Psychologické procesy a mentálne schémy

Psychológia je veda, ktorá študuje ľudské správanie, mentálne a telesné procesy a ich vzájomné vzťahy a interakcie. Je to vedná disciplína, ktorá sa vyvinula z filozofie ako veda o duši. Podľa Alexandra Veľkého bola psychológia náuka o duši. V poslednej tretine 19. storočia sa psychológia začala formovať ako samostatná vedná disciplína s vlastnými metódami a predmetom štúdia. Predmetom psychológie je vedecké štúdium správania a duševnej činnosti.

Psychika predstavuje súhrn duševných javov a činností počas celého ľudského života. Psychika plní v živote organizmu dôležité funkcie, ktoré jej na nižšej vývinovej úrovni umožňujú plniť biologické poslania - inštinktívne chovanie, vnímanie, učenie, na vyššej špecifickej ľudskej úrovni aj adaptáciu na životné podmienky v danom sociálnom prostredí. VEDOMIE je najvyšší stupeň vývinu psychiky, je to najvyššia, s rečou spojená funkcia mozgu, ktorá umožňuje rozpoznávanie skutočnosti, uvedomenie si okolia, aj seba. NEVEDOMIE označuje momentálne neuvedomované, ale predtým vedome prežité zážitky. Sú to tie javy, o ktorých subjekt nevie, chýba vzťah k objektu. V psychol. slovníkoch sa tento pojem vymedzuje ako - diaktivity, alebo mentálne stavy, príčiny správania, ktorých si nie sme vedomí.

Psychické javy sú javy psychickej reality, ktoré majú "vnútornú príslušnosť" k osobe, nazývanú intencionalita. Psychológia je veda o prežívaní a správaní, pričom psychiku jedinca utvárajú psychické procesy, stavy a vlastnosti. Duševné - psychické javy, teda psychické procesy a psychické stavy, ako všeobecné prejavy každého ľudského jedinca, môžeme poznávať prostredníctvom ich konkrétnych prejavov u konkrétneho človeka.

Prežívanie je vnútorné subjektívne dianie, ktoré sa pokladá za vedomie. Správanie je vonkajší výraz v určitých senzomotorických komplexoch a súhrn reakcií na určité podnety. Prežívanie je súhrnný názov pre všetky vnútorné, subjektívne psychické procesy a stavy (vnemy, predstavy, emócie, rozhodovanie, rozpamätávanie), ktoré tvoria celok. Človek si ich uvedomuje len do určitej miery, preto rozlišujeme vedomé a nevedomé prežívanie. Správanie je súbor vonkajších prejavov, ktoré sú spracovaním a vyjadrením vnútornej situácie človeka. Zahŕňa všetky činnosti, pohyby, úkony, konanie, reakcie, reč, výrazy (červenanie, plač, smiech, zmeny v dýchaní, držaní tela). Prežívanie a správanie sú prejavom osobnosti človeka s jeho individuálnymi vlastnosťami a dispozíciami vo vzájomnom pôsobení s prostredím.

Základné psychologické smery

Psychológia ako veda sa postupne vyvíjala a formovala rôzne smery, z ktorých každý má svoj vlastný prístup a metodológiu. Medzi najvýznamnejšie patria:

Štrukturalizmus

Štrukturalistický prístup sa zameriava na analýzu mentálnych štruktúr a správania. To znamená, že sa snaží skúmať a pomenovať jednotlivé zložky psychiky a vzťahy medzi nimi.

Funkcionalizmus

Na rozdiel od štrukturalizmu, funkcionalistický prístup sa sústreďuje na analýzu psychických procesov z hľadiska ich adaptívnej funkcie na prostredie. Tento smer zdôrazňuje, ako psychické procesy pomáhajú človeku prispôsobiť sa a prežiť v danom prostredí.

Psychoanalýza

Psychoanalýza, ktorej zakladateľom je Sigmund Freud, kladie dôraz na nevedomé pudové impulzy, ako sú sexuálny pud (libido) a agresívny pud. Tieto pudy sú podľa Freuda základnými hybnými silami psychického diania, ktoré sa spoločnosť snaží potláčať a ovládať.

Behaviorizmus

Behaviorizmus, ktorý vznikol v USA na začiatku 20. storočia, sa zameriava na objektívne skúmanie správania organizmu. Podľa behaviorizmu je správanie jediným skutočným predmetom psychológie, pretože je zjavné, viditeľné a nepopierateľné. Behavioristi neberú do úvahy vedomie a prežívanie, pretože tieto stavy považujú za subjektívne. Zakladateľ behaviorizmu, Watson, odmietol vedomie a genetické predpoklady a tvrdil, že zmenami vonkajších predpokladov možno vytvoriť človeka s ľubovoľným správaním. Neskôr sa vyvinul neobehaviorizmus, ktorý sa zaoberá aj problematikou vedomia.

Tvárová (Gestalt) psychológia

Tvárová psychológia, ktorá vznikla v Nemecku začiatkom 20. storočia, považuje za predmet psychológie osobnosť človeka ako celostnú jednotku. Predstavitelia tohto smeru tvrdia, že celok a časti sa navzájom podmieňujú, ale celok vždy dominuje nad časťami. Celý psychický život človeka treba chápať ako proces vytvárania nových celkov.

Humanistická psychológia

Humanistická psychológia, ktorá vznikla v USA v 50. rokoch 20. storočia, kladie dôraz na špecificky ľudské motívy a vlastnosti, ktorými sa človek líši od ostatných živočíchov. Tento smer zdôrazňuje rozvíjanie ľudského potenciálu. Zaoberá sa problematikou ľudského bytia, jeho zmyslom, svedomím, zodpovednosťou a pod. ide mu o pochopenie ľudskej existencie čeliacej smrti. Predpokladá u človeka možnosť slobodnej voľby a tým pádom zdôrazňuje osobnú zodpovednosť človeka za svoje rozhodnutia.

Kognitívna psychológia

Kognitívna psychológia, ktorá vznikla koncom 50. a začiatkom 60. rokov v USA, skúma spôsoby, ktorými si človek utvára mentálne reprezentácie okolitého sveta a ich funkcie v riadení prežívania a správania. Táto oblasť sa venuje skúmaniu procesov učenia, ukladania minulých zážitkov v pamäti, plánovania budúcnosti, uvažovania atď. Za predmet štúdia psychológie považujú mentálne, predovšetkým poznávacie procesy. Táto psychológia chápe ľudskú psychiku ako systém spracovávania informácii. Skúma spôsoby, akými si utvárame mentálne reprezentácie okolitého sveta, reflektujeme svoje vlastné prežívanie a psychické dianie.

Klasifikácia psychických javov

Psychické javy možno rozdeliť na psychické procesy, stavy a vlastnosti.

Psychické procesy

Sú dynamické javy, ktoré prebiehajú v čase a zahŕňajú poznávacie procesy (vnímanie, pamäť, myslenie, pozornosť, fantázia), citové procesy (emócie, city) a vôľové procesy (motivácia, rozhodovanie, konanie). Procesy vedú ku vzniku psychických obsahov. Napríklad predstavovanie je proces, ktorý vedie ku vzniku predstáv, myslenie ku vzniku myšlienok, atď. k psychickým obsahom patria: vnemy, predstavy, sny, spomienky, vedomosti, priania, myšlienky, .. Tieto sa nachádzajú vo vedomí a v pamäti, takže si ich môžeme vybaviť.

Psychické stavy

Sú relatívne stabilné a dlhšie trvajúce prejavy psychiky, ktoré ovplyvňujú prežívanie a správanie človeka (nálada, emócie, aktivácia). Ich existenciu dokazuje introspekcia. Ľudia dokážu rozlíšiť, či sa nachádzajú v dobrom, alebo v zlom psychickom stave.

Psychické vlastnosti

Sú trvalé charakteristiky osobnosti, ktoré ovplyvňujú správanie a prežívanie človeka (temperament, charakter, schopnosti). Psychické vlastnosti, respektíve - určité rysy, charakteristiky, ktoré sú relatívne stále - tvoria osobnosť človeka.

Priebeh psychických procesov človeka závisí v podstate: od vonkajších podnetov, ktoré na neho pôsobia, od rôznych psychologicko-fyziologických stavov ( najmä stavov aktivácie), od individuálnych psychických vlastností. Psychické procesy sú aktuálnou činnosťou človeka a psychické vlastnosti sú ich charakteristikou. Psychické procesy a psychické vlastnosti navzájom dialekticky súvisia - navzájom sa podmieňujú, ovplyvňujú, formujú. Psychické vlastnosti sa prejavujú pri rôznych psychických procesoch a zároveň sa tieto psychické vlastnosti počas psychických procesov utvárajú, formujú a rozvíjajú.

Stupne vedomia

Stupne vedomia reprezentujú stav nervovej sústavy (mozgu) a majú rôzne úrovne, od afektu a jeho prežívania až po úplnú stratu vedomia (kómu).

• Afekt: Predstavuje afekt a jeho prežívanie, ktorým je vedomie vyplnené.
• Hypnagogické stavy: Charakteristická je nedostatočná sústredenosť vnímania a pozornosti, dochádza v ňom k produkovaniu voľných myšlienkových asociácií a obvykle aj k poklesu uvedomovania si podnetov z vonkajšieho sveta.
• Denné snenie: Typické preň je denné snenie - vedomie je skoncentrované na priebeh vlastných myšlienok, predstáv, fantázie, pričom sú podnety z vonkajšieho prostredia len slabo uvedomené.
• Spánok: Dochádza k takmer úplnému obmedzeniu uvedomovania seba samého, či dejov z blízkeho okolia napr. v spánku.
• Hypnóza: Sugestívny stav zúženého bdelého vedomia podobného spánku. Zahŕňa 3 stupne: Somnolencia, Hypotaxia, Somnambulizmus.
• Zastreté vedomie/mrákotný stav/: Prejavuje sa ako zastretie mysle - postihnutý koná inak, ako to zodpovedá jeho osobnosti, amnézia - strata pamäti, zabudnutie.
• Rozšírené vedomie: Spojené s transpersonálnymi zážitkami, subjekt prežíva akési odpútanie.
• Kóma: Úplná strata vedomia, slabosť až vymiznutie motorických reakcií na vonkajšie podnety.

Vedecká metóda v psychológii

Vedecká metóda je súbor princípov, spôsobov a prostriedkov na získanie vedeckých poznatkov. Je to určitý, s prísnymi pravidlami vymedzený postup, ktorého teória sa označuje ako metodológia.

Štandardné metódy

Štandardné metódy v psychológii zahŕňajú:

• Metóda introspekcie (sebapozorovanie)
• Pozorovanie (extrospekcia)
• Experimentálna metóda
• Exploratívne metódy (anamnéza, interview, dotazník)
• Projektívne techniky (Roschachova metóda, tematicko-apercepčný test)
• Psychologický test
• Analýza dokumentov a produktov činnosti

Charakteristika psychologických metód

• Pozorovanie: Organizované, cieľavedomé vnímanie. Využíva sa pri zisťovaní a podrobnom zaznamenávaní vonkajších prejavov správania sa človeka v prirodzených alebo upravených podmienkach (pohybové, verbálne správanie a pod.).
• Introspekcia: Pozorovanie seba samého, faktov vlastného vnútorného života zmyslového, afektívneho, racionálneho, vôľového a to vyškolenou alebo nevyškolenou osobou (náhodné alebo systematické).
• Experiment: Vedecká metóda, ktorá usporiadaním a kontrolou procedúr umožňuje určovať príčiny javov (určuje vzťahy medzi príčinou a následkom, testuje pravdivosť vytýčenej hypotézy).
• Psychologický test: Testy inteligencie, osobnosti, psychodiagnostické, tvorivosti; štandardizovaná diagnostická pomôcka s presne určenými podmienkami aplikácie, hodnotenia a interpretácie s cieľom merania individuálnych rozdielov a zvláštností.
• Dotazník: Najčastejšia metóda. Základ tvoria štandardizované otázky, na ktoré respondenti odpovedajú nútenou voľbou (áno-nie); otvorených otázok - respondent odpovedá voľne. Metóda určená pre zber údajov od väčšieho počtu respondentov.
• Rozhovor: Psychológ pomocou dobre premyslených, pripravených a konkrétne zacielených otázok získava údaje, ktoré sú podkladom pre utvorenie si obrazu o povahe človeka, o jeho postojoch, záujmoch, citových stavoch. Môže byť: diagnostický (výskumný), individuálny, štandardizovaný, skupinový.
• Analýza dokumentov a produktov činnosti: Rozbor denníkov, výtvarného diela.

Poznávacie procesy

Pociťovanie je základný poznávací proces, ktorý poskytuje informácie o vlastnostiach predmetov a javov a o zmenách v organizme prostredníctvom pocitov. Pocit je bezprostredný odraz jednotlivej vlastnosti predmetov a javov, ktorý pôsobí na zmyslové orgány (receptory) človeka. Pocit vzniká v dôsledku pôsobenia fyzikálnej alebo chemickej energie (v podobe podnetu) na receptor, v ktorom dochádza k transformácii tejto energie na fyziologický proces tým, že vznikne vzruch. Vzruch sa v podobe impulzov šíri po dostredivom nervovom vlákne do príslušného centra, kde vyvoláva jav psychický → pocit (podnet musí mať určitú intenzitu).

Analyzátor je anatomicko-fyziologické zariadenie, ktoré sa skladá z: zmyslový orgán, dostredivý nerv, príslušné centrum v mozgu. Je to samo regulujúci a hierarchický ustrojený systém, dynamiku nervových procesov rozvíjajúcich sa v analyzátore určuje ráz vonkajšieho pôsobenia.

Vnímanie

Vnímanie vzniká spojením viacerých pocitov a je bezprostredným odrazom predmetov, vecí a javov ako celkov vo vedomí človeka. Vnímanie je poznávací proces, ktorý nielen prijíma informácie, ale ich aj spracováva. Zabezpečuje bezprostredný kontakt človeka s prostredím a je jedným zo základných psychických regulátorov. Proces vnímania sa uskutočňuje v 2 fázach: tvorí zmyslové vnímanie a kognitívne vnímanie.

Druhy vnemov:

• Zrakové vnímanie
• Sluchové vnímanie
• Čuchové vnímanie
• Chuťové vnímanie
• Hmatové vnímanie
• Vnímanie polohy a rovnováhy
• Vnímanie tvaru a veľkosti predmetov
• Vnímanie priestoru a vzdialenosti
• Vnímanie času
• Orgánové vnímanie
• Vnímanie bolesti
• Vnímanie osôb

Adaptácia je zmena citlivosti, ktorá vzniká v dôsledku prispôsobenia sa zmyslového orgánu podnetom, ktoré naň pôsobia. Uskutočňuje sa v smere zvyšovania citlivosti ako aj v smere znižovania citlivosti. Hranice adaptácie sa subjektívne určujú pocitmi bolesti.

Poruchy vnímania môžu zahŕňať rôzne oblasti, pretože na vnímaní sa podieľa celá zmyslová percepcia, nervové dráhy, centrálna nervová sústava, aj emocionálno-citové stavy.

• Ilúzia: Vnem je síce vyvolaný odrazom skutočného podnetu, ale tento odraz je skreslený.
• Halucinácie: Sú to klamné vnemy vznikajúce nezávislé na vonkajšom podnete. O ich reálnosti je subjekt presvedčený.

Predstavy

Predstavy sú obrazy predmetov, vecí, javov, ktoré človek v danom momente nevníma. Predstava je reprodukovaný obraz predmetu založený na minulej skúsenosti. Môžu byť jedinečné, všeobecné, zrakové, sluchové, pohybové. Predstavy sa vyznačujú názornosťou a vzťahujú sa na minulosť, zatiaľ čo vnímanie sa vzťahuje len na prítomnosť. Predstavy majú centrálny pôvod (vznikajú v mozgu), zatiaľ čo vnemy majú periférny pôvod (vznikajú v dôsledku receptorov).

Fantázia

Fantázia je vytváranie predstáv o nepoznanom. Vo vedomí človeka vznikajú obrazy predmetov a javov, ktoré predtým neboli obsahom jeho psychického života. Fantázia môže byť neúmyselná (obrazotvornosť bez osobitého zamerania) alebo úmyselná (vzniká zo snahy vytvoriť niečo určité).

Pamäť

Pamäť je základná vlastnosť živých organizmov, ktorá umožňuje uchovanie minulej skúsenosti. Je to psychická schopnosť, ktorá umožňuje vybaviť si minulé prežívanie a správanie. Základom pamäte je pamäťová stopa. Pamäť chápeme ako schopnosť reprodukovať určité obsahy, uchovanie minulej skúsenosti, ktorá intervenuje v súčasnom aktuálnom prežívaní a správaní, a ako kognitívny, poznávací proces kodovania, skladania a vybavovania informácií.

Druhy pamäti:

• Mechanická pamäť
• Logická pamäť
• Krátkodobá (pracovná) pamäť
• Dlhodobá pamäť
• Explicitná (deklaratívna) pamäť
• Implicitná (nedeklaratívna) pamäť
• Staropamäť
• Novopamäť
• Mimovoľná (neumyselná) pamäť
• Úmyselná (zámerná) pamäť

Fázy pamäti:

• Vštepenie (zapamätávanie): Je proces, v ktorom prebieha upevňovanie nových informácií tým, že sa spája s informáciami už predtým nadobudnutými.
• Uchovanie: Hovorí o tom, koľko a na aký dlhý čas sme si schopní v pamäti podržať.
• Vybavovanie: Je proces, pri ktorom sa informácie uložené v pamäti sprístupňujú a používajú.

Myslenie

Myslenie je proces spracovania informácií, ktorý umožňuje človeku riešiť problémy, rozhodovať sa a vytvárať nové poznatky. Myslenie je odrazom všeobecných a podstatných vlastností, predmetov a javov. Človek je schopný poznávať podstatné veci, nielen bezprostredne, ale aj sprostredkovane. Je viazané na reč. Podstatou procesu myslenia je vykonávanie myšlienkových operácii.

Základné formy myslenia:

• Pojem: Odráža všeobecné a zároveň podstatné vlastnosti predmetov a javov.
• Súd: Vyjadruje vzťah medzi dvomi pojmami.
• Úsudok: Z jedného, alebo z viacerých súdov vytvorí nový súd.

Druhy myslenia:

• Konkrétne myslenie
• Abstraktné myslenie
• Konvergentné myslenie
• Divergentné myslenie

Vlastnosti myslenia:

• Hĺbka myslenia
• Šírka
• Presnosť
• Pružnosť
• Kritickosť

Pozornosť

Pozornosť je stav psychi... Pozornosť je psychický stav človeka, ktorá sa prejavuje zameraní a v sústredenosti vedomia na určité predmety a javy. Predmetom pozornosti môžu byť vonkajšie situácie (obraz, prednáška učiteľa...), ako aj podnety z vlastného organizmu napr. bolesť, hlad. Sústredenosť pozornosti rozumieme stupeň aktivity našej psychickej činnosti, to je človek sa momentálne zameriava len na jeden problém a nerozptyľuje sa ostatnými podnetmi. Sústredenosť označujeme aj pojmom intenzita pozornosti. Funkciou pozornosti je „vypúšťať“ do vedomia obmedzený počet informácií, a tak ho chrániť pred veľkým množstvom podnetov.

Základné druhy pozornosti:

• Mimovoľná (neúmyselná)
• Zámerná (úmyselná)

tags: #schema #mentalne #psychologicke #procesy