Komplexná rehabilitácia po mŕtvici na východnom Slovensku: Nové možnosti a inovatívne prístupy

Cievna mozgová príhoda (mŕtvica) je vážny zdravotný stav, ktorý si vyžaduje komplexnú a včasnú rehabilitáciu. Cieľom rehabilitácie je pomôcť pacientom znovu získať stratené funkcie, zlepšiť kvalitu života a dosiahnuť čo najväčšiu mieru samostatnosti. Tento článok poskytuje prehľad rehabilitačných zariadení a možností na východnom Slovensku, ktoré sa zameriavajú na pacientov po mŕtvici, a zároveň zdôrazňuje dôležitosť včasnej a multidisciplinárnej starostlivosti.

Čo je mŕtvica a aké sú jej následky?

Mŕtvica nastáva, keď sa preruší prívod krvi do mozgu, čo vedie k poškodeniu mozgových buniek. Mozgová porážka je akútne poškodenie ohraničenej oblasti mozgu s charakteristickými príznakmi poruchy jeho funkcie, vznikajúce v dôsledku náhlej poruchy prekrvenia pri čiastočnom alebo úplnom uzatvorení mozgovej tepny alebo následkom neúrazového krvácania z tepny.

Toto poškodenie môže spôsobiť rôzne fyzické, kognitívne a emocionálne problémy, ako sú:

• Poruchy hybnosti: Slabosť alebo paralýza končatín, problémy s koordináciou a rovnováhou.
• Poruchy reči: Afázia (problémy s porozumením alebo vyjadrovaním sa) a dysartria (problémy s výslovnosťou). Takmer každý pacient po mŕtvici trpí nejakou formou narušenia komunikačných schopností.
• Poruchy prehĺtania: Dysfágia, ktorá môže viesť k podvýžive a pneumónii.
• Kognitívne poruchy: Problémy s pamäťou, pozornosťou, myslením a riešením problémov.
• Emocionálne problémy: Depresia, úzkosť, zmeny nálad a problémy s ovládaním emócií. Pacienti po mŕtvici často zažívajú depresiu, úzkosť, strach a chýba im motivácia. Psychológ pomáha identifikovať a spracovať tieto emócie a ponúka nástroje na zvládanie stresu.

Následky mŕtvice sa líšia v závislosti od rozsahu a lokalizácie poškodenia mozgu, ako aj od individuálnych charakteristík pacienta.

CMP postihuje vo svete 15 miliónov ľudí ročne, na Slovensku patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtia ľudí nad 60 rokov. Hoci ide o ochorenie seniorov, čoraz častejšie postihuje mladšie generácie. 25% pacientov po CMP má menej ako 60 rokov, 15% dokonca menej ako 40 rokov.

Mŕtvica u detí

Mozgová porážka (cievna mozgová príhoda - CMP) sa u detí vyskytuje veľmi zriedkavo, avšak jej následky zostávajú s pacientom po celý život. Podľa Ilony Kopyty zo Sliezskej lekárskej univerzity v Katoviciach sa mozgová mŕtvica v pediatrickej populácii objavuje s frekvenciou 3 až 13 prípadov na 100-tisíc detí ročne. „Mozgová mŕtvica u detí je v akútnej fáze spojená s vysokou úmrtnosťou. Zomiera vtedy 3 - 4 percentá detí. Treba si uvedomiť, že u mladých ľudí do 24 rokov patrí medzi 10 hlavných príčin úmrtí,“ vysvetľuje neurologička.

Kopyta zdôraznila, že mŕtvica najčastejšie postihuje deti vo veku dvoch až troch rokov a predškolákov. To spôsobuje, že následky môžu ovplyvniť celý dospelý život vrátane vzdelávania, sociálnych vzťahov a budúcej pracovnej činnosti. Medzi najčastejšie komplikácie patria motorické poruchy, ako je hemiplégia (ochrnutie polovice tela), ktorá sťažuje každodenné fungovanie. Navyše, končatina postihnutá ochrnutím rastie pomalšie. Ak mŕtvica poškodí dominantnú hemisféru mozgu, môžu sa objaviť problémy s rečou a porozumením, ktoré si vyžadujú dlhodobú logopedickú terapiu. Špecialistka poznamenala, že deti sa vyznačujú veľkou plasticitou mozgu, čo dáva šancu na čiastočnú obnovu stratených funkcií, avšak trvalé motorické následky často pretrvávajú doživotne.

Neurorehabilitačné centrum UNLP Košice

V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura (UNLP) v Košiciach bolo otvorené nové špičkové Neurorehabilitačné centrum. Vzniklo v rámci oddelenia fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie (OFBLR) pod vedením primárky MUDr. Miriam Dziakovej, PhD. Toto centrum je vybavené šiestimi najmodernejšími robotickými, vysokošpecializovanými zariadeniami, ktoré sú jedinečné na Slovensku v takomto rozsahu a pomáhajú postaviť na nohy pacientov po mozgovej mŕtvici. Riaditeľ UNLP Košice MUDr. Ľuboslav Beňa, PhD., MPH uviedol, že nové centrum vzniklo vďaka výraznej pomoci Ministerstva zdravotníctva SR, ale aj zamestnancov nemocnice, ktorí pomohli pri rekonštrukcii priestorov a uvedení centra do života. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnila ministerka zdravotníctva JUDr. Zuzana Dolinková.

„Pacienti dostanú skutočne špičkovú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť s prístrojmi, ktoré nikde na Slovensku nenájdete. Je to jedinečné zariadenie svojho druhu a som rada, že je práve tu, na východnom Slovensku,“ ocenila ministerka.

Primárka OFBLR Miriam Dziaková uviedla, že nové pracovisko bude zamerané na liečbu pacientov s neurologickým postihnutím a následkami pri rôznych ochoreniach. Ide podľa nej hlavne o pacientov po cievnej mozgovej príhode (CMP), po neurochirurgických operáciách mozgu, miechy, s rôznymi neurologickými degeneratívnymi a internými ochoreniami, ktoré majú následky na pohybovom aparáte. „Máme oddelenie s roboticky asistovanou rehabilitáciou. Podarilo sa vybudovať a vybaviť toto oddelenie najmodernejšou technikou a dostali sme sa tak medzi svetovú špičku,“ skonštatovala Dziaková. Dodala, že tak budú môcť poskytovať pacientom kvalitnejšiu rehabilitáciu, vďaka čomu získajú väčšiu šancu na zlepšenie kvality života, rýchlejšiu regeneráciu a obnovu stratených funkcií. Súčasťou centra je aj prístroj, ktorý doposiaľ inde na Slovensku nebol. "Ide o proprioceptívnu stimuláciu fokálnymi vibráciami," upozornila primárka. Moderné robotické rehabilitácie podľa nemocnice umožňujú rozhýbať ľudí, ktorí by inak skončili invalidní, a vrátiť ich do pracovného procesu.

Neurorehabilitačné centrum UNLP Košice slúži aj ako výučbové pracovisko pre študentov Lekárskej fakulty Univerzitnej nemocnice P. J. Šafárika. Na slávnostnom otvorení moderného pracoviska sa zúčastnila aj prednostka Neurologickej kliniky prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., FESO, FEAN, dekan Lekárskej fakulty UPJŠ prof. MUDr. Peter Jarčuška, PhD.

„Roboticky asistovaná rehabilitácia umožňuje efektívny a motivačný tréning vysokej intenzity a frekvencie a intenzívnejšie podporuje neuroplasticitu ako klasický prístup v rehabilitácii.“

Dôležitosť včasnej a multidisciplinárnej rehabilitácie

Včasná a cielená rehabilitácia je kľúčová pre úspešné zotavenie po mŕtvici. Čím skôr sa s rehabilitáciou začne, tým väčšia je šanca na obnovenie stratených funkcií a zlepšenie kvality života. Rehabilitácia po mŕtvici by mala začať čo najskôr, ideálne už počas hospitalizácie, hneď ako to stav pacienta dovolí. Štúdie ukazujú, že skorá rehabilitácia dokáže skrátiť dobu liečby - napríklad skrátiť pobyt na jednotke intenzívnej starostlivosti a v nemocnici o niekoľko dní. Po prepustení z nemocnice je dôležité pokračovať v intenzívnom rehabilitačnom programe, ideálne na špecializovanom pracovisku.

Najlepšie výsledky dosahuje multidisciplinárny prístup. To znamená, že na liečbe sa podieľa tím odborníkov - fyzioterapeut (rehabilitačný pohyb), ergoterapeut (nácvik denných činností, jemná motorika), logopéd (reč, prehĺtanie), psychológ/neuropsychológ (psychická podpora, kognitívny tréning) a samozrejme lekár (neurológ, rehabilitačný lekár). Každý z nich rieši špecifickú oblasť následkov CMP. Keď sa tieto terapie kombinujú, pacient napreduje ako celok - zlepšuje sa chôdza, reč, pamäť aj sebestačnosť paralelne. Výskumy potvrdzujú, že kombinácia klasickej rehabilitácie s modernými metódami dáva najväčší efekt.

Rehabilitácia a podpora po mŕtvici u detí

Podľa lekárky musia deti čo najskôr začať s rehabilitáciou zahŕňajúcou hrubú aj jemnú motoriku a terapiu reči. Niekedy trvá logopedická rehabilitácia mesiace, kým sa dieťa dokáže opäť dorozumieť a vrátiť sa do skupiny rovesníkov v škole či škôlke.

Zdôraznila tiež nevyhnutnosť psychologickej podpory pre dieťa aj jeho rodinu, ktorá pomáha udržiavať motiváciu ku každodennej práci. Rehabilitácia, pomoc logopéda a psychológa by mali byť nasadené už 48 - 72 hodín po mŕtvici a mali by pokračovať dlho po prepustení z nemocnice.

Deti po mŕtvici môžu byť preložené priamo na oddelenie neurologickej rehabilitácie. Po hospitalizácii môžu deti do siedmich rokov využívať včasnú intervenciu v materských školách alebo rehabilitačných centrách. Rodičia si však musia sami zabezpečiť potrebnú dokumentáciu.

Inovácie a aktuálne trendy v rehabilitácii

Rehabilitácia po mŕtvici sa neustále vyvíja a prináša nové trendy a inovácie, ktoré môžu zlepšiť výsledky rehabilitácie, vrátane:

• Roboticky asistovaná rehabilitácia: Využitie robotických zariadení na podporu pohybu a zlepšenie funkčnej zdatnosti. Rehabilitačné roboty predstavujú revolúciu v starostlivosti o pacientov po porážke. Umožňujú vykonávať pohyby presne, bezpečne a opakovane, čo je pre mozog kľúčové. Napríklad na to, aby sa mozog znovu naučil ovládať oslabenú nohu, potrebuje vykonať veľké množstvo opakovaní daného pohybu. Bežný fyzioterapeut dokáže s pacientom zopakovať určitý pohyb povedzme stokrát, kým sily dôjdu. Robotický prístroj však zvládne tisíce opakovaní, a to s nastavením ideálneho rozsahu a rýchlosti pohybu.
• Virtuálna realita: Využitie virtuálnej reality na simuláciu reálnych situácií a trénovanie funkčných zručností. V Levite využívame taktiež virtuálnu realitu - napríklad pacient počas chôdze na Lokomate vidí pred sebou na obrazovke virtuálny park a zbiera predmety, čo ho motivuje viac sa snažiť a zároveň precvičuje mozgové centrá pozornosti. Táto gamifikácia rehabilitácie vie prebudiť súťaživosť a radosť z tréningu aj u ľudí, ktorí sú inak apatiční a deprimovaní.
• Stimulácia mozgu: Využitie neinvazívnych metód stimulácie mozgu, ako je transkraniálna magnetická stimulácia (TMS) a transkraniálna jednosmerná stimulácia (tDCS), na podporu neuroplasticity a zlepšenie funkčných výsledkov.
• Personalizovaná rehabilitácia: Prispôsobenie rehabilitačného plánu individuálnym potrebám a cieľom pacienta.

Prelomový výskum: Experimentálny liek DDL-920

Vedci z Kalifornskej univerzity v Los Angeles objavili experimentálny liek s názvom DDL-920, ktorý v modeloch na myšiach v predklinických štúdiách dokázal obnoviť mozgové spojenia po mŕtvici. Podľa štúdie publikovanej v časopise Nature Communications ide o prvý liek svojho druhu, pričom mechanizmus účinku DDL-920 spočíva v stimulácii parvalbumínových neurónov, ktoré sú kľúčové pre generovanie gama oscilácií - rytmov v mozgu zodpovedných za koordináciu pohybov. Po mozgovej príhode tieto oscilácie často vymiznú, čo vedie k narušeniu motorických funkcií. Tento prelomový výskum by mohol doplniť klasickú rehabilitáciu a je označovaný za revolúciu, ktorá môže zmeniť život tisícom pacientov po cievnej mozgovej príhode.

Systém podpory a organizačné výzvy

Do špecializovaného rehabilitačného zariadenia môže pacienta poslať jedine lekár z nemocnice, ktorá pacientovi poskytla akútnu zdravotnú starostlivosť. Ide teda o preklad z lôžka na lôžko. Lekár posúdi, či je pacient na takúto rehabilitáciu vhodný a následne dohodne preklad do špecializovaného rehabilitačného zariadenia.

Aktuálne podmienky pre preklad pacienta na včasnú neurorehabilitáciu:

• Poistenec po ataku náhlej cievnej mozgovej príhody s postihnutím 2. - 4. stupňa podľa modifikovanej Rankinovej škály.
• Bez kontraindikácií.
• Pacient musí byť stabilizovaný, schopný transportu, musí byť schopný absolvovať intenzívnu rehabilitáciu a musí mať nastavenú liečbu komorbidít.

Pod stabilizovaným stavom sa pre tento účel rozumie splnenie nasledujúcich podmienok (súčasne):

• GCS ≥ 9
• Kardiopulmonálne kompenzovaný
• Bez známok renálneho zlyhávania
• Iniciovaná liečba komorbidít
• Rozšírená Nortonovej škála od 19 bodov (stredné riziko vzniku dekubitov)

Ide o priamy preklad stabilizovaného pacienta v subakútnom štádiu ochorenia na včasnú neurorehabilitáciu po vzájomnej dohode zdravotníckych zariadení. Dĺžka rehabilitácie je 14 až 49 dní podľa zdravotného stavu pacienta. Ak sa pacientov stav nezlepšuje (efekt rehabilitácie je nedostatočný), pacient je prepustený domov alebo zdravotná starostlivosť pokračuje na štandardnom ODCH lôžku.

V špecializovaných zdravotníckych zariadeniach, ktoré poskytujú včasnú neurorehabilitáciu, musí byť dvojnásobný počet fyzioterapeutov a sanitárov oproti minimálnym personálnym požiadavkám (Výnos MZSR č. 09812/2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení) a musí byť tiež zabezpečená internistická starostlivosť.

Nedostatok fyzioterapeutov v bežnej nemocnici nedovoluje poskytovať pacientovi rehabilitáciu 3 až 4 hodiny denne. Rovnako v nemocniciach nie je vždy dostupný psychológ a logopéd. A po prepustení domov väčšinou už rehabilitácia nepokračuje vôbec. „V špecializovanom rehabilitačnom zariadení pacienti absolvujú 4 až 6 procedúr denne, čiže intenzívna rehabilitácia trvá minimálne tri hodiny každý deň," zdôrazňuje Marian Faktor, člen predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera. Dôvera chce postupne zabezpečiť takúto kvalitnú rehabilitáciu poistencom z celého Slovenska. Vzhľadom na počet pacientov s porážkou by sme na Slovensku potrebovali tri - štyri podobné špičkové pracoviská.

Ďalšie možnosti rehabilitácie na Slovensku

Okrem neurorehabilitačného centra v Košiciach existuje na Slovensku množstvo ďalších rehabilitačných zariadení, ktoré sa zameriavajú na pacientov s pohybovými problémami, vrátane pacientov po mŕtvici.

tags: #rehabilitacia #po #mrtvici #vychodne #slovensko