Sociálna práca je moderná dynamická veda, ktorá aktuálne reaguje na podnety a potreby spoločnosti v oblasti sociálnej sféry. Paleta sociálnych problémov jednotlivcov je veľmi široká a preto je pre tento odbor charakteristický interdisciplinárny a integratívny prístup riešenia problémov. Absolventi sociálnej práce majú možnosť uplatnenia sa na trhu práce ako sociálni pracovníci so spôsobilosťou na pôsobenie v sociálnej oblasti v rámci štátnej správy, samosprávy ako aj tretieho sektora.
Vývoj sociálnej práce na Slovensku a potreba právnej úpravy
Sociálna práca na Slovensku prešla od začiatku 90. rokov minulého storočia výrazným vývojom, keď bola zavedená ako študijný odbor na vysokých školách. Po roku 1989, vplyvom sociálno-politických zmien, sa sociálna práca začala dynamicky rozvíjať. Legislatívne prostredie, ktoré vyžadovalo vzdelanie zamestnancov na úrovni magisterského stupňa, ovplyvnilo rozvoj študijného odboru sociálna práca. Produkcia absolventov každoročne od roku 2005 zaznamenala počty až do 15 tisíc ročne.
Napriek tomu, že sa neustále zdôrazňuje jej význam, nízky profesijný status a absencia právnej úpravy podmienok výkonu sociálnej práce boli dlhodobým problémom. Problémom bolo uplatnenie absolventov v praxi, kde až do roku 2014 bolo deklarované, že pozície sociálnych pracovníkov a výkon činnosti sociálnej práce môže byť zabezpečené absolventmi s vysokoškolským vzdelaním. Tento fakt výrazne ovplyvňoval možnosti uplatnenia absolventov sociálnej práce najmä v oblasti sociálnych služieb a v oblasti výkonu štátnej správy v rámci rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Do účinnosti zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny neexistovali pre výkon sociálnej práce žiadne oficiálne pravidlá výkonu tak profesijné, ako aj etické a právne. Existovali (a aj existujú) v právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé oblasti výkonu čiastkové úpravy kvalifikačných podmienok na výkon sociálnej práce pre jednotlivé oblasti výkonu v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v oblasti sociálnych služieb a sociálnej posudkovej činnosti.
Zákon o sociálnej práci ako nástroj profesionalizácie
Návrh zákona o sociálnej práci bol predložený Vláde SR ako iniciatívny návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v SR. Išlo o zákon, ktorý sa tvoril v úzkej spolupráci so zástupcami vysokých škôl, na ktorých sa odbor sociálna práca študuje. Z prostredia praxe sa často ozývali hlasy o nízkom profesijnom statuse profesie, napriek tomu, že sa neustále v spoločnosti zdôrazňuje jej význam.
Nový zákon potvrdzuje, že sa sociálna práca na Slovensku prispôsobuje svetovým trendom, ktoré identifikoval Tomeš (2010). Podľa jeho štúdie sa sociálna práca inštitucionalizuje, profesionalizuje, špecializuje a vnútorne štrukturuje, privatizuje, mení obsah, rozširuje sa jej záber a preniká do iných rezortov. V zmysle prijatého zákona sa jednoznačne deklaruje, že sociálnu prácu ako odbornú činnosť môže vykonávať výhradne sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce.
Kvalifikačné predpoklady pre výkon sociálnej práce
Pre porozumenie identity sociálneho pracovníka je dôležité stanovenie, na základe akých kritérií je možné identifikovať a definovať sociálneho pracovníka. Medzi tieto kritériá patria:
- Kvalifikačné kritérium (minimálne vzdelanie): Toto je potrebné pre zabezpečenie odbornej spôsobilosti. Na Slovensku je kvalifikačným predpokladom získanie:
- Vysokoškolského vzdelania prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca pre asistenta sociálnej práce.
- Vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca pre sociálneho pracovníka.
- Iné kritériá potrebné na výkon práce sociálneho pracovníka: Napr. z eticko-právnej oblasti (spôsobilosť k právnym úkonom, bezúhonnosť), zdravotná spôsobilosť, minimálny vek a pod.
Nadstavbové odborné činnosti a špecializácia
V zákone sa uvádza, že sústavu špecializovaných odborných činností sociálnej práce ustanoví vláda SR nariadením. Podľa súčasnej praxe je predpokladom, že medzi špecializované odbory môže patriť napríklad špecializované sociálne poradenstvo, sociálnoprávna ochrana detí, sociálna kuratela, sociálna posudková činnosť, možno sociálna terapia (resp. socioterapia) a pod. Medzi nadstavbové odborné činnosti môže patriť napríklad supervízia, mediácia a pod. Dôvodom tohto návrhu je, aby pre niektoré oblasti výkonu, mohla byť v budúcnosti požadovaná príslušná špecializácia. Ide o oblasti sociálnej práce, ktoré vyžadujú prehĺbenie, resp. rozšírenie v rámci štandardného vysokoškolského študijného programu.
Podmienky pre nadstavbové vzdelávanie:
- Sústavné vzdelávanie v nadstavbovej odbornej činnosti fyzických osôb.
- Splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu.
- Odborná prax lektora.
- Akreditácia vzdelávacieho programu.
Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce
Vzhľadom na reálny deficit profesijnej organizácie sociálnych pracovníkov na Slovensku, reagovali zástupcovia škôl sociálnej práce inštitucionálne zastrešení v Asociácii vzdelávateľov v sociálnej práci na Slovensku a pracovníci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR návrhom zriadenia komory formálnou cestou. Tento cieľ naplnil práve nový zákon o sociálnej práci, ktorým sa zriaďuje „komora ako profesijná organizácia združujúca sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce“.
Členstvo v komore
Členmi komory môžu byť fyzické osoby odborne spôsobilé na výkon sociálnej práce, musia sociálnu prácu reálne vykonávať a o členstvo formálne požiadať. Vylúčení z členstva sú teda absolventi odboru sociálna práca, ktorí sociálnu prácu v praxi nevykonávajú, ako aj súčasní sociálni pracovníci, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady. Ak by išlo o odborníkov, napríklad z oblasti vzdelávania, títo môžu byť za istých procesných predpokladov hosťujúcimi alebo čestnými členmi komory, ale bez hlasovacieho práva. Môžu byť členmi jedného z orgánov komory, jej profesijnej rady, ktorá má kompetencie najmä v oblasti profesijnej etiky, vzdelávania a jeho hodnotenia.
Činnosť a orgány komory
Činnosť komory:
- Komora združuje členov komory. Členstvo v komore je dobrovoľné.
- Komora vedie zoznam členov komory.
- Komora rozhoduje o zápise do zoznamu členov komory.
- Komora vedie zoznam sociálnych pracovníkov, ktorým bolo odňaté povolenie.
Práva a povinnosti člena komory:
- Člen komory má právo voliť a byť volený do orgánov komory.
- Člen komory má právo byť informovaný o činnosti komory.
- Člen komory má právo podávať návrhy, podnety a sťažnosti orgánom komory.
- Člen komory je povinný dodržiavať stanovy komory.
- Člen komory je povinný platiť členské príspevky.
Orgány komory:
- Snem komory je najvyšší orgán komory.
- Rada komory je výkonný orgán komory.
- Dozorná rada komory je kontrolný orgán komory.
- Disciplinárna komisia je orgán komory na prejednávanie disciplinárnych previnení členov komory.
- Štatutárny orgán komory je predseda komory.
Disciplinárne opatrenia:
- Písomné napomenutie za porušenie povinnosti.
- Peňažnú pokutu až do výšky 150 eur za opakované porušenie povinnosti.
- Pozastavenie členstva v komore na dobu určitú.
- Vylúčenie z komory.
Výskum záujmu o členstvo v komore
Bol uskutočnený výskum zameraný na zistenie ako reagujú na zriadenie komory a členstvo v komore sociálni pracovníci. Na základe výpočtu pravdepodobnosti sa dospelo k záveru, že muži, absolventi študijného odboru sociálna práca s praxou viac ako 10 rokov, prejavili výraznejší záujem stať sa členmi Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce ako ženy absolventky študijného odboru sociálna práca. Je možné taktiež konštatovať, že existujú štatisticky významné rozdiely, ktoré poukazujú na to, že muži sú na rozdiel od žien sú toho názoru, že prijatie zákona o sociálnej práci posilnilo status sociálneho pracovníka v spoločnosti.
Samostatná prax sociálneho pracovníka
Úplnou novinkou v podmienkach Slovenskej republiky je, že sociálna práca sa môže vykonávať nielen v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale aj ako samostatná prax. Dôležité je, že samostatná činnosť pri výkone povolania sociálny pracovník bola vyňatá zo živnostenských činností a nevzťahuje sa na ňu živnostenský zákon. Podlieha zákonným pravidlám pre slobodné povolania. Podmienkou samostatnej praxe je splnenie kvalifikačného predpokladu magisterského vzdelania v odbore sociálna práca a získanie povolenia od komory.
Úloha a osobnosť sociálneho pracovníka
Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov. V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou. V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť.
Sociálny pracovník k svojej činnosti potrebuje mať poznatky o konkrétnej spoločnosti. Musí ju poznať, rozumieť koncepcii vývoja spoločnosti, mať vlastný názor na vývojové trendy spoločnosti. Potrebuje poznať medzinárodné dokumenty, dohovory, ktoré Slovenská republika prijala, zákonodarstvo, na základe ktorého spoločnosť existuje a celú sieť starostlivosti o človeka. Vedomosti sociálneho pracovníka vychádzajú z interdisciplinárneho poňatia sociálnej práce, z filozofického, psychologického, sociologického, etického, politického, právneho, ekonomického a iných prístupov.
Osobnostné požiadavky a vlastnosti
Osobnosť sociálneho pracovníka sa prirodzene prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamičnosť, morálna integrita, sociálne cítenie, rešpektovanie súkromia a úcta k životu. V osobnostnej výbave by nemali chýbať iniciatíva a dynamičnosť.
- Iniciatíva a dynamičnosť: V poslednom čase sa sociálna práca zameriava na preventívne činnosti, medzi ktoré patrí aj vyhľadávanie klientov, teda osôb potrebujúcich pomoc sociálneho pracovníka. Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy.
- Morálny kredit a zásadovosť: K zásadným požiadavkám kladených na sociálneho pracovníka určite patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu. Súčasťou osobnostnej výbavy sociálneho pracovníka mala by byť tiež zásadovosť a morálna integrita, je založená na predpoklade, že sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod.
- Sociálne cítenie a empatia: Sociálne cítenie však nie je v žiadnom prípade súcit. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci.
- Zmysel pre humor a životný optimizmus: Osobitý význam pre prax má požiadavka na zmysel pre humor a životný optimizmus. Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu a má pomôcť prekonávať životné a pracovné problémy, udržať si dobrú náladu a vieru, že aj tie najťažšie problémy sú riešiteľné.
Kompetencie a zručnosti
Sociálny pracovník spĺňa osobnostné požiadavky kladené na neho ako sú napr. disponuje požadovanou úrovňou všeobecných a odborných špecializovaných vedomostí, sociálnych zručností. Sociálny pracovník svojou činnosťou pomáha zlepšovať životnú funkčnosť jednotlivca, skupiny, komunity tým, že prispieva k mobilizácii zdrojov, ktoré sú takémuto riešeniu potrebné a vychováva jednotlivcov k pocitu zodpovednosti za vlastnú sociálnu situáciu.
- Jazyk sociálneho pracovníka: Jazyk ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Jeho vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta.
- Schopnosť práce v tíme: Aj táto vlastnosť má byť súčasťou výbavy sociálneho pracovníka. Neustále bude pracovať s ľuďmi, ktorí sa sústreďujú na spoločné dielo, t.j., že sociálny pracovník bude spolupracovať s produktívnymi členmi skupiny, ktorí maximálne prispievajú k realizácii cieľa.
- Schopnosť sebainštrumentalizácie: Teda schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj - inštrument predpokladá, že bude so svojimi vedomosťami, vlastnosťami, schopnosťami a zručnosťami disponovať tak, aby ich využil v prospech klienta. Osobnú zaangažovanosť musí mať pod kontrolou, čo si žiada tzv. kognitívnu sebadištanciu.
- Iniciovanie klienta k spolupráci a podpora samostatnosti: Vedieť iniciovať klienta k spolupráci je tiež profesionálnou kompetenciou. Podstatnou kompetenciou je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Tu sociálny pracovník pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život.
- Komunikácia a kooperácia: Zmysel komunikácie v práci sociálneho pracovníka je daný potrebou nepretržitej interakcie s klientmi, kolegami, či inými odborníkmi. Ako jedna zo základných požiadaviek na výkon tejto profesie je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie.
- Reflexívna a sociálna kompetencia: Ak hovoríme, že sociálny pracovník získava reflexívnu kompetenciu, tak sa učí zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta. Sociálna kompetencia je schopnosť porozumieť vzniku a vývoju určitých sociálnych situácii v ich integratívnej súvislosti s určitým historickým vývojom spoločnosti.
- Aktívna orientácia na vlastný odborný rast: Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas. Pre sociálneho pracovníka je tiež dôležité zlepšovať si vlastné profesionálne kompetencie samoštúdiom.
Praktické aspekty práce sociálneho pracovníka
Sociálny pracovník je v každodennom kontakte s obyvateľmi, poskytuje im informácie, rady, pomáhajú prekonávať rôzne náročné situácie, v ktorých sa ocitnú. Už pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a spoločne s občanom sa snaží nájsť čo najlepšie riešenie jeho situácie. Ak je umiestnenie do zariadenia pre seniorov najvhodnejšou alternatívou, sociálny pracovník pokračuje v priebežnom získavaní údajov o obyvateľovi a v spolupráci s ostatnými zamestnancami pre neho vytvára čo najideálnejší program, aktivity, stanovuje individuálny plán rozvoja jeho osobnosti. Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie, nových ľudí, vtedy sa mu pomáha prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, pocit nepotrebnosti, straty zmyslu života. Práca sociálneho pracovníka je zameraná na to, ako poskytnúť kvalitnú starostlivosť o človeka po všetkých stránkach, o rozvoj osobnosti, potrieb a hodnôt pre ľudí, ktorí žijú v tomto zariadení.
- Individuálna práca: Individuálna práca s obyvateľmi je založená na individuálnom prístupe práce s každým obyvateľom. Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky sociálny pracovník zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa.
- Skupinová práca: Skupinová práca s obyvateľmi udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas, napríklad odvádzania pozornosti od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy).
Sociálna práca v školskom prostredí a legislatívne zmeny od 1. januára 2025
Novela školského zákona a novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch od 1. januára 2025 priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole.
V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
Kategória odborného zamestnanca - sociálny pracovník bola v zákone č. 138/2019 Z. z. ustanovená s účinnosťou od 1. septembra 2023. S účinnosťou od 1. januára 2025 táto kategória bola zo zákona č. 138/2019 Z. z. vypustená.
Nanovo je určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení. Podľa § 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. „odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg“. Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda. Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Možnosti nadstavbového vzdelávania: Magisterské štúdium sociálnej práce
Študijný program Sociálna práca je koncipovaný tak, aby poskytol študujúcim odborné vedomosti, praktické zručnosti a kompetencie, ktoré ich predurčujú k výkonu priamej sociálnej práce s klientom v inštitúciách verejnej správy ako aj v organizáciách poskytujúcich sociálne služby. Obsahovo je program orientovaný najmä na sociálno-právne poradenstvo prvého kontaktu, sociálnu diagnostiku a tvorbu prognóz, sociálnu prevenciu, sociálno-právnu ochranu, depistáže a iné formy sociálnej pomoci, akými je napríklad krízová intervencia, terénna sociálna práca, resocializácia či koordinovanie a organizovanie sociálnych služieb. Štúdium sa realizuje prevažne prezenčnou formou, s postupným zavádzaním prvkov tzv. pružného vzdelávania.
Profil absolventa a uplatnenie
Absolvent magisterského štúdia je schopný navrhovať formy sociálnej pomoci a sociálne systémy tak, aby spĺňali požiadavky na udržanie a zlepšenie kvality života klientov, vytvárať občiansky prospešné a podporné aktivity a implementovať ich do praxe. Uplatnenie absolventov sa vzťahuje na päť kľúčových rezortov - ministerstvo školstva, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti a ministerstvo zdravotníctva.
Študent si vyberá špecializáciu prostredníctvom výberu premetov a môže štúdium skončiť ako:
- absolvent študijného odboru Sociálna práca, študijného programu Sociálna práca so špecializáciou na riadenie a organizácie sociálnych služieb a výberom predmetov sa orientuje na získanie kompetencií sociálneho pracovníka v oblasti manažmentu starostlivosti, plánovania a projektovania, fundraisingu a marketingu, krízového manažmentu. Absolvent má uplatnenie všade tam, kde sa vyžaduje ukončené štúdium sociálnej práce a jeho pôsobenie je najmä v riadiacej alebo koncepčnej práci na úrovni zariadení sociálnych služieb, v organizáciách miestnej samosprávy alebo verejnej správy.
- absolvent študijného odboru Sociálna práca, študijného programu Sociálna práca so špecializáciou na štúdium rodiny a výberom predmetov získava absolvent kompetencie v oblasti využitia metód, techník a postupov rodinného poradenstva a terapie, preventívnych a krízových programov práce s rodinou.
Podmienky prijatia na magisterské štúdium
Základnou podmienkou prijatia na dvojročný magisterský študijný program v dennej forme štúdia (ukončený získaním titulu „Mgr“), je ukončenie I. stupňa VŠ štúdia študijného odboru Sociálna práca, prípadne Sociálna pedagogika, Liečebná pedagogika, Špeciálna pedagogika alebo Psychológia. V prípade, že študent ukončil štúdium v inom, než vo vymenovaných odboroch, prijímacia komisia o jeho prijatí rozhoduje individuálne. Uchádzač, ktorý ukončil štúdium 1. stupňa VŠ v zahraničí musí predložiť rozhodnutie o rovnocennosti dosiahnutého vzdelania v študijnom programe Sociálna práca.
Ďalšou podmienkou prijatia s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi, je prijímacie konanie. Uchádzač musí tiež predložiť potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na štúdium potvrdenú lekárom. V súvislosti so zdravotným stavom je nutné zdôrazniť, že počas štúdia študenti okrem teoretických prednášok, absolvujú aj prax, kde budú pracovať s často klientom v rizikovej situácii a v rizikovom prostredí.
Prílohy k prihláške:
- Životopis;
- Doklad o uhradení poplatku za prijímacie konanie vo výške 48,-€;
- Overené doklady o ukončení bakalárskeho stupňa vzdelania - diplom, vysvedčenie a dodatok k diplomu (týka sa uchádzačov, ktorí ukončili štúdium v akademickom roku 2024/2025 a skôr) a uchádzači, ktorí budú končiť bakalárske štúdium v akademickom roku 2025/2026 doložia potvrdenie o návšteve školy a výpis výsledkov štúdia za uzatvorené obdobie;
- Doklady preukazujúce účasť na ŠVOUČ, certifikát z AJ, resp. ďalšie špecifické aktivity.
Výsledky prijímacej skúšky budú zverejnené na webovom sídle fakulty. Na štúdium budú prijatí uchádzači, ktorí preukážu najvyššiu mieru schopnosti na štúdium, t. j. dosiahnu najvyšší počet bodov.
Forma prijímacej skúšky
Prijímacie konanie pozostáva z troch častí:
- Absolvovanie testu z oblasti Sociálnej politiky a Špecifických otázok zameraných na prácu s klientom max. v hodnote 40 bodov.
- Špecifická aktivita (ŠVOUČ, dobrovoľníctvo, účasť na projekte, umiestnenie sa na nejakej umeleckej alebo športovej súťaži a pod). Za každú aktivitu je možné získať 2 body (maximálne 10 bodov spolu).
- Priemerný výsledok bakalárskeho štúdia - celkový vážený študijný priemer dosiahnutý v bakalárskom stupni štúdia - max. 50 bodov (Vážený priemer 1,0-1,4=50b; 1,5-1,9=40b; 2,0-2,4=30b; 2,5-2,9=20b; 3,0-3,4=10b; 3,5-3,9=0b).
Školenie sociálna práca a sociálne poradenstvo
Ak chcete pracovať v sociálnej oblasti, v oblasti pomáhajúcich profesií, alebo máte záujem o teoretické vedomosti, poznatky ale aj praktické zručnosti v sfére sociálnej práce, je možné využiť špecializované školenia. Kurz sa zameriava na získanie vedomostí, zručností a spôsobilostí, ktoré absolventa predurčujú k výkonu priamej sociálnej práce s klientom, napr. rodinou, deťmi, mládežou, osobami vyššieho veku, chorými, zdravotne znevýhodnenými, závislými osobami, ľuďmi bez domova atď. Obsah školenia pozostáva z prednášok, prípravy zameranej na psychológiu, filozofiu a etiku, pedagogiku, právo, sociológiu, ale tiež na vybraný okruh informácií zo zdravotnícky orientovaných predmetov, ktoré tvoria tzv. širší všeobecný základ štúdia a odborné predmety zamerané na získanie potrebných vedomostí a zručností z oblasti sociálnych služieb, sociálneho poradenstva a prevencie sociálnoprávnej ochrany, plánovania a rozvoja sociálnej siete, organizácie a riadenia systému sociálnej pomoci a zabezpečovania sociálnej starostlivosti, teórie a metód sociálnej práce. Absolventi kurzu sociálnej práce majú možnosť uplatnenia sa na trhu práce ako sociálni pracovníci so spôsobilosťou na pôsobenie v sociálnej oblasti v rámci štátnej správy, samosprávy ako aj tretieho MVO sektora.
Legislatívny rámec výkonu sociálnej práce
Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:
- Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
- Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. ...
Poznámka: Sociálnu prácu je možné v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 219/2014 Z. z. vykonávať v oblastiach, ktoré upravujú napr. Zákon č. 305/2005 Z. z. (opatrenia, sociálne poradenstvo) a Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (špecializované sociálne poradenstvo, sociálna posudková činnosť).
Požiadavky na odbornú prax
Na výkon tohto zamestnania sa odborná prax vyžaduje právnym predpisom v období 12 mesiacov. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3 ročná prax v oblasti sociálnej práce. V zmysle zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci § 7 ods. 2 písm. b sa pri povolení na výkon samostatnej praxe vyžaduje 3 ročná prax „žiadateľ o povolenie vykonával sociálnu prácu v praxi najmenej tri roky“.
