Komplexná rehabilitácia po úraze ramena: Návrat k plnej funkčnosti

Rameno je jedným z najpohyblivejších a najkomplexnejších kĺbov v tele, zohráva kľúčovú úlohu pri každodenných činnostiach a je bohužiaľ aj jedným z najčastejšie vykĺbených. Kĺbna jamka mu umožňuje široký rozsah pohybu vo všetkých rovinách, no zároveň ho to robí náchylným na zranenia. Bolesť ramena je bežný problém, ktorý môže obmedziť každodenné aktivity a znížiť kvalitu života. Či už ide o následok úrazu, preťaženia alebo degeneratívnych zmien, správna rehabilitácia je kľúčová pre obnovenie funkcie ramena a zmiernenie bolesti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rehabilitácii ramena, vrátane cvičení, prevencie a liečby rôznych ramenných problémov.

Anatómia a najčastejšie poranenia ramena

Na úplne správne pochopenie možných zranení, deformácií a hlavne prevencie je veľmi dôležité poznať štruktúru ramena a ramenného kĺbu. Rameno môžeme v základe rozdeliť na 3 časti. Deltový sval sa rozdeľuje jednoducho a to na prednú, zadnú strednú, alebo bočnú hlavu/časť. Vymenované svaly však nemajú nejak zvlášť efekt na stabilitu a fixáciu ramenného kĺbu, ale je dôležité ich poznať, lebo takzvané fixátory sa posilňujú zároveň s nimi.

Fixovanie ramena je zabezpečené 3 svalmi, ktoré ho pevne zvierajú a tlačia smerom do jamky ramenného kĺbu. Tieto svaly zabezpečujú tiež pohyb ruky a teda aj pohyb v ramennom kĺbe. Ide o svaly, ktoré nie sú voľným okom viditeľné (výnimkou je sval podhrebeňový) a sú hlboko položené pod ostatnými svalmi. Jedná sa o nasledujúce svaly:

• Sval podlopatkový
• Nadhrebeňový sval
• Podhrebeňový sval

Všetky vymenované svaly sa niekedy zvyknú nazývať aj ako rotátory. Samozrejme, tvrdiť, že rotovanie v ramennom kĺbe zabezpečujú len tieto 3 svaly je totálny nezmysel. Avšak na základné pochopenie štruktúry a fungovanie ramenného kĺbu je úplne zbytočné sa zaoberať ďalšími. Za spomenutie stoja len svaly malý oblý sval a malý prsný sval. Stabilitu a funkčnosť ramenného kĺbu zabezpečujú tiež väz korakoakromiálny a väz korakoklavikulárny. Väzy obklopujú ramenný kĺb a taktiež ako rotátory zabezpečujú fixovanie kosti ramennej v kĺbnej jamke a zabraňujú vyskočeniu hlavice. Ďalej sa v ramennom kĺbe nachádza väz, ktorý spája, alebo vypĺňa medzeru medzi kľúčnou kosťou a nadpleckom (acromion/nadpažek), ktorý je súčasťou lopatky. Inak sa tiež nazýva výbežok lopatky. Tento väz sa nazýva akromioklavilurány väz.

Príčiny bolesti ramena

Ramenný kĺb je zložitý a vysoko pohyblivý, čo ho robí náchylným na zranenia. Bolesť ramena môže mať rôzne príčiny, vrátane:

• Úrazové poškodenia: Vykĺbené rameno, poškodenia väzov, natrhnutia svalov, zlomeniny.
• Degeneratívne ochorenia: Artróza ramenného kĺbu, humeroskapulárna periartritída a kapsulitída.
• Problémy podmienené vekom: Zvýšená pracovná záťaž, atypické zakrivenie kostry.
• Iné faktory: Poruchy krvného obehu v ramennom kĺbe, obmedzená pohyblivosť v rukách po operáciách na mliečnej žľaze.

Je dôležité identifikovať príčinu bolesti ramena, aby sa mohla zvoliť správna liečba a rehabilitácia.

Typy poranení ramena

Vykĺbenie ramenného kĺbu (Luxácia)

Vykĺbenie ramenného kĺbu je stav, keď hlavica ramennej kosti „opustí“ kĺbnu jamku a zakliní sa v nesprávnej polohe. Ak dôjde ku čiastočnému posunu hlavice z jamky a následnému návratu do kĺbu - ide o „subluxáciu“, teda o čiastočné vykĺbenie ramena. Rameno môže vyskočiť - luxovať dopredu, dozadu a nadol. V 93% vykĺbenia ramena dochádza ku prednej dolnej luxácii. Kĺbna jamka ostane prázdna a pridruží sa výrazná bolesť. Postupne zväčšujúci sa spazmus svalov môže bolesť zvyšovať. Možno pozorovať deformitu, opuch, limitáciu hybnosti a oslabenie ramena. Pri luxácii dochádza ku poškodeniu mäkkých častí ako je kĺbne puzdro, labrum či okolité šľachy a svaly. Menej často dochádza aj k poškodeniu nervu a cievy. „Rameno sa môže vykĺbiť všetkými smermi. V 93 percentách dochádza k prednej dolnej luxácii,“ uviedol Ing. Pilulka, odborník. Diagnóza luxácie ramena sa stanovuje pomerne ľahko pri klinickom vyšetrení lekárom. Liečba akútnej luxácie ramena spočíva v jej repozícii. Napravenie hlavice ramennej kosti do kĺbnej jamky je potrebné vykonať čo najskôr, optimálne ihneď po úraze. Ak sa vykĺbené rameno nedá napraviť, je potrebné ošetrenie na chirurgickej ambulancii. Po repozícii je nutné rameno fixovať. Studené obklady av prípade bolesti sa podávajú analgetiká.

Opakované vykĺbenie ramenného kĺbu a jeho liečba

Pri vykĺbení ramena dochádza k poškodeniu mäkkých štruktúr ramena. Väzivá a kĺbne puzdro sa natiahnu alebo až roztrhnú. Najčastejší typ poškodenia je Bankartova lézia, ktorá často vedie, najmä u mladých ľudí, k vzniku chronickej nestability - opakovanej luxácii. Svetové štatistiky poukazujú až na 95% riziko opakovanej luxácie do jedného roku od úrazu v skupine do 20 rokov. Pri tomto druhu vykĺbení ramena (Traumatická instabilita ramena) ide o poúrazový stav ramena, kedy dochádza k opakovanej luxácii - vykĺbeniu ramena už čoraz častejšie a pri jednoduchších pohyboch alebo úrazoch. Hovoríme, že rameno mi „vyskakuje“. Diagnostika nestabilného ramena je na základe údajov od pacientov, ktorí opisujú opakované epizódy vykĺbenia ramena po úraze. Po liečbe luxácie ramena sa stav zlepšil, ale luxácie sa následne opakovali. Pocit strachu z vykĺbenia je čoraz väčší, pretože k nemu dochádza čoraz „ľahšie“. Najčastejšie sú instabilným ramenom postihnutí hokejisti, ale nestabilita vzniká často aj u bežných rekreačne športujúcich ľudí, napríklad po lyžiarskych úrazoch. Patologickým podkladom nestability ramenného kĺbu je Bankartova lézia. Ide o poškodenie kĺbneho puzdra a labra v mieste jeho úponu na kostný okraj kĺbnej jamky. Pri klinickom vyšetrení lekárom je dominantný pozitívny Aprehentačný test, kedy pacient v určitej polohe ramena pociťuje strach z možnej luxácie. Doplňujúce rádiodiagnostické metódy ako je napr. MRI s kontrastnou látkou pomôžu potvrdiť rozsah poškodenia.

Typy instability ramenného kĺbu:

• Poúrazová - Traumatická (TUBS): Vznik je vždy spojený s úrazom. Vyskytuje sa na jednom ramene v jednom smere. Na MRI je prítomná Bankartova lézia. Liečba je chirurgická.
• Vrodená - Atraumatická (AMBRI): Vzniká bez úrazu. Je často prítomná vo viacerých smeroch /MDI/ na oboch ramenách. Liečba je prevažne konzervatívna.
• Mikroinstabilita (AIOS): Najčastejšie vzniká z nadmerného opotrebovania ramena (OVERUSE) u vrcholových športovcov a ťažko pracujúcich ľudí. Úplné vykĺbenie nie je prítomné.

Traumatická instabilita ramena je indikáciou na operačnú liečbu. Pri potvrdení Bankartovej lézie sa odporúča najmä v mladej vekovej skupine artroskopia ramenného kĺbu so súčasným prišitím poškodeného väziva ku kĺbnej jamke pomocou minikotvičiek - Bankartova operácia. Po operácii nasleduje rehabilitačný program na obnovenie rozsahu hybnosti ramena a posilnenie svalových skupín, ktoré zabezpečia posilnenie rotátorovej manžety a iných stabilizačných svalov ramena. Proces rehabilitácie môže trvať niekoľko mesiacov, a je dôležité byť trpezlivý a dôsledný pri cvičeniach. Pri negatívnom náleze na MRI sa odporúča 7-10 dňový kľudový režim vo fixátore.

Zlomeniny ramena

Zlomenina ramena je častým následkom dopravných nehôd, pracovných úrazov, ako aj následkom mnohých kontaktných športov. Zlomenina ramennej kosti je druhom zlomeniny, ktorá vzniká zväčša traumou (úrazom) než kontinuálnym stresovým zaťažením. Rekonvalescencia zlomeniny ramena je dlhý proces, ktorého súčasťou je aj rehabilitácia kooperujúcich častí hrudného a spinálneho systému.

Zlomenina kľúčnej kosti

Kľúčna kosť je umiestnená v hornej polovici hrudného koša a je čiastočne spojená s lopatkou oboch strán. Medzi hlavné príznaky patrí takmer okamžitý opuch, pričom sa môže objaviť aj krvná zrazenina. Medzi vizuálne znaky zlomeniny kľúčnej kosti patrí fakt, že zlomené rameno je mierne vsunuté do prednej strany a znížené v porovnaní s nepoškodenou časťou. Kľúčna kosť patrí do kategórie dlhých kostí, pričom sa v porovnaní so stehennou kosťou lieči omnoho rýchlejšie a kompaktnejšie. Zložitosť zlomeniny posúdi traumatológ pomocou röntgenového snímku. Ak sa jedná o menej zložitú zlomeninu, v počiatkoch liečby postačí závesný aparát fixujúci túto oblasť. V prípade zložitých fraktúr, prípadne porušenia iných kostí, sa zväčša pristúpi k chirurgickému zákroku, počas ktorého pacientovi usmernia zlomeniny titánovými skrutkami.

Zlomenina ramennej kosti

Zlomenina ramennej kosti je v 90% následkom úrazu a vo všeobecnosti tvorí jednu z najčastejších zlomenín bez ohľadu na vekovú kategóriu pacientov. Zlomenina ruky, resp. postup diagnózy je aj v tomto prípade rovnaký, ako v predošlých príkladoch. Zlomenina ramena si však vyžaduje dlhší čas na liečbu a to najmä z toho dôvodu, že málokedy príde k zlomeniu ramena bez iných sprievodných zranení. Či už sa jedná o roztrhnuté šľachy, svaly, alebo zlomeninu kľúčnej kosti. Pri zložitých zákrokoch sa povoláva chirurg vykonávajúci operáciu, ktorej predchádza príprava. Zatiaľ čo je pacient v narkóze, chirurg so svojim tímom lekárov sa postará o napravenie zlomeniny. Vykoná tak za pomoci titánových častí, ktoré môžu byť po čase z tela pacienta odstránené. Pooperačné stavy sú bolestivé stavy, ktoré môžu trvať aj niekoľko mesiacov po operácii, či uzdravení. Dokonca aj bez toho, aby bola kosť či jej okolie poškodené. Tieto bolesti vyvolávajú zväčša skrátené svaly a šľachy, ktoré sú neprimerane namáhané a tento jav je signalizovaný bolesťou.

Impingement syndróm

Impingement syndróm je bolestivý stav ramenného kĺbu spôsobený iritáciou až zápalovou reakciou synoviálneho vačku (subakromionálna burza) pod akromionom (lopatkový výbežok). Funkciou burzy je lubrikačný efekt medzi šľachami rotátorovej manžety a akromionom. Ak dochádza k postupnému zužovaniu priestoru medzi akromionom a hlavicou ramennej kosti, pociťujeme bolesť ramena, ktorá sa často mení na chronickú. Pritom dochádza k porušeniu optimálnej biomechaniky ramena. Tak môže dôjsť k zápalu až poškodeniu šľachy m. supraspinátus (rotátorova manžeta) najmä pri mechanickom kontakte hlavice humeru s akromionom. Impingement ramena môže byť aj dôsledkom úrazu pri športe, najčastejšie ide o pád na lyžiach či z bicykla, keď hlavica ramena narazí do akromionu a spôsobí stlačenie a poškodenie rotátorovej manžety. V týchto prípadoch môže dôjsť k zakrvácaniu do subakromionálnej burzy a poškodeniu šľachy m.supraspinatus. Pacient však po absolvovaní konzervatívnej liečby môže pociťovať kolísavé ťažkosti s postupným zhoršovaním. S pribúdajúcim časom môže dôjsť ku zväčšovaniu poškodenia šliach rotátorovej manžety a výraznému obmedzeniu hybnosti ramena, čo komplikuje následnú liečbu.

Operačná liečba impingement syndrómu je indikovaná pri zlyhaní konzervatívneho postupu v rozvinutých štádiách. Artroskopicky môžeme nielen diagnostikovať, ale zároveň aj ošetriť degeneračné a zápalové zmeny. Využívanie artroskopických metód operácie impingement syndrómu je z dôvodu čo najmenšej traumatizácie okolitých štruktúr. Ďalšími výhodami sú kratšia doba operácie, menšie vedľajšie účinky a skrátenie doby fixácie. Pri zápale, zväčšení a zrastoch subakromionálnej burzy (subakromionálnej burzitíde) pri tejto operácii uvoľňujeme zrasty (adhézie) a vykonávame jej čiastočné alebo úplné odstránenie (bursectomiu). Mechanické zúženie subakromionálneho priestoru s prípadnými kalcifikátmi sa ošetruje artroskopicky pomocou tenkej frézky s odsávaním, pričom odstraňujeme aj cca 2-3 mm prednej časti akromionu (subakromionálna dekompresia). Pri kompletnom poškodení - roztrhnutí rotátorovej manžety je operačná liečba rozšírená o tzv. ošitie rotátorovej manžety.

Poškodenie rotátorovej manžety

Rotátorová manžeta zabezpečuje normálny pohyb ramenného kĺbu. Rotátorovú manžetu tvorí komplex svalov a šliach situovaných okolo hlavy ramennej kosti. Vakovité štruktúry - burzy napomáhajú jemnému kĺzaniu medzi jednotlivými štruktúrami. Pri poškodení časti rotátorovej manžety dochádza k zníženej pohyblivosti ramenného kĺbu, sprevádzanej bolesťou ramena. Ide o poúrazový stav alebo stav podmienený dlhodobým preťažovaním. V oboch prípadoch to vyžaduje operačný zákrok - operáciu ramena. Operatér zrekonštruuje manžetu pomocou vstrebateľných implantátov počas asi hodinovej artroskopickej operácie, pri ktorej ste v celkovej anestézii. Rezy majú približne pol centimetra. Rehabilitácia ramena po operácii rotátorovej manžety ramena je kľúčová pre obnovenie plnej funkcie a posilnenie ramena a začína hneď po vybratí stehov, čiže o týždeň. Doba rekonvalescencie je vždy individuálna a prebieha vo fázach. Cieľom celého procesu rehabilitácie je, aby sa pacient mohol vrátiť k bežným aktivitám s minimálnou bolesťou a plnou funkciou ramena. Rehabilitácia po operácii rotátorovej manžety je špeciálne navrhnutá tak, aby sa podporilo hojenie bez ohrozenia výsledkov operácie. Proces zahŕňa postupný prechod od nosenia ortézy a pasívnych pohybov k aktívnemu posilňovaniu, pričom sa dôsledne sleduje bolesť a funkčnosť.

Totálna endoprotéza ramena (TEP)

V prípade, že sa už ramenný kĺb nedá nijako zachrániť, je efektívnym riešením jeho výmena tzv. TEP - totálna endoprotéza. Náhrady kĺbov (rameno, koleno, bedro) najmodernejšími endoprotézami zabezpečujú pacientom vysoký štandard pohybu a výraznú úľavu od bolesti. V kombinácii s kvalitnou rekonvalescenciou a rehabilitáciou ste späť v aktívnom živote, na ktorý ste boli zvyknutý, za pomerne krátky čas. Po komplexnej diagnostike nasleduje operácia v celkovej anestézii. Operatér nahradí veľmi šetrnou technikou kĺbne plochy, hlavu ramennej kosti a jamku kĺbu. Zákrok trvá približne 90 minút. Rehabilitácia po operácii ramena a výmene ramenného kĺbu (tzv. totálna endoprotéza ramena - TEP) je dôležitá na obnovenie pohyblivosti, sily a funkčnosti ramena. Tento proces je postupný, pacient je v sledovaní ortopéda, ktorý úzko komunikuje s fyzioterapeutom o vašom pláne na rekonvalescenciu a rehabilitáciu. Fyzická rehabilitácia - posilňovacia fáza je narade zväčša 3-6 mesiacov po TEP operácii ramena. Posledná fáza rekonvalescencie po TEP ramena je v priemere 6-12 mesiacov po operácii ramenného kĺbu. Pacient je zvyčajne schopný vykonávať väčšinu bežných denných aktivít. Pre návrat k športovým aktivitám ako napr. plávanie sa odporúča po 12. mesiaci od operácie.

Všeobecné zásady rehabilitácie

Cvičenie je nevyhnutná súčasť rehabilitácie a rekondície po úraze. Detailná vstupná anamnéza predchádza akejkoľvek rehabilitácii po úraze či operácii. Fyzioterapeut potrebuje vedieť detailné informácie o vašom probléme, ako vznikol, ako vplýva na dennú aktivitu. Následne vyšetrí pohyblivosť a mechaniku poškodenej oblasti. Spolu sa naučíte rehabilitačné cviky a v odporúčanej frekvencii sa priblížite k úspešnej rekonvalescencii.

• Cvičenie je potrebné vykonávať 1-2 razy denne, minimálne po dobu 3-4 týždňov.
• Pri cvičení buďte opatrní a vyvarujte sa prudkej bolesti. Treba však brať do úvahy, že mierna znesiteľná bolesť spôsobená napínaním šliach, pri vykonávaní týchto cvičení, je takmer nevyhnutná. Dôležité je neprepínať sily cez bolesť.
• Zvýšenie záťaže a zvýšenie pohyblivosti rúk by malo byť postupné.
• Nezabudnite, že ani pri správnom prevedení zlepšenie neprichádza okamžite a je potrebná pravidelnosť. V prvých 2 týždňoch cvičenia sa môže bolesť kĺbov mierne zhoršiť, ale po 3 až 4 týždňoch budete cítiť zreteľné zlepšenie.

Kedy necvičiť? Kontraindikácie cvičenia

Pred začatím akéhokoľvek cvičebného programu na rehabilitáciu ramena je dôležité zvážiť kontraindikácie. Cvičenie sa neodporúča v nasledujúcich prípadoch:

• Čerstvé poranenie ramena/ramien, dislokácia ramenného kĺbu a vyvrtnuté väzy ramien.
• Chronická a obvyklá dislokácia ramena.
• Zvýšená teplota nad 37,5 stupňov Celzia pri chrípke, akútnych respiračných vírusových infekciách a angíne (je potrebné odložiť cvičenie do úplného zotavenia a čakať ešte ďalšie 3-4 dni).
• Absolvovanie operácie mliečnej žľazy pred 2 až 3 mesiacmi.
• Čerstvo po operácii krku (začať môžete najskôr o 3 mesiace).
• Čerstvo po operácii ramenného kĺbu (cvičenie konzultujte s operačným chirurgom).

Upozornenie! Ak vám niektoré z týchto cvičení spôsobuje silnú bolesť, znamená to, že je pre vás nevhodné, alebo ho robíte nesprávne.

Rehabilitačné metódy a cvičenia

Nasledujúci súbor cvičení je zameraný na zlepšenie pohyblivosti, posilnenie svalov a zmiernenie bolesti v ramene. Pred začatím cvičenia sa poraďte so svojím lekárom alebo fyzioterapeutom, aby ste sa uistili, že sú pre vás vhodné.

Špeciálne cvičenia po artroskopickej operácii ramena (prvých 6 týždňov)

Po artroskopickej operácii ramena je pre úspešné zotavenie dôležité mať stanovený cvičebný plán. Nasledujúce cvičenia sa bežne odporúčajú počas prvých šiestich týždňov po operácii. Pred začatím cvičení sa však vždy poraďte so svojím lekárom alebo fyzioterapeutom, aby ste zaistili, že sú pre vás bezpečné a vhodné v závislosti od typu realizovaného operačného výkonu. Dodržiavaním týchto odporúčaní podporíte svoje zotavenie po artroskopii ramena. Dbajte na to, aby ste počúvali svoje telo a prispôsobovali intenzitu cvičenia podľa potreby.

• Predná Elevácia Ramena (Aktívne): Zdvihnite ruku priamo hore k stropu s vystretým lakťom. Držte približne 10 sekúnd a potom spustite.

Všeobecné rehabilitačné cvičenia

• Cvik na uvoľnenie krku: Ľavou rukou uchopíme hlavu z opačnej strany a pomaly jemne ťaháme k ľavému ramenu. Cítime, ako sa nám naťahuje krk. Držte toto napätie asi 5-7 sekúnd. Potom pomaly a jemne skúsime hlavu zatlačiť ešte nižšie. Zadržíme ďalších 5-7 sekúnd. Potom hlavu uvoľníme.
• Cvik na zlepšenie flexibility: Dlaň boľavej ruky položíme na opačné rameno a zdravou rukou uchopíme lakeť boľavej ruky. Zatlačíme lakeť chorej ruky smerom k zdravému ramenu. Vykonávajte, ak to dokážete bez ostrej bolesti. Mierne napätie je povolené. Robte cvik naozaj veľmi opatrne. Zadržíme na 5-7 sekúnd. Uvoľnite napätie, znovu opakujte a skúste posunúť dlaň o trochu ďalej. Celkovo zopakujte 3-4-krát.
• Cvik na zvýšenie rozsahu pohybu: Tento cvik môže byť pre vás náročnejší, ale vyskúšajte. Dajte boľavú ruku za chrbát a ťahajte ju opačnou, zdravou rukou za zápästie tak ďaleko, ako sa dá. Postupujte opatrne, veľmi jemne. Opäť držte v napätí 5-7 sekúnd a na chvíľu uvoľnite. Ak nepociťujete akútnu bolesť, skúste opäť s každým potiahnutím posunúť ruku o kúsok ďalej. Celkovo opakujte 3-5-krát. Ak je pre vás cvičenie príliš bolestivé, môžete ho preskočiť.
• Cvik s váhou: Zoberte si ťažšiu knihu, uchopte ju do dlane boľavej ruky a lakťom sa oprite o stôl. Pomocou váhy knihy skúste pomaly preklápať ruku smerom dozadu. Ak to už viac nejde, pridržíme sa zápästie chorej ruky zdravou rukou a vydržíme v tejto polohe 5-7 sekúnd. Opäť sa snažíme s každým ďalším záklonom ruky posunúť ju o kúsok ďalej. Nenechajte však ruku voľne padnúť.
• Cvik na uvoľnenie ramena: Dlaň chorej ruky spolu s predlaktím položíme na stôl. Zdravú ruku položíme na boľavé rameno a začneme jemne kývať rameno hore a dolu. Ruku pohybujte asi 7-10 sekúnd a potom uvoľnite. Opakujte niekoľkokrát.
• Cvik na posilnenie ramien: Dáme ruky vbok a plecia ťaháme dopredu pokiaľ sa nám ich darí napnúť. Hrudník ostáva na mieste, ťaháme len ramená. Napätie vpredu udržíme asi 7-10 sekúnd a vrátime ramená do pôvodnej uvoľnenej polohy. Opakujeme 5-6-krát. Potom to isté opakujeme aj dozadu. Celkovo opakujeme asi 4-5-krát.
• Cvik na zlepšenie držania tela: Ruky spustíme popri tele a dlane vykrútime do strán, hrudník jemne vypneme vpred. Vydržíme v napätí 7-10 sekúnd, potom uvoľníme a vytrasieme ruky. Opakujeme celkovo 4-6-krát.

Na záver sa postavte a ruku úplne spustite a vytraste, aby sa uvoľnila.

Ďalšie terapeutické metódy

• Artroskopia ramena: Artroskopia je druh operácie, ktorou sa ošetrujú vnútrokĺbové poškodenia. Výhodou artroskopie sú len dve malé operačné ranky veľkosti cca 1 cm, dokonalá vizualizácia kĺbu (vďaka videokamere), rýchle hojenie a nástup rehabilitácie takmer hneď po zákroku, kratšia práceneschopnosť, menšia pooperačná bolesť a nižšie riziko infekcie.
• Motodlaha: Použitie ramennej motodlahy Artromot-S4 na pasívne cvičenie a obnovenie rozsahu pohybu.
• Izometrické cviky: Izometria je druh svalovej práce, pri ktorej sa dĺžka svalu nemení. Mení sa len napätie v ňom. Zjednodušene môžeme povedať, že uhol v pracujúcom kĺbe zostáva nemenný.
• Magnetoterapia: Aplikácia magnetoterapie na zmiernenie bolesti a zápalu pri artróze.
• Fyzioterapia: Návšteva fyzioterapeuta na individuálne prispôsobený cvičebný program a manuálnu terapiu.
• Kĺbová výživa: Užívane kĺbovej výživy, ktorá obsahuje glukosamín, chondroitín a MSM na podporu zdravia kĺbov a väzív.

Fázy rehabilitácie po zlomeninách hornej končatiny

Pacient prichádza k fyzioterapeutovi zväčša po 4 až 6 týždňovej fixácii hornej končatiny, ktorej môže predchádzať aj operačný zákrok. Pri znehybnení dominantnej ruky sa z praváka stáva ľavák a naopak. Preto si ako prvé musíme určiť krátkodobé a dlhodobé ciele.

1. Krok - v prvej fáze je najdôležitejšie ošetriť lopatku, rebrá a krčnú chrbticu, ktoré sú často krát po dlhodobej fixácii v zlej kondícii. Využívame jemné mobilizácie, manipulácie a mäkké techniky, ktoré nám problémové partie uvoľnia, prekrvia a rozhýbu do požadovaných rozsahov.
2. Krok - V ďalšej fáze sa dostávame k všetkým trom kĺbom hornej končatiny a to ramenu, lakťu a zápästiu. Tieto kĺby sú pre dlhodobú fixáciu málo ohybné a svalová sila je minimálna. Preto sa naša fyzioterapia sústredí hlavne na zväčšenie rozsahov a zvýšenie svalovej sily.
3. Krok - v tretej fáze prichádza k zlepšeniam veľmi pomaly a preto treba byť vytrvalý. Nacvičujú sa bežné denné činnosti ako obliekanie, písanie, nosenie bremien a pod. Neskôr sa zameriame na väčšiu aktivitu danej časti tela, aby sa pacient mohol opäť vrátiť k bežným činnostiam a svojim záľubám.

Výhodou oproti zlomeninám kľúčnej a ramennej kosti je lepšia kondícia lopatky, ramena a krčnej chrbtice. Počas niekoľko týždňovej fixácie môžeme tieto časti tela zľahka precvičovať a uvoľňovať. Väčší problém nastáva v lakťovom a zápästnom kĺbe. Tieto kĺby sú zatuhnuté a málo ohybné. Avšak, poctivým cvičením a pravidelnou terapiou v domácom prostredí sa priblížime k stavu pred úrazom do pár týždňov.

Prevencia zranení ramena

Prevencia je vždy lepšia ako liečba. Nasledujúce tipy vám pomôžu predchádzať zraneniam ramena:

• Správna technika cvičenia: Uistite sa, že cvičíte so správnou technikou, aby ste predišli preťaženiu a zraneniam.
• Rozcvička a strečing: Pred každým tréningom sa dôkladne rozcvičte a po ňom sa venujte strečingu.
• Posilňovanie rotátorov ramena: Posilňujte svaly rotátorovej manžety, aby ste zabezpečili stabilitu ramenného kĺbu.
• Ergonomické pracovné prostredie: Uistite sa, že vaše pracovné prostredie je ergonomické, aby ste predišli preťaženiu ramena.
• Kĺbová výživa: Užívajte kĺbovú výživu na podporu zdravia kĺbov.
• Dostatočný odpočinok a regenerácia: Doprajte si dostatok odpočinku a regenerácie, aby sa vaše svaly a kĺby mohli zotaviť.

Prevencia zranení ramena v kulturistike a fitness

Zranenia, poškodenie, deformácia ramenného kĺbu sú jedným z najčastejších zranení nie len v kulturistike a fitness. Pokiaľ sa tieto zranenia podceňujú a neriešia môže to mať vážne dôsledky. Ramenný kĺb totiž používate skoro všade. Ani by ste to možno nepovedali, ale je veľmi dôležitý pri tréningoch chrbta. Pokiaľ dôjde ku poškodeniu ramenného kĺbu a hlavica kosti ramennej nie je dobre stabilizovaná v jamke ramenného kĺbu, budete mať vážne problémy sa vôbec zdvihnúť na hrazde, alebo robiť príťahy na kladke. Rameno je tiež veľmi namáhané pri cvikoch zameraných na hrudník a to hlavne pri rovnej lavici. Avšak je zaujímavé, že práve pri cvičení ramien nie je ramenný kĺb až tak namáhaný, pretože pri týchto cvikoch je ramenný kĺb lepšie stabilizovaný. Čo sa týka rúk je ramenný kĺb najviac namáhaný pri cvičení svalu tricepsového a to konkrétne pri cvikoch na bradlách a tiež tlakoch s veľkou činkou na úzko.

Pokiaľ dôjde ku poškodeniu ramenného kĺbu, budete obmedzovaný vo všetkých vymenovaných oblastiach, dokonca v niektorých prípadoch môže byť bolesť tak silná, že vás môže na nejakú dobu odstaviť úplne. V prípadoch, kedy sú symptómy ignorované po dlhšiu dobu, je možné, že dôjde ku tak rozsiahlemu defektu, že sa navždy budete musieť rozlúčiť s cvičením.

Opotrebovanie ramenného kĺbu a nerovnováha fixátorov ramena

Ku opotrebovaniu ramenného kĺbu dochádza najčastejšie pri nadmernom zaťažovaní kĺbu a to neprimeranou váhou a veľkým počtom opakovaní, prípadne zlou technikou. V kĺbe dochádza ku takzvaným mikrotraumatom. Jednoducho povedané ide vlastne o sústavné naťahovanie a namáhanie väzov v ramene až dôjde ku ich zápalu, čo spôsobí že napuchnú a oblasť ramena je citlivá na dotyk. Bolesť je zo začiatku mierna a cítiť ju iba počas tréningov, neskôr však naberá na intenzite a môžete ju cítiť aj počas bežných činností. Opotrebovaniu dochádza hlavne pri cvikoch ako sú kliky na bradlách, benchpress a tlaky s jednorúčkami na rovnej lavici.

Nerovnováha rotátorov je zranenie ramena, ktoré sa vyvíja niekoľko mesiacov. Ako sme si už povedali, rameno okrem väzov fixujú tri svaly z každej strany (zozadu, spredu a zhora). Nerovnováha týchto svalov vzniká nadmerným posilňovaním jednej partie. Vo väčšine prípadoch je to hrudník. Totiž ako sme už spomínali spolu z cvičením ramien, chrbta a hrudníka sa precvičujú aj rotátory. Pokiaľ budeme v dlhodobom časovom horizonte intenzívne precvičovať hrudník, dochádza ku vnútornej rotácii ramenného kĺbu. Rotácia ramena posúva hlavicu kosti ramennej smerom dopredu a tým o kosť začína trieť dlhý sval dvojhlavého svalu ramena (biceps), presnejšie o jeho šľachu, čo spôsobuje bolesť.

Prevencia zranenia ramena a liečba zraneného ramena

Prevencia pred zranením ramenného kĺbu nespočíva v tom ubrať, ale skôr niečo pridať. Napríklad strečing po každom tréningu hrudníka, ramien a chrbta. Zaberie to možno iba 2 - 3 minúty, takže si myslím, že to nie je až také zlé. Ďalšia vec je rozcvička. Vždy na začiatku, keď máte partiu, pri ktorej namáhate ramenný kĺb, si dajte v rámci rozcvičky aj pár cvikov na rotátory. Pokiaľ nemáte nastaviteľnú kladku, nezúfajte, môžete to urobiť aj tak, že držadlo namontujete na spodnú časť kladky a urobíte cvik. Ďalšia možnosť je, že si ľahnete na lavičku bokom a urobíte cvik s jednorúčkou. Druhý cvik, ktorý robievam je s jednorúčkami. Postavíte sa s jednorúčkami v rukách, upažte ruky do úrovne ramien, pričom ruky znova ohnete v lakťoch o 90 stupňov tak, aby ste mali jednorúčky nad hlavou. Urobte pohyb smerom dole, pričom rotujete iba v ramene. Pohyb končí, keď sa jednorúčky dostanú na úroveň ramien. Tento cvik môžete tak isto robiť aj na kladke, dokonca na kladke je to o čosi lepšie, lebo záťaž na ramenný kĺb je inak vyvíjaná. Cviky sú zamerané na precvičovanie nad a podhrebeňového svalu. Existuje mnoho podobných cvikov na precvičenie rotárov. Pokiaľ nemáte problém s ramenným kĺbom, úplne postačí ak pár cvikov na rotátory zaradíte ako rozcvičku, alebo jeden dva zaradíte do tréningu ramien. Pokiaľ však pociťujete bolesti, je vhodné, aby ste tieto cviky zaradili osobitne mimo tréning, napríklad doma. Úplne ideálna pomôcka na precvičovanie rotátorov je expander. Nezabudnite však na strečing!

Pokiaľ začnete pociťovať bolesti v ramennom kĺbe, je okrem už spomenutých vecí potrebné vyradiť aj zopár cvikov. Len žiadny strach, nebude to až tak zlé! Ramenný kĺb pri určitých cvikoch, ktoré sme už spomínali (kliky na bradlách, benchpress a tlaky s jednorúčkami na rovnej lavici) je viac nestabilný ako pri iných. Napríklad len sklon lavičky urobí veľa. Takže ak začnete pociťovať bolesti v ramene, vynechajte cviky na hrudník na rovnej lavici a vyvážte to tým, že budete robiť cviky hore hlavou a dole hlavou. Klikom na bradlách by som sa vyvaroval...

tags: #rehabilitacia #po #uraze #ramena