Tento článok sa zaoberá definíciou rozpočtovej položky odchodné, pričom zohľadňuje legislatívny rámec Slovenskej republiky a súvisiace aspekty. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku a objasniť jej dôležité súvislosti.
Rozpočtová klasifikácia a jej význam
Rozpočtová klasifikácia je systém, ktorý umožňuje Ministerstvu financií Slovenskej republiky a ďalším subjektom verejnej správy systematicky triediť a sledovať príjmy a výdavky štátneho rozpočtu a rozpočtov obcí a VÚC. Ustanovuje sa ňou druhová, organizačná a ekonomická klasifikácia. Funkčná klasifikácia je upravená v § 4 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z.
Odchodné v kontexte rozpočtovej klasifikácie
Odchodné predstavuje peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. V kontexte rozpočtovej klasifikácie je potrebné správne zatriediť výdavky na odchodné, aby bolo možné zabezpečiť transparentné a efektívne hospodárenie s verejnými prostriedkami.
Legislatívny rámec odchodného
Vybranej skupine zamestnancov patrí pri skončení pracovného pomeru nielen odstupné, ale aj odchodné. Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Zamestnancovi patrí podľa § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. Pri jeho vyplatení zamestnávateľ nesleduje ako dlho trval pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa, či zamestnanec počas svojho života pracoval len v jednom pracovnom pomere alebo vo viacerých a koľko rokov odpracoval celkom.
Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru. Na odchodné má zamestnanec nárok podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej 21 rokov. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Výpoveď zo zdravotných dôvodov a získanie odstupného
Odstupné a odchodné - rozdiely
Je dôležité rozlišovať medzi odstupným a odchodným. Hlavným účelom poskytovania odstupného je určitá náhrada poskytovaná zamestnancovi za to, že jeho pracovný pomer končí z dôvodov na strane zamestnávateľa, veľmi často z dôvodov hospodárskych problémov zamestnávateľa. Odchodné slúži k inému účelu ako odstupné. Odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.
Kedy vzniká nárok na odstupné?
Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce. Napríklad, ak zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude rušiť. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.
Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.
Kedy vzniká nárok na odchodné?
Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
- zamestnanec odíde na dôchodok
Príklady z praxe
Na praktických príkladoch si objasníme uplatňovanie nároku na odchodné:
Príklad 1: Splnené podmienky
Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok 25. 5. 2017. K tomuto dňu požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie dôchodku. Z uvedeného dôvodu požiadal zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru a vyplatenie odchodného. Pracovný pomer 31. 5. 2017 skončil. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi v súlade s ustanovením § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
Príklad 2: Splnené podmienky
Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov dňa 25. 4. 2017, ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer 30. 4. 2017. V stredu 3. 5. 2017 si podal žiadosť v Sociálnej poisťovne na priznanie starobného dôchodku. Zamestnanec má nárok na vyplatenie odchodného, lebo dodržal podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
Príklad 3: Nesplnené podmienky
Zamestnanec ukončil so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou ku dňu 31. 3. 2017. Dňa 16. 5. 2017 dovŕšil vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok. Uvedený deň si podal v Sociálnej poisťovni žiadosť o starobný dôchodok. Zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec nesplnil podmienku, že odchodné mu patrí pri prvom ukončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.
Rezerva na odchodné
Zamestnávateľ môže v roku 2011 vytvoriť rezervu na odchodné, ktoré bude zamestnancovi vyplatené v roku 2012. Rezervy sú v zmysle § 26 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov záväzky s neurčitým časovým vymedzením alebo výškou. Rezerva sa tvorí na základe zásady opatrnosti na riziká a straty.
Daňové hľadisko rezervy na odchodné
V ustanoveniach § 20 ods. 8 a ods. 9 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú taxatívne vymenované rezervy, ktoré sa považujú pre účely tejto právnej normy za výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Rezervy na odstupné a odchodné nepatria k daňovým výdavkom.
Praktické aspekty rozpočtovania odchodného
Pri rozpočtovaní odchodného je potrebné zohľadniť:
- Plánovaný počet zamestnancov s nárokom na odchodné v danom rozpočtovom období.
- Priemerný mesačný zárobok zamestnancov, ktorý slúži ako základ pre výpočet odchodného.
- Legislatívne zmeny, ktoré môžu ovplyvniť výšku alebo podmienky poskytovania odchodného.
tags: #rozpoctova #polozka #odchodne