Sociálna pomoc na Slovensku: Definícia, formy a nároky pre občanov a cudzincov

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva kľúčové pojmy v oblasti sociálnej práce, ktoré sa často používajú zameniteľne, hoci majú odlišné významy a prístupy. Tento článok sa zameriava na objasnenie rozdielov medzi týmito dvoma formami podpory, ich cieľmi, metódami a právnym kontextom na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku pre širokú verejnosť, od študentov až po odborníkov v sociálnej oblasti.

Čo je sociálna pomoc?

Sociálna pomoc je systém podpory, ktorá sa poskytuje najzraniteľnejším osobám alebo osobám v určitej sociálnej či krízovej životnej situácii (osoby v hmotnej núdzi, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, rodiny s deťmi, seniori a pod.). Pomoc sa poskytuje formou peňažných alebo vecných dávok (sociálne služby), ktoré sú financované buď zo štátneho rozpočtu prostredníctvom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo z rozpočtu samospráv.

Na rozdiel od systému sociálneho poistenia, sociálna pomoc nie je zásluhová, teda sa poskytuje nezávisle od akejkoľvek účasti v poistnom systéme bez ohľadu na výšku príjmu v rovnakej výške alebo v rovnakom plnení pre všetky oprávnené osoby, ktoré splnili ostatné zákonné podmienky (výnimka - peňažné kompenzácie ŤZP).

Sociálna starostlivosť vs. Sociálna pomoc: Kľúčové rozdiely

Hoci sa pojmy sociálna starostlivosť a sociálna pomoc často používajú zameniteľne, existujú medzi nimi zásadné rozdiely v prístupe, cieľoch a metódach. Pochopenie týchto rozdielov je kľúčové pre správne smerovanie pomoci a podpory.

Sociálna starostlivosť: Komplexný prístup k blahu

Sociálna starostlivosť je definovaná ako súhrn postupov a aktivít, ktoré majú za cieľ dosiahnuť spokojnosť a blaho človeka. Je to interdisciplinárna oblasť, ktorá zahŕňa výchovu, vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, bývanie, vytváranie životných a pracovných podmienok, ako aj zabezpečenie duševného zdravia.

Charakteristické znaky sociálnej starostlivosti:

• Dominantné postavenie aktéra: Poskytovateľ podpory (napr. sociálny pracovník) má dominantné postavenie a rozhoduje o výbere foriem starostlivosti, jej rozsahu a trvaní.
• Pasívna pozícia klienta: Klient je vnímaný ako osoba, ktorá nie je schopná riešiť svoje problémy samostatne a je odkázaná na odbornú starostlivosť.
• Orientácia na objektívne potreby: Sociálna starostlivosť sa zameriava na uspokojovanie spoločnosťou uznaných potrieb občanov.
• Administratívno-správny charakter: V praktickej rovine sa sociálna starostlivosť spája s administratívno-správnymi postupmi.
• Formálne organizovaná starostlivosť: Sociálna starostlivosť je legislatívne upravená a realizovaná prostredníctvom sociálnej siete inštitúcií a organizácií.

Sociálna starostlivosť môže byť zameraná na klienta (jednotlivca, skupinu, spoločnosť) alebo na sociálne prostredie, ak pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti.

Inštitúcie a organizácie poskytujúce sociálnu starostlivosť:

• Štát (prostredníctvom štátnej správy)
• Obce a nimi zriaďované sociálne inštitúcie
• Sociálna poisťovňa
• Národný úrad práce
• Cirkevné a charitatívne organizácie
• Neštátne zariadenia
• Občianske združenia
• Nadácie a spolky

Sociálna pomoc: Aktívna spoluúčasť a podpora

Sociálna pomoc predstavuje aktívnu spoluúčasť sociálneho pracovníka a klienta pri riešení problémových situácií v živote klienta. Je určená občanom, ktorí sa ocitli v situácii sociálnej odkázanosti a nemajú prostriedky alebo schopnosti zabezpečiť si základné životné potreby. Zákon č. 195/98 Z.z. o sociálnej pomoci definuje základné životné podmienky ako jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Charakteristické znaky sociálnej pomoci:

• Partnerský prístup: Sociálny pracovník vystupuje v partnerskej rovine, navrhuje, doporučuje a spolupôsobí.
• Aktívna účasť klienta: Prijímateľ pomoci je aktívnym článkom, rozhoduje o tom, v čom chce pomôcť, akú formu pomoci potrebuje a volí si pomáhajúcu osobu.
• Partnerská pomoc: Sociálna pomoc sa chápe ako partnerská pomoc, sprevádzanie a napomáhanie.
• Užšia forma štátom garantovanej starostlivosti: Sociálna pomoc je užšou formou štátom garantovanej starostlivosti o občana v sociálnej oblasti.
• Riešenie hmotnej a sociálnej núdze: Sociálna pomoc je zameraná na riešenie hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, vrátane sociálnej núdze občanov so zdravotným postihnutím.

Prehľad kľúčových rozdielov medzi sociálnou starostlivosťou a sociálnou pomocou

Nasledujúca tabuľka sumarizuje hlavné odlišnosti týchto dvoch foriem sociálnej podpory:

Právny rámec sociálnej pomoci na Slovensku

Právny rámec sociálnej pomoci a starostlivosti na Slovensku je rozsiahly a komplexný. Základom je ústavné právo na pomoc v hmotnej núdzi a na neho nadväzujúce zákony.

Kľúčové zákony a vyhlášky

• Ústava Slovenskej republiky: Článok 39 ods. 2 zaručuje každému, kto je v hmotnej núdzi, poskytnutie nevyhnutnej pomoci.
• Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi: Upravuje podmienky poskytovania pomoci v hmotnej núdzi.
• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia: Upravuje podmienky poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
• Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách: Upravuje podmienky poskytovania sociálnych služieb.
• Zákon č. 195/98 Z.z. o sociálnej pomoci: Definuje sociálnu pomoc ako užšiu formu štátom garantovanej starostlivosti o občana v sociálnej oblasti.
• Zákon o životnom minime: Ustanovuje hranicu životného minima, ktorú spoločnosť uznala ako mieru hmotnej núdze.

Princípy sociálnej pomoci

Systém sociálnej pomoci sa riadi viacerými princípmi, ktoré zabezpečujú jej efektívnosť a spravodlivosť:

• Demonopolizácia: Umožnenie poskytovania sociálnych služieb aj iným právnickým a fyzickým osobám ako štát.
• Decentralizácia: Prenesenie rozhodovania a výkonu sociálnej pomoci na obce a vyššie územné celky.
• Účelovosť a primeranosť: Poskytovanie sociálnej pomoci v kombinácii finančných a nefinančných foriem.
• Pluralita foriem: Zabezpečenie rôznych foriem pomoci (terénna, ambulantná, pobytová).
• Pluralita zdrojov: Financovanie sociálnej pomoci zo štátneho rozpočtu, rozpočtu obce, úhrad od občanov, darov a zisku z podnikateľskej činnosti.
• Profesionalizácia: Zvyšovanie odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej pomoci.

Formy sociálnej pomoci a starostlivosti

Sociálna pomoc a sociálna starostlivosť sa poskytujú v rôznych formách, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám a situáciám občanov v núdzi.

Formy sociálnej pomoci

Sociálna pomoc zahŕňa širokú škálu nástrojov na riešenie núdzových situácií. Patria sem:

• Peňažné dávky: Dávka v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa, príspevok na bývanie.
• Vecné dávky: Poskytovanie stravy, ošatenia, prístrešia.
• Sociálne služby: Sociálne poradenstvo, sociálna prevencia, sociálne služby krízovej intervencie (nízkoprahové denné centrá, integračné centrá, komunitné centrá, nocľahárne, útulky, domovy na polceste, zariadenia núdzového bývania).
• Sociálnoprávna ochrana detí: Činnosti na ochranu práv a právom chránených záujmov detí, rozhodovanie o výchovných opatreniach.
• Pomoc v hmotnej núdzi zo strany obce: Jednorazová dávka na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov (ošatenie, vybavenie domácnosti, liečebné náklady, školské potreby). Na jednorazovú dávku má právo aj cudzinec, ak spĺňa podmienky zákona o pomoci v hmotnej núdzi a podmienky obce, ktorá o nich rozhoduje.
• Kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia: Peňažné príspevky na kúpu pomôcky, výcvik, úpravu bytu, osobnú asistenciu, prepravu, opatrovanie.

Formy sociálnej starostlivosti

V rámci sociálnej starostlivosti sú poskytované služby, ktoré pomáhajú udržiavať kvalitu života a zabezpečovať bežné potreby:

• Opatrovateľská služba: Pomoc pri sebaobslužných úkonoch, úkonoch starostlivosti o domácnosť, zabezpečovanie stravy, osobná hygiena.
• Organizovanie spoločného stravovania: Zabezpečovanie stravy pre osoby, ktoré si nemôžu zabezpečiť stravu samy.
• Prepravná služba: Zabezpečovanie prepravy pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu.
• Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb: Poskytovanie bývania, stravy, starostlivosti a aktivít v zariadeniach pre seniorov, osoby so zdravotným postihnutím, deti a rodiny.
• Sociálne poradenstvo: Poskytovanie informácií, rád a pomoci pri riešení sociálnych problémov.
• Vzdelávanie: Podpora vzdelávania a zvyšovania kvalifikácie.
• Záujmová činnosť: Organizovanie aktivít na podporu sociálnej integrácie a rozvoja záujmov.
• Utváranie podmienok na prípravu stravy a vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny.

Sociálna pomoc pre cudzincov na Slovensku

Cudzinci majú na Slovensku nárok na sociálnu pomoc, avšak s určitými obmedzeniami, ktoré vyplývajú z viacerých zákonov. Niektoré zákony nepočítajú s určitými skupinami cudzincov s ohľadom na ich pobyt (trvalý, prechodný, tolerovaný).

Treba brať ohľad aj na to, či využitie sociálnej pomoci nie je v rozpore s podmienkami zákona o pobyte cudzincov (napríklad nedostatočné finančné zabezpečenie, nezabezpečenie ubytovania, resp. povinnosť spoločného ubytovania a pod.).

Prehľad typov sociálnej pomoci pre cudzincov

Pomoc v hmotnej núdzi pre cudzincov

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem inak. Pomoc v hmotnej núdzi predstavuje: dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na nezaopatrené dieťa alebo príspevok na bývanie.

Podľa zákona majú na pomoc v hmotnej núdzi nárok všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR bez ohľadu na druh a účel pobytu. Na udelenie pobytu, ale aj počas celého jeho trvania musia však cudzinci spĺňať určité podmienky. Jednou z týchto podmienok je finančné zabezpečenie. Ak sa teda cudzinec ocitne v hmotnej núdzi polícia môže jeho povolenie na pobyt zrušiť.

Ako cudzinecká polícia zistí, že cudzinec poberá dávku v hmotnej núdzi? Tieto informácie cudzineckej polícii zasiela úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a to každé tri mesiace. Dávku v hmotnej núdzi v decembri 2019 poberalo 251 cudzincov.

Poskytnutie dávky v hmotnej núdzi s ohľadom na zákon o pobyte cudzincov

Pri podaní žiadosti o prechodný pobyt je ŠPTK povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu, resp. podnikateľskej činnosti. ŠPTK s prechodným pobytom musia spĺňať podmienky na udelenie pobytu počas celého pobytu na území SR. Nesplnenie podmienok, resp. pominutie účelu pobytu, môže mať za následok zrušenie ich pobytu.

V prípade držiteľa modrej karty je dokonca policajný útvar povinný poučiť ho, že podanie žiadosti o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi je dôvodom na zamietnutie žiadosti o obnovenie modrej karty alebo na odňatie modrej karty. Ak k poučeniu nedôjde, policajný útvar nemôže prechodný pobyt z tohto dôvodu zrušiť.

Pri podaní žiadosti o trvalý pobyt je ŠPTK povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu a túto podmienku musí spĺňať počas trvania pobytu. Zákon o pobyte cudzincov priamo uvádza, že policajný útvar jeho pobyt (trvalý pobyt na päť rokov a trvalý pobyt na neobmedzený čas) zruší (až na určité výnimky), ak požiada o pomoc v hmotnej núdzi. O dávku v hmotnej núdzi môžu bez vplyvu na zrušenie pobytu žiadať ŠPTK s dlhodobým pobytom, tolerovaným pobytom, osoby s udeleným azylom a poskytnutou doplnkovou ochranou.

Príklady situácií pri pomoci v hmotnej núdzi:

• Keďže pani Oksana má na Slovensku udelený azyl, nemusí spĺňať podmienky na udelenie pobytu. O pomoc v hmotnej núdzi môže požiadať bez obavy o zrušenie svojho pobytu zo strany cudzineckej polície. Vzhľadom na to, že dôchodok pani Oksany z Ukrajiny je nízky a iný príjem nemá, UPSVaR jej priznal dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie.
• V prípade, ak by po strate zamestnania o dávku v hmotnej núdzi požiadal Oleg, dávka v hmotnej núdzi by mu mohla byť zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny priznaná. Poberanie dávky v hmotnej núdzi by však mohlo byť dôvodom na zrušenie pobytu zo strany cudzineckej polície (okrem toho, že už neplní účel - zamestnanie, na ktorý mu bol pobyt udelený).

Kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia pre cudzincov

Kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia zabezpečuje štát poskytovaním rôznych peňažných a nepeňažných príspevkov, o ktorých rozhodujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

Nepeňažnými kompenzáciami sú preukaz ŤZP a parkovací preukaz. Peňažnými kompenzáciami sú rôzne jednorazové a opakované príspevky: peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky, na úpravu pomôcky, na opravu pomôcky, na kúpu zdvíhacieho zariadenia, na kúpu osobného motorového vozidla, na úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu, na úpravu garáže, na osobnú asistenciu, na prepravu, na kompenzáciu zvýšených výdavkov, na opatrovanie. Nárok na kompenzácie vzniká bez ohľadu na vek, výšku a dĺžku zdravotného alebo sociálneho poistenia. Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP závisí od výšky príjmu a majetku fyzickej osoby s ŤZP a spoločne posudzovaných osôb v jednej domácnosti.

Tento typ pomoci je pre cudzincov veľmi obmedzený, kompenzácie sú určené iba pre tieto skupiny cudzincov:

• občan Únie, ktorý má na území SR trvalý pobyt,
• štátny príslušník tretej krajiny, ktorého právo na kompenzáciu zaručuje medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov SR,
• ktorý je rodinný príslušník občana SR alebo občana Únie a má na území SR trvalý pobyt,
• ktorému bol udelený azyl,
• ktorému sa poskytla doplnková ochrana.

O peňažný príspevok na opatrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať aj cudzinec a to bez ohľadu na druh a účel pobytu. Samotné poberanie príspevkov na kompenzáciu ŤZP nemá vplyv na pobyt ŠPTK tak ako je to v prípade pomoci v hmotnej núdzi. Podmienky pobytu však ŠPTK musí spĺňať aj ak je uznaný za ŤZP (resp. ak je v stave, ktorý zodpovedá ŤZP), prípadne ich zaňho musí spĺňať osoba, s ktorou sa zlúčil. Inak by mu mohol byť jeho pobyt zrušený (okrem azylantov a osôb s doplnkovou ochranou).

Príklad situácie pri kompenzácii ŤZP:

• Keďže má pani Oksana udelený azyl, patrí do skupiny jedných z mála cudzincov, ktorí môžu žiadať o peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. S ohľadom na diagnózy pani Oksany jej boli priznané určité príspevky. Jej nevesta Júlia s prechodným pobytom na území SR môže požiadať o príspevok na opatrovanie Oksany. Keby mala Júlia tiež udelený trvalý pobyt, ako osoba starajúca sa o osobu s ŤZP by spadala pod systém povinného dôchodkového sociálneho poistenia, ktoré by platil štát.

Sociálne služby pre cudzincov

Podľa zákona o sociálnych službách môžu sociálne služby využívať takmer všetci cudzinci s oprávneným pobytom na území SR: občania EHP s trvalým pobytom na území SR a ich rodinní príslušníci s trvalým pobytom na území SR, ale taktiež štátni príslušníci tretích krajín s trvalým aj prechodným pobytom na území SR, vrátane osôb s udeleným azylom alebo poskytnutou doplnkovou ochranou. Zákon však nepočíta s jednou z najzraniteľnejších skupín cudzincov, a to s cudzincami s tolerovaným pobytom.

Využívanie sociálnych služieb sa väčšinou viaže na trvalý pobyt (kvôli financovaniu a konaniu vo veciach sociálnych služieb). Čo teda s cudzincami s prechodným pobytom? V ich prípade sa miestna príslušnosť pri poskytovaní sociálnych služieb upravuje podľa Správneho poriadku. Ak žiadateľ o sociálnu službu nemá na území SR trvalý pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť jeho iným pobytom podľa osobitného zákona (v tomto prípade zákona o pobyte cudzincov, t.j. keď nemá trvalý pobyt, tak prechodným pobytom podľa tohto zákona) a ak nemá taký pobyt, jeho posledným trvalým pobytom v SR. Ak nemá ani taký pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť miestom, kde sa obvykle zdržiava.

Cudzinci by mali pri potrebe využitia sociálnej služby brať do úvahy, či využitie istej sociálnej služby nie je v rozpore s podmienkami, ktoré musia splniť pri udelení pobytu, alebo počas jeho trvania (napr. účel pobytu, finančné zabezpečenie, zabezpečenie ubytovania, spoločné ubytovanie v prípade zlúčenia s rodinou a pod.). Ak by tieto podmienky neboli splnené, cudzinecká polícia môže ich pobyt zrušiť. Avšak pri zrušení pobytu musí vždy brať do úvahy, či by dôsledky zrušenia pobytu neboli neprimerané dôvodu zrušenia pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca.

Cudzinci bez obavy o to, či spĺňajú podmienky pobytu na území SR môžu byť prijímateľmi najmä ambulantných a terénnych sociálnych služieb. Ide najmä o situácie, keď cudzinec na Slovensku žije s rodinou a sociálne služby využíva osoba, ktorá sa s ním na území SR zlúčila - napr. sociálne služby na podporu rodiny s deťmi (napr. detské jasle alebo služba včasnej intervencie), domáca opatrovateľská služba, prepravná služba, denný stacionár (napr. v prípadoch, kedy ide o pobyt za účelom zlúčenia s rodinou - dieťa do 18 rokov alebo rodič odkázaný na starostlivosť) a pod. Kvôli tomu, že väčšina cudzincov musí spĺňať určité podmienky pobytu, problémom môže byť strata zamestnania a strata bývania, vážne poškodenie zdravia, domáce násilie a pod. S uvedenými životnými situáciami môže byť spojená potreba využitia pobytovej formy sociálnych služieb napr. umiestnenia cudzinca v určitom zariadení či už z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu, dovŕšenia dôchodkového veku a pod. V takýchto situáciách môže byť cudzincovi pobyt zrušený. Aj tu však musí cudzinecká polícia skúmať, či by dôsledky zrušenia pobytu neboli neprimerané dôvodu zrušenia pobytu najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca.

Príklady situácií pri sociálnych službách:

• Júlia môže umiestniť maloletú Anastaziu v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov, ktorého zriaďovateľom je mesto. Ide o sociálnu službu poskytovanú v zmysle zákona o sociálnych službách. Aj napriek tomu, že Júlia a jej maloletá dcérka Aňa majú iba prechodný pobyt, môžu byť prijímateľmi tejto sociálnej služby, ak spĺňajú ostatné podmienky na sociálnu službu. Využitie tejto sociálnej služby nemá vplyv na splnenie podmienok ich pobytu.
• Oleg sa správa voči Júlii a niekedy aj deťom násilnicky. Júlia a deti majú stále udelený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny. Júlia pozná všetky svoje povinnosti, ktoré jej z tohto pobytu vyplývajú. Jej pobyt a pobyt jej detí je závislý na Olegovi a jeho pobyte - napr. účel pobytu, finančné zabezpečenie, spoločné ubytovanie. Keď sa však násilie stupňuje, rozhodne sa vyhľadať pomoc a nakoniec súhlasí s umiestnením v zariadení núdzového bývania. Júlia nechce prísť o pobyt na území Slovenska. Obrátila sa aj na cudzineckú políciu, kde situáciu vysvetlila. Cudzinecká polícia pobyt Júlie a jej detí môže zrušiť. Keďže má prisľúbené zamestnanie, podá si na cudzineckej polícii žiadosť o prechodný pobyt za účelom zamestnania. Ten jej je udelený. Pobyt detí za účelom zlúčenia rodiny (so svojím otcom) zatiaľ zrušený nebol, Júlia podáva pre deti žiadosť o prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny (teraz s matkou). Júlia teda využila možnosť zmeniť si svoj prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny na prechodný pobyt za účelom zamestnania ešte v čase, keď je jej pobyt na Slovensku platný.

Súvisiace pojmy: Sociálna opora a sociálna podpora

Pre úplné pochopenie sociálnej pomoci je dôležité rozlíšiť ju od príbuzných pojmov ako sociálna opora a sociálna podpora, ktoré predstavujú širšie spektrum pomoci v záťažových situáciách.

Sociálna opora

SOCIÁLNA OPORA: rozumieme ňou pomoc, ktorú klientovi (jednotlivcovi, rodine, skupine či komunite) poskytujú iní aktéri - sociálni pracovníci. Môžeme ju charakterizovať vo všeobecnosti, ako aktívnu podporu a spoluúčasť pri riešení záťažovej situácie. Hlavným cieľom sociálnej opory je uľahčenie zvládania (prežívania) konkrétnej nepriaznivej situácie. Sociálna opora funguje v dvoch líniách:

1. priama podpora klienta pri riešení záťažovej situácie, alebo sociálneho problému.
2. posilnenie schopnosti zvládať záťažové situácie v budúcnosti, prostredníctvom učenia.

Druhy sociálnej opory podľa Housea:

• emocionálna (poskytovanie emócii)
• hodnotiaca (hodnotenie komunikácie)
• informačná (sprostredkovanie informácii)
• inštrumentálna (materiálna pomoc)

Podľa iných kritérii môžeme rozlíšiť individuálnu sociálnu oporu, alebo inštitucionálnu sociálnu oporu - podľa toho či je zdrojom človek alebo inštitúcia. Vo vzťahu k sociálnej opore je treba zodpovedne zvážiť nielen jej správne načasovanie, ale tiež potrebnú mieru sociálnej opory. Dosiahnuteľnou sociálnou oporou rozumieme takú formu pomoci, ktorá je ľahko dostupná v bezprostrednom okolí konkrétneho človeka a to v oficiálnej i neoficiálnej rovine.

Sociálna podpora

SOCIÁLNA PODPORA: ako v teoretickej tak i v praktickej rovine sa spája s finančnou podporou napr. dávky sociálnej pomoci, príspevky na kompenzáciu, sociálna pôžička...teda ide o finančnú ekonomickú podporu.

Štátne sociálne dávky sú príkladom finančnej podpory, hoci niektoré z nich nie sú priamo sociálna pomoc v zmysle riešenia hmotnej núdze:

• príspevok pri narodení dieťaťa
• príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa
• príspevok rodičom ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne.

tags: #scherpner #definicia #socialna #pomoc