Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., riešil právnu vec žalobcu, Ing. Š. R., proti Sociálnej poisťovni. Predmetom sporu bola správna žaloba v sociálnych veciach zo dňa 13.12.2018, smerujúca proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.10.2018, a tiež kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sa/113/2018-54 zo dňa 2. október 2019 zamietol.
Predchádzajúce rozhodnutia a argumenty
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 8Sa/113/2018-54 zo dňa 02.10.2019 zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. októbra 2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná (jej generálny riaditeľ) potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.06.2018, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu zo dňa 14.05.2018 o priznanie starobného dôchodku od 10.04.2018. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 65 ods. 1, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), § 21 ods. 1, § 174 ods. 1, 2, § 14 ods. 4 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. (ďalej aj „ZSZ“) a § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Skutkové zistenia Sociálnej poisťovne
Sociálna poisťovňa skutkovo odôvodnila svoje rozhodnutie priznaním výsluhového dôchodku od 01.01.2004. Uviedla, že na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu žalobcovi bola zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 01.08.1981 do 31.12.1981 v I. kategórii funkcií, od 01.01.1982 do 30.09.1992 doba výkonu služby vojaka z povolania v I. kategórii funkcií, od 01.10.1992 do 31.12.1992 doba výkonu vojaka z povolania v II. kategórii funkcií, od 01.01.1993 do 31.12.1999 doba výkonu vojaka z povolania v I. kategórii funkcií a od 01.01.2000 do 31.12.2003 doba výkonu vojaka z povolania zaradeného v III. kategórii funkcií.
S odkazom na názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v rozhodnutí č. 55/2011, uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011, žalovaná uviedla, že podľa ust. § 14 ods. 4 ZSZ sa ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania zaradená do I.(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona; služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie, uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákone č. 100/1988 Zb., v znení zákona č. 235/1992 Zb. Žalobca v I. kategórii funkcií, t.j. v zamestnaní (služobnom pomere) podľa § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ ZSZ získal obdobie v rozsahu 18 rokov a 65 dní.
Nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ZSZ mu nevznikol, keďže zo zamestnania bol podľa Potvrdenia o zamestnaní zo dňa 31.12.2003 prepustený z dôvodu zníženia početného stavu ozbrojených síl a organizačných zmien až v roku 2003, teda v čase, keď už nebol zaradený vo zvýhodnenej kategórii funkcií a takú službu nevykonával v rozsahu najmenej 20 rokov. Nárok na starobný dôchodok mu dovŕšením 55 rokov veku podľa § 132 ods. 1 ZSZ k 10. aprílu 2018 nevznikol.
Námietky žalobcu v správnej žalobe
V správnej žalobe žalobca namietal nesprávne právne posúdenie splnenia podmienok pre priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. vo zvýhodnenom dôchodkovom veku 55 rokov, zníženom z dôvodu výkonu zamestnania zaradeného do I. a II. pracovnej kategórie. Uviedol, že 22 rokov a 158 dní vykonával službu vojaka z povolania, z toho v I. kategórii funkcií v trvaní 18 rokov a 65 dní, v II. kategórii funkcií 92 dní a v III. kategórii funkcií 4 roky a 1 deň.
Trval na tom, že dovŕšením 55. roku veku splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok v súlade s ustanovením § 274 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 21 ods.1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo bol zamestnaný najmenej 25 rokov (reálne 39 rokov a 217 dní), dňom 10.04.2018 dosiahol vek 55 rokov a bol najmenej 15 rokov (celkovo 18 rokov a 65 dní) zamestnaný v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. b/ a z tohto zamestnania bol uvoľnený z dôvodov podľa § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, konkrétne z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise.
Tvrdil, že ak splnil podmienky podľa § 174 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. pre nárok na starobný dôchodok dosiahnutím veku 57 rokov (od 10.04.2020), potom splnil aj všetky podmienky podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., a to dobu zamestnania v rozsahu 39 rokov a 217 dní obdobia dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, t.j. podmienku najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a aj dobu zamestnania najmenej 25 rokov podľa § 21 ods. 1 a § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
Zistenia Krajského súdu
Krajský súd vo svojom rozsudku konštatoval, že medzi účastníkmi nebola sporná žiadna rozhodná skutočnosť, ani zistená doba služby v rozsahu 18 rokov a 65 dní v I. kategórii funkcií, ani ukončenie štátnej služby prepustením dňa 31.12.2003. Podľa osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou k prvostupňovému rozhodnutiu, má žalobca hodnotené celé obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a to 14 452 dní obdobia dôchodkového poistenia.
Sporné právne otázky
Spornou bola aplikácia príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. a zákona č. 100/1988 Zb. pre vznik nároku na starobný dôchodok, a to § 21 ods. 1 písm. b/ ZSZ v spojení s § 274 ods. 1 ZSP, § 132 ods. 1 ZSZ a § 174 ZSZ v spojení s § 274 ods. 1 ZSP.
Na námietku žalobcu, že žalovaný nemal jeho nárok na starobný dôchodok posudzovať podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., krajský súd uviedol, že žalovaný je okrem ustanovenia § 21 ods. 1 povinný posúdiť prípadný vznik nároku na starobný dôchodok aj od skoršieho dôchodkového veku, t. j. aj podľa § 132 ods. 1 v spojení s § 274 ods. 1 ZSP. Žalobca sa však narodil dňa 1. apríla 1963 a preto mu nárok na starobný dôchodok ani nemohol podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., t.j. podľa § 132 ods. 1 ZSZ vzniknúť, lebo mu nárok na starobný dôchodok nevznikol do 30. júna 2002. Krajský súd uviedol, že § 174 zákona č. 100/1988 Zb. je ustanovením prechodným a je potrebné ho chápať ako výnimku z požiadaviek ustanovených zákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok od skoršieho dôchodkového veku, teda podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
Keďže žalobca vykonával službu vojaka z povolania zaradenú v I. kategórii funkcií v rozsahu 18 rokov a 65 dní, teda získal 18 rokov služby I. kategórie funkcií, v zmysle § 174 ods. 1 písm. b/ ZSZ tak podmienku potrebnej doby služby v I. kategórii funkcií pre vznik nároku na starobný dôchodok splní dovŕšením dôchodkového veku 57 rokov dňom 10.04.2020, nakoľko splnil súčasne aj podmienku trvania zamestnania (služby) v I. kategórii funkcií do 31.12.1999 podľa § 174 ods. 2 ZSZ.
Kasačná sťažnosť žalobcu
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť. Zastáva názor, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola podaná na základe splnených podmienok na priznanie starobného dôchodku podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojitosti s ustanovením o znížení dôchodkového veku poistenca, ktorý odpracoval potrebný počet rokov v zamestnaní zaradenom do 1. pracovnej kategórie. Nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, resp. správnych orgánov, že (skorší) nárok na starobný dôchodok mu nevznikol z dôvodu, že bol prepustený zo zamestnania z dôvodu zníženia početného stavu ozbrojených síl a z organizačných zmien v čase, keď už nebol zaradený vo zvýhodnenej, ale v III. kategórii funkcií.
Podľa názoru sťažovateľa zákon neobsahuje žiadne časové obmedzenia, na základe ktorých, ak žalobca chce naplniť podmienku pre priznanie skoršieho odchodu do starobného dôchodku v súvislosti s pracovnými kategóriami po splnení základných podmienok podľa § 274 ZSP, musí byť v období do 31.12.1999 uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 2 písm. d/. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietol, že podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok nie je, že by musel byť prepustený zo zamestnania zaradeného do zvýhodnenej kategórie funkcií, keďže toto z § 174 ods. 2 nevyplýva, ale podmienka je, že zamestnanie v I. pracovnej kategórii trvalo k 31.12.1999. Sťažovateľ ďalej poukazoval na rozsudok NS SR sp. zn. 9So/155/2015 z 29.03.2017, z ktorého podľa neho vyplýva názor, že výkon zamestnania v I. pracovnej kategórii zakladá skorší vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením všeobecného dôchodkového veku, čím je jednoznačne vyvrátený výrok a tvrdenie krajského súdu o nemožnosti splnenia podmienok podľa § 21 po 31.12.1999.
Všetky podmienky v zmysle § 21 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení, okrem iného aj podmienku, že služba v I. kategórii funkcií trvala k 31.12.2003, splnil, čo odôvodňuje tým, že po 31.12.1999 sa nemohla objektívne splniť podmienka trvania takéhoto zamestnania.
Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 1 Civilného sporového poriadku) sa zaoberal spornou otázkou aplikácie § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 10.4.2018, kedy dosiahol vek 55 rokov.
Argumenty sťažovateľa vs. žalovanej
Podľa názoru sťažovateľa, nárok na starobný dôchodok mu vznikol v zmysle citovaného ustanovenia v spojení s § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože splnil všetky podmienky stanovené v tomto ustanovení, vrátane podmienky, že zamestnanie v I. kategórii funkcií trvalo k 31.12.2003, kedy došlo k ukončeniu výkonu služby z dôvodov organizačných zmien, keď po 31.12.1999 sa nemohla objektívne splniť podmienka trvania takéhoto zamestnania. Naopak podľa žalovanej nárok sťažovateľa na starobný dôchodok k tomuto dátumu nevznikol ani podľa § 21 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, ani podľa § 132 ods. 1 citovaného zákona. Nárok na starobný dôchodok vznikne sťažovateľovi ku dňu dosiahnutia veku 57 rokov v zmysle § 174 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 174 ods. 2 ZSZ.
Relevantné právne ustanovenia
- § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.: Prechodné ustanovenie, ktoré hovorí o nárokoch vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie pred 1. januárom 2004.
- § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.: Zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií.
- § 14 ods. 4 citovaného zákona: Služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie funkcií sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí ako zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona.
- § 15 ZSZ: Zamestnanie vykonávané po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. pracovnej kategórie.
- § 21 ods. 1 písm. b/ ZSZ: Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/.
- § 130 ods. 1 ZSZ: Služba vojakov z povolania vykonávaná pred 1. januárom 2000 je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. alebo II. kategórie. Služba vykonávaná po 31. decembri 1999 sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za zamestnanie III. kategórie.
- § 132 ods. 1 písm. a/ ZSZ: Vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.
- § 174 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona: Občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 18 rokov v službe I. kategórie funkcií.
- § 174 ods. 2 citovaného zákona: Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.
Aplikácia na prípad žalobcu
Žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku odo dňa dovŕšenia veku 55 rokov, teda od 10.4.2018 podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Službu vojaka z povolania vykonával v rozsahu 22 rokov a 58 dní, z toho v rozsahu 18 rokov a 65 dní bol zaradený do I. kategórie funkcií, v rozsahu 92 dní v II. kategórii funkcií a v rozsahu 4 roky a 1 deň v III. pracovnej kategórii. Dňa 31.12.2003 bol jeho služobný pomer profesionálneho vojaka ukončený prepustením v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl a v dôsledku organizačných zmien podľa § 32 ods. 1 písm. c/ zákona č. 370/1997 Zb. o vojenskej službe a splnil tak podmienky vzniku nároku na výsluhový dôchodok podľa § 123 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z.
Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu a žalovanej, že sťažovateľovi nemohol vzniknúť nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku veku podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom zabezpečení. Toto ustanovenie stanovovalo všeobecné podmienky nároku na starobný dôchodok. V zmysle ods. 1 písm. b/ tohto ustanovenia podmienkou nároku na starobný dôchodok bolo, že občan bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ a z tohto zamestnania bol prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/.
V prípade sťažovateľa podmienka trvania zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. po dobu najmenej 15 rokov bola splnená, keďže sťažovateľova služba v trvaní 18 rokov a 65 dní v I. kategórii funkcií sa v zmysle § 14 ods. 4 tohto zákona hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/. Nebola však splnená posledná podmienka, a to, že žiadateľ bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona č. 100/1988 Zb. Sťažovateľ bol prepustený zo služby k 31.12.2003, teda v čase, keď už vykonával službu v III. kategórii funkcií, a nie v I. pracovnej kategórii, ako to vyžaduje ustanovenie zákona.