Ekonomika Ruska čelí bezprecedentnej dlhovej kríze, avšak Moskva sa snaží brániť svoju pozíciu spoľahlivého dlžníka. Súčasná situácia s platbami za plyn v rubľoch ukazuje na snahu Ruska obísť západnú platobnú infraštruktúru. Tento mechanizmus, ktorý sa bude používať aj pri uhrádzaní zahraničných dlhopisov, si vyžaduje, aby si držitelia dlhopisov otvorili účty v cudzej mene a rubľoch v ruskej banke.
Spojené štáty už minulý týždeň posunuli Rusko bližšie k platobnej neschopnosti tým, že nepredĺžili výnimku, ktorá umožňovala Rusku uhrádzať splátky štátnych dlhopisov americkým investorom. Washington sa týmto krokom snaží zvýšiť tlak na Moskvu po invázii ruskej armády na Ukrajinu.
Minister financií Anton Siluanov pre Vedomosti uviedol, že Rusko bude splácať svoj zahraničný dlh v rubľoch. „Ako sa to deje pri platbe za plyn v rubľoch: pripíšeme si cudziu menu, tá sa v mene (odberateľa plynu) vymieňa za ruble a takto prebieha platba. Mechanizmus uhrádzania eurobondov bude fungovať rovnakým spôsobom, len opačným smerom,“ citovali Vedomosti Siluanova.
Platby sa budú uskutočňovať cez ruský národný zúčtovací depozitár. Ruský prezident Vladimir Putin nariadil, aby štáty, ktoré označil za „nepriateľské“, platili za plyn v rubľoch, inak im zastavia dodávky. Kupujúci sú povinní vložiť eurá alebo doláre na účet v ruskej banke, ktorá potom hotovosť prevedie na ruble.
Rusko prechádza na platby za plyn v rubľoch aj v prípade Turecka, ktoré sa nepripojilo k sankciám a má úzke vzťahy s Kremľom. Podobne začne Čína platiť za ruský plyn v rubľoch a jüanoch namiesto v eurách a amerických dolároch, čo oznámil ruský energetický gigant Gazprom. Moskva sa po uvalení bezprecedentných sankcií Západu za jej vojnu na Ukrajine usiluje o užšie vzťahy s Pekingom.
Napriek tomu niektoré európske krajiny pristúpili na ruskú požiadavku. Slovensko bude platiť za plyn aj v rubľoch, povedal Sulík. Podobne Maďarsko upraví kontrakt o ruskom plyne, aby splnilo požiadavku platby v rubľoch, čím si chce zabezpečiť energetické zásoby. Otvorenie rubľového účtu je však podľa EÚ porušenie sankcií proti Rusku.
Vplyv devalvácie rubľa na každodenný život Rusov
Pani Oľga, päťdesiatročná Moskovčanka, hovorí o každodennom živote v Rusku: „Práve nakupujem v potravinách. Ceny sa až tak nezmenili, to by nebol ten najväčší problém. Pár rubľov hore, na to sme si už zvykli. Takže pre nás, ktorí žijeme od výplaty k výplate, zostáva zatiaľ všetko po starom.“ Keď sa jej pýtame, či jej v súvislosti s devalváciou rubľa zvýšili plat, rozosmeje sa: „To predsa nemôžeš myslieť vážne! Nikomu plat nezvýšili a nikto o zvýšenie ani nežiada. Naopak, každý je ticho a bojí sa, či z roboty nevyhodia aj jeho.“
Firmy v posledných týždňoch znižujú stavy zamestnancov, aby ušetrili, a nikto si nemôže byť istý svojím miestom. Spomenie susedu, ktorá desať rokov pracovala pre zahraničnú firmu so zastúpením v Rusku. Hoci je matka samoživiteľka, skončila na ulici a bez perspektívy, že by si čoskoro našla inú prácu.
Najväčšie obavy majú tí, ktorým zostali nejaké úspory. S pádom rubľa oproti euru a doláru sa im za jediný mesiac znížili až o polovicu, za predpokladu, že by si ich chceli vymeniť za devízy, čo sa stále dá. Banky s výmenou problémy nerobia. Aj úver si možno vziať, ale úroky narástli až na tridsať percent, čiže viac než o sto percent.
V snahe ochrániť svoje úspory Rusi nakupujú tovary dlhodobej spotreby. „Niektorí kupujú autá, aj dve naraz. Iní domáce spotrebiče - chladničky, televízory, práčky, aj do zásoby. Dve či tri naraz. Tí ešte bohatší skupujú nehnuteľnosti. Radšej mať peniaze uložené v pozemku ako na účte,“ dodáva Oľga.
After sanctions and refusing ruble-payments - How to deal with a Russian cut-off? | DW News
Zdražené cestovanie a ceny benzínu
Kým benzín vo svete lacnie, v Rusku jeho cena závratne stúpa. Ešte vlani v lete bola oproti tej našej približne polovičná, ale už to neplatí. Ceny benzínu ovplyvnili aj výmenné kurzy, rovnako ako cestovanie do zahraničia. „Syn sa pred pár dňami vrátil z Karibiku, ale zájazd zaplatil už pred pár mesiacmi. Keby si ho mal kúpiť teraz, nemal by naň,“ hovorí Oľga. Oľga sa chystala na Slovensko, ale „teraz sa nám to asi nepodarí, letenky veľmi zdraželi.“ Podľa štatistík prišlo v lyžiarskej sezóne na Slovensko o polovicu menej Rusov než predvlani. Keď jej položíme provokatívnu otázku, či si do košíka vložila aj niečo zo „zakázaného tovaru“, nezasmeje sa. „O to už vôbec nejde. Pravdupovediac, mám strach.“
Opakujúca sa história: Pád rubľa a jeho dopady
Nie je to prvý raz, čo sa ruská mena zosypala. Tatiana Ivanovová, novinárka na voľnej nohe, spomína na jar roku 1992: „Koniec roka 1991 bol to najhoršie, čo som v živote zažila a zažila som toho už dosť. Nebolo nič, zatvárali obchody, nebolo čo predávať. Pred zatvorenými dverami stáli rady. Päťhodinové, šesťhodinové, celú noc. Vnútorný trh sa zrútil. Všetci, ja takisto, sme si robili zásoby. Nuž a keď Jeľcin povedal, že bude liberalizácia cien, masy vybielili aj tie obchody, kde ešte niečo zostalo.“
V tom čase každý kupoval všetko, len aby neprišiel o peniaze. Ani súčasné nákupy dvoch či troch chladničiek nie sú žiadna novinka. V jednej moskovskej garáži dodnes stoja dva motory na moskvič, ktoré v tom čase kúpil jeden dôchodca, aby neprišiel o celoživotné úspory.
V roku 1995 bola Moskva drahšia než Paríž. Barbie vo svadobných šatách stála 286-tisíc rubľov, čo bolo v prepočte 66,5 dolára, teda dva starobné dôchodky alebo jeden plat lekára.
Potom prišiel rok 1998, keď sa situácia opäť zhoršila. V Ulan-Ude, meste pod Bajkalom, bol problém s výmenou dolárov na ruble. Na dverách banky, pred ktorou sa vinul nekonečný rad ľudí, bolo načmárané: „Rubljej net!“
V polovici decembra bol výmenný kurz eura vyše deväťdesiat rubľov, cez Vianoce, keď sa rubeľ trochu posilnil, 66,88 rubľa. Dolár menili za sedemdesiat až osemdesiat rubľov. Rubeľ padal najrýchlejšie od finančnej krízy v Rusku v roku 1998. Od začiatku vlaňajšieho roku stratil ruský rubeľ viac než polovicu z hodnoty a jeho pád zráža nadol ceny ruských akcií a dlhopisov.
Dôchodky a humanitárna pomoc v Mariupole
V okupovanom ukrajinskom meste Mariupol začali Rusi vyplácať ľuďom dôchodky v rubľoch a len v hotovosti. Podľa serveru Ukrajinska pravda o tom informoval poradca mariupolského starostu Petro Andrjuščenko. Čakanie na dôchodok označil za „peklo", keďže obyvatelia si museli vystáť dlhý rad na priamom slnku.
„Okupanti začali v Mariupole vyplácať dôchodky. Podľa ich údajov je registrovaných asi 47-tisíc dôchodcov, ale podľa informácií z našich zdrojov sa ďalších 10-tísic obyvateľov neprihlásilo," uviedol Andrjuščenko. Poradca starostu už dávnejšie z mesta utiekol, informácie má teda len sprostredkované.
Výška dôchodkov v prepočte na ukrajinskú menu podľa Andrjuščenka predstavuje 2 600 hrivien (takmer 83 eur). Dôchodky sa vydávajú v hotovosti. Rusi priviezli peniaze do mesta v nepriestrelných automobiloch.
„Výplata dôchodkov sa premenila na ďalšie peklo a výsmech," povedal Andrjuščenko podľa serveru Ukrajinská pravda. „Sú tam dlhé rady, potyčky a škandály kvôli teplu a pre nulovú organizáciu," opísal vo vysielaní televízie CNN.
Obyvatelia Mariupolu sa pre nedostatok jedla „doslova bijú" o humanitárnu pomoc. Ľudia sa musia dva alebo tri dni s predstihom zapísať do poradovníka, to im však nezaručuje úspech.
Klesajúce príjmy a rastúca chudoba v Rusku
Klesajúce príjmy donútili Rusov míňať viac než polovicu zo svojich príjmov. Platí, že čím je krajina chudobnejšia, podiel výdavkov na potraviny sa zvyšuje. Len pre porovnanie - Nemci vynakladajú na potraviny približne desatinu svojich príjmov, Francúzi 13 percent a Slováci 17 percent. V prípade Rusov podiel 50,1 percenta predstavuje extrém, ktorý súvisí s akútnymi problémami, ktorým čelí krajina Vladimira Putina.
Dáta zverejnila štúdia kremeľského výskumného ústavu RANChiGS, ktorý upozornil, že podiel potravín na príjmoch obyvateľstva je ešte vyšší ako pred siedmimi rokmi, keď bolo Rusko zasiahnuté globálnou krízou - doterajší rekord bol z mája 2009, keď podiel dosahoval 49,6 percenta.
Pred dvoma rokmi, keď anexiou Krymu Rusko rozpútalo zo strany Západu sankcie a následne na trhu prudko klesali ceny ropy - hlavný zdroj príjmov štátnej kasy, bol ukazovateľ na úrovni 47 percent. Autorka štúdie Alexandra Burďjaková pre denník Kommersant reagovala, že rastúci podiel poukazuje „na pokles reálnych príjmov ľudí a nárast chudoby“.
Potvrdzujú to aj štatistiky - ekonomický inštitút vyrátal, že ruská životná úroveň sa medziročne vo februári 2016 znížila o 6,9 percenta (počítané v reálnych príjmoch). Pod hranicou chudoby žije 13,4 percenta ľudí, čo je oproti vlaňajšku nárast o 2,2 percentuálneho bodu - v roku 2014 bol podiel len 11 percent. Podľa prieskumov až polovica Rusov reálne pociťuje, že sa ich ekonomická situácia zhoršila a výsledkom je racionalizácia nákupov.
Šetrenie a neistota na pracovnom trhu
Šetrí nielen najchudobnejšia, ale aj stredná trieda obyvateľstva. Keď sa Rusov analytici spýtali, či začali výraznejšie šetriť, kladnú odpoveď dostali až od 80 percent z nich. Inými slovami, Rusi začali odkladať nákupy na neskôr a keďže očakávajú zhoršenie ekonomickej situácie, investujú len do nevyhnutných položiek. „Okrem potravín máte ďalšie nevyhnutné výdavky ako hypotéky, splátky pôžičiek a iné. Ľudia odkladajú nákupy drahých vecí ako sú automobily alebo nábytok,“ vraví analytička Raiffeisen Bank Natalia Kalupajeva.
Náklady domácnosti na potraviny v pomere k príjmom zrejme ešte tento rok porastú, keďže takmer polovica ľudí očakáva zhoršenie svojej finančnej situácie, neistotu na pracovnom trhu a pokles platov. Z prieskumu z decembra minulého roka napríklad vyplýva, že až 46 percent Rusov má plat nižší ako 10-tisíc rubľov, čo je v prepočte 151 eur (ďalšia pätina má príjem do 226 eur). „Svetlo na konci tunela sa vzdiaľuje,“ dodal inštitút v štúdii. Ruská akadémia vied napríklad očakáva, že od roku 2013 sa zdvojnásobí podiel ľudí v chudobe a dosiahne štvrtinu populácie.
Krízu najhoršie pociťujú dôchodcovia a stredná trieda, čo sa môže vypomstiť prezidentovi V. Putinovi, pre ktorého títo ľudia tvoria verných voličov. Vláda síce dôchodky penzistom začiatkom roka zvýšila o štyri percentá, ale ide len o slabú náplasť, keďže pohľad na 8-percentnú infláciu reálnu kúpyschopnosť ľudí zhoršuje. Podobne ako u gréckych rodín, je aj v tých ruských dôchodok penzistu tým príjmom, ktorý zabezpečuje rodinu.
Problémy s hypotékami v dolároch
Čoraz viac ľudí má problém splácať svoje dlhy v bankách. Dimitrij Novikov je 33-ročný elektrikár, ktorý prezentuje mladú strednú triedu, ktorá má na krku nielen deti, ale aj hypotéku. „Mám v banke hypotéku vo výške 84-tisíc dolárov. Platím každý mesiac čiastku, ktorá je dvakrát vyššia ako kedysi. V budúcnosti to môže byť celý môj plat,“ povedal pre rádio NPR.
Dôvodom, prečo sú hypotéky v Rusku tak drahé je fakt, že v čase ekonomickej pohody (pred sankciami) mali ruské banky prístup na zahraničné trhy a ponúkali hypotéky v dolároch. Doláre ľuďom síce ostali, ale ich príjmy sú v rubľoch, ktorý za posledné dva roky oslabil o polovicu. Kým v roku 2014 bol kurz 35 rubľov za jeden dolár, dnes je to 66 rubľov - a bolo ešte horšie, keď rubeľ k americkému doláru v januári oslabil až na 83 rubľov za dolár.
Ruský ekonóm Vasilij Solodkov tvrdí, že istú úlohu zohrala aj výška úrokov. Kým hypotéku v dolároch banky ponúkali za sedem percent, v prípade hypoték v rubľoch sa úroková sadzba šplhala k 13 až 18 percentám. Bežní Rusi, ktorí nevládzu svoje dlhy splácať, sa tak obracajú na vládu, aby im pomohla. Kremeľ od problémov dáva ruky preč a aj keby chcel pomôcť, sám sa brodí v problémoch, a preto pred pár mesiacmi ohlásil škrty aj tam, kde ich vidí najmenej rád - výdavky na armádu okresal o päť percent.
Ruská nespokojnosť a politické nálady
Ľudia sú právom nespokojní, pretože vláda V. Putina prežívala od roku 2000 relatívne stabilné obdobie pri vysokých cenách ropy. Až do roku 2014 životná úroveň Rusov rástla - HDP na hlavu v parite kúpnej sily od roku 2000 vzrástol viac než dvakrát, úmrtnosť detí klesla na polovicu, očakávaná dĺžka života vzrástla o 12 percent a rovnako sa podiel mladých ľudí na vysokých školách zvýšil z polovice na tri štvrtiny. Tieto indikátory ale Rusi nepociťujú a očakávajú reálne vyššie platy a zníženie chudoby, ktoré im V. Putin sľúbil.
„Sme na úrovni spred šiestich rokov, keď v krajine bola posledná ekonomická kríza,“ povedala pre The Financial Times Tatiana Maleva z inštitútu RANChiGS. Platy sa nezvyšujú, ale naopak - od minulého roka klesli o 10 percent - už tretíkrát od 90. rokov.
Bez práce je momentálne 4,5 milióna Rusov, čo je šesť percent populácie. Medzi februárom a marcom tohto roka pribudlo na úradoch práce 140-tisíc nových nezamestnaných a miera nezamestnanosti je najvyššia za posledné tri roky.
The Financial Times varuje, že ak bude kríza pokračovať dlhšie ako päť rokov, Rusko „stratí“ väčšinu ekonomického blahobytu, ktorú získala počas Putivej éry. „Rusko sa pozrie do zrkadla 90. rokov, kde bolo sociálne napätie, rozšírený alkoholizmus a klesajúca priemerná dĺžka života,“ píše denník.
Nespokojnosť s prezidentom sa prejavila aj v prieskumoch. Až 32 percent Rusov by sa zúčastnilo na demonštrácii ohľadom ekonomických a sociálnych problémoch, ak by sa nejaká konala v ich rodnom meste. Ide o najvyšší podiel odkedy v Rusku vládne V. Putin.