V súčasnej dobe sú školy a učitelia zahltení množstvom dostupných zdrojov s príkladmi a návodmi, ako učiť lepšie, efektívnejšie a účinnejšie, aby žiaci skutočne napredovali a nielen aby v škole trávili značnú časť svojho života. Štátny vzdelávací program nie je len o vymedzení obsahu vzdelávania, ale aj o tom, ako učiť a reflektovať výsledky učenia. Dôležité je aj to, ako učiť a reflektovať výsledky učenia. V dnešnej dobe je kľúčové rozvíjať schopnosť žiakov učiť sa a efektívne spracovávať informácie, najmä vzhľadom na informačnú explóziu. Za vzdelanú osobu sa stále viac a viac bude považovať človek, ktorý sa naučil ako sa učiť a ktorý sa bude učiť po celý svoj život.
Aktívne učenie a jeho podstata
Aktívne učenie sa je, zjednodušene povedané, všetko to, čo robí žiak v triede okrem pasívneho počúvania učiteľovho vysvetľovania. Propagátor aktívneho učenia sa John Dewey zdôrazňoval, že učenie sa má byť založené na skúsenostiach a praktických aktivitách s dôrazom na reflektívne myslenie - schopnosť kriticky analyzovať a premýšľať o vlastných skúsenostiach. Žiaci zapojení do procesu učenia sa zamýšľajú nad vlastnými skúsenosťami a riešeniami problémov a tento proces si vyžaduje svoje podmienky aj dostatočný časový priestor. Väčší dôraz sa kladie na rozvoj zručností, menší na sprostredkovanie informácií a od žiakov sa požadujú vyššie myšlienkové operácie, ako analýza, syntéza, hodnotenie. Pred pristúpením k aktívnemu učeniu sa žiakov si treba ujasniť, aký prístup k učeniu sa učiteľ podporuje: povrchný alebo hĺbkový. Prebrať za každú cenu všetky témy vedie často k povrchným vedomostiam, ktoré slúžia žiakom krátkodobo (napr. na test). Dôležité je na základe cieľov určiť, čo je podstatné, a tomu sa dôkladne a detailne venovať.
Prístupy učiteľa k podpore zodpovednosti a samostatnosti žiakov
K tomu, aby žiak ochotne prevzal zodpovednosť za pridelené úlohy, rozvíjal si disciplínu a samostatnosť, môže učiteľ prispieť prostredníctvom viacerých prístupov:
- Poskytovanie podpory a povzbudenia: Učiteľ by mal žiakov motivovať a pozitívne ich podporovať pri riešení úloh. Povzbudenie, pochvala za úsilie a uznanie úspechov môžu zvýšiť sebavedomie žiaka a jeho ochotu prevziať zodpovednosť.
- Bezpečné prostredie na robenie chýb: Vytvorte atmosféru, kde sú chyby vnímané ako príležitosť na učenie sa, nie ako zlyhanie.
- Definovanie cieľov: Učiteľ by mal žiakom jasne stanoviť zámery a ciele, aby presne vedeli, čo sa od nich očakáva. Keď žiak rozumie cieľu úlohy, je väčšia pravdepodobnosť, že ju prijme za svoju.
- Spochybňujúce, ale dosiahnuteľné úlohy: Úlohy by mali byť dostatočne náročné, aby žiak pociťoval výzvu, ale zároveň dosiahnuteľné, aby si veril, že ich zvládne.
- Poskytnutie možností voľby: Keď žiakovi umožníte vybrať si, ako splní určitú úlohu, cíti väčšiu zodpovednosť za výsledok. Môže to byť výber tém, metód alebo spôsobu prezentácie výsledkov.
- Samostatné plánovanie: Učiteľ môže viesť žiakov k tomu, aby si sami plánovali čas na splnenie úloh.
- Prepojenie úlohy s osobnými záujmami a preferovanými spôsobmi učenia sa: Ak učiteľ dokáže spojiť úlohu s tým, čo žiaka zaujíma a na čo má najväčšie predpoklady, zvýši jeho motiváciu prevziať zodpovednosť.
- Reflexia o dôležitosti úlohy: Pomôžte žiakom pochopiť, ako úloha súvisí s ich dlhodobými cieľmi a osobným rastom.
- Kvalitná spätná väzba: Pravidelná a konštruktívna spätná väzba je kľúčová. Učiteľ by mal žiakom dávať konkrétne rady, ako sa môžu zlepšiť, a oceniť ich úsilie. Takáto spätná väzba podporuje žiaka v tom, aby sa nevzdával a pokračoval v úsilí.
- Sebahodnotenie: Podporte žiakov v sebahodnotení, aby sa naučili reflektovať svoj pokrok a identifikovať oblasti, kde môžu prevziať väčšiu zodpovednosť.
- Učiteľ ako vzor: Učiteľ by mal modelovať zodpovedné správanie, disciplínu a samostatnosť. Keď žiaci vidia, že ich učiteľ je dôsledný, organizovaný a zodpovedný, sú viac naklonení tieto vlastnosti prebrať.
- Mentoring: Poskytnite žiakom podporu formou mentoringu, kde môžu získať rady, usmernenie a povzbudenie.
- Rozdeľte úlohy na menšie kroky: Učiteľ môže žiakom pomôcť, keď úlohu rozdelí na menšie kroky. Každý krok môže byť míľnikom, ktorý postupne vedie k dosiahnutiu cieľa.
- Skupinová práca s pridelenými úlohami: Pri skupinových projektoch môže učiteľ rozdeliť úlohy tak, aby každý žiak mal na starosti konkrétnu časť práce. To podporuje zodpovednosť voči tímu a zároveň rozvíja schopnosť pracovať samostatne na svojej úlohe.
- Zdieľanie úspechov a prekážok: Povzbuďte žiakov, aby v rámci skupiny komunikovali o svojich pokrokoch aj prekážkach, ktoré prekonali.
Tým, že učiteľ vedie žiakov k prevzatiu zodpovednosti a rozvíjaniu disciplíny prostredníctvom týchto prístupov, pomáha im rozvíjať dôležité životné zručnosti, ktoré sú nevyhnutné pre ich budúci úspech nielen v škole, ale aj v živote.
Vplyv učiteľských vyjadrení a hodnotenia na motiváciu žiakov
Na učenie sa žiakov má veľký vplyv, aké vyjadrenia učiteľ smerom k nim používa. Je dôležité, aby sa učiteľ naučil uvedomovať si ich a eliminovať tie, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho snahu zaktivizovať učenie sa žiakov. Používanie pozitívnych, povzbudzujúcich vyjadrení môže výrazne zvýšiť motiváciu žiakov, ich sebavedomie a ochotu zapájať sa do učenia. Naopak, negatívne a deštruktívne vyjadrenia môžu znížiť sebavedomie, zhoršiť vzťah k učeniu sa a spôsobiť, že žiak stratí motiváciu.
O motivácii dnešné školy premýšľajú ako o vzácnej komodite, ktorú chcú u žiakov rozvíjať a o ktorú nechcú prísť. Okrem ponúkania motivujúcich cieľov, zohľadňovania osobnostných preferencií a predpokladov či výberu aktivizujúcich vyučovacích metód čoraz viac učiteľov vidí ako nástroj učenia aj sledovanie učebného pokroku žiakov a hodnotenie. Dôležité je položiť si otázku: Prečo a čo vlastne hodnotíme? Žiaci, ktorých chceme viesť k zodpovednosti za svoj progres, musia vedieť, aký pokrok robia, a musia to vedieť aj ich rodičia. Hľadáme preto také hodnotenie, ktoré im to prehľadne a jasne ukáže a podporí tak učenie žiaka.
Formy hodnotenia:
- Formálne hodnotenie: Zahŕňa skúšky, písomné testy a iné štandardizované hodnotiace nástroje, ktoré poskytujú kvantitatívne údaje o vedomostiach a schopnostiach žiakov.
- Neformálne hodnotenie: Zameriava sa na pozorovanie a hodnotenie žiakov v bežných situáciách v triede, ako sú diskusie, skupinové práce, individuálne úlohy atď.
- Portfólio: Súbor prác žiakov, ktoré dokumentujú ich pokrok a rozvoj.
Sebahodnotenie a metakognitívne schopnosti
Sebahodnotenie (self-assessment) je proces, ktorý umožňuje žiakom hodnotiť vlastný pokrok, úsilie a úspechy v rámci ich vzdelávacieho procesu. Je to nielen nástroj na hodnotenie, ale aj prostriedok na podporu osobného rastu a rozvoja žiakov, keď si uvedomujú svoje silné stránky, ale aj oblasti na zlepšenie. Úroveň sebahodnotenia je možné rozvíjať posilňovaním metakognitívnych schopností a charakteru. Týkajú sa schopností žiakov byť si vedomí svojich procesov myslenia, monitorovať ich a prispôsobiť ich podľa potreby.
Žiak s vysoko rozvinutými metakognitívnymi schopnosťami a charakterom bude mať tendenciu reagovať na okolitý svet a život rôznymi spôsobmi, ktoré sú typické pre jeho rozvinuté schopnosti:
- Záujmy a vášne: Často uprednostňuje tematické oblasti alebo témy, ktoré ho skutočne zaujímajú a motivujú k ďalšiemu štúdiu.
- Osobné ciele a ambície: Má jasne definované osobné a vzdelávacie ciele, ktoré si stanovuje na základe svojich hodnôt a dlhodobých ambícií.
- Analýza silných a slabých stránok: Je schopný objektívne posudzovať svoje silné a slabé stránky a na základe toho volí také vzdelávacie výzvy, ktoré mu pomáhajú rozvíjať silné stránky a zlepšovať nedostatky.
- Evidencia a informované rozhodovanie: Používa dôkladnú analýzu a zhromažďovanie dôkazov na podporu svojich rozhodnutí.
- Kritické myslenie a hodnotenie možností: Využíva kritické myslenie na hodnotenie rôznych možností a príležitostí.
- Konzultácie a spätná väzba: Diskutuje so svojimi učiteľmi, s kariérnym poradcom alebo mentormi o svojich vzdelávacích cieľoch a výzvach.
Tieto kritériá a procesy zabezpečujú, že takýto žiak si volí vzdelávacie výzvy systematicky a informovane, pričom sú zamerané na jeho osobný a profesijný rozvoj.
Učebné zručnosti a ich rozvoj
Pod pojmom učebné zručnosti rozumieme efektívne používanie postupov činnosti a techník učenia sa na splnenie učebných úloh. Učebná úloha je aktivita určená na pomoc žiakom, aby dosiahli študijné ciele (naučili sa učivo - rozumeli mu, pamätali si ho a vedeli ho aplikovať). Medzi najčastejšie používané kritériá delenia učebných zručností patrí postupnosť procesu učenia, ako napríklad zabezpečiť si relevantné zdroje informácií a efektívne využívať knižničné služby a moderné informačné technológie.
Výskum z rokov 2004-2009 v Českej republike ukázal veľmi nízku úroveň učebných zručností žiakov. Až 81 % žiakov v spomínanom výskume netušilo, o čom článok bol. Viac ako 2/3 žiakov má zlé alebo nevyhovujúce učebné zručnosti - neučia sa pri stole; nevedia si zvoliť priority; nevedia ako sa majú učiť, kde si majú nájsť potrebné informácie. Na rozdiel od slovenských žiakov, ktorí sa často „nabifľujú“ doslovne poznámky z výkladu, si mladí Briti, Fíni či Holanďania osvojujú učivo v súvislostiach vďaka aktívnej práci s textom, vyhľadávaniu dodatočných informácií a systematickému prístupu k učeniu.
Metódy efektívneho učenia sa z písaného materiálu
Existuje viacero metód, ako sa učiť z učebnice, či iného písaného materiálu, aby si žiaci osvojili učivo v súvislostiach a dokázali ho efektívne využívať:
- Všeobecná orientácia: Pozorne a naraz prečítajte celý text. Cieľom má byť získanie všeobecnej orientácie - pochopiť, o čom je reč.
- Rozčlenenie textu: Ešte raz prečítajte celý text a rozčleňte ho podľa významu, logiky na relatívne samostatné časti - mikrotémy. Pri čítaní textu sa sústreďte na jeho logiku, najmä na prechody myšlienok od jednej k druhej a fixujte tieto prechody.
- Porozumenie a vyčlenenie oporných bodov: Každú mikrotému prečítajte samostatne tak, aby ste rozumeli každému slovu a výrazu. Nezrozumiteľné slová a výrazy vypíšte a nájdite ich význam. Výsledkom má byť vyčlenenie oporných bodov, t. j. podčiarknutie a ešte lepšie vypísanie tých viet, ktoré sú nositeľom základného významu a odrážajú hlavnú myšlienku mikrotémy.
- Vlastné vyjadrenie oporných bodov: Oporné body, t.j. vety, ktoré sú nositeľom základného významu, sa pokúste vyjadriť vlastnými slovami, prípadne skratkami alebo symbolmi, ktoré vám umožnia čo najľahšie si zapamätať a vybaviť si význam.
- Štúdium vizuálnych prvkov: Dôkladne preštudujte obrázky, schémy a fotografie, ak sú súčasťou textu. Pomocou sprievodného textu sa snažte porozumieť týmto obrázkom, schémam ap.
- Vytvorenie logickej schémy: Ak ste vyčlenili a uchovali si v pamäti oporné body a viete ich vysvetliť v určitej postupnosti, máte v hlave logickú schému, ktorá odráža štruktúru textu. Pomocou plánu, prípadne konspektu, môžete následne reprodukovať celý text.
Rozvoj schopnosti učiť sa u žiakov s mentálnym postihnutím
Vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím vyžaduje špecifický prístup a metódy, ktoré zohľadňujú ich individuálne potreby a schopnosti. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie a umožniť im viesť plnohodnotný život. Tento článok sa zameriava na rôzne metódy a techniky, ktoré možno použiť na rozvoj schopnosti učiť sa u žiakov s mentálnym postihnutím, s cieľom podporiť ich tvorivosť, samostatnosť a celkový rozvoj.
Všeobecné didaktické metódy
V pedagogickej literatúre existuje množstvo klasifikácií vyučovacích metód. Ak ako kritérium delenia metód použijeme charakter poznávacej činnosti žiakov, môžeme rozlíšiť päť všeobecnodidaktických vyučovacích metód:
- Informačno-receptívna metóda: Učiteľ odovzdáva žiakom hotové informácie a tí ich prijímajú prostredníctvom zraku a sluchu.
- Reproduktívna metóda: Žiaci opakujú činnosti podľa vzoru učiteľa alebo učebnice.
- Problémový výklad: Učiteľ vedie žiakov k tvorivému mysleniu prostredníctvom myšlienkového dialógu, ktorý ich motivuje k ďalšej tvorivej práci.
- Heuristická metóda: Žiaci sa aktívne zúčastňujú na objavovaní nových poznatkov a metód práce.
- Výskumná metóda: Žiaci pracujú samostatne na riešení problémovej úlohy, pričom učiteľ dohliada na pochopenie zadania.
Pre rozvoj tvorivosti sú dôležité hlavne heuristická a výskumná metóda. V rámci nich je možné používať aj rôzne techniky, ktoré sú zamerané na rozvoj motivácie k tvorivosti, zvedavosti, fluencie, flexibility, senzibility, originality. Pestujú odvahu na sebavyjadrenie, učia sa pýtať, formulovať, argumentovať, znižujú napätie a úzkosť v sociálnom kontakte.
Metódy rozvoja tvorivosti žiakov
Tvorivosť je možné rozvíjať v každodennej činnosti, ale aj prostredníctvom špeciálnych cvičení, tréningov a programov. Niektoré z metód a techník, ktoré sa využívajú na rozvoj tvorivosti žiakov, zahŕňajú:
- Didaktické hry: Zamerané na rozvoj motivácie k tvorivosti, zvedavosti, fluencie, flexibility, senzibility a originality.
- Questionstorming: Žiaci vytvárajú čo najviac otázok na danú tému v obmedzenom čase.
- Brainstorming: Metóda, pri ktorej účastníci generujú čo najviac nápadov na danú tému bez kritiky.
- Metóda Philips 66: Skupiny zložené zo šiestich členov diskutujú a riešia problém v obmedzenom čase.
- Situačná metóda: Žiaci obdržia opis situácie a ich úlohou je nájsť východiská.
- Inscenačná metóda: Žiaci inscenujú určité roly a hľadajú východisko zo situácie.
Metódy starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím
Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity:
- Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu.
- Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií.
- Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie.
Špecifické metódy edukácie žiakov s viacnásobným postihnutím (VNP)
Edukácia VNP je výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie VNP je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora). Vašek uvádza nasledovné špeciálne metódy:
- Metóda viacnásobného opakovania
- Metóda nadmerného zvýraznenia informácie
- Metóda zapojenia viacerých kanálov
- Metóda optimálneho kódovania
- Metóda intenzívnej spätnej väzby
Nové programy práce so žiakmi s VNP
- Program W. Strassmeiera: Screeningový a podporný program pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov, ktorý sa vzťahuje na jemnú a hrubú motoriku, sebaobsluhu a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie a reč.
- Bazálna stimulácia: Koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené.