunity na Slovensku, s ktorými hovoril o kompenzáciách za deportáciu Židov počas vojnového Slovenského štátu a o odškodnení za zhabanie židovského majetku.
• Prijal patróna Medzinárodnej rady kresťanov a židov sira Sigmunda Sternberga, ktorý sa angažuje ako podporovateľ humanizmu a tolerancie. Spolu s ním sa zúčastnil na slávnostnom odhalení pamätníka Raoulovi Wallenbergerovi.
• Prijal predsedu Strany občianskeho porozumenia Pavla Hamžíka, s ktorým hovorili o výsledkoch zahraničných ciest, prístupových krokoch Slovenskej republiky smerom do NATO a EÚ a vnútropolitickej situácii.
• Absolvoval prvú oficiálnu návštevu Kazašskej republiky, kde sa stretol s prezidentom Nursultanom Nazarbajevom a predsedom Kazašskej vlády Kasymžomartom Kemelevičom Tokajevom. Hlavnou témou bol rozvoj obchodno-ekonomickej spolupráce a záujem Slovenska o prepravu kazašskej ropy.

Domáce aktivity (výber z novembra 2001):

• Navštívil akciovú spoločnosť Chemosvit vo Svite, kde si prezrel výrobu a zaujímal sa o hospodárenie firmy, modernizáciu a spoluprácu s Ruskom a Kazašskou republikou.
• Vymenoval 46 vysokoškolských profesorov na Bratislavskom hrade.
• Kancelária prezidenta SR kládla dôraz na zhospodárňovanie bežných aj kapitálových výdavkov. Boli potrebné zvýšené výdavky na tovary a služby, a tiež na nevyhnutnú rekonštrukciu Karácsonyiho paláca, kde sídli Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, keďže jeho časť bola v havarijnom stave.

Hodnotenie pôsobenia a koniec prezidentskej funkcie

V prvom kole prezidentských volieb v roku 2004 skončil štvrtý so ziskom 147 549 hlasov (7,43 %), a tak ho 15. júna 2004 vo funkcii vystriedal Ivan Gašparovič. Podpredseda HZDS Sergej Kozlík sa domnieval, že prezident si koniec pôsobenia "pokazil tým, že opäť kandidoval."

Politici sa k pôsobeniu prezidenta Schustera vyjadrovali skôr diplomaticky, viacerí sa zhodli na jeho prínose pri začleňovaní Slovenska do Európskej únie a NATO. Podpredseda KDH Pavol Minárik povedal, že Schuster nikdy neurobil nič, čo by bolo v rozpore s funkciou prezidenta. Šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda pri rozlúčke s prezidentom minulosť nechcel spomínať, len poznamenal: "Už ten koniec azda nepokazím."

Poslanec SMK Miklós Duray bol kritickejší a povedal, že "moje očakávania nesplnil." O vzťahu Schustera k menšinám Duray poznamenal, že "nebol negatívny, ale ani pozitívny." Podpredseda ANO Jirko Malchárek povedal, že liberáli nevnímali pozitívne najmä posledné dva roky, pretože prezident vracaním zákonom komplikoval prijímanie reforiem. "Svoju funkciu politizoval v prospech ďalšej voľby, no občania túto jeho nadprácu vyhodnotili tak, že ho nezvolili," dodal Malchárek.

Poslanec komunistov Karol Ondriáš si myslí, že Schuster prezidentoval v ťažkom období, keď ako ľavicový politik musel spolupracovať s krajne pravicovou vládou. Šéf Smeru Robert Fico ocenil silné sociálne cítenie prezidenta.

Rudolf Schuster sa svoj posledný deň v úrade začal položením vencov k pamiatke troch slovenských osobností - M. R. Štefánika, Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Bratislave. Následne sa poobede stal dôchodcom.

Dôchodok a postavenie exprezidenta

Prezident je počas výkonu funkcie najvyšším ústavným činiteľom. K tomu prináleží aj vysoký plat. Súčasný plat prezidenta SR je vo výške štvornásobku mesačného platu poslanca NR SR, čo je spolu s paušálnymi náhradami vo výške 1 327,76 eura mesačne necelých 17-tisíc eur mesačne.

Bývalé hlavy štátu síce nemajú od štátu až taký príjem, no nežijú si zle. Prezident SR po skončení výkonu svojej funkcie dostáva doživotne plat vo výške platu poslanca Národnej rady (NR) SR. Ten predstavuje trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za predchádzajúci rok. V roku 2023 je základný plat poslanca 3 912 eur v hrubom. Bývalá hlava štátu však dostáva mesačný plat už bez paušálnych náhrad a príplatkov. Ak po skončení výkonu svojej funkcie začne exprezident vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa, po dobu výkonu tejto funkcie sa mu pozastaví vyplácanie tejto doživotnej mzdy.

Okrem finančných benefitov majú exprezidenti aj ďalšie výhody:

• Majú doživotný nárok na ochranku, ktorú im poskytuje Úrad pre ochranu ústavných činiteľov.
• Podľa diplomatického protokolu zostáva človeku oslovenie a titul prezidenta SR doživotne.
• Exprezidenti si tiež zachovávajú vysoké protokolárne poradie. V protokole zastávajú piate miesto, hneď za aktuálnym prezidentom, predsedom NR SR, predsedom vlády a predsedom Ústavného súdu SR.

Rudolf Schuster si užíva dôchodok a do konca života mu zostáva titul prezident SR. Aktuálna fotografia zachytáva exprezidentov Ivana Gašparoviča, Rudolfa Schustera a Andreja Kisku spolu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.

Literárna tvorba

Začiatky jeho literárnej činnosti sa spájajú s jeho spoluprácou so Slovenským rozhlasom v Košiciach. Knižne debutoval v roku 1987 cestopisnou knihou Necestami Brazílie.

Medzi ďalšie literárne diela spojené s Rudolfom Schusterom patria:

• 1998 - Rudolf Schuster : Výberová bibliografia
• 2001 - Literárna tvorba Rudolfa Schustera : Zborník z odborného seminára v Nitre 25. apríla 2001

tags: #schuster #jeho #dochodok