Denný stacionár Stakčín: Komplexná starostlivosť a podpora pre seniorov

Denný stacionár v Stakčíne predstavuje dôležitý pilier v systéme sociálnych služieb, zameraný na zabezpečenie kvalitného a dôstojného života seniorov. Poskytuje ambulantnú formu sociálnej služby pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázané na pomoc inej osoby, alebo potrebujú túto službu z iných vážnych dôvodov. Stacionár sa zameriava aj na osoby odkázané na pomoc len na určitý čas počas dňa. V dennom stacionári sa snažia zabezpečiť odborné služby, ktoré zodpovedajú potrebám fyzickej osoby so zohľadnením jej individuálnych potrieb, prirodzených vzťahov a rodiny.

Poslanie a ciele denného stacionára

Poslaním denného stacionára je zabezpečiť dôstojný život seniorov pri zachovaní ich základných ľudských práv a slobôd. Okrem odborných služieb ponúkajú rôznorodé aktivity, ktoré prispôsobujú fyzickým silám i psychickému stavu prijímateľov. Hlavné ciele zahŕňajú:

• Posilňovanie sebestačnosti prijímateľov
• Zabránenie sociálnemu vylúčeniu a podpora začlenenia do spoločnosti
• Nadväzovanie a udržiavanie sociálnych väzieb s rodinou a komunitou
• Umožnenie rozvoja schopností, zručností a udržanie čo najvyššej možnej miery sebestačnosti
• Usmerňovanie prijímateľov k správnym postojom a morálnym hodnotám

V dennom stacionári vytvárame pre seniorov a zdravotne znevýhodnené osoby priestor na sebarealizáciu, plnohodnotný rozvoj osobnosti i zmysluplné trávenie svojho času. Posilňujeme kontakt so spoločenským prostredím, aktivizáciu, podporu samostatnosti a zodpovednosti. Okrem odborných a ďalších služieb vytvárame podmienky na záujmovú činnosť. Tá je zameraná na zapájanie prijímateľov do tvorivých činností, a zároveň pomáha rozvíjať motorické, kognitívne, komunikačné, sociálne a osobnostné kompetencie. Rovnako na základe požiadaviek prijímateľov zabezpečujeme duchovnú starostlivosť a rozvoj spirituality.

Právny rámec a odborné zameranie

Denný stacionár poskytuje sociálne služby v súlade so zákonom NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Činnosti v oblasti sociálnych služieb vykonávajú odborne spôsobilé osoby - kvalifikovaní zamestnanci. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb.

Odborné činnosti a personál

Sociálnu prácu ako odbornú činnosť vykonáva fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské štúdium v odbore sociálna práca. Ďalšie odborné činnosti vykonávajú opatrovateľky. Denný stacionár vykonáva, prípadne zabezpečí vykonávanie odborných činností, obslužných činností, ďalších činností, ako aj činností, ktoré zvýšia kvalitu poskytovanej sociálnej služby.

Postupy a pravidlá na dosiahnutie účelu a odborného zamerania

V súlade so zákonom NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a prílohy č. 2 k zákonu boli vypracované postupy a pravidlá na dosiahnutie účelu a odborného zamerania pri poskytovaní sociálnej služby.

Článok 1: Kvalifikácia zamestnancov a metodika práce

1. Činnosti v oblasti sociálnych služieb vykonávajú fyzické osoby, ktoré sú odborne spôsobilé na výkon týchto činností - kvalifikovaní zamestnanci.
2. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb.
3. Sociálnu prácu ako odbornú činnosť vykonáva fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské štúdium v odbore sociálna práca.
4. Ďalšie odborné činnosti vykonávajú: opatrovateľky.

Článok 2: Poskytovanie sociálnej služby

Denný stacionár poskytuje sociálnu službu ambulantnou formou:

• Pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a sú odkázané na pomoc inej osoby; alebo pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek a poskytovanie sociálnej služby v tomto zariadení potrebujú z iných vážnych dôvodov v zariadení pre seniorov.
• Pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a sú odkázané na sociálnu službu v zariadení len na určitý čas počas dňa.

Rozsah, forma a spôsob poskytovania sociálnej služby umožňuje realizovanie ľudských práv a slobôd prijímateľov sociálnej služby a zachováva ľudskú dôstojnosť.

Sociálna služba:

• Je zameraná k posilňovaniu sebestačnosti prijímateľa.
• Zabraňuje sociálnemu vylúčeniu prijímateľa a podporuje začlenenie prijímateľa do spoločnosti.
• Napomáha k nadväzovaniu a udržiavaniu sociálnych väzieb s rodinou a komunitou a k udržiavaniu partnerských vzťahov.
• Umožňuje prijímateľom rozvoj schopností, zručností a udržanie čo najvyššej možnej miery sebestačnosti.
• Usmerňuje prijímateľov k správnym postojom a morálnym hodnotám.

Sociálna služba sa plánuje podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby. Pri poskytovaní sociálnej služby Denný stacionár rešpektuje jedinečnosť každého prijímateľa bez ohľadu na jeho pôvod, etnickú príslušnosť, rasu či farbu pleti, materinský jazyk, vek, zdravotný stav, sexuálnu orientáciu, ekonomickú situáciu, náboženské a politické presvedčenie. Pri poskytovaní sociálnej služby rešpektujú zamestnanci Denného stacionára právo každého prijímateľa na sebarealizáciu v takej miere, aby nedochádzalo k obmedzeniu práv druhých prijímateľov či iných osôb. Denný stacionár uzatvorí s prijímateľom sociálnej služby, prípadne zákonným zástupcom (opatrovníkom) zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. Zamestnanci Denného stacionára zachovávajú mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s poskytovaním sociálnej služby. Zamestnanci Denného stacionára pomáhajú prijímateľom pri ich osobnostnom rozvoji a riešení konfliktov, pričom využívajú svoje odborné znalosti, vedomosti a skúsenosti. Zamestnanci Denného stacionára sú povinní dávať prednosť svojej profesionálnej zodpovednosti pred súkromnými záujmami a poskytovať služby na najvyššej odbornej úrovni. Snažia sa viesť prijímateľov k zodpovednosti za seba samého a pomáhajú všetkým prijímateľom s rovnakým úsilím a bez akejkoľvek formy diskriminácie. Sú povinní chrániť právo prijímateľa na súkromie a požadovať iba tie informácie, ktoré sú potrebné na kvalitné zabezpečenie sociálnej služby. Informácie o prijímateľovi môže Denný stacionár poskytnúť len so súhlasom prijímateľa, prípadne zákonného zástupcu (opatrovníka).

Metódy a techniky sociálnej práce

Pri poskytovaní sociálnej služby sa využívajú rôzne metódy a techniky sociálnej práce, ktoré sú zamerané na prácu s jednotlivcom, skupinou, komunitou a vychádzajú z aktuálnej situácie prijímateľa sociálnej služby. Technika je v rámci metódy zručnosť, ktorú sociálny pracovník využíva v praxi. Ide o priamy postup sociálneho pracovníka, o použitie metódy takým spôsobom, aby zodpovedala špecifickým problémom vyplývajúcim z prijímateľovej situácie. Medzi najčastejšie metódy sociálnej práce, ktoré používa zamestnanec Denného stacionára pri práci s prijímateľom patrí pozorovanie, rozhovor a analýza dokumentov. V rámci sociálnej práce využíva sociálny pracovník často krát kombináciu metódy pozorovania a rozhovoru. Ďalšie metódy sociálnej práce, ktoré sú používané v Dennom stacionári sú: prípadová práca, poradenstvo, skupinová sociálna práca.

Pozorovanie

Pozorovanie je jedna z najstarších a základných metód skúmania. Zakladá sa na cieľavedomom, systematickom a plánovitom zaznamenávaní vonkajších prejavov osobnosti. Sociálny pracovník si všíma rečový prejav, chvenie rúk, potenie, prejavy hyperaktivity, oblečenie a záujmy prijímateľa. Pri realizácii pozorovania je potrebné stanoviť si jednoznačne cieľ a premyslieť si plán pozorovania.

Počas pozorovania si sociálny pracovník všíma u prijímateľa najmä tieto prejavy:

• Rečový prejav - či prijímateľ rozpráva plynulo, alebo sa zajakáva, či hovorí vety súvislé, nesúvislé, či myšlienku dopovie alebo nedopovie, aké má tempo reči, či je prejav príliš hlasitý alebo nedostatočne počuteľný a pod.
• Chvenie rúk.
• Neprirodzené potenie.
• Prejavy hyperaktivity - rozhadzovanie rukami, kolísanie sa na stoličke, vrtenie sa, podupkávanie nohami, klopanie prstami.
• Prejavy prílišného nadšenia, či nadmernej plachosti.
• Oblečenie.
• Záujmy.

Pozorovanie sa opiera o tri základné techniky:

1. Priame pozorovanie - využíva sa najviac v prvej fáze.
2. Nepriame pozorovanie.
3. Nepriame pozorovanie pomocou rozhovoru (interview).

Rozhovor

Rozhovor je zámerná, organizovaná komunikácia s prijímateľom. Sociálny pracovník kladie prijímateľovi otázky, pomocou ktorých sa snaží získať čo najviac informácií o prijímateľovi a o jeho probléme. Dôležité je aktívne počúvanie, vnímanie verbálnej aj neverbálnej komunikácie. Sociálny pracovník sa snaží pochopiť, čo prijímateľ hovorí priamo i nepriamo. Základom je, aby komunikujúce osoby jedna druhú pochopili, prijali, podporili alebo si navzájom poskytli spätnú väzbu, radu či inšpiráciu. V prípadovej práci sa má dospieť nielen k formulácii toho, čo prijímateľ potrebuje, ale i toho, čo je schopný a ochotný prijať. Slúži k vytvoreniu vzťahu, v rámci ktorého je možná dobrá spolupráca prijímateľa a sociálneho pracovníka, ktorá vedie k potrebnej zmene. Aby sociálny pracovník rozpoznal potreby prijímateľa, musí vedieť počúvať a vnímať, čo prijímateľ hovorí priamo i nepriamo. Je potrebné vyvarovať sa rýchlym záverom. Pri rozhovore je veľmi dôležité aktívne počúvanie. Sociálny pracovník musí aktívne počúvať prijímateľa, teda sústrediť sa na to, čo prijímateľ hovorí, čo cíti a čo má pre neho zásadný význam. Je potrebné udržiavať očný kontakt, klásť objasňujúce otázky na spresnenie toho, čo bolo povedané. Sociálny pracovník si overuje, či správne pochopil prijímateľa. Ak ho nepochopil dostatočne, správne umožní prijímateľovi informáciu spresniť.

Verbálna a neverbálna komunikácia

Počas rozhovoru si sociálny pracovník všíma verbálnu aj neverbálnu stránku rozhovoru. Verbálnu stránku tvorí najmä reč, kladené otázky a odpovede. Neverbálna komunikácia je nevyhnutná pre prípadovú prácu s prijímateľmi zariadenia. Je potrebné dohovoriť sa s prijímateľom, pochopiť čo potrebuje, odhadnúť, do akej miery je otvorený, nakoľko je schopný dôverovať a spolupracovať. Mimoslovné vyjadrenie sa deje väčšinou podvedome, a ak si človek nestráži svoje neverbálne prejavy, vysiela množstvo správ. Pozorné vnímanie a vyhodnocovanie týchto nezámerných, necenzurovaných vyjadrení je veľmi prínosné a môže dokresliť mnoho nejasných detailov o príbehu prijímateľa, ktorý žiada o pomoc.

Do neverbálnej komunikácie patrí:

• Očný kontakt: vyjadruje ochotu angažovať sa v komunikácii, vnímavosť a pozornosť.
• Fonetika - zvukový prejav, tón hlasu: príliš hlasný býva známkou agresivity, tendencie ovládať a uplatňovať silu, príliš tichý môže vyjadrovať nezáujem, odmietanie alebo rezignáciu.
• Mimika, výraz tváre: úsmev alebo zamračenosť, prikyvovanie alebo vrtenie hlavou, chvenie pier alebo začervenanie môžu znamenať neistotu, strach, rozpaky, zlosť i nedôveru.
• Proxemika - osobný priestor prijímateľa, vzájomná vzdialenosť.
• Haptika - dotyk.
• Kinetika - pohyb.
• Gestikulácia, ruky: niekedy sa ruky i ramená pohybujú intenzívne v snahe dokresliť emočný obsah slov, je potrebné si všímať prekríženie rúk na hrudi alebo prekladanie nôh, čo zvyčajne vyjadruje obranný postoj a i.
• Posturika - poloha a držanie tela, pozícia tela: odporúča sa, aby prijímateľ so sociálnym pracovníkom sedeli oproti sebe v pravom uhle, pretože takéto usporiadanie poskytuje pocit bezpečia.
• Vizika - vzhľad.
• Kolorika - farby.
• Oblečenie a celkový zjav: vnímame farebné zladenie, ozdoby, ležérnosť i úzkostlivú dokonalosť.

Typy otázok a rozhovorov

Obsahom rozhovoru sú otázky a odpovede. Otázky môžu byť otvorené, polouzavreté, uzavreté. Pri práci s prijímateľom sa viac využívajú otvorené otázky, ktoré poskytujú väčší priestor pre komunikáciu. Umožňujú prijímateľovi, aby konverzáciu usmernil k tomu, čo je pre neho dôležité. Uzavreté otázky, na ktoré je nutné odpovedať jednoznačným spôsobom, môžu byť pre prijímateľa nepríjemné a môže sa cítiť ohrozený. Sociálny pracovník môže klásť i doplňujúce otázky, ak nedostáva dostatočné odpovede.

Typy rozhovoru:

• Štandardizovaný: má pevnú štruktúru, dodržiava sa presné poradie otázok a ich presná formulácia.
• Pološtandardizovaný.
• Neštandardizovaný (voľný): používajú sa záväzné formulácie otázok, ale nemusí byť dodržané poradie. Môže byť riadený, ak sociálny pracovník usmerňuje komunikáciu, vedie prijímateľa. Môže byť neriadený, ak sociálny pracovník zasahuje do rozhovoru minimálne, rozhovor prebieha voľne.

Druhy rozhovoru:

• Klasický: bežný, ustálený, s presnou štruktúrou. Používa sa u prijímateľa, ktorý prichádza za sociálnym pracovníkom pravidelne.
• Diagnostický: cieľom je zistiť problém a príčiny problému prijímateľa.
• Poradenský (konzultačný): prebieha medzi sociálnym pracovníkom a prijímateľom s cieľom poskytnúť prijímateľovi informácie, ktoré prijímateľ hľadá a potrebuje. Je to krátkodobý rozhovor.
• Terapeutický: poskytuje prijímateľovi dostatok priestoru, aby vyjadril všetky svoje myšlienky a postoje. Cieľom rozhovoru je objektívne prijímateľa informovať o jeho sociálnej situácii a o možnostiach úpravy.

Techniky používané pri rozhovore

• Parafrázovanie: sociálny pracovník inými slovami prerozpráva to, čo počul od prijímateľa.
• Reflektovanie: používa sociálny pracovník na zrkadlenie citov, ktoré prijímateľ vyjadruje.
• Sumarizácia: krátke zhrnutie toho, čo bolo povedané.
• Rekapitulácia: zopakovanie toho, čo prijímateľ povedal.
• Zhodnocovanie: spoločné zhodnotenie doterajších aktivít.
• Ukotvovanie: zopakovanie niektorých informácií, ktoré prijímateľ odovzdal sociálnemu pracovníkovi s cieľom uistiť sa, že rozhovorom sleduje sociálny pracovník zámery prijímateľa.
• Topenie ľadov: ide o súbor rôznych techník na prelomenie počiatočného napätia a nedôvery v začiatkoch spolupráce.

Analýza dokumentov

Analýza dokumentov je ďalším zdrojom informácií o prijímateľovi. Sú to dokumenty, ktoré zaznamenávajú, alebo dokladujú udalosti v živote prijímateľa, prípadne jeho činnosti, iných ľudí z okolia prijímateľa, či inštitúcií s priamym súvisom k prijímateľovi. Rozoznávame úradné dokumenty (rozhodnutia, potvrdenia, správy, posudky) a súkromné dokumenty (záznamy prijímateľa, denník, poznámky).

Rozoznávame dokumenty:

• Úradné: sú to dokumenty, ktoré vydala prijímateľovi inštitúcia, organizácia a ktoré prijímateľ alebo inštitúcia poskytla (rozhodnutia, potvrdenia, správy, posudky a i.).
• Súkromné: dokumenty, ktoré nemajú oficiálny charakter, napríklad záznamy prijímateľa, denník, poznámky.

Prípadová práca

V rámci prípadovej práce sa venuje maximálna pozornosť človeku, ktorý potrebuje sociálnu službu, pochopeniu jedinca, ale aj rodiny, či komunity. Jedinec má právo na starostlivosť, úctu, dôstojnosť a príležitosť vyjadrovať svoju individualitu.

Využívané postupy

• Poskytnutie psychickej podpory prijímateľovi, vyjadrenie záujmu.
• Explorácia problému.
• Ventilácia prijímateľových pocitov.
• Priame ovplyvňovanie prijímateľa, napríklad vyjadrením názoru sociálneho pracovníka, poskytnutím rady, intervencie v konflikte, sprostredkovaním inej služby.
• Reflexia súvislostí, hlavne vzťahov medzi zážitkami prijímateľa a tým, čo sa deje v jeho prostredí.
• Vypracovanie individuálneho plánu pre prijímateľa.

Proces prípadovej práce (podľa Matouška)

1. Sociálna štúdia: etapa preskúmavania, ale i dôležitých rozhodnutí. Prijímateľ v tejto fáze predkladá problém. Kľúčová je taktiež jeho motivácia k zmene. Hlavnou úlohou je angažovať prijímateľa a dosiahnuť to, aby participoval na riešení svojho problému.
2. Vyšetrenie: ide o presné vymedzenie problému a stanovenie pracovnej hypotézy potrebnej pre intervenciu. Upresňujú sa tu ciele, ktoré zodpovedajú prijímateľovým potrebám, ako i reagujú na dostupnosť služieb.
3. Intervencia: začína prvým kontaktom. Spočíva v rozhovoroch, v upokojovaní hladiny emócií, vo vzťahu, ktorý je zásadným liečebným prostriedkom. Ciele určujú spoločne prijímateľ a sociálny pracovník. Ak prijímateľ potrebuje špeciálnu službu, sociálny pracovník mu ju vyhľadá a pomáha mu vstúpiť s príslušnou inštitúciou alebo odborníkom do kontaktu.
4. Ukončenie: záverečná fáza prípadovej práce. Mala by nastať, keď je prijímateľ spokojný s tým, čo bolo urobené, a keď sociálny pracovník vidí jeho schopnosť poradiť si v rôznych situáciách. Sociálny pracovník ostáva s prijímateľom v kontakte pre prípad krízy.

Etapy podľa Levickej

V prípadovej práci sa využíva aj model etáp podľa Levickej, a to:

1. Oboznámenie sa s prípadom:
   • Prvý kontakt s prijímateľom: Sociálny pracovník sa snaží pochopiť problém prijímateľa. S využitím spätnej väzby sa uisťuje, že prijímateľovi porozumel. Po stanovení problému sa zisťujú očakávania prijímateľa, ktoré môžu byť pri prvom stretnutí nereálne. Pokiaľ ide o prijímateľa s viacerými problémami, určia sa priority riešenia jednotlivých problémov za aktívnej účasti prijímateľa. To znamená, že sa začína riešením problému, ktorý je pre prijímateľa najdôležitejší.
   • Analýza prípadu: Pre úspešnú prácu s prijímateľom je potrebné získať o prijímateľovi čo najväčšie množstvo informácií. Dôležité sú aj informácií o jeho rodine, o ďalších blízkych ľuďoch, o sociálnom okolí, pracovnom živote. Tieto údaje môžu pomôcť pri odhaľovaní príčin problému prijímateľa. Pri analýze je využívaný anamnestický rozhovor, ktorý je potrebné viesť opatrne, aby prijímateľ nemal pocit výsluchu. Vhodnejšie je klásť prijímateľovi otvorené otázky o jedn...
   • Evidencia.
2. Sociálne hodnotenie:
   • Sociálna diagnostika.
   • Plán práce.
   • Voľba pracovných metód.
3. Sociálna intervencia:
   • Sociálna terapia, rehabilitácia.
   • Poradenstvo.
   • Diskusia.
4. Zakončenie prípadu.

Denný stacionár a RK Charita n.o.

RK Charita n.o., formou osobného špeciálneho prístupu zabezpečuje komplexné, somatické, psychologické, sociálne a duchovné služby, v troch sociálnych zariadeniach. V dennom stacionári sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je najmenej III podľa prílohy č. Sociálna služba od 21.2.2024. Ambulantná sociálna služba s kapacitou 40 prijímateľov sociálnej služby. Ambulantná služba je poskytovaná osobám, ktoré sú odkázané na sociálnu službu v zariadení len na určitý čas počas dňa.

Prehľad zariadení RK Charita n.o.

Nezisková organizácia RK Charita n.o. poskytuje starostlivosť v nasledujúcich zariadeniach:

1. Zariadenie pre seniorov: V zariadení sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osobe. A jej stupeň odkázanosti je najmenej IV. Alebo fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie soc. služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov, s kapacitou 6 prijímateľov sociálnej služby.
2. Zariadenie opatrovateľskej služby: V zariadení sa poskytuje sociálna služba na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osobe, s kapacitou 6 prijímateľov sociálnej služby.
3. Špecializované zariadenie: V zariadení sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej V a má zdravotné postihnutie, ktorým je najmä Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, Skleróza Multiplex a Demencia rôzneho typu etiológie, s kapacitou 13 prijímateľov sociálnej služby.

Stakčín a rozvoj sociálnych služieb v regióne Snina

Mesto Snina sa aktívne angažuje v rozvoji sociálnych služieb pre svojich občanov. Úspešne predložilo projektový zámer na Úrad Prešovského samosprávneho kraja ohľadom denného stacionára a zariadenia opatrovateľskej služby pre ľudí so zdravotným postihnutím vo veku od osemnásť rokov, ktorý bol schválený v decembri minulého roka. V súčasnosti mesto realizuje verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizáciu stavby.

Denný stacionár a zariadenie opatrovateľskej služby v Snine

Zariadenie, ale aj stacionár by sa mali nachádzať na Námestí Božieho milosrdenstva v objekte bývalého závodného klubu Vihorlat. Budova je vhodná pre navrhovaný účel, nachádza sa v blízkosti domova pokojnej staroby, priamo nadväzuje na malé námestie a farské priestory. V blízkosti budovy je aj park. Zariadenie opatrovateľskej služby je navrhnuté pre desiatich klientov a situované je na prvom nadzemnom podlaží, pričom ho tvoria dva trojizbové byty. Všetky priestory sú riešené pre imobilných občanov. Súčasťou zariadenia je aj zázemie pre personál, ktorý tvorí denná izba, samostatné sociálne zázemie, dispozíciu dopĺňa technická miestnosť a miestnosť upratovačiek. Denný stacionár s kapacitou dvadsať osôb by sa mal nachádzať na druhom nadzemnom podlaží. Zároveň je navrhovaný aj bezbariérový vstup. Jeho súčasťou je denná a oddychová miestnosť, výdajňa stravy, sociálne zariadenia a toalety pre imobilných.

tags: #denny #stacionar #stakcin