Zlomenina vretennej kosti, či už v oblasti zápästia alebo predlaktia, je pomerne častým zranením, ktoré si vyžaduje adekvátnu liečbu a následnú rehabilitáciu. Slabosť v zápästí a obmedzený pohyb? Hoci samotné zlomenie sa zahojí, cesta k plnej funkčnosti ruky vedie cez cielenú a dôslednú rehabilitáciu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na rehabilitáciu po zlomenine vretennej kosti, s dôrazom na cvičenia a postupy, ktoré pomáhajú obnoviť funkčnosť postihnutej končatiny.
Čo je zlomenina vretennej kosti?
Zlomenina vretennej kosti nastáva, keď dôjde k porušeniu kontinuity kosti v dôsledku pôsobenia sily, ktorú kosť nedokáže absorbovať. Kosti patria medzi spojivové tkanivo, vystužené vápnikom a kostnými bunkami, ktorého hlavná funkcia je, vďaka jeho pevnosti, opora tela, umožnenie pohybu a ochrana vnútorných orgánov. Aj pevnosť kostí má však svoje limity. Zlomenina, alebo fraktúra nastáva, ak tlak pôsobiaci na kosť je väčší, ako dokáže kosť uniesť.
Zlomenina môže byť otvorená (s porušením kože) alebo zatvorená. V prípade zlomeniny zápästia ide o zlomeninu distálneho konca predlaktia, pričom môže byť postihnutá vretenná kosť, lakťová kosť, alebo obe kosti. Vretenná kosť (radius) je kosť na strane palca predlaktia. Medzi najčastejšie typy zlomenín zápästia patria Collesova a Smithova zlomenina, ktoré sa líšia smerom zlomeniny.
Zlomenina zápästia je stavom, počas ktorého dôjde k zlomenine vretennej či lakťovej kosti, príp. oboch, a to v blízkosti epifýzy (konca kosti smerujúcej k zápästiu). Správna liečba a rehabilitácia zlomeniny zápästia je mimoriadne dôležitá pre zamedzenie vzniku estetických a funkčných deformít.

Typy zlomenín
- Uzavretá alebo otvorená: Uzavretá, alebo jednoduchá zlomenina je vtedy, keď kosť neprepichne kožu, pričom pri otvorenej, tiež nazývanej zloženej, zlomenine kosť vyčnieva cez kožu von.
- Úplná alebo čiastočná: Úplná zlomenina prechádza skrz kosť a rozdeľuje ju na dve a viac častí. Pri čiastočnej zlomenine sa v kosti vytvorí medzera a kosť sa nalomí, ale nie je rozdelená.
- Stresová zlomenina: Stresové zlomeniny sú drobné praskliny v kosti, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v nosných kostiach dolnej časti nohy a chodidla.
- Avulzná zlomenina: Svaly sú ukotvené ku kosti pomocou šliach, čo je typ spojivového tkaniva. Pri silných svalových kontrakciách sa môže stať, že šľacha odtiahne časť kosti.
- Roztrieštená zlomenina: Kosť je rozbitá na malé kúsky.
- Kompresívna zlomenina: Nastáva, keď sú dve kosti tlačené proti sebe. Často môžu byť týmto typom zlomeniny postihnuté stavce.
- Zlomenina typu vŕbového prútika (Greenstick zlomenina): je malá tenká prasklina v kosti.
- Šikmá zlomenina
- Priečna zlomenina
- Špirálovitá zlomenina
Rozdiel medzi Collesovou a Smithovou zlomeninou
Rozdiel medzi Collesovou a Smithovou zlomeninou zápästia je v lokalizácií. Obe zlomeniny si vyžadujú rovnakú intenzitu rehabilitácie, bez ktorej môžu nastať trvalé deformity vyžadujúce chirurgický zákrok.
- Collesova zlomenina zápästia: Vzniká pri páde, počas ktorého je horná končatina vo vystretej polohe, dlaň smeruje nahor - dochádza k zlomenine lakťovej kosti v mieste epifýzy, ktorá smeruje k malíčku.
- Smithova zlomenina zápästia: Vzniká pri páde vektorizovanom na hornú končatinu vo vystretej polohe, dlaň však smeruje nadol - dochádza k zlomenine vretennej kosti v mieste epifýzy, ktorá smeruje k palcu.
Príčiny zlomenín vretennej kosti
Zlomeniny vretennej kosti sú často spôsobené pádmi, najmä na vystretú hornú končatinu. K jej zlomenine dochádza najčastejšie pri páde na natiahnutú ruku, údere alebo pri športových úrazoch. Riziko zlomeniny sa zvyšuje pri športových aktivitách (lyžovanie, snowboarding, korčuľovanie, bicyklovanie), dopravných nehodách a u pacientov s osteoporózou, ktorá oslabuje kosti. Ohrození sú najmä pacienti trpiaci osteoporózou, pričom toto ochorenie má za následok krehnutie kostí. Zlomenina zápästia nesie zväčša charakter traumatickej zlomeniny, ktorá vzniká silným nárazom, kedy sila vektorizuje (mieri) do epifickej (koncovej) časti kosti a nie do diafickej časti (stredovej).
Diagnostika a liečba zlomeniny vretennej kosti
Diagnostika zlomeniny sa vykonáva pomocou röntgenového vyšetrenia, ktoré určí typ a závažnosť zlomeniny. Na diagnostiku zlomenín sa podľa závažnosti používajú zobrazovacie vyšetrenia ako röntgen, CT, alebo magnetická rezonancia. Pomocou RTG snímku ošetrujúci lekár zistí, či sa jedná o Collesovu či Smithovu zlomeninu, s ktorou je často zamieňaná.
Liečba závisí od typu zlomeniny a môže byť konzervatívna (imobilizácia sadrou alebo ortézou) alebo operačná (chirurgická fixácia kosti). Doba fixácie sa zvyčajne pohybuje od 2 do 6 týždňov. V optimálnom prípade lekár aplikuje fixnú liečbu (sadra) v období od 3-6 týždňov v závislosti od priebehu hojenia. Po zhojení zlomeniny, či už konzervatívnou liečbou (sadrovou fixáciou) alebo operačne, nastupuje fáza rehabilitácie.

Príznaky Collesovej zlomeniny
Zlomeninu zápästia môžeme rozdeliť na stabilnú a nestabilnú zlomeninu. Stabilná zlomenina zápästia je charakterizovaná priamym zlomením bez distraktovaných čiastočiek kosti v okolitom tkanive. Nestabilná zlomenina zápästia je charakteristická dislokovanými čiastočkami kostného tkaniva do okolia mäkkého tkaniva. Nestabilná zlomenina sa spája s trieštivou zlomeninou.
Príznaky zlomenej kosti môžu byť rôzne, v závislosti od polohy zlomeniny, závažnosti zranenia, veku pacienta, ako aj jeho celkového zdravotného stavu. Okrem bolesti vás však telo zalarmuje aj inými spôsobmi, aby vám dalo najavo, že niečo naozaj nie je v poriadku. Môžete pociťovať chlad, závraty, alebo mdloby.
- Opuch v mieste zápästia
- Bolestivosť
- Vznik hematómu (modriny)
- Odkrvenie prstov
Prvá pomoc pri zlomeninách
Správna prvá pomoc pri zlomeninách je vždy dôležitá. Pohyb zlomených kostí môže zvýšiť bolesť a krvácanie a môže poškodiť tkanivá okolo zlomeniny, čo následne môže viesť ku komplikáciám pri reparácii a hojení poranenia. Skontrolujte krvácajúce rany a zastavte krvácanie pevným zatlačením na miesto pomocou čistého obväzu. V prípade zlomeniny končatiny by ste mali končatinu znehybniť nad a pod zlomeninou. Tým, že nie všetky zlomeniny sa nachádzajú na končatinách, môže byť veľmi ťažké zvládnuť ich iba pomocou zásad prvej pomoci, pretože môžu byť život ohrozujúce. Patria sem hlavne zlomeniny lebky, rebier, alebo stavcov pri traume hrudníka, hlavy, chrbtice, a panvy.
Hojenie zlomenej kosti
Hojenie kosti je dlhodobý proces, ktorý prebieha v niekoľkých fázach. Keď sa kosť zlomí, telo vyšle signály pre imunitné bunky, aby prišli do poranenej oblasti. Niektoré z týchto buniek spôsobia v poranenej oblasti zápal, ktorý sa prejavuje začervenaním, opuchom a bolestivosťou. Imunitné bunky tiež pracujú ako zberače odpadu, zbavujú sa malých kúskov odštiepených kostí a zabíjajú všetky baktérie.
Reparačná fáza začína približne do týždňa od zranenia. V tejto fáze prestupujú do miesta zlomeniny kolagénové vlákna a tvorí sa mäkký kalus (druh mäkkej kosti). Mäkký kalus nahrádza krvnú zrazeninu, vytvorenú v štádiu zápalu a drží kosť pohromade, avšak nie je dostatočne pevný na to, aby sa postihnutá časť tela dala použiť. Preto musí mať pacient postihnutú časť v sadre, ktorá zabráni tomu, aby sa mäkký kalus počas pohybu zlomil. Počas niekoľkých mesiacov sa kosť remodeluje podľa toho, ako ju zaťažujeme. Toto posledné štádium začína približne 6 týždňov po zlomení a zahŕňa finálne dolaďovanie kosti.
Priemerná rekonvalescencia zlomeniny trvá 6-8 týždňov, ale môže sa líšiť v závislosti od kosti, typu zlomeniny, veku a celkového zdravotného stavu. Zlomenina sa na prvý pohľad týka len kosti. Ale telo nefunguje po častiach - keď sa zlomí kosť, zasiahne to aj okolité svaly, väzy, fascie a nervy. Kým je končatina v sadre alebo ortéze, kosť sa síce hojí, ale mäkké tkanivá trpia. Svaly slabnú, väzy strácajú pružnosť, cirkulácia sa zhoršuje a často sa objavuje opuch. Po odstránení fixácie má veľa ľudí pocit, že končatina je „cudzia“ - pohyb je stuhnutý, bolestivý a neobratný.
www.sibra.sk rehabilitácia po ťažkej zlomenine femuru
Rehabilitácia po zlomenine vretennej kosti
Rehabilitácia po zlomenine vretennej kosti je kľúčová pre obnovenie plnej funkčnosti postihnutej končatiny. Zanedbanie rehabilitácie môže viesť k trvalým deformáciám, obmedzeniu pohyblivosti a chronickej bolesti. Ak máte zlomeninu vretennej kosti pri lakti, rehabilitácia by mala začať čo najskôr - ideálne už počas imobilizácie. Rehabilitačný proces vyžaduje trpezlivosť, vytrvalosť a aktívnu spoluprácu pacienta. Po odstránení sadry nie je nezvyčajné niekoľko dní pociťovať bolesť, opuch a stuhnutosť kĺbu. Pripravte sa tiež na to, že svaly na končatine môžu byť menšie, ochabnuté a pokožka bude bledá, suchá a šupinatá. Rehabilitácia po zlomenine zápästia je nevyhnutnou súčasťou liečby.
Fázy rehabilitácie
Rehabilitácia po zlomenine vretennej kosti zvyčajne prebieha v niekoľkých fázach:
- Počas imobilizácie: Aj počas obdobia fixácie je dôležité vykonávať cvičenia na udržanie rozsahu pohybu v nezhybnených kĺboch a posilňovanie svalov v okolí zlomeniny. Odporúča sa pohybovať prstami a ramenom, aby sa predišlo stuhnutiu a opuchom. Fyzikálna terapia, ako je magnetoterapia, môže urýchliť hojenie a zmierniť bolesť.
- Po sňatí sadry: Po odstránení fixácie začína intenzívnejšia rehabilitácia, ktorá sa zameriava na obnovenie pohyblivosti zápästia, lakťa a predlaktia. Fyzioterapeut používa rôzne techniky, ako sú mobilizačné techniky, mäkké techniky, aktívne asistované pohyby a fyzikálnu terapiu.
- Návrat k bežným aktivitám: V poslednej fáze rehabilitácie sa pacient postupne vracia k bežným denným činnostiam a športovým aktivitám. Dôležité je postupovať opatrne a vyhýbať sa preťaženiu postihnutej končatiny.
Rehabilitácia by mala byť individuálne prispôsobená potrebám pacienta a závažnosti zlomeniny. Cieľom rehabilitácie je znovuobnovenie funkcií dolnej časti hornej končatiny, a to obnova pohyblivosti, elasticity a upevňovania ochabnutých svalov vplyvom stavu fixácie (sadry). Fyzioterapeut je dôkladne oboznámený s diagnózou pacienta a priebehom prechádzajúcej liečby.

Fyzioterapeutický postup
Náš fyzioterapeutický postup je veľmi podobný ako pri zlomenine kľúčnej alebo ramenej kosti. Postupnosť krokov je rovnaká, no predsa nachádzame určité odlišnosti.
- Krok - ošetrenie lopatky, rebier a krčnej chrbtice: V prvej fáze je najdôležitejšie ošetriť lopatku, rebrá a krčnú chrbticu, ktoré sú často krát po dlhodobej fixácii v zlej kondícii. Využívame jemné mobilizácie, manipulácie a mäkké techniky, ktoré nám problémové partie uvoľnia, prekrvia a rozhýbu do požadovaných rozsahov. Výhodou oproti zlomeninám kľúčnej a ramennej kosti je lepšia kondícia lopatky, ramena a krčnej chrbtice. Počas niekoľko týždňovej fixácie môžeme tieto časti tela zľahka precvičovať a uvoľňovať.
- Krok - kĺby hornej končatiny: V ďalšej fáze sa dostávame k všetkým trom kĺbom hornej končatiny a to ramenu, lakťu a zápästiu. Tieto kĺby sú pre dlhodobú fixáciu málo ohybné a svalová sila je minimálna. Preto sa naša fyzioterapia sústredí hlavne na zväčšenie rozsahov a zvýšenie svalovej sily. Väčší problém nastáva v lakťovom a zápästnom kĺbe. Tieto kĺby sú zatuhnuté a málo ohybné. Avšak, poctivým cvičením a pravidelnou terapiou v domácom prostredí sa priblížime k stavu pred úrazom do pár týždňov.
- Krok - návrat k denným činnostiam: V tretej fáze prichádza k zlepšeniam veľmi pomaly a preto treba byť vytrvalý. Nacvičujú sa bežné denné činnosti ako obliekanie, písanie, nosenie bremien a pod. Neskôr sa zameriame na väčšiu aktivitu danej časti tela, aby sa pacient mohol opäť vrátiť k bežným činnostiam a svojim záľubám.
Fyzioterapeutická prax využíva mobilizačné techniky, mäkké techniky, aktívne asistované pohyby ako aj fyzikálnu terapiu (magnetoterapia).
- Mobilizačné techniky: Cieľom je obnova pohyblivosti kĺbu, ktorý priamo súvisí so zlomeninou zápästia. Súčasťou je asistované polohovanie ruky tak, aby sme ovplyvnili elasticitu kĺbu, a tým ovplyvnili pohybový rozsah celého zápästia.
- Mäkké techniky: Sústreďujú sa na spevňovanie a elasticitu svalových tkanív, väzivových spojov a šliach, ktoré kooperujú na celej pohyblivosti. Mäkké techniky zahŕňajú polohovanie ruky, naťahovacie a relaxačné cvičenia.
- Aktívne asistované pohyby: Aktívne asistované pohyby využívajú maximálne rozmedzie pohybu ruky v rôznych polohách (vzopätá a otvorená dlaň a pod.) Cieľom je znižovanie tenzie (napätia) a zlepšovanie prekrvenia danej partie - odbúravanie patogénnych látok prúdením krvi v krvnom riečisku.
- Fyzikálna terapia: Fyzikálna terapia využíva najmä magnetoterapiu pôsobiacu pod istou frekvenciou určenou pre stimuláciu hlbších vrstiev svalu.
Cvičenia na rehabilitáciu po zlomenine vretennej kosti
Nasledujúce cvičenia sú vhodné na rehabilitáciu po zlomenine vretennej kosti. Je dôležité cvičiť pravidelne, niekoľkokrát denne s menším počtom opakovaní. Cvičenia vykonávajte opatrne a len po hranicu bolesti. Medzi jednotlivými cvičeniami nechajte ruku a prsty oddýchnuť.
Základná poloha: Sed na stoličke pri stole.
Príprava:
- Pred cvičením je vhodné kúpať ruku niekoľko minút vo vlažnej vode (20-25 °C).
- Kúpanie je zvlášť dobré v prvých dňoch po sňatí sádrovej fixácie.
- Rukou ponorenou vo vode jemne cvičte prstami, zatvárajte ruku v päsť a uvoľňujte (cca 5-10 minút).

Cvičenia:
- Šúchavé pohyby po uteráku: Pod ruku si prestrieme hrubší froté uterák. Celou rukou, dlaňou vykonávame šúchavé pohyby po uteráku smerom doprava a doľava. Opakujeme 5-10 krát na každú stranu.
- Roztiahnutie a stiahnutie prstov: Ruku položíme dlaňou na uterák, snažíme sa čo najviac roztiahnuť prsty od seba a znovu ich dáme spolu. Opakujeme 5 krát.
- Zovretie uteráka prstami: Ruku položíme dlaňou na uterák a snažíme sa čo najviac uterák zovrieť prstami. Uvoľníme. Opakujeme 5 krát.
- Spojenie palca s ostatnými prstami:
- Základná poloha: Ruka položená na stole dlaňou hore, položené celé predlaktie od lakťového kĺbu, prsty uvoľnené a odtiahnuté od seba.
- Vykonáme pohyb, pri ktorom sa snažíme spojiť palec s ukazovákom, prsty následne oddialime od seba do základnej polohy.
- Vykonáme pohyb, pri ktorom sa snažíme spojiť palec s prostredníkom, prsty následne oddialime od seba do základnej polohy.
- Vykonáme pohyb, pri ktorom sa snažíme spojiť palec s prsteníkom, prsty následne oddialime od seba do základnej polohy.
- Vykonáme pohyb, pri ktorom sa snažíme spojiť palec s malíčkom, prsty následne oddialime od seba do základnej polohy.
Cvičenia vykonávame každý cvik 1 krát. Vzniknutú sériu cvikov opakujeme 3-5 krát.
- Štipka: Všetky prsty spojíme končekami k sebe - vytvoríme tzv. štipku, prsty následne oddialime od seba do základnej polohy. Opakujeme 5 krát.
- Pohyb palca ku koreňu malíčka: Palec čo najviac odtiahneme do strany, následne vykonáme pohyb ku koreňu malíčka. Opakujeme 5 krát.
- Päsť s palcom pri koreni malíčka: Palec čo najviac odtiahneme do strany, následne vykonáme pohyb ku koreňu malíčka. Palec necháme v dosiahnutej polohe, v dlani a ostatné prsty k nemu dovrieme v päsť. Opakujeme 5 krát.
- Stláčanie hubky: Ruka položená na stole dlaňou hore. Do ruky vložíme hubku na riad (špongiu). Špongiu čo najviac stlačíme a uvoľníme. Opakujeme 5 krát.
- Stláčanie mäkkej loptičky: Ruka položená dlaňou hore. Vložíme do nej mäkkú softbalovú loptičku. Stláčame a uvoľňujeme loptičku.
Komplikácie po zlomenine vretennej kosti
Zlomeniny môžu spôsobiť rad komplikácií, aj keď vážne komplikácie sa vyskytujú málokedy. Riziko závažných komplikácií sa zvyšuje pri natrhnutí kože alebo pri poškodení ciev či nervov. Niektoré komplikácie, ako je poškodenie krvných ciev a nervov, kompartment syndróm, tuková embólia a infekcie sa vyskytujú už počas prvých hodín alebo dní po úraze.
- Poškodenie ciev: Mnohé zlomeniny spôsobujú viditeľné krvácanie okolo poranenia. Zriedkavo je však krvácanie, či už vnútorné, alebo vonkajšie, dostatočne masívne na to, aby spôsobilo život ohrozujúci pokles krvného tlaku - šok. Niektoré zlomeniny môžu tiež viesť k prerušeniu zásobovania oblasti krvou, v závislosti od lokácie zlomeniny to môže byť napríklad horná, alebo dolná končatina.
- Poškodenie nervov: Pri niektorých zlomeninách môžu byť nervy natiahnuté, pomliaždené alebo rozdrvené. Tieto zranenia sa zvyčajne hoja samé niekoľko týždňov, mesiacov až rokov, v závislosti od závažnosti poranenia. Niektoré nervové poranenia sa nemusia nikdy úplne zahojiť. Zriedkavo bývajú nervy roztrhnuté ostrými úlomkami kostí.
- Pľúcna embólia: Pľúcna embólia je najčastejšou ťažkou komplikáciou vážnych zlomenín bedrovej kosti a panvy. Vyskytuje sa vtedy, keď sa krvná zrazenina vytvorená v žile oddelí, vycestuje do pľúc a tam zablokuje tepnu. Pľúcna embólia je oveľa menej častá, keď je zlomená dolná časť nohy a je veľmi zriedkavá, pri zlomenine ruky. Pľúcnu embóliu môže zapríčiniť aj tuková embólia, ktorá sa môže vyskytnúť pri zlomenine dlhých kostí (napríklad stehenná kosť), pri ktorých sa uvoľní tuk z kostnej drene.
- Kompartment syndróm: Môže sa zriedkavo rozvinúť, keď zranené svaly pri zlomenine ruky alebo nohy veľmi opuchnú. Pretože opuch vyvíja tlak na blízke krvné cievy, prietok krvi do poranenej končatiny sa zníži alebo úplne zablokuje.
- Infekcia: Ak pri zlomení kosti dôjde k pretrhnutiu kože, rana sa môže infikovať, pričom infekcia sa môže rozšíriť aj do kosti.
- Problémy s kĺbmi: Zlomeniny, ktoré zasahujú do kĺbu, zvyčajne poškodzujú chrupku na koncoch kostí v kĺbe. Za normálnych okolností toto hladké, pevné a ochranné tkanivo umožňuje kĺbom hladký pohyb. Poškodená chrupka má tendenciu zjazvovať sa, čo spôsobuje osteoartrózu, ktorá vedie k stuhnutiu kĺbov a obmedzuje ich rozsah pohybu.
Dôležitosť dlhodobej starostlivosti a výživy
Po ukončení rehabilitácie je dôležité dbať na dlhodobú starostlivosť o zápästie a ruku. Okrem cvičenia a fyzioterapie môže k podpore hojenia a regenerácie prispieť aj správna výživa a doplnky stravy. Kvalitná rehabilitácia po zlomenine znamená návrat nielen k pohybu, ale k plnohodnotnému životu bez bolesti. Preto pokiaľ ste vy, alebo vaše dieťa po zlomenine s fixáciou v ortéze či sadre, nezabúdajte na kvalitnú fyzioterapiu.
Doplnky stravy na podporu kĺbov a chrupaviek
| Doplnok | Účinok |
|---|---|
| Glukozamín sulfát a chondroitín sulfát | Základné stavebné kamene chrupavky, stimulujú produkciu kolagénu a proteoglykánov. Glukozamín sulfát podporuje tvorbu kĺbovej tekutiny. |
| MSM (metylsulfonylmetán) | Protizápalové účinky, zmierňuje bolesť a opuch kĺbov, zlepšuje prekrvenie kĺbových tkanív. |
| Kyselina hyalurónová | Prirodzená súčasť kĺbovej tekutiny, zabezpečuje jej viskozitu a lubrikáciu, zvyšuje pohyblivosť kĺbov. |
| Vitamín C | Silný antioxidant, chráni kĺby pred oxidačným stresom, prispieva k tvorbe kolagénu. |
| Vitamín D3 | Prispieva k vstrebávaniu vápnika a fosforu, podporuje zdravie kostí a znižuje riziko osteoporózy. |
Vďaka svojmu zloženiu a cielenému pôsobeniu môžu tieto doplnky pomôcť zmierniť bolesť, zlepšiť pohyblivosť, podporiť regeneráciu chrupavky a spomaliť progresiu osteoartrózy. Nezabúdajte však, že kľúčom k zdravým kĺbom je aj zdravý životný štýl, pravidelný pohyb a udržiavanie optimálnej telesnej hmotnosti.
tags: #rehabilitacia #po #zlomenine #vretennej #kosti