Zodpovednosť za priestupok a jej zánik upravuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa § 20 ods. 1 tohto zákona je potrebné, aby bol páchateľ za priestupok potrestaný v lehote dvoch rokov od jeho spáchania. V zmysle rozhodovacej praxe súdov je kľúčové, aby do uplynutia tejto dvojročnej lehoty bolo konanie o priestupku právoplatne ukončené.
Definícia a druhy priestupkov
Podľa § 2 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone. Nejde pritom o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Použitie spojky „alebo“ a „a“ jednoznačne znamená, že ohrozenie alebo porušenie záujmu spoločnosti je imanentnou súčasťou priestupku, je jeho materiálnym aspektom. Naopak, výslovné označenie za priestupok či už v zákone o priestupkoch alebo inom zákone, je formálnou náležitosťou priestupku. V tejto súvislosti je potrebné akcentovať, že formálnym prameňom priestupku môže byť len zákon, nie akýkoľvek všeobecne záväzný prameň práva. Môže ísť napríklad o definíciu maximálnych povolených rýchlostí v zákone o cestnej premávke.
Zákon o priestupkoch nezakotvuje definíciu hromadného, pokračovacieho alebo trváceho priestupku, preto je potrebné vychádzať z analógie z Trestného zákona.
Trváci priestupok
Znakom trváceho priestupku je konanie páchateľa spočívajúce vo vyvolaní a následnom udržiavaní protiprávneho stavu. Je charakteristický i tým, že na dobu jeho páchania sa hľadí ako na jeden skutok, a teda jeden priestupok, resp. správny delikt, a to až do okamihu ukončenia protiprávneho stavu. Zákon, ak vychádzame z analógie legis, sankcionuje u trváceho priestupku práve udržiavanie protiprávneho stavu.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Asan/17/2019 zo dňa 10. marca 2021 uvádza, že v prípade, ak stavebný úrad obce na základe štátneho stavebného dohľadu zistí, že stavebník začal stavbu bez stavebného povolenia, dopustí sa stavebného priestupku a v takomto prípade ide o trváci správny delikt. Stavebný priestupok trváceho charakteru trvá až do ukončenia protiprávneho konania. Ak sa takýto trváci priestupok prejednáva z úradnej povinnosti a vytvorený protiprávny stav nebol doteraz ukončený, začína plynúť dvojročná prekluzívna lehota na prejednanie trváceho priestupku (§ 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.) od doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania.
Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 5 As 21/2007 zo dňa 27.06.2007 definuje trváci priestupok ako také konanie, ktorým páchateľ vyvolá stav, ktorý následne udržuje, prípadne, ktorým udržuje protiprávny stav, hoci ho nevyvolal. Toto konanie tvorí jeden skutok až do okamihu ukončenia deliktného konania, teda až do okamihu odstránenia protiprávneho stavu. Lehota pre zahájenie konania o priestupku (srov. § 20 zákona č. 372/1990 Zb.) v prípade trváceho priestupku začína plynúť od doručenia oznámenia o začatí priestupkového konania.
Pokračovacie a hromadné priestupky
Pri priestupkoch pokračovacích a hromadných je podstatný časový okamih, v ktorom došlo k dokonaniu posledného čiastkového útoku namiereného na zákonom chránené záujmy. Analógiu z trestnoprávnej úpravy je možné použiť aj pri určení začiatku plynutia prekluzívnej lehoty pri trvácom priestupku. Zákon o priestupkoch výslovne neupravuje moment, kedy je ukončený skutok pri pokračujúcom priestupku. Preto je nutné pri posudzovaní danej otázky vyjsť z analogickej aplikácie § 12 ods. 11 trestného poriadku, podľa ktorého ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto úkonu ako nový skutok.
Proces prejednávania priestupkov
Objasňovaním priestupkov sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu. Objasňovanie priestupku musí byť skončené spravidla do mesiaca, avšak orgán môže aj po tejto lehote priestupok prejednať. Konanie začína na základe oznámenia, návrhu alebo z úradnej povinnosti. Podkladmi sú napríklad správa o výsledku objasňovania, oznámenie štátneho orgánu, obce atď. Konanie začne najneskôr do 30 dní. Pri návrhových priestupkoch možno podať návrh do 3 mesiacov odo dňa, kedy sa navrhovateľ o priestupku dozvedel.
Miestna príslušnosť a súčinnosť
Miestna príslušnosť správneho orgánu je daná miestom, kde k spáchaniu priestupku došlo. Príslušný môže byť aj správny orgán v inom mieste, než je miesto spáchania, a to v mieste, kde sa obvinený zdržiava alebo pracuje. Štátne orgány a organizácie majú povinnosť poskytovať správnym orgánom prejednávajúcim priestupok súčinnosť. Občan má povinnosť podať správnym orgánom nevyhnutné vysvetlenie na preverenie došlého oznámenia o priestupku. Znalci, svedkovia a pod. sú taktiež povinní poskytnúť súčinnosť.
Druhy konaní
Blokové konanie
V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 1000 Sk (ak inak nestanovuje zákon, napr. pri priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) v prípade, ak je spoľahlivo zistený priestupok, nestačí dohováranie a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Poverené osoby sú povinné preukázať, že sú poverené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní. Bloky vydáva Ministerstvo financií SR a pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu. Ak páchateľ nemôže pokutu zaplatiť na mieste, vydá sa mu poštová poukážka na zaplatenie pokuty v stanovenej lehote.
Rozkazné konanie
Rozkazné konanie je možné uskutočniť vtedy, keď je nepochybne preukázané, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a vec nebola vybavená v blokovom konaní. V tomto prípade môže správny orgán bez ďalšieho konania vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok (§ 13 ods. 2 zákona o priestupkoch).
Odklad veci a zmier
Správny orgán odloží vec, ak nie je možné reálne zistiť páchateľa alebo ho sankcionovať. Zmier v priestupkovom konaní možno dosiahnuť iba v navrhovacích konaniach.
Sankcie a ich zmeny
Vláda SR schválila v stredu 25. marca 2026 návrh novely zákona o priestupkoch z dielne Ministerstva vnútra SR, ktorý zvyšuje pokuty za niektoré priestupky a rozširuje okruh sankcií o menšie obecné práce. Nový typ postihu umožní zohľadňovať individuálne možnosti páchateľov, čo zvýši spravodlivosť a účinnosť sankcie. Často sa totiž vyskytujú prípady, kedy pokuty nie je možné vymôcť, prípadne peňažná pokuta nie je dostatočným odstrašujúcim prostriedkom.
Menšie obecné práce
Správny orgán bude môcť uložiť páchateľovi vykonať menšie obecné práce v rozsahu od 20 do 150 hodín, v prípade mladistvých od 10 do 78 hodín; podmienkou bude súhlas príslušnej obce. Pôjde o prácu v prospech obce so zameraním na zlepšovanie životného prostredia, starostlivosť o kultúrne dedičstvo, podporu vzdelávania, poskytovanie sociálnych služieb či rozvoj komunitnej činnosti.
Navýšenie pokút
Novela zákona prináša tiež navýšenie pokút za spáchanie niektorých priestupkov. Dôvodom je, že súčasná výška pokút dostatočne neodrádza od páchania priestupkov a ani nie je dostatočným postihom. Pri niektorých priestupkoch sa dokonca výška pokút nemenila od prijatia zákona v roku 1990, pričom aktuálna sadzba nezohľadňuje vývoj inflácie. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júla 2026.
Disparita vo výške pokút
Autor Bc. Dušan Rybovič vo svojom článku tiež kriticky poukazuje na disparitu vo výške pokút za dopravné a iné priestupky udeľované podľa tzv. sadzobníka pokút. Prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti automaticky znamená porušenie formálnej časti definície priestupku, ale ešte nemusí znamenať porušenie či ohrozenie verejného záujmu spoločnosti, a teda skutočnosť, že skutok je priestupkom. To, že nejde o fikciu, potvrdzuje aj rozhodnutie českého Nejvyššího správního soudu, v ktorom rozhodnutí súd riešil otázku prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti a uviedol, že: „Zákon o přestupcích ani jiný právní předpis nestanoví přesnou hranici rychlosti jízdy motorovým vozidlem, jejíž překročení způsobí naplnění materiálního znaku přestupku. Správní orgány jsou povinny zkoumat vždy, když rozhodují, zda určité jednání je přestupkem či nikoliv, také otázku, jestli došlo k naplnění obou znaků přestupku, t.j. znaku formálního i znaku materiálního.”
Vzhľadom na rovnakú definíciu pojmu priestupok v českom aj slovenskom zákone, nie je dôvod na odlišný výklad a orgán prejednávajúci priestupok u nás by mal aktívne skúmať, či napríklad prekročenie rýchlosti napĺňa materiálny znak priestupku. Preto je dôležité, aby náležite zistil a posudzoval, kde, kedy, za akých okolností došlo k spáchaniu priestupku, prípadnú blízkosť obytných budov, škôl, prítomnosť chodcov či stav a povrch vozovky, ale aj iných relevantných okolností. Je preto vhodné položiť si otázku, či dokáže správny orgán z jednej fotografie, alebo z krátkeho videozáznamu náležite zistiť vyššie uvedené okolnosti a posúdiť, či došlo k naplneniu materiálneho znaku priestupku?
Objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla
Objektívna zodpovednosť v doprave nie je v slovenskom práve neznámym pojmom. Ustanovenia o objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovateľom vozidla upravujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. V prípade, že je niekomu prevádzkou motorového vozidla spôsobená škoda, objektívne za ňu zodpovedá prevádzkovateľ vozidla.
Prevádzkovateľom sa zvyčajne rozumie majiteľ vozidla, ale v zásade pôjde o osobu, ktorá má právnu a faktickú možnosť disponovania s vozidlom. Ak by namiesto prevádzkovateľa protiprávne použila vozidlo iná osoba a spôsobila by škodu, prevádzkovateľ vozidla by zodpovedal za škodu spoločne s ňou, ak by jej takéto použitie vozidla umožnil svojou nedbanlivosťou. Cieľom tejto úpravy je snaha zabrániť vzniku škody pro futuro, a ak už vznikla škoda, tak túto škodu odstrániť a nahradiť, pričom cieľom náhrady škody rozhodne nie je potrestanie vinníka. Naopak, verejné právo sa so svojimi ustanoveniami snaží zabrániť konaniam, ktoré svojou podstatou ohrozujú právom chránené záujmy spoločnosti, a to bez ohľadu na to, či došlo ku vzniku reálnej škody. Cieľom a zmyslom je teda odhalenie páchateľa takéhoto konania, jeho potrestanie a eventuálne odstrašenie, pričom výška a spôsob sankcionovania je závislý od závažnosti takéhoto konania.
V prípade, že by z videozáznamu alebo fotografie nebolo možné jednoznačne určiť vodiča vozidla, resp. priestupcu a prevádzkovateľ alebo iná osoba predvolaná na podanie vysvetlenia k priestupku by využila právo nevypovedať proti sebe alebo osobe blízkej, je veľmi pravdepodobné, že by sa orgán prejednávajúci priestupok dostal do dôkaznej núdze a musel by konanie o priestupku zastaviť. Je preto viac ako zrejmé, že práve toto bolo dôvodom, prečo zákonodarca začal konať.
Zrušenie inštitútu osoby blízkej vo vzťahu k priestupkom
Zákonodarca odstránil z priestupkového konania podstatný a závažný inštitút, akým nepochybne je zákaz nútenia k inkriminácii seba alebo osôb blízkych v konaní o priestupku. Pôvodné znenie ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o priestupkoch umožňovalo odoprieť podanie vysvetlenia, ak by to hrozilo postihom za priestupok alebo trestný čin im alebo osobám blízkym. Novelizované znenie § 56 ods. 2 zákona o priestupkoch však už znie takto: „Každý je povinný podať orgánom oprávneným objasňovať priestupky nevyhnutné vysvetlenia na preverenie došlého oznámenia o priestupku (§ 67 ods. 2); podanie vysvetlenia je oprávnený odoprieť, ak by jemu alebo blízkej osobe spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania.”
V prípade, že osoba odmietne podať vysvetlenie ku priestupku, či už voči sebe alebo osobe blízkej, správny orgán už môže uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 165 eur opakovane. Flagrantne tak dochádza k popretiu právnej zásady nemo tenetur se ipsum accusare, teda, že nikto nie je povinný svedčiť proti sebe. Aj keď sa dá argumentovať, že zásada je platná len pre trestné konanie, štrasburská judikatúra potvrdzuje trestnoprávny charakter priestupkov, a teda ochranu podľa čl. 6, 7 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 2 až 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru.
Navyše, podľa § 58 ods. 3 zákona o priestupkoch, priestupky objasňujú najmä orgány Vojenskej a obecnej polície, orgány Policajného zboru, alebo orgány Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Na základe osobitného zákona však vo vzťahu k osobe, od ktorej takéto orgány vyžadujú vysvetlenie, zostáva inštitút osoby blízkej vo vzťahu k priestupku zachovaný. Nastáva teda paradoxná situácia, kedy na jednej strane občan podľa zákona o priestupkoch síce je povinný poskytnúť súčinnosť voči sebe aj osobe blízkej, avšak uvedené orgány, ktoré objasňujú a prejednávajú drvivú väčšinu priestupkov nie sú oprávnené takúto súčinnosť požadovať, resp. občan ju môže odmietnuť.
tags: #sankcie #pri #postihnuti #prestupkov