Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa (ďalej len „striedavá starostlivosť“) bol do slovenského právneho poriadku zavedený prijatím zákona č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Táto legislatívna zmena priniesla rodičom možnosť dohodnúť sa na striedavej starostlivosti v rodičovskej dohode, alebo ju navrhnúť súdu v už prebiehajúcom súdnom konaní. Podstatou striedavej starostlivosti je striedanie období, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a období, kedy je zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu. Striedavá osobná starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov.
Základné princípy striedavej starostlivosti a jej význam
Striedavá osobná starostlivosť („SOS“) má svoje výhody aj nevýhody. „Zachovanie vzťahu k obom rodičom po ukončení ich spolužitia je prvoradým záujmom dieťaťa. Pokiaľ striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa, práve táto forma osobnej starostlivosti zaručuje dieťaťu právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov, na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi.“ (zdroj: Löwy, A. a kolektív. Najlepší záujem dieťaťa ako hodnotové kritérium pri rozhodovaní v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s.).
Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Ide o situáciu, keď rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, a preto dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch.
Podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o rodine: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.“
Súd pri rozhodovaní o striedavej starostlivosti zohľadňuje nasledujúce kritériá:
- súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do SOS,
- spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa a ich záujem o osobnú starostlivosť o dieťa,
- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilitu výchovného prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
- ochranu dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,
- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností,
- obaja rodičia dieťaťa by mali žiť v rozumnej vzdialenosti od seba, ktorá umožňuje dieťaťu dennú dochádzku do zariadenia, ktoré už navštevuje, resp. bude navštevovať.
Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou
Je dôležité poznamenať, že súd má možnosť zveriť dieťa do SOS i v prípade, že jeden rodič s SOS nesúhlasí. Z uvedeného je možné jasne vyvodiť záver, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa.
Súd nemusí takéto dokazovanie vykonávať, ak je nesúhlas rodiča založený len na zjavne iracionálnom alebo nepreskúmateľnom dôvode. Ak pôjde o tento iracionálny či nepreskúmateľný dôvod alebo bude v konaní preukázané, že ide o nesúhlas spočívajúci na dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa, nemôžu súdy na tomto nesúhlase postaviť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti nevyhovejú. Opačný postup je totiž v rozpore so základným právom druhého rodiča na spravodlivý proces podľa čl. 36 Listiny a súčasne zásahom nielen do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa podľa článku 32 ods. (nález Ústavného súdu ČR z 23. februára 2010, sp. zn. III. ÚS 776/09).
Toto sa bude týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať.
V praxi dochádza pomerne často k situáciám, že tzv. preferenčný rodič odmieta nariadenie striedavej starostlivosti a to najmä z dôvodu rozporov medzi partnermi, ktorí nemajú záujem a chuť spoločne komunikovať o potrebách maloletého dieťaťa. Zdôrazňujeme, že v týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa.
Názor dieťaťa a jeho zohľadnenie
V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takého postoja. Vždy je však potrebné brať do úvahy názor a potreby maloletého dieťaťa. Pokiaľ striedavá starostlivosť dieťaťu nevyhovuje, narobí viac zloby ako osohu.
Rodinné právo: Osobná starostlivosť o dieťa a striedavá starostlivosť o dieťa
Praktické aspekty striedavej starostlivosti
Forma a frekvencia striedania
V praxi sa stretávame s tým, že väčšina rodičov považuje za SOS len striedanie dieťaťa v týždňových intervaloch. Napríklad matka odovzdá dieťa otcovi v piatok nepárneho kalendárneho týždňa o 18.00 hod. a otec následne v piatok párneho kalendárneho týždňa odovzdá dieťa matke o 18.00 hod. Forma SOS závisí opäť od potrieb dieťaťa - rozhodným je vek dieťaťa, jeho záujmy, školské povinnosti a mimoškolské aktivity. Pomer starostlivosti oboch rodičov môže byť preto 50:50, ale aj 60:40, 65:35, 70:30 a pod.
Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov. Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch alebo v iných intervaloch.
Vzdialenosť bydlísk rodičov
Striedavá starostlivosť nie je vhodná v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Súd má možnosť zveriť dieťa do SOS i v prípade, že jeden rodič s SOS nesúhlasí. V tomto smere zákon nestanovuje žiadnu presnú hranicu a je to ponechané na voľnej úvahe súdu a konkrétnych skutkových okolností. V prípade, ak rodičia nie sú manželmi a plánujú začať žiť oddelene, tak potom je na ich dohode, aký režim si zvolia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v prípade maloletého D. C. zveril dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, aj napriek vzdialenosti bydlísk rodičov, ktorá bola medzi Jelkou a Dunajskou Lužnou. Súd prihliadal na vek maloletého (navštevujúceho materskú školu), pre ktorého z dôvodu dlhej doby pravidelného odlúčenia od matky nie je vhodná striedavá starostlivosť v dvojtýždňových intervaloch, ale v záujme maloletého je striedavá osobná starostlivosť v týždenných intervaloch. Odvolací súd potvrdil záver súdu prvej inštancie, že cestovanie nespôsobuje maloletému problémy a argumenty matky týkajúce sa vzdialenosti bydlísk preto vyhodnotil ako nedôvodné.
Výživné pri striedavej starostlivosti
Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať i v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.
Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti.
Ak súd určí, že výška výživného je od každého z rodičov rôzna, môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu týchto súm a prevyšujúcu sumu bude ten-ktorý rodič posielať druhému rodičovi a obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Zákon ďalej uvádza, že v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže súd rozhodnúť i tak, že výživné neurčí, čo je v zásade najčastejší prípad i v aktuálnej rozhodovacej praxi súdov, a teda i dôvod, kedy jeden z rodičov úmyselne navrhne zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, aby sa tak vyhol plateniu výživného. V žiadnom inom prípade takýto postup nie je možný a výživné musí byť určené vždy.
Súd tiež môže určiť, že výživné na oprávnené dieťa bude zo strany rodičov zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu na bežnú správu majetku maloletého dieťaťa. V neposlednom rade v prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus.
Tabuľka 1: Porovnanie úpravy výživného v rôznych scenároch striedavej starostlivosti
| Scenár | Úprava výživného | Poznámka |
|---|---|---|
| Rovnomerná starostlivosť (napr. 50:50) a podobné príjmy rodičov | Výživné sa neurčuje | Najčastejší prípad v praxi, ak sú rodičia finančne nezávislí. |
| Nerovnomerná starostlivosť alebo výrazné rozdiely v príjmoch | Súd určí vyživovaciu povinnosť jednému rodičovi | Úmyslom je udržať rovnaký životný štandard dieťaťa. Môže dôjsť k započítaniu súm. |
| Rodičia sa dohodli na výške výživného | Súd nie je viazaný dohodou, vždy skúma najlepší záujem dieťaťa | Dohoda rodičov musí byť schválená súdom. |
| Úmyselné navrhnutie striedavej starostlivosti na vyhnúť sa výživnému | Výživné musí byť určené vždy | Súd posúdi schopnosti a možnosti rodičov. |
Daňový bonus a iné štátne dávky
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a poberá sa aj v prípade striedavej starostlivosti o dieťa. Na rodičovský príspevok má nárok oprávnená osoba, ak zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území SR. Nárok má len jedna oprávnená osoba, a to určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Ak sa rodičia (oprávnené osoby) nedohodnú, rozhodne na základe ust. §35 ZoR súd, resp. vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým upravuje pomery dieťaťa.
Daňový bonus je suma, o ktorú sa daňovníkovi znižuje daň z príjmu. Podľa ust. § 33 ods. 4 Zákona o dani z príjmov: „Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.“ Vyššie uvedená úprava je možné považovať za nedoriešenú a diskriminačnú.
Trvalý pobyt dieťaťa
Súd rozhodne tiež o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt. Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Tento aspekt je dôležitý pre rôzne administratívne a sociálne záležitosti dieťaťa.
Psychologické hľadisko a spolupráca rodičov
Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Názory psychológov, že dieťa potrebuje jednu posteľ, jednu domácnosť a zažívať tie isté rituály sú podľa niektorých už dávno prekonané. Okrem iného sa dá striedavá starostlivosť zabezpečiť aj sťahovaním rodičov, nie detí.
V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nemôže mať za následok odopretie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, hlavne za predpokladu, že zostávajúce podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti sú splnené.
Záver a výhľad do budúcnosti
Na Slovensku je právoplatných už 114 rozsudkov o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ako huby po daždi - tak sa rozbehli rozsudky o striedavej starostlivosti na Slovensku. Je smutným faktom, že nedostanete striedavku "automaticky" a deti sú najprv vystresované stratou jedného rodiča - väčšinou otca - a jeho premenou na párnovíkendového uja. Potom musíte absolvovať zväčša zdĺhavé, niekoľkomesačné dokazovanie o tom či ste spôsobilý dieťa vychovávať, na čo sa vás nik pred narodením dieťaťa nepýta.
Aj keď sú na Slovensku už stovky detí, ktoré majú šťastie a môžu mať oboch rodičov vďaka striedavej starostlivosti aj po rozchode, stále platí nezmyselná prax zverovania jednému rodičovi. Zákonodarca už reflektoval v niektorých zákonoch (sú to najmä zákony o štátnych dávkach) na inštitút striedavej osobnej starostlivosti, avšak mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité - otázka dvoch všeobecných detských lekárov, dvoch škôl, trvalého pobytu, čiastočne aj daňového bonusu zostávajú stále nedoriešené.
tags: #rozsudok #nesuhlas #matky #striedava #starostlivost