Zlomenina vretennej kosti, či už v oblasti zápästia alebo predlaktia, je pomerne častým zranením, ktoré si vyžaduje adekvátnu liečbu a následnú rehabilitáciu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na rehabilitáciu po zlomenine vretennej kosti s dôrazom na cvičenia a postupy, ktoré pomáhajú obnoviť funkčnosť postihnutej končatiny.
Čo je zlomenina vretennej kosti?
Zlomenina vretennej kosti nastáva, keď dôjde k porušeniu kontinuity kosti v dôsledku pôsobenia sily, ktorú kosť nedokáže absorbovať. Táto sila môže pôsobiť na kosť priamo alebo nepriamo. Zlomenina môže byť otvorená (s porušením kože) alebo zatvorená. Zlomenina zápästia je zlomenina distálneho konca predlaktia vretennej alebo lakťovej kosti alebo aj oboch kostí. V prípade zlomeniny zápästia ide o zlomeninu distálneho konca predlaktia, pričom môže byť postihnutá vretenná kosť, lakťová kosť, alebo obe kosti. Medzi najčastejšie typy zlomenín zápästia patria Collesova a Smithova zlomenina, ktoré sa líšia smerom zlomeniny.
Rozdiel medzi Collesovou a Smithovou zlomeninou
Rozdiel medzi Collesovou a Smithovou zlomeninou zápästia je v lokalizácii. Obe zlomeniny si vyžadujú rovnakú intenzitu rehabilitácie, bez ktorej môžu nastať trvalé deformity vyžadujúce chirurgický zákrok.
- Collesova zlomenina zápästia: Vzniká pri páde, počas ktorého je horná končatina vo vystretej polohe, dlaň smeruje nahor. Dochádza k zlomenine lakťovej kosti v mieste epifýzy, ktorá smeruje k malíčku.
- Smithova zlomenina zápästia: Vzniká pri páde vektorizovanom na hornú končatinu vo vystretej polohe, dlaň však smeruje nadol. Dochádza k zlomenine vretennej kosti v mieste epifýzy, ktorá smeruje k palcu.
Príčiny zlomenín vretennej kosti
Zlomeniny vretennej kosti sú často spôsobené pádmi, najmä na vystretú hornú končatinu. Riziko zlomeniny sa zvyšuje pri športových aktivitách (lyžovanie, snowboarding, korčuľovanie, bicyklovanie), dopravných nehodách a u pacientov s osteoporózou, ktorá oslabuje kosti. Zlomenina zápästia lakťovej kosti (Collesova zlomenina) vzniká pri páde na vystretú hornú končatinu s dlaňou smerujúcou hore. Ohrození sú najmä pacienti trpiaci osteoporózou, pričom toto ochorenie má za následok krehnutie kostí. Zlomenina zápästia nesie zväčša charakter traumatickej zlomeniny, ktorá vzniká silným nárazom, kedy sila vektorizuje (mieri) do epifickej (koncovej) časti kosti a nie do diafickej časti (stredovej). Pacientom odporúčame po každom úraze navštíviť svojho lekára.
Diagnostika a liečba zlomeniny vretennej kosti
Diagnostika zlomeniny sa vykonáva pomocou röntgenového vyšetrenia (RTG snímku), ktoré určí typ a závažnosť zlomeniny. Pomocou RTG snímku ošetrujúci lekár zistí, či sa jedná o Collesovu či Smithovu zlomeninu, s ktorou je často zamieňaná. Zlomeninu zápästia môžeme rozdeliť na stabilnú a nestabilnú zlomeninu. Stabilná zlomenina zápästia je charakterizovaná priamym zlomením bez distraktovaných čiastočiek kosti v okolitom tkanive. Nestabilná zlomenina zápästia je charakteristická dislokovanými čiastočkami kostného tkaniva do okolia mäkkého tkaniva. Nestabilná zlomenina sa spája s trieštivou zlomeninou. Príznaky Collesovej zlomeniny zahŕňajú opuch v mieste zápästia, bolestivosť, vznik hematómu (modriny) a odkrvavenie prstov.
Spôsob liečenia indikuje ošetrujúci lekár, ktorý podľa typu zlomeniny určí, či liečba prebehne konzervatívne, alebo operačne. Každá liečba závisí od závažnosti postihnutia. Pri zlomeninách najskôr imobilizujeme (znehybníme) zlomeninu pomocou sadry, dlahy alebo ortézy, aby sme zabezpečili bezproblémové hojenie. Doba fixácie trvá zvyčajne od 2 do 6 týždňov. V optimálnom prípade lekár aplikuje fixnú liečbu (sadra) v období od 3 do 6 týždňov v závislosti od priebehu hojenia. O následnej rehabilitácii rozhoduje lekár na základe kontrolného RTG vyšetrenia.
Rehabilitácia po zlomenine vretennej kosti
Rehabilitácia po zlomenine vretennej kosti je kľúčová pre obnovenie plnej funkčnosti postihnutej končatiny. Zanedbanie rehabilitácie môže viesť k trvalým deformáciám, obmedzeniu pohyblivosti a chronickej bolesti. V prípade, že je rehabilitácia zanedbaná, môže dôjsť k opätovnej deformite, skráteniu šliach a obmedzenej pohyblivosti zápästia. Cieľom rehabilitácie je znovuobnovenie funkcií dolnej časti hornej končatiny, a to obnova pohyblivosti, elasticity a upevňovania ochabnutých svalov vplyvom stavu fixácie (sadry).
Rady a návody k cvičení po zlomenině stehení kosti
Fázy rehabilitácie
Rehabilitácia po zlomenine vretennej kosti zvyčajne prebieha v niekoľkých fázach:
- Počas imobilizácie: Aj počas obdobia fixácie je dôležité vykonávať cvičenia na udržanie rozsahu pohybu v nezhybnených kĺboch a posilňovanie svalov v okolí zlomeniny. Odporúča sa pohybovať prstami a ramenom, aby sa predišlo stuhnutiu a opuchom. Vždy platí, že pacient by mal počas imobilizácie zlomeniny hýbať s každou voľnou časťou tela okolo zlomeniny. Fyzikálna terapia, ako je magnetoterapia, môže urýchliť hojenie a zmierniť bolesť.
- Po sňatí sadry: Po odstránení fixácie začína intenzívnejšia rehabilitácia, ktorá sa zameriava na obnovenie pohyblivosti zápästia, lakťa a predlaktia. Fyzioterapeut používa rôzne techniky, ako sú mobilizačné techniky, mäkké techniky, aktívne asistované pohyby a fyzikálnu terapiu.
- Návrat k bežným aktivitám: V poslednej fáze rehabilitácie sa pacient postupne vracia k bežným denným činnostiam a športovým aktivitám. Dôležité je postupovať opatrne a vyhýbať sa preťaženiu postihnutej končatiny. Nacvičujú sa bežné denné činnosti ako obliekanie, písanie, nosenie bremien a pod. Neskôr sa zameriame na väčšiu aktivitu danej časti tela, aby sa pacient mohol opäť vrátiť k bežným činnostiam a svojim záľubám.
Fyzioterapeutický prístup
Fyzioterapeut je dôkladne oboznámený s diagnózou pacienta a priebehom predchádzajúcej liečby. Fyzioterapeutická prax využíva mobilizačné techniky, mäkké techniky, aktívne asistované pohyby ako aj fyzikálnu terapiu (magnetoterapia).
- Mobilizačné techniky: Cieľom je obnova pohyblivosti kĺbu, ktorý priamo súvisí so zlomeninou zápästia. Súčasťou je asistované polohovanie ruky tak, aby sme ovplyvnili elasticitu kĺbu, a tým ovplyvnili pohybový rozsah celého zápästia.
- Mäkké techniky: Sústreďujú sa na spevňovanie a elasticitu svalových tkanív, väzivových spojov a šliach, ktoré kooperujú na celej pohyblivosti. Mäkké techniky zahŕňajú polohovanie ruky, naťahovacie a relaxačné cvičenia.
- Aktívne asistované pohyby: Aktívne asistované pohyby využívajú maximálne rozmedzie pohybu ruky v rôznych polohách (vzopätá a otvorená dlaň a pod.) Cieľom je znižovanie tenzie (napätia) a zlepšovanie prekrvenia danej partie - odbúravanie patogénnych látok prúdením krvi v krvnom riečisku.
- Fyzikálna terapia: Fyzikálna terapia využíva najmä magnetoterapiu pôsobiacu pod istou frekvenciou určenou pre stimuláciu hlbších vrstiev svalu.
Cviky na rehabilitáciu po zlomenine vretennej kosti
Nasledujúce cvičenia sú vhodné na rehabilitáciu po zlomenine vretennej kosti. Je dôležité cvičiť pravidelne, niekoľkokrát denne s menším počtom opakovaní. Cvičenia vykonávajte opatrne a len po hranicu bolesti. Medzi jednotlivými cvičeniami nechajte ruku a prsty oddýchnuť.
Príprava pred cvičením
Pred cvičením je vhodné kúpať ruku niekoľko minút vo vlažnej vode (20-25 °C). Kúpanie je zvlášť dobré v prvých dňoch po sňatí sadrovej fixácie. Rukou ponorenou vo vode jemne cvičte prstami, zatvárajte ruku v päsť a uvoľňujte (cca 5-10 minút). Základná poloha pre väčšinu cvičení je sed na stoličke pri stole.
Konkrétne cvičenia
- Šúchavé pohyby po uteráku: Pod ruku si prestrieme hrubší froté uterák. Celou rukou, dlaňou vykonávame šúchavé pohyby po uteráku smerom doprava a doľava. Opakujeme 5-10 krát na každú stranu.
- Roztiahnutie a stiahnutie prstov: Ruku položíme dlaňou na uterák, snažíme sa čo najviac roztiahnuť prsty od seba a znovu ich dáme spolu. Opakujeme 5 krát.
- Zovretie uteráka prstami: Ruku položíme dlaňou na uterák a snažíme sa čo najviac uterák zovrieť prstami. Uvoľníme. Opakujeme 5 krát.
- Spojenie palca s ostatnými prstami:
Základná poloha: Ruka položená na stole dlaňou hore, položené celé predlaktie od lakťového kĺbu, prsty uvoľnené a odtiahnuté od seba.
- Spojte palec s ukazovákom, prsty následne oddiaľte od seba do základnej polohy.
- Spojte palec s prostredníkom, prsty následne oddiaľte od seba do základnej polohy.
- Spojte palec s prsteníkom, prsty následne oddiaľte od seba do základnej polohy.
- Spojte palec s malíčkom, prsty následne oddiaľte od seba do základnej polohy.
Cvičenia vykonávame každý cvik 1 krát. Vzniknutú sériu cvikov opakujeme 3-5 krát.
- Štipka: Všetky prsty spojíme končekami k sebe - vytvoríme tzv. štipku, prsty následne oddialime od seba do základnej polohy. Opakujeme 5 krát.
- Pohyb palca ku koreňu malíčka: Palec čo najviac odtiahneme do strany, následne vykonáme pohyb ku koreňu malíčka. Opakujeme 5 krát.
- Päsť s palcom pri koreni malíčka: Palec čo najviac odtiahneme do strany, následne vykonáme pohyb ku koreňu malíčka. Palec necháme v dosiahnutej polohe, v dlani a ostatné prsty k nemu dovrieme v päsť. Opakujeme 5 krát.
- Stláčanie hubky: Ruka položená na stole dlaňou hore. Do ruky vložíme hubku na riad (špongiu). Špongiu čo najviac stlačíme a uvoľníme. Opakujeme 5 krát.
- Stláčanie mäkkej loptičky: Ruka položená dlaňou hore. Vložíme do nej mäkkú softbalovú loptičku. Stláčame a uvoľňujeme loptičku.
Pacient prichádza k fyzioterapeutovi zväčša po 4 až 6 týždňovej fixácii hornej končatiny, ktorej môže predchádzať aj operačný zákrok. Pri znehybnení dominantnej ruky sa z praváka stáva ľavák a naopak. Preto si ako prvé musíme určiť krátkodobé a dlhodobé ciele. Výhodou oproti zlomeninám kľúčnej a ramennej kosti je lepšia kondícia lopatky, ramena a krčnej chrbtice. Počas niekoľko týždňovej fixácie môžeme tieto časti tela zľahka precvičovať a uvoľňovať. Väčší problém nastáva v lakťovom a zápästnom kĺbe. Tieto kĺby sú zatuhnuté a málo ohybné. Avšak, poctivým cvičením a pravidelnou terapiou v domácom prostredí sa priblížime k stavu pred úrazom do pár týždňov.