Na Slovensku pretrváva rodový stereotyp, ktorý predpokladá, že hlavnou úlohou žien je starostlivosť o deti, blízkych a domácnosť, zatiaľ čo o príjem rodiny sa postará muž. Tento stereotyp má hlboké korene v spoločnosti a má výrazný vplyv na ekonomické postavenie žien, a to aj v kontexte odchodu do dôchodku. Napriek tomu, že emancipácia žien pokročila, v pracovnom živote sú ženy stále v nevýhodnejšej pozícii ako muži, čo sa odráža aj na výške ich dôchodkov.
Skorší odchod žien do dôchodku a jeho úskalia
Skracovanie maximálneho veku odchodu do dôchodku o pol roka sa dotkne každého, kto vychovával deti, prednostne však matiek. Vek, v ktorom budeme môcť odchádzať do penzie, Ústava zastropovala na maximálne 64 rokov. V parlamente je v druhom čítaní novela zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej sa výchova detí bude brať do úvahy už nielen u žien, ale aj u mužov a dokonca aj u starých rodičov, ale aj rodinných príslušníkov či iných osôb, ak mali zverené deti súdom. Výchova sa bude zohľadňovať nielen u vlastných, ale aj osvojených detí.
Každé dieťa, ktoré ste vychovali, skráti zastropovaný vek 64 rokov o pol roka. „Hranicu dôchodkového stropu nie je možné v žiadnom prípade prekročiť,“ vraví Mária Ďurišová z ústredia Sociálnej poisťovne. Podľa návrhu zákona sa dôchodkový strop prvýkrát uplatní u žien narodených v roku 1960. Ak vychovali dve deti, budú môcť odísť do penzie, ak dovŕšia 63 rokov, alebo ak vychovali tri až štyri deti, o pol roka skôr, ich dôchodkový vek má byť 62 rokov a šesť kalendárnych mesiacov.
Dôchodkový strop je nastavený tak, že muži budú mať nárok odísť na penziu vo veku 64 rokov. Ženy budú môcť odchádzať ešte skôr ako v 64 rokoch, a to v závislosti od toho, koľko detí vychovali. Majú právo na zníženie maximálneho dôchodkového veku:
- o šesť mesiacov vtedy, ak vychovali jedno dieťa,
- o 12 mesiacov, ak vychovali dve deti,
- a o 18 mesiacov, ak vychovali najmenej tri deti.
Viac detí ústavný zákon nezohľadňuje.
Rozdiely v dôchodkovom veku pre rôzne ročníky
Mužov ani žien, ktorí odchádzajú do dôchodku teraz, sa strop ešte netýka. Majú totiž nárok odobrať sa na penziu skôr, než stanovuje strop. Zákony sú nastavené tak, že sa vek odchodu do dôchodku na Slovensku postupne predlžuje, ale na ústavnú hranicu narazí až neskôr.
Prvé, koho sa strop dotkne, budú ženy s dvomi deťmi, ktoré sa narodili v roku 1960 a dnes majú 59 rokov. Pôjdu do penzie v 63 rokoch a to je o dva mesiace skôr, ako by išli, keby nebol schválený dôchodkový strop. Paradoxne, ženy s dvomi deťmi, ktoré sa narodili v rokoch 1958 a 1959, budú odchádzať do dôchodku v rovnakom veku ako ich bezdetné rovesníčky. Žena s dvomi deťmi narodená v roku 1958 bude mať dôchodkový vek 62 rokov a osem mesiacov a tá, ktorá sa narodila v roku 1959, ho dosiahne vo veku 62 rokov a desať mesiacov.
Tieto rozdiely vyvolali nespokojnosť. Dve z týchto žien, Magdaléna Murdziková z Michaloviec a Tatiana Bohušová z Považskej Bystrice, rozbehli na internete petíciu. Nespokojné ženy sa potom obrátili aj na ombudsmanku, ministerstvo práce a úrad vlády. Žiadajú o urýchlenú a bezodkladnú nápravu. Cítia sa voči iným ženám (narodeným v roku 1960 a mladším), ako aj starším diskriminované.
Myslia si, že filozofia dôchodkového stropu by sa mala týkať aj ich, hoci odchádzajú do penzie skôr. A vďaka dvom vychovaným deťom by sa mal odpočítať rok aj im: „Zákon platí. Za každé dieťa pol roka. Dnes je strop 62 rokov a 8 mesiacov. Je to jednoduché. Zo zákona by sme mali ísť do dôchodku v 61 rokoch a 8 mesiacov.“
Čo prinesie Krajniakova reforma dôchodkov? Aká je budúcnosť II. piliera?
Príčiny chudoby žien a ich dôsledky na dôchodky
Ženy na Slovensku žijú s väčšou pravdepodobnosťou v chudobe viac ako muži. Príčinami sú najmä prerušená história zamestnania pre narodenie dieťaťa, vyššia miera čiastočných pracovných úväzkov či koncentrácia v nízko príjmovej práci, akou je napríklad školstvo či zdravotníctvo. Pre agentúru SITA to uviedli analytici z Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR) Jana Jablonická-Zezulová a Andrej Kuruc.
Analytici tiež upozornili, že v domácnostiach, kde je nízky príjem, majú ženy vyšší stres a väčšie bremeno starostlivosti o rodinný rozpočet či manažovanie dlhu. „Je často chybný predpoklad a rodový stereotyp, že ženy majú alebo by mali mať prístup k príjmu partnera a že hlavná rola žien je starostlivosť o deti, blízkych a domácnosť,“ vysvetlili analytici. Keďže je príjem mužov počas života vyšší, veľa žien v domácnostiach bez príjmu partnera trpí chudobou. Najmä dve zraniteľné skupiny sú v riziku hranici chudoby, a to osamelé matky a ženy na dôchodku, ktoré žijú samy.
Chudoba a sociálne vylúčenie žien
Podľa Eurostatu dostáva plný dôchodok v Európskej únii 49 percent žien - dôchodkýň, pričom u mužov je to 92 percent. Analytici zároveň uviedli, že ženy sú viac zaťažené nákladmi na domácnosť a viac materiálne deprimované. Znamená to, že napríklad nedokážu platiť nájomné či energie.
Ženy - samoživiteľky s nízkym príjmom a materiálnou depriváciou z dlhodobého hľadiska obmedzujú svoje sociálne aktivity. Spôsobuje im to stres vo vzťahoch, a to aj vo vzťahu k deťom, ktorý sa stáva hlavnou črtou každodenného života. Nedostatok peňazí negatívne vplýva na kvalitu bývania, zdravia a sociálnu situáciu žien. „Pritom väčší podiel žien ako mužov si každodenne robí starosti o to, ako zabezpečiť rodinu, ako si dovoliť veci, ktoré ich domácnosť potrebuje, a preto sa môžu cítiť viac sociálne izolované a v depresii kvôli dostatku peňazí,“ tvrdia analytici.
Mladí muži majú viac sociálnych kontaktov, participujú viac ako ženy a viac využívajú aj voľný čas. V tejto súvislosti analytici dodali, že neexistuje ucelená stratégia a akčné plány na redukciu chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré by boli pravidelne vyhodnocované. Zároveň nie všetky údaje sú rodovo členené a nevenujú sa špecificky uplatňovaniu rodového hľadiska v oblasti sociálneho vylúčenia a chudoby.
Rodové nerovnosti na pracovnom trhu a ich dopad na dôchodky
KOZ SR pri príležitosti Medzinárodného dňa žien upozorňuje, že slovenské ženy majú k rovnosti na mnohých úrovniach ešte ďaleko. Napriek tomu, že emancipácia žien pokročila a ženy už nemusia bojovať o svoje volebné právo a postavenie v spoločnosti, v pracovnom živote sú ženy stále v nevýhodnejšej pozícii ako muži. Prekonávajú veľké množstvo bariér, aby aspoň čiastočne dosiahli rovnaké práva a podmienky ako muži.
Ženy v EÚ zarábajú v priemere o 12,7 % menej ako muži a stále čelia prekážkam v prístupe na trhu práce. Tieto rodové rozdiely v príjmoch ekonomicky aktívnych ľudí v neprospech žien sa neskôr prejavia vo výške dôchodku, ktorý v niektorých krajinách EÚ je u žien aj o 30 percent nižší v porovnaní s mužmi. Na Slovensku je situácia veľmi podobná.
Mzdové rozdiely a vzdelanie
Muži zarábajú o 9,5 % viac, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Naopak, ženy majú mzdy o 10 % nižšie, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Výrazný rozdiel je aj pri porovnaní mzdy muža a ženy. Ženy dosahujú len 82 % mzdy mužov, rodový mzdový rozdiel je teda na úrovni 18 % v neprospech žien. V post-produktívnom veku sa nízke mzdy prenášajú do nízkych dôchodkov. Na Slovensku majú ženy skoro o 17,6 % nižšie dôchodky ako muži.
| Ukazovateľ | Muži | Ženy | Rozdiel v neprospech žien |
|---|---|---|---|
| Priemerná mzda (v porovnaní s národným hospodárstvom) | +9,5 % | -10 % | 19,5 % |
| Mzda (v porovnaní s mužmi) | 100 % | 82 % | 18 % |
| Priemerný dôchodok (v porovnaní s mužmi) | 100 % | 82,4 % | 17,6 % |
Z 2,74 milióna ekonomicky aktívnych ľudí v roku 2021 bolo až 47 % žien. Ak porovnáme podiel ekonomicky aktívnych, s vysokoškolským vzdelaním, žien a mužov, ženy sú vzdelanejšie. Vysokoškolské vzdelanie má 36,3 % žien, naproti tomu u mužov je to len 23 %. Nedocenené vzdelanie a diskriminácia žien na pracovnom trhu sa samozrejme odráža aj na rozdielnom odmeňovaní na jednotlivých pracovných pozíciách. Ani na jednej pracovnej pozícií ženy nezarábajú priemernú mzdu danej pozície, pričom vždy zarábajú menej ako muži. A obrovská inflácia túto situáciu ešte zhoršila.
Prekážky a riešenia
Nepochybne platovú nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien živia predsudky a stereotypné vnímanie pozície ženy - matky a opatrovateľky, zo strany spoločnosti. Takzvané opatrovateľské činnosti, t. j. starostlivosť o deti, rodinných príslušníkov a domáce práce, sú vo veľkej miere v rukách žien. „Tu je silne cítiť rodový stereotyp hlboko zakorenený v našej spoločnosti. A to, že o príjem rodiny sa postará muž,“ upozornili analytici.
Na zlepšenie situácie žien sú potrebné aj dobré pracovné podmienky a zdravé pracovné miesta. Pracujúce ženy musia byť lepšie chránené aj v podnikoch. Na pracoviskách sa viac ako 50 % všetkých pracovníkov stretlo so sexuálnym obťažovaním. Z toho viac ako 90 % tvoria ženy a osobitné vzťahy závislosti na pracovných miestach sťažujú ženám možnosť brániť sa.
Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR je v súčasnosti na Slovensku postihnutých príjmovou chudobou 12,8 % žien, jednočlenná domácnosť žien má mieru rizika chudoby na úrovni 25 %. Okrem väčšej miery dostupnosti predškolskej výchovy detí by k odstráneniu nerovností pomohlo aj skrátenie pracovného času. Ženám by uľahčilo zosúladenie rodinného a pracovného života a mužom dalo možnosť tráviť viac času s deťmi. Napríklad na Islande viedlo skrátenie pracovného času aj k vyváženejšiemu rozdeleniu tzv. opatrovateľskej práce. Zamestnanci v Slovenskej republike pritom odpracujú týždenne viac hodín, ako je priemer odpracovaných hodín za týždeň v krajinách EÚ. KOZ SR pri príležitosti MDŽ zároveň zdôrazňuje, že organizovanie sa v odboroch je pre ženy dobrým riešením.