Reumatoidná artritída: Štádiá, invalidita a možnosti liečby

Reumatoidná artritída (RA) je chronické autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým kĺby, ale môže mať aj systémové prejavy. Včasná diagnostika a komplexná liečba sú kľúčové pre minimalizáciu dopadu na kvalitu života a prevenciu invalidity. Toto vážne zápalové ochorenie postihuje trojnásobne viac žien a nevyhýba sa ani mladým ľuďom či dokonca deťom. Málokto vie, že ide o poruchu imunitného systému. Chronický zápal kĺbov sa môže objaviť kedykoľvek, a to aj u malých detí. Reuma prináša bolesť, deformity, zmeny na kĺboch a nezriedka vyústi do trvalej invalidity. Iba na Slovensku máme približne 50.000 pacientov.

Reumatoidná artritída (RA) je časté, závažné zápalové ochorenie kĺbov, ktoré postihuje všetky vekové skupiny s maximálnym výskytom u mladých ľudí a premenopauzálnych žien. Ochorenie má multifaktorové príčiny vrátane určitej genetickej predispozície a je preň charakteristický chronický zápal, ktorý je iniciovaný a udržiavaný autoimunitnými mechanizmami. Priebeh RA je veľmi variabilný. Akútne exacerbácie môžu vystriedať remisie. Celkovo je však priebeh progresívny a často vedie k invalidite.

Reumatoidná artritída je autoimunitné zápalové ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda vlastné bunky, najmä vo výstelke kĺbov. Postihnutá je synoviálna vrstva kĺbov, ktorá produkuje tekutinu pre hladký pohyb kĺbov. Zápal spôsobuje zhrubnutie výstelky kĺbu a nadmernú tvorbu kĺbovej tekutiny.

Príčiny vzniku

Príčina reumatoidnej artritídy nie je presne známa. Podieľa sa na nej viacero faktorov, vrátane genetickej predispozície, poruchy imunitného systému a faktorov prostredia. Medzi faktory prostredia patria napríklad oxid kremičitý, azbest a textilný prach. Tieto faktory môžu spustiť autoimunitnú zápalovú odpoveď v kĺboch. Ženy sú náchylnejšie na vznik reumatoidnej artritídy ako muži, najmä po menopauze. Ochorenie sa môže objaviť v každom veku, ale najčastejšie medzi 30. a 50. rokom života. Fajčenie tiež zvyšuje riziko RA, najmä u osôb s genetickou predispozíciou. Nadváha môže tiež hrať rolu, pretože tukové tkanivo produkuje prozápalové cytokíny.

Spomenuté je, že existuje genetická dispozícia RA. Reumatoidná artritída a RA so skorým nástupom majú súvislosť s reumatoidnou artritídou. Nezdravá strava, vrátane stravy s nízkym obsahom vlákniny, zvyšuje riziko RA. Dôležitú úlohu pri takejto poruche imunity zohrávajú vrodené predispozície a isté faktory vonkajšieho prostredia. V reumatoidnej artritíde je v genetike a vonkajšími faktormi prostredia. Patrí sem oxid kremičitý, azbest, textilný prach, ktoré môžu vyvolať autoimunitnú zápalovú odpoveď v kĺboch.

Subjektívne príznaky reumatoidnej artritídy

Reumatoidná artritída je chronické, postupne sa šíriace ochorenie, ktoré často vedie k invalidite a skracuje dĺžku života. Je dôležité spoznať varovné signály včas.

Kĺbové príznaky:

• Bolesti kĺbov (hlavne ranné)
• Štartovacie bolesti
• Ranná stuhnutosť kĺbov (trvajúca dlhšie ako 1 hodinu)
• Symetrické postihnutie kĺbov (napr. drobné kĺby na rukách)
• Teplé a opuchnuté kĺby
• Deformačné zmeny na kĺboch (pri progresii zápalu)
• Znížená sila úchopu

Systémové príznaky:

• Celková slabosť
• Zvýšená únavnosť
• Apatia
• Pokles telesnej hmotnosti
• Nezáujem o pohybovú aktivitu
• Zvýšená telesná teplota
• Poruchy spánku
• Psychické poruchy, depresie a stavy úzkosti

Pri reume (obvykle v pokročilom štádiu) sa objavujú i kožné prejavy v podobe reumatických uzlov. Ide o menšie podkožné bunky tvoriace sa v blízkosti postihnutých kĺbov.

Okrem kĺbových prejavov má reumatoidná artritída dopad aj iné orgány, najmä pľúca, srdce, cievy a oči. Práve preto môžu symptómy reumatoidnej artritídy poukazovať na iné ochorenie a nie je vždy ľahké ju diagnostikovať. U približne 40% ľudí s RA sa môžu vyskytnúť aj mimokĺbové príznaky, ktoré postihujú iné orgány, ako sú oči, pľúca, srdce a cievy. Môžu sa objaviť reumatoidné uzly v podkoží alebo vo vnútorných orgánoch, očné prejavy, vaskulitídy, anémia a osteoporóza.

Najčastejšou zápalovou chorobou tohto typu je reumatoidná artritída, pri ktorej trpia najmä kĺby rúk, nôh, kolená a zápästie.

Pri reumatoidnej artritíde sú postihnuté okrem kĺbov aj iné orgány, a tiež mimokĺbovým postihnutím. Medzi najznámejšie autoprotilátky pri RA patria reumatoidný faktor (RF) a anti-CCP (ACPA), ktoré sa nachádzajú u pacientov so séropozitívnou RA. Antiperinukleárny faktor (ANA) sa tiež nachádza u týchto pacientov. Hladina ACPA zvyšuje riziko progresívneho poškodenia kĺbov. Niektorí ľudia môžu mať tieto autoprotilátky, ale nerozvinie sa u nich ochorenie.

Pri RA sa objavujú autoimunitné zápalové odpovede v kĺboch. Postihnuté časti tela patria pľúca, hltan či tráviaci trakt. Reumatoidná artritída sa môže prejaviť aj ako syndróm suchého oka a tiež sucho v ústach. Zápal cievach a tiež sa považuje za prejav RA. Diagnostika RA môže byť v počiatočných štádiách náročná, pretože prvé príznaky pripomínajú iné ochorenia.

V neskoršom štádiu sa objavuje obmedzená pohyblivosť, nestabilita, znížená kvalita života, a invalidita u 50% postihnutých.

Diagnostika reumatoidnej artritídy

Diagnostika RA môže byť v počiatočných štádiách náročná, pretože prvé príznaky pripomínajú iné ochorenia. Lekár si všíma opuch a začervenanie kĺbov počas fyzikálneho vyšetrenia. Dôležité sú aj laboratórne testy, ako je sedimentácia červených krviniek (FW) a hladina C-reaktívneho proteínu (CRP), ktoré indikujú zápal v tele. Okrem nich pripomína taktiež psoriatickú artritídu, rovnako zápalové ochorenie, ktoré sprevádza kožné ochorenie, psoriáza.

Medzi ďalšie dôležité vyšetrenia patria:

• Sérologické vyšetrenie: Stanovenie reumatoidného faktora (RF) a protilátok proti cyklickému citrulínovanému peptidu (ACPA). ACPA má vyššiu špecificitu pre RA ako RF. Pri RA sa objavujú najznámejšie autoprotilátky, ako reumatoidný faktor (RF) a anti-CCP (ACPA). Sérologické vyšetrenie séra nám poslúži na diagnostiku. ACPA býva u 70-80% pacientov. Niektorí pacienti s RA nemajú ani RF, ani ACPA.
• Zobrazovacie metódy: Röntgenové snímky kĺbov na sledovanie zmien v priebehu času, ako je zúženie kĺbovej štrbiny a kostné erózie. Rentgenové vyšetrenie nám tiež odhalí zhrubnutie synoviálnej membrány v kĺbe.

U väčšiny pacientov je začiatok artritídy pomalý. Striedajú sa obdobia vyššej a nižšej zápalovej aktivity. Striedanie akútnych vzplanutí s obdobiami pokoja (remisie). Spoťiatku má choroba vyššiu aktivitu, po ktorej nasleduje remisia. Choroba dostatočne nereaguje na liečbu a trvalo postupuje.

Včasná diagnostika a moderné prípravky znamenajú významnú pomoc pacientom.

Štádiá reumatoidnej artritídy a invalidita

Reumatoidná artritída má dve štádiá:

• Rané štádium: Na kĺboch vznikajú zápalové zmeny, kĺby sú opuchnuté a bolestivé. Ak zápal pretrváva, môžu sa po približne 6 mesiacoch objaviť erózie (poškodenia kostných štruktúr). Skorá reumatoidná artritída sa vyznačuje zápalovými zmenami na kĺboch, ktoré sú opuchnuté a bolestivé.
• Rozvinuté štádium: Ak sa choroba dlhý čas nelieči a objavia sa deformity, ťažkosti sa môžu meniť. Aj keď je ochorenie bez známok aktivity, deformity spôsobené chorobou spôsobujú pretrvávajúcu bolesť a zníženú pohyblivosť. V neskoršom štádiu dochádza k obmedzenej pohyblivosti, nestabilite a zníženej kvalite života, čo môže viesť k invalidite u 50% postihnutých.

Reumatoidná artritída môže viesť k invalidite, ak nie je včas a adekvátne liečená. Chronický zápal a poškodenie kĺbov môžu viesť k deformitám, obmedzeniu pohyblivosti a zníženiu schopnosti vykonávať bežné denné činnosti. V dôsledku toho môže byť pacient nútený odísť zo zamestnania a stať sa závislým od pomoci iných.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „miera poklesu schopnosti VZČ“) sa pohybuje v rozpätí 10 až 80%, závisí však od viacerých faktorov. Miera poklesu schopnosti VZČ, ak ide o diagnózu „reumatoidná artritída“, sa určuje na základe funkčného postihnutia (teda postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb), vplyvu na ostatné systémy a orgány a pri chronickom zápale kĺbov sa prihliada aj na aktivitu chorobného procesu.

V prípade porúch hustoty kostných buniek sa v týchto súvislostiach spomína až osteoporóza a osteomalácia - miera poklesu schopnosti VZČ je v tomto prípade závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu („kostry“) a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie.

Pri vývoji autoimunitných liekov je schopnosť terapie zabrániť invalidite často rovnako dôležitá ako jej schopnosť znižovať zápal. Poškodenie kĺbov sa nestane okamžite. U mnohých pacientov choroba prechádza niekoľkými štádiami, počnúc miernym zápalom a prechádza do závažného poškodenia kĺbov, ak imunitná odpoveď nie je kontrolovaná. Pretože RA zahŕňa viacero orgánov a dlhodobú imunitnú aktiváciu, vplyv na každodenný život môže byť významný, najmä v pokročilých štádiách ochorenia.

Reumatoidná artritída často ovplyvňuje pohyb, silu a vytrvalosť. Bolesť a stuhnutosť môžu sťažiť chôdzu, stúpanie po schodoch alebo používanie rúk na jemné úlohy. Opuchy v kĺboch môžu znížiť pružnosť, dlhodobý zápal zase oslabí svaly. Dokonca aj jednoduché činnosti, ako je otváranie pohára, písanie alebo prenášanie predmetov, môžu byť s progresiou ochorenia ťažké. V závažných prípadoch môžu pacienti potrebovať pomoc pri každodenných úlohách.

Počiatočné štádium ochorenia je možné kontrolovať pomocou liekov, čo umožňuje pacientom udržiavať normálnu aktivitu. Ak však zápal pokračuje mnoho rokov, môže sa nahromadiť štrukturálne poškodenie a viesť k trvalej funkčnej strate. Riziko invalidity sa zvyšuje, keď sa ochorenie nelieči včas, keď terapia nekontroluje zápal, alebo keď sa rozvinie vážne poškodenie kĺbov.

Mnoho ľudí s reumatoidnou artritídou je schopných pokračovať v práci, najmä keď je choroba diagnostikovaná včas. Stredne závažná až závažná RA však môže znížiť produktivitu, vyžadovať úpravy práce alebo znemožniť určité typy práce. Práce, ktoré si vyžadujú fyzickú námahu, opakované pohyby alebo dlhé státie, sú obzvlášť náročné pre pacientov s poškodením kĺbov. Únava a chronická bolesť môžu tiež znížiť koncentráciu a výkon.

Štádium reumatoidnej artritídy silne ovplyvňuje úroveň invalidity. Skoré ochorenie zvyčajne spôsobuje mierne symptómy, zatiaľ čo pokročilé štádiá zahŕňajú deštrukciu chrupavky, eróziu kostí a deformáciu kĺbov. Čím väčšie je štrukturálne poškodenie, tým väčšie je riziko trvalej funkčnej straty.

Čím dlhšie zostáva reumatoidná artritída aktívna, tým vyššia je pravdepodobnosť trvalého poškodenia. Roky zápalu môžu postupne ničiť kĺbové štruktúry, čo vedie k deformácii a strate funkcie. Včasná diagnostika a liečba sú preto rozhodujúce pre prevenciu invalidity.

Považuje sa reumatoidná artritída automaticky za zdravotné postihnutie? Nie. Reumatoidná artritída sa považuje za zdravotné postihnutie len vtedy, keď výrazne obmedzuje fyzické funkcie, pracovnú schopnosť alebo každodenné aktivity. Mierne prípady nemusia spôsobiť invaliditu. V akom štádiu reumatoidnej artritídy zvyčajne dochádza k invalidite? Postihnutie je bežnejšie v stredne ťažkých až ťažkých štádiách, keď poškodenie chrupavky, erózia kostí a deformácia kĺbov začína ovplyvňovať pohyb a silu.

Dopad na kvalitu života

Dlhotrvajúci priebeh RA, najmä ak sa nelieči, môže viesť k ťažkým a nezvratným zmenám na kĺboch. Tieto zmeny významne znižujú kvalitu života pacienta. Okrem deformít kĺbov a obmedzenia hybnosti sa môžu objaviť reumatické uzly, ktoré zhoršujú kvalitu života. RA tiež zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení a osteoporózy.

Okrem fyzických obmedzení môže reumatoidná artritída ovplyvniť emocionálnu pohodu a celkovú kvalitu života. Chronická bolesť, dlhodobá liečba a znížená pohyblivosť môžu viesť k stresu, úzkosti alebo depresii. Únava je ďalším hlavným faktorom, pretože prebiehajúci zápal môže spôsobiť pretrvávajúcu únavu, aj keď sú symptómy kĺbov pod kontrolou. Tieto účinky robia z postihnutia pri RA nielen fyzický problém, ale aj psychologický a sociálny problém.

Invalidný dôchodok a posudzovanie invalidity

Artróza, vrátane reumatoidnej artritídy, môže byť dôvodom na priznanie invalidného dôchodku. Vami spomínané diagnózy by podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení ďalších predpisov mohli byť posudzované na účely invalidity - najmä ako choroby podporného a pohybového aparátu. Posúdenie invalidity závisí od závažnosti ochorenia, funkčného obmedzenia a vplyvu na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Na priznanie invalidity je nutné dosiahnuť 40% (a viac) mieru poklesu schopnosti VZČ (byť uznaný za invalidného) a mať splnenú odvodovú povinnosť v rámci dôchodkového poistenia. Mieru poklesu schopnosti VZČ posudzuje a rozhoduje o nej posudkový lekár príslušnej pobočky SP na základe predložených odborných lekárskych nálezov.

Odporučili by sme Vám konzultovať Váš zdravotný stav so svojim všeobecným lekárom, ktorý vypĺňa príslušné tlačivá pre posudkovú činnosť SP a podať si prípadne žiadosť o priznanie invalidity na príslušnú pobočku SP v mieste bydliska.

Možnosti liečby reumatoidnej artritídy

Cieľom liečby RA je dosiahnuť remisiu ochorenia, potlačiť zápal, bolesť, zachovať svalovú silu a funkčnosť kĺbov, zlepšiť kvalitu života, zachovať sebestačnosť a zabrániť invalidizácii pacienta. Moderné terapie, ako sú biologické lieky, cielené malé molekuly a chorobu modifikujúce antireumatické lieky (DMARDs), môžu kontrolovať zápal a zabrániť poškodeniu kĺbov u mnohých pacientov. Pacienti, ktorí dobre reagujú na liečbu, si často zachovávajú lepšiu mobilitu a nezávislosť ako pacienti s nekontrolovaným ochorením.

Môže liečba zabrániť invalidite pri reumatoidnej artritíde? Áno. Včasná diagnostika a účinná liečba môžu spomaliť progresiu ochorenia, znížiť poškodenie kĺbov a výrazne znížiť riziko dlhodobej invalidity.

Farmakologická liečba

Na liečbu reumatoidnej artritídy sú k dispozícii rôzne lieky, ktoré možno rozdeliť do štyroch kategórií:

• Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID): Zmierňujú zápal a bolesť, ale neovplyvňujú priebeh ochorenia. Príklady zahŕňajú naproxén a celekoxib. Používajú sa kortikosteroidy, napríklad prednizón 2,5-7,5 mg denne, na zmiernenie zápalu a bolestivosti.
• Chorobu modifikujúce lieky (DMARDs): Potláčajú zápalovú reakciu a tvorbu protilátok, spomaľujú progresiu ochorenia a zlepšujú kvalitu života. Príklady zahŕňajú metotrexát, sulfasalazín a leflunomid.
• Kortikosteroidy: Rýchlo zmierňujú zápal a bolesť, ale sú určené len na krátkodobé použitie kvôli vedľajším účinkom. Môžu sa podávať systémovo alebo injekčne do kĺbu.
• Biologická liečba: Používa sa od roku 1970 a neutralizuje aktivitu cytokínov, čím potláča aktivitu reumatoidnej artritídy. Príklady zahŕňajú adalimumab, etanercept, infliximab, golimumab, tocilizumab a sarilumab. Abatacept ovplyvňuje kostimuláciu T-buniek.

Účinok DMARDs a biologickej liečby sa dostaví po niekoľkých mesiacoch užívania.

Nefarmakologická liečba

Okrem farmakologickej liečby sú dôležité aj nefarmakologické postupy:

• Fyzioterapia a rehabilitácia: Podporujú pohyblivosť kĺbov, posilňujú okolité svaly a zlepšujú funkčnosť pacienta.
• Úprava životosprávy: Strava bohatá na antioxidanty a omega-3 mastné kyseliny (ktoré majú protizápalový účinok), kľudový režim pri akútnych prejavoch a polohovanie.
• Protetické pomôcky: Ortézy, dlahy pre nestabilné kĺby, odľahčovanie postihnutých miest pomocou barlí alebo palíc, vhodná obuv a vložky do topánok.
• Kúpeľná liečba: Využíva sa minerálna liečivá voda s ideálnou teplotou a zložením. Na Slovensku sa RA lieči napríklad v Kúpeľoch Dudince.
• Fyzikálna liečba: Elektroliečba, interferenčné prúdy, ultrazvuk, magnetoterapia, laseroterapia a lokálna kryoterapia.
• Vodoliečba: Perličkový kúpeľ, podvodná masáž a vírivka.
• Pohybová aktivita: Individuálny a skupinový liečebný telocvik, hydrokineziterapia a ergoterapia.

Chirurgická liečba

V prípade zlyhania konzervatívnej liečby môže byť potrebná chirurgická liečba, ako je synovektómia (odstránenie synoviálnej membrány) alebo rekonštrukčná chirurgia. V pokročilých štádiách ochorenia sa môže zvážiť aj totálna náhrada kĺbu (endoprotéza).

Alternatívne a doplnkové terapie

Niektorí pacienti s RA využívajú aj alternatívne a doplnkové terapie, ako je akupunktúra, masáže a bylinné prípravky. Účinnosť týchto terapií však nie je vždy vedecky dokázaná.

tags: #reumatoidna #artritida #3 #stadia #a #invalidita