Rodičovský príspevok a hmotná núdza: Komplexný sprievodca

Počas života sa človek môže dostať do rôznych komplikovaných situácií, kedy je odkázaný na pomoc inej osoby alebo inštitúcie. Osobitnou formou zložitej sociálnej situácie, v ktorej sa občan môže ocitnúť, je stav hmotnej núdze. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku, uplatnením nárokov.

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014. Tento zákon upravuje aj právne vzťahy pri poskytovaní jednorazovej dávky v hmotnej núdzi.

Čo je životné minimum?

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tento údaj poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR. Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že platné sumy životného minima sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie. Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností, je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roku.

K 1. júlu 2025 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 168/2025 Z. z. Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú, sa považuje suma alebo úhrn súm:

• 284,13 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
• 198,22 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
• 129,74 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.

Výpočet súm životného minima v modelových situáciách

Pre lepšiu predstavu si pozrime niekoľko modelových príkladov výpočtu životného minima:

Domácnosť a spoločne posudzované osoby

Pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi je nevyhnutné správne vymedziť domácnosť a jej členov, ktorí sa na účely posúdenia hmotnej núdze spoločne posudzujú. Domácnosť tvoria členovia domácnosti, ktorými na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sú:

• jednotlivec,
• manžel a manželka,
• manžel, manželka a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
• plnoletí rodičia a nezaopatrené deti, ak ide o maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti, plnoleté deti,
• rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy,
• rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,
• maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom, a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
• fyzické osoby podľa písmen b) až g), ak sa im na základe dohody poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitných predpisov,
• plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa pre nich vykonáva resocializačný program pobytovou formou.

Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi definuje okruh osôb, ktoré sa nepovažujú za členov domácnosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb.

Ak je dieťa zverené súdom do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a u jedného z rodičov strávi menej ako 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, potom toto dieťa sa považuje v danom mesiaci za člena domácnosti toho z rodičov, u ktorého sa nachádza viac dní. Ak je dieťa u každého rodiča najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, potom sa posudzuje toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom.

Pomoc v hmotnej núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje do cudziny. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Pomoc v hmotnej núdzi poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a je financovaná zo štátneho rozpočtu. Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytujú obecné a mestské úrady a financovaná je z rozpočtu miest a obcí. Pomoc v hmotnej núdzi je:

• dávka v hmotnej núdzi,
• ochranný príspevok,
• aktivačný príspevok,
• príspevok na nezaopatrené dieťa,
• príspevok na bývanie.

Poskytovaná pomoc má predovšetkým umožniť občanovi zabezpečiť jeho základné životné podmienky.

Príjem a majetok

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi zákon ustanovuje osobitné pravidlá pre posudzovanie príjmu žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb. Príjmom na účely posúdenia hmotnej núdze je príjem študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme a príjem zistený podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. To zahŕňa náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej zákonom č. 283/2002 Z. z., príspevok na stravu poskytnutý podľa zákona č. 305/2005 Z. z., resocializačný príspevok podľa zákona č. 305/2005 Z. z., dôchodok podľa zákona č. 296/2020 Z. z., finančný príspevok, jednorazové odškodnenie pozostalých a naturálne náležitosti poskytované v súvislosti s výkonom dobrovoľnej vojenskej prípravy podľa zákona č. 378/2015 Z. z., jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby, motivačný príspevok, naturálne náležitosti, náhrada cestovného a jednorazové odškodnenie pozostalých poskytované v súvislosti so zaradením do aktívnych záloh podľa zákona č. 570/2005 Z. z., zvýšenie prídavku na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z., jednorazový doplatok k starobnému dôchodku podľa § 293fg zákona č. 461/2003 Z. z.

Za príjem sa na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považuje príjem podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov:

• príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu po odpočítaní poistného na zdravotné, nemocenské, starobné, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti, preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,
• príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,
• sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40% nároku na stravné ustanovené zákonom o cestovných náhradách,
• náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej zákonom o cestovných náhradách,
• ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Príjem sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o posúdenie hmotnej núdze, zabezpečenie základných životných podmienok a pomoc v hmotnej núdzi; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti.

Pri posudzovaní hmotnej núdze sa neberie do úvahy iba aktuálny príjem žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb, ale aj ich majetkové pomery. Z daného dôvodu sa aj fyzická osoba, ktorej príjem nedosahuje sumy životného minima, nemusí automaticky považovať za osobu v hmotnej núdzi. Dôležité je posúdiť, či z dôvodu nakladania so svojím majetkom si môže zvýšiť príjem a predísť tak vzniku hmotnej núdze alebo riešiť hmotnú núdzu. Za majetok sa považujú veci, práva a majetkové hodnoty. Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem predajom majetku alebo prenájmom majetku sa neskúma, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú užíva domácnosť na primerané trvalé bývanie, alebo ak ide o poľnohospodársku a lesnú pôdu, ktorú užíva domácnosť pre svoju potrebu.

Uplatnenie zákonných nárokov

Pomoc v hmotnej núdzi je možné občanovi poskytnúť až v situácii, ak si základné životné podmienky nemôže zabezpečiť ani uplatnením si svojich nárokov na iné peňažné plnenia, na ktoré má nárok. Ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi. Takýmito zákonnými nárokmi sú najmä:

• výživné,
• úhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
• dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia, poistenia v nezamestnanosti,
• nároky z pracovnoprávnych vzťahov,
• dávky výsluhového zabezpečenia,
• opakované štátne sociálne dávky okrem prídavku na dieťa.

Rodičovský príspevok je tiež jedným z nárokov, ktoré sa posudzujú. Nároky zahŕňajú aj dávky sociálneho poistenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky doplnkového dôchodkového sporenia, dávky sociálneho zabezpečenia, opakované príspevky na podporu náhradnej starostlivosti, nárok z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu.

Dávka v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Výška pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov a príjmom člena domácnosti a poskytuje sa v jednej sume. Vypočítaná suma pomoc v hmotnej núdzi sa zaokrúhľuje na celé euro. Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. decembra.

Výška dávky v hmotnej núdzi (od januára 2026)

Dávka sa zvýši o 13,50 € mesačne, ak je občan alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje tehotná žena. Zvýšenie patrí tehotnej žene od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva, ak preukáže svoje tehotenstvo tehotenským preukazom a počas tehotenstva pravidelne navštevuje tehotenskú poradňu. Dávkou je aj 13,50 € mesačne pre občana alebo fyzickú osobu, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak je rodičom dieťaťa do jedného roku veku a preukáže sa potvrdením príslušného pediatra, že sa s týmto dieťaťom zúčastňuje na preventívnych prehliadkach u pediatra. Dávka na účely tohto zákona je za podmienok ustanovených týmto zákonom aj 17,20 € mesačne pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku. Dávka a príspevky sa nevyplácajú, ak je ich výška nižšia ako jedno euro.

Zníženie dávky v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý:

• bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo nie je uchádzačom o zamestnanie a u ktorého sa zistila nespolupráca, a to z dôvodu:
  • odmietnutia ponuky vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov,
  • odmietnutia nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov,
  • nedostavenia sa na úrad alebo miesto určené úradom na účely ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov,
• sa zamestnal a jeho právny vzťah, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom sa opakovane skončil do jedného mesiaca od jeho vzniku;
• nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti alebo nevykonáva dobrovoľnícku činnosť a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní:
  • menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo
  • prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.
• je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo vykonáva dobrovoľnícku činnosť a v príslušnom kalendárnom mesiaci:
  • nevykonáva činnosti v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne, ak rozsah činností v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti je dohodnutý na najmenej 32 hodín mesačne, alebo
  • sa nezúčastní na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, v mesačnom rozsahu určenom ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo rozsahom dohodnutým v zmluve o dobrovoľníckej činnosti na vykonávaní menších obecných služieb alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie alebo nevykoná činnosť v rozsahu dohodnutom v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, alebo v zmluve o dobrovoľníckej činnosti, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu alebo rozsah dobrovoľníckej činnosti je dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne.

Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje z vyššie uvedených dôvodov v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom nasala skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky. K zníženiu dávky v hmotnej núdzi v prvom až treťom kalendárnom mesiaci dôjde aj z dôvodu opakovaného predčasného skončenia právneho vzťahu, ktorý vznikol z dôvodu nástupu do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom, do jedného mesiaca od jeho vzniku. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, ktorý nedodržal liečebný režim, a to v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu. Dávka v hmotnej núdzi sa znižuje o sumu 89,70 eura za každého plnoletého člena domácnosti v produktívnom veku, za ktorého nebola splnená povinnosť doručiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odpis potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa začatia alebo skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti; to neplatí, ak tomuto členovi domácnosti nepatrí ochranný príspevok z dôvodu nesplnenia tejto povinnosti. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom (napr. osoby starajúce sa o dieťa, tehotné ženy atď.).

Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou. Ochranný príspevok za každého člena domácnosti je 91,70 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:

• dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
• je poberateľom predčasného starobného dôchodku,
• je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
• je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roka veku dieťaťa,
• sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti je IV alebo V, to platí aj na čas, v ktorom sa fyzickej osobe poskytuje odľahčovacia služba podľa zákona o sociálnych službách,
• sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou,
• má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní,
• je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na osobnú asistenciu, pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je IV alebo V alebo má v integrovanom posudku navrhnutý druh sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby alebo domácu opatrovateľskú službu.

Ochranný príspevok nepatrí, ak ide o člena domácnosti, ktorému patrí aktivačný príspevok. V prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká.

Ak ide o občana v hmotnej núdzi s nepriaznivým zdravotným stavom trvajúcim nepretržite viac ako 30 dní, výška ochranného príspevku je 34,69 € mesačne.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.

• 183,30 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý má príjem zo závislej činnosti dohodnutý najmenej v sume minimálnej mzdy zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu odmeňovaného mesačnou mzdou.
• 137,50 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý sa zúčastňuje na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania, nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a je žiakom strednej školy v externej forme štúdia alebo študentom vysokej školy v externej forme štúdia, zúčastňuje sa v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na vzdelávaní a príprave pre trh práce, rekvalifikácii alebo projektoch a programoch, v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín počas 30 dní, vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu.
• 91,70 € mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.

Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok. Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Nárok na aktivačný príspevok zaniká, ak občan je vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, alebo úrad zistí, že občan nevykonáva aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok. Nárok na aktivačný príspevok vznikne znovu po uplynutí 12 mesiacov od zániku jeho nároku na základe vyššie uvedených dôvodov.

Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca rodičovský príspevok, ak študuje na strednej alebo vysokej škole, môže mať nárok na aktivačný príspevok. Taktiež občan, ktorý sa zamestnal a bol dlhodobo nezamestnaný, pred nástupom do zamestnania mal zabezpečované základné životné podmienky a príjem zo závislej činnosti je na úrovni minimálnej mzdy, najviac na úrovni trojnásobku minimálnej mzdy, môže poberať aktivačný príspevok po dobu najviac 6 mesiacov. Rovnako aj občan, ktorý začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť a bol dlhodobo nezamestnaný a pred začatím vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti mal zabezpečované základné životné podmienky, môže mať nárok na aktivačný príspevok po dobu najviac 6 mesiacov.

Príspevok na nezaopatrené dieťa

Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré sa zúčastňuje na výchove a vzdelávaní v materskej škole, plní povinnú školskú dochádzku alebo sa sústavne pripravuje na povolanie. Príspevok na každé nezaopatrené dieťa je 25,10 € mesačne.

Príspevok na bývanie

Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Podmienky vzniku nároku sú:

• vlastníctvo bytu alebo rodinného domu,
• nájom bytu alebo rodinného domu,
• nájom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie,
• právo doživotného užívania v byte alebo rodinnom dome,
• uhrádzanie nákladov spojených s bývaním za predchádzajúcich 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukázanie uznania dlhu a dohody o splátkach.

Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie. Nárok zaniká, ak úrad zistí, že občan v hmotnej núdzi nespláca uznaný dlh, ktorý predstavuje nedoplatky spojené s bývaním. Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.

Výška príspevku na bývanie (od januára 2026)

Príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie, nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie, ak domácnosť býva v zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, ak sa v nich poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe celoročnou pobytovou formou, v útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v krízovom stredisku alebo v byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti; preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje. V prípade, ak sú pri spoločnom nájme bytu medzi spoločnými nájomcami viacerí občania v hmotnej núdzi, patrí týmto spoločným nájomcom len jeden príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie sa vyplatí len jednému z nájomcov podľa spoločného písomného vyhlásenia.

Splnenie podmienok nároku na príspevok na bývanie sa neskúma, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, je poberateľom starobného dôchodku, alebo ak je poberateľom inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku a dovŕšil 62 rokov veku, alebo ak sa mu poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne s poskytovaním bývania.

Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi

Nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi sa uplatňuje podaním písomnej žiadosti. Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva písomne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Tlačivo žiadosti je k dispozícii na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Odporúčame, aby ste sa pred podaním žiadosti informovali na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny o všetkých náležitostiach tejto žiadosti a o ďalších písomnostiach, ktoré je k nej potrebné priložiť. Na výzvu úradu občan doplní ďalšie údaje o svojej osobe a osobách, ktoré sa s ním spoločne posudzujú.

Pomoc v hmotnej núdzi vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, vypláca sa za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca ak zákon neustanovuje inak, vypláca sa mesačne pozadu, nevypláca sa do cudziny a nepatrí za čas, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní. Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.

Aj keď žena má minimálny príjem (alebo nízky príjem), možno jej poskytnúť čiastku dávky v hmotnej núdzi (t.j. doplnenie príjmu do výšky životného minima). Dávka a príspevky k dávke sa poskytujú aj na každé dieťa, o ktoré sa žena stará. Prípadné výživné sa z tejto sumy odpočítava. Ak žena nemá prácu, musí sa zaevidovať na úrade práce a požiadať o dávku v nezamestnanosti. Ak na ňu nemá nárok, ak je dávka nízka, alebo ak sa jej vyplácanie skončí, poskytne sa žene dávka v hmotnej núdzi. Okrem toho žena musí dosiahnuť súdne určenie výživného (na deti a prípadne na seba), aby si manžel plnil vyživovaciu povinnosť. Na výplatu dávky v hmotnej núdzi vzniká nárok (iba) od prvého dňa mesiaca, v ktorom o ňu žena požiadala. Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke sa môžu vyplácať aj preddavkovo, napr. do právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom. Následne, keď súd vo veci rozhodne, žena musí vrátiť poskytnuté finančné prostriedky odboru sociálnych vecí a rodiny, v prípade, že súd rozhodne o výživnom odo dňa, keď žene bola priznaná dávka spolu s príspevkami k dávke.

Mestské a obecné úrady poskytujú príspevky k dávke v hmotnej núdzi a jednorazovú dávku v hmotnej núdzi. Slúži na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb a na mimoriadne liečebné náklady. Podmienkou jej poskytnutia je, že žena alebo rodina je v hmotnej núdzi a vypláca sa jej DHN. Touto dávkou štát pomáha domácnostiam s nízkymi príjmami pri úhrade výdavkov spojených s užívaním bytu alebo rodinného domu. Nárok na príspevok na bývanie si môže uplatniť žiadateľka, ktorej je vyplácaná DHN a ktorá je nájomníčkou bytu (obecného, družstevného), vlastníčkou bytu alebo rodinného domu. Výška príspevku je stanovená zákonom a závisí od počtu posudzovaných osôb. Požiadať o príspevok môže žena na mestskom alebo obecnom úrade. Nárok na prídavky na deti má osoba, s ktorou deti žijú a ktorá sa o ne stará. Pokiaľ prídavky doteraz dostával muž, musí žena, ak deti žijú s ňou, požiadať odbor sociálnych vecí a rodiny príslušného ÚPSVaR, aby ich začali vyplácať jej. Rovnako má žena postupovať, ak otec tieto peniaze nevyužíva pre potreby detí. Odbor sociálnych vecí a rodiny si môže otca aj predvolať.

tags: #rodicovsky #prispevok #a #hmotna #nudza