Sociálny Pedagóg v Reedukačnom Centre: Komplexný Prehľad Pôsobenia a Úloh

Sociálny pedagóg zohráva kľúčovú úlohu v školskom systéme Slovenskej republiky, prispieva k prevencii, poradenstvu a intervencii pre žiakov, rodičov a učiteľov. Jeho prítomnosť je neodmysliteľnou súčasťou sociálnej pedagogiky a sociálnej práce na školách, pomáha pri riešení sociálno-výchovných problémov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť vzdelávanie a správanie žiakov. Napriek tomu, pozícia sociálneho pedagóga stále absentuje na väčšine škôl a školských zariadení. Tento článok sa zameriava na vymedzenie náplne práce sociálneho pedagóga v reedukačnom centre, s odkazom na platnú legislatívu a aktuálne potreby školského systému.

Úvod do problematiky sociálnej pedagogiky

Sociálna pedagogika sa zaoberá vzťahom medzi výchovou a sociálnym prostredím. Jej cieľom je poskytovať pomoc deťom, mládeži a dospelým pri hľadaní optimálnych foriem pomoci a kompenzovaní nedostatkov v rôznych typoch prostredí. V súčasnosti sa sociálna pedagogika zameriava na deti a mládež zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou je napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov.

Význam sociálneho pedagóga na Slovensku v súčasnosti je podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi. Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým tam, kde prostredie, jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.

Legislatívny Rámec a Kvalifikačné Predpoklady

Pôsobenie sociálneho pedagóga v Slovenskej republike je upravené viacerými právnymi predpismi, vrátane:

• Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 173/2023 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

Sociálny pedagóg je v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov. Podľa § 130 ods. 3 e) zákona č. 245/2008 Z. z. je sociálny pedagóg jednou zo zložiek systému výchovného poradenstva a prevencie. Spolupracuje najmä s rodinou, školou, školským zariadením, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami, pričom zložky systému výchovného poradenstva a prevencie sú organizačne a obsahovo prepojené.

Zmeny v legislatíve od roku 2025

Od 1. januára 2025 nadobudli účinnosť novely školského zákona a zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktoré priniesli zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole. Nový § 152b školského zákona definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou a vykonáva ich sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. a ktorý musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca. Kategória odborného zamestnanca - sociálny pracovník bola v zákone č. 138/2019 Z. z. ustanovená s účinnosťou od 1. septembra 2023 s tým, že pod pracovnou činnosťou odborného zamestnanca sa rozumel aj výkon sociálnej práce. Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v škole alebo školskom zariadení bola uvedená v § 27 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. v znení účinnom od 1.9.2023. S účinnosťou od 1. januára 2025 bol nanovo určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení, ktorý je podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z.

Z uvedeného vyplýva, že škola a školské zariadenie, kde pôsobí sociálny pedagóg, upraví náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca podľa uvedenej legislatívnej zmeny. Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má však aj naďalej svoje opodstatnenie a aj keď už od 1.1.2025 nebude kategóriou odborného zamestnanca a zároveň bude nepedagogickým zamestnancom školy, bude môcť rozvíjať oblasť sociálnej práce v škole aj s ohľadom na to, že detí a rodín s rôznymi problémami pribúda. Podľa prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025 (§ 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z.) „odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg“.

Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. z. Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.

Sociálny pedagóg na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, kde študijný odbor je v oblasti sociálnej pedagogiky.

Reedukačné centrum - špecifiká a poslanie

Reedukačné centrá predstavujú špecifickú súčasť systému starostlivosti o deti s poruchami správania na Slovensku. Ich cieľom je poskytovať komplexnú výchovu a vzdelávanie zamerané na optimalizáciu psychosociálneho vývinu detí, ktoré sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Implementačné kroky v dokumente „Učiace sa Slovensko“ začleňujú reedukačné centrum ako špecifický typ zariadenia Systému prevencie, podpory a intervencie do 5. stupňa podpory. Cieľom je poskytovanie komplexného poradenstva, starostlivosti a odborných služieb rodičom a deťom, v ktorých je dieťa a jeho rozvoj vnímané celostne, v kontexte rodinného prostredia a komunity, v ktorých žije, ako aj väzieb a vzťahov, ktoré sú pre neho kľúčové.

Podľa § 120 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) reedukačné centrum zabezpečuje výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom návratu do sociálneho prostredia. Centrum je určené pre deti od 12. roku života do ukončenia prípravy na povolanie. Deti sa prijímajú na základe žiadosti zákonného zástupcu, dohody so zariadením, rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy, výchovného opatrenia alebo ústavnej starostlivosti.

Organizačnou jednotkou je výchovná skupina s aktuálnym maximálnym počtom osem detí. Skupina môže mať charakter otvoreného, ochranného režimu, so zvýšenou starostlivosťou a skupina pre maloleté matky s deťmi. V súčasnosti sú vytvorené tri skupiny detí s ochranným režimom v dvoch centrách. V nich sú umiestnené deti, ktoré vykazujú agresivitu v správaní, znaky trestného činu poprípade jej recidívu. Ako hovorí Sarka a Matula (1977): „Prevýchova začína tam, kde výchova končí, kde buď zlyhali metódy a prostriedky, alebo výsledok výchovy je proti záujmom spoločnosti.“ Efekt prevýchovy je ťažšie merateľný a hodnotiteľný ako efekt výchovy. Vychovávatelia v každodennej vychovávateľskej činnosti môžu, ale i nemusia mať jasne formulované ciele svojho úsilia, ale vždy k nim smerujú, majú ich na zreteli. Tieto ciele sú dané normami spoločnosti, v ktorej sa výchova odohráva. Pri prevýchove si nevystačíme so všeobecne formulovanými cieľmi.

Dôvody umiestnenia detí do reedukačných centier

Najčastejšie dôvody, ktoré vedú sociálne kurátorky k umiestneniu detí do špeciálnych výchovných zariadení, sú rôznorodé a často sa kombinujú. Prieskumy ukazujú, že medzi najčastejšie dôvody pre umiestnenie do reedukačných centier patrí záškoláctvo, úteky z domu, nerešpektovanie pravidiel, problémy s alkoholom a drogami, trestná činnosť a psychiatrické problémy. Kumulácia prejavov porúch správania u detí býva jedným z dôvodov pre umiestnenie do špeciálneho výchovného zariadenia. Rodičia sa nemôžu starať o svoje deti, nedokážu im poskytnúť dostatočnú starostlivosť, sú vo výkone trestu odňatia slobody, alebo trpia zlým zdravotným stavom či závislosťou od návykových látok. U pestúnskych rodičov, ktorí majú dieťa v osobnej starostlivosti (ako sú starí rodičia), môže nastať nezhoda vo výchove, napríklad generačný problém, alebo nastáva choroba.

Poláchová a Bryndzák (2011) uvádzajú ďalšiu skupinu, a to rodinu, ktorá potrebuje pomoc na určitý čas. V dobe, keď je kríza v rodine z dôvodov nesúladu rodičovskej výchovy „dvojkoľajnej“, kde je u dieťaťa diagnostikovaná porucha správania a ADHD, a v niektorých prípadoch u dieťaťa vzrastá trestnú činnosť, je agresívne voči sebe, svojej rodine a k širšiemu sociálnemu okoliu, je potrebné na určitú dobu vyňať dieťa z rodiny. V tomto čase by nie len dieťa, ale aj rodičia mali navštevovať odbornú sociálnu, psychologickú alebo psychoterapeutickú pomoc. Tak ako dieťa pracuje na zmene správania, musia na nej pracovať aj rodičia. Tieto dôvody sa zvyčajne kombinujú a kumulujú, pričom často nadobúdajú charakter trestných činov. Z údajov poskytnutých jednotlivými zariadeniami vyplýva, že problémy s deťmi, ktoré experimentujú s legálnymi a nelegálnymi drogami, v minulosti mali najmä reedukačné centrá a diagnostické centrá, dnes tento problém už uvádzajú aj detské domovy.

Význam rodiny a socializácie

Základy osobnosti človeka a charakterové črty sa začínajú formovať už v ranom veku, kedy dieťa postupne začína vnímať dianie v rodine a začleňuje sa do spoločnosti v procese socializácie. V procese socializácie zastáva významný podiel práve rodina ako prvá sociálna skupina, s ktorou dieťa prichádza do kontaktu. Podstatnú úlohu v tomto procese má jedna zo základných funkcií rodiny, a to socializačná funkcia. „Rodina dieťaťu sprostredkováva vplyv konkrétnej kultúry, oboznamuje ho s jej hodnotami, zvyklosťami.“ (Pružinská, 2005, s. 26). Dieťa si začína postupne uvedomovať svoju osobnosť, svoje vlastné „ja“ a vplyvom rodiny, vlastného poznania a skúseností, ktoré postupne získava, sa jeho povahové a charakterové črty rozvíjajú a upevňujú. Skôr, ako vôbec rozumie významu slov, reaguje na tón hlasu, podľa neho sa učí rozoznávať úprimnosť, či neúprimnosť, klamstvo či lož, pochvalu alebo pokarhanie. Každý, kto vyrastal v rodinnom prostredí (vytvorenom akýmkoľvek zväzkom), je ovplyvnený či už úsmevom rodiča alebo jeho zdvihnutým prstom. „Sila príkladu je mimoriadne pôsobivá v rodine. ... Na príklade rodičov, v kladnom i zápornom zmysle, formuje sa charakter dieťaťa. ... Vzťah rodičov, ich vzájomná úcta, láska, ohľaduplnosť, pomoc, porozumenie, pozornosť, vytvárajú v dieťati pevné morálne zásady.“ (Rozinajová, 1981, s. 37).

Náplň práce sociálneho pedagóga v reedukačnom centre

Sociálny pedagóg v reedukačnom centre vykonáva širokú škálu činností zameraných na podporu a rozvoj žiakov, ktorí sa nachádzajú v náročných životných situáciách. Jeho hlavné úlohy zahŕňajú:

• Sociálno-pedagogická diagnostika: Identifikácia a analýza sociálno-výchovných problémov žiakov, vrátane problémov v správaní, učení, vzťahoch s rovesníkmi a rodinou.
• Individuálne a skupinové poradenstvo: Poskytovanie poradenstva a podpory žiakom, ktorí potrebujú pomoc pri riešení svojich problémov, zlepšovaní sociálnych zručností a zvládaní náročných životných situácií.
• Prevencia sociálno-patologických javov: Realizácia preventívnych programov a aktivít zameraných na predchádzanie problémom ako šikanovanie, závislosti, kriminalita a iné formy rizikového správania.
• Intervencia v krízových situáciách: Poskytovanie okamžitej pomoci a podpory žiakom, ktorí sa ocitnú v krízových situáciách, ako sú napríklad konflikty, násilie, zneužívanie alebo strata blízkej osoby.
• Spolupráca s rodinou a komunitou: Aktívna spolupráca s rodičmi, zákonnými zástupcami, učiteľmi, odborníkmi a ďalšími relevantnými osobami a inštitúciami s cieľom zabezpečiť komplexnú podporu pre žiakov.
• Podpora integrácie a inklúzie: Práca na integrácii a inklúzii žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do bežného školského prostredia.
• Výchova k svojpomoci: Podpora žiakov v rozvíjaní schopností a zručností potrebných na samostatné riešenie problémov a zvládanie životných výziev.
• Obnovenie normality človeka: Pomoc žiakom pri návrate k bežnému životu po prekonaní náročných životných situácií.
• Intervencia do socializačných procesov: Aktívne ovplyvňovanie socializačných procesov detí a mládeže s cieľom podporiť ich zdravý a plnohodnotný vývoj.

Ďalej má sociálny pedagóg v reedukačnom centre komplexnú náplň práce, ktorá zahŕňa:

• Individuálnu prácu s deťmi: Sociálny pedagóg sa venuje individuálnym potrebám každého dieťaťa. Pomáha im zvládať ťažké životné situácie, rozvíjať ich sociálne zručnosti a podporuje ich v procese sebareflexie a sebakontroly.
• Skupinovú prácu s deťmi: Sociálny pedagóg vedie skupinové aktivity a terapie, ktoré sú zamerané na rozvoj sociálnych zručností, komunikácie a spolupráce. Vytvára pre deti bezpečné prostredie, v ktorom sa môžu učiť a rásť.
• Prácu s rodinou: Sociálny pedagóg spolupracuje s rodinami detí umiestnených v reedukačnom centre. Poskytuje im poradenstvo a podporu, pomáha im zlepšiť komunikáciu a vzájomné vzťahy.
• Spoluprácu s ďalšími odborníkmi: Sociálny pedagóg spolupracuje s psychológmi, terapeutmi, vychovávateľmi a ďalšími odborníkmi, ktorí sa podieľajú na výchove a vzdelávaní detí v reedukačnom centre.
• Administratívnu činnosť: Sociálny pedagóg vedie dokumentáciu o deťoch, vypracováva individuálne plány a správy. Podieľa sa na tvorbe a aktualizácii interných predpisov reedukačného centra.

Zameranie na prevenciu sociálno-patologických javov

Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. Ťažisko jeho kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností. Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami. Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých.

Tvorba individuálnych reedukačných plánov (IRP)

Práca popisuje konkrétne pracovné činnosti odborných a pedagogických pracovníkov v špeciálno-výchovných zariadeniach, podrobnejšie prácu s klientom pri tvorení individuálnych reedukačných plánov. Autor sa zameral na reedukáciu v školských výchovných zariadeniach, na sumár pedagogických a psychologických postupov, ktorých cieľom je resocializácia reedukovaných osôb. V priebehu reedukácie ide o prácu s deťmi a mládežou, ktorá je prevažne ťažko vychovateľná najmä v dôsledku narušených sociálnych vzťahov.

Zavedenie IRP predpokladá istú unifikáciu formy diagnostickej správy, pretože jej obsah má byť východiskom reedukačných stratégií v priebehu prvých 30 dní pobytu dieťaťa v reedukačnom centre alebo v detskom domove. IRP je metodologicky konštruovaný tak, aby bolo možné v krátkom čase analogickým spôsobom „formalizovať“ odbornú činnosť školských zariadení podieľajúcich sa na prevencii a reedukácii, a to najmä centier výchovnej a psychologickej prevencie, ktoré by mali celoplošne svojím odborno - preventívnym pôsobením predchádzať činnosť diagnostických centier, resp. doplniť ich činnosť.

Pri realizácii v individuálnom plánovaní boli najčastejšie využívané témy a problémy chlapcov:

Hodnotiaci systém v reedukačnom procese

Prevýchovný proces využíva prostriedky denného režimu. Súčasťou prevýchovy je plnenie školskej dochádzky a prípravy na povolanie. Vzdelávanie sa môže uskutočňovať formou individuálneho začlenenia do škôl mimo zariadenia alebo v školách, ktoré sú súčasťou reedukačných centier, ako sú základná škola, špeciálna základná škola, stredná odborná škola a odborné učilište. Cieľom edukácie je písomne deklarovať úroveň pracovných kompetencii pre výkon určitého povolania, dokončenie povinného školského vzdelávania, poprípade dokončenia ročníka v základnom vzdelávaní.

Hodnotiaci systém je nástrojom sebaregulácie. Dieťa v procese prevýchovy mentálne i prakticky modifikuje denný režim a pretvára sústavu morálnych rozhodovacích pravidiel. Spätná odpoveď od autorít a rovesníkov je oporou v rozhodovaní sa a v konaní. Hodnotiaci systém je nástrojom v sebaregulácii dieťaťa, učí ho, aké formy správania sú akceptované. Hodnotiaci systém je nástrojom hodnotenia správania detí, ktorý je formalizovaný do zástupných znakov. „Bodové hodnotenie slúži ako motivácia a spätná väzba pre dieťa“.

Analýza hodnotiaceho systému v reedukačných centrách

Štúdia sa zamerala na analýzu ukotvenia formálnej podoby hodnotenia detí v písomnom dokumente používanom v reedukačnom centre. Základným výskumným súborom sa stalo 13 interných dokumentov štátnych špeciálnych výchovných zariadení - reedukačných centier. Výskumnou metódou bola zvolená obsahová analýza písomných dokumentov, ktorá má kvalitatívny a kvantitatívny aspekt deskriptívneho popisu trinástich interných hodnotiacich systémov reedukačných centier, ktoré sú analyzované pomocou formálnych charakteristík.

Názov dokumentu

Názov dokumentu bol vymedzený na úvodnej strane dokumentu, bol zvýraznený tučným a veľkým písmom. Dokument mal rôzne názvy. Najviac, t. j. v deviatich centrách, bol používaný názov dokumentu Hodnotiaci systém (hodnotenie žiakov, vnútorný systém hodnotenia, hodnotiaci poriadok). Hodnotiaci systém v sebe obsahoval ďalšie podnázvy Bodovací systém (bodovací poriadok, bodový hodnotiaci systém), ktorý bol vymedzený ako podnázov. V dvoch centrách dokument pomenúvali disciplinárnym poriadkom. V jednom centre bol disciplinárny poriadok súčasťou bodovacieho poriadku a v druhom súčasťou hodnotiaceho systému. V jednom zariadení je názov súbehom názvov Hodnotenie žiakov, Disciplinárny a bodovací poriadok. Názvy dokumentov používali kľúčové slová, ktorými boli: systém, hodnotenie, bodovanie, disciplína, poriadok.

Cieľ dokumentu

Z trinástich dokumentov sme u dvoch ani v úvode ani v texte neanalyzovali slovo cieľ. V ostatných sme ho nachádzali na začiatku dokumentu, alebo v časti bodového hodnotenia. Cieľ je vyjadrením toho, čo má dokument spĺňať, aký účel sa ním má dosiahnuť. Dokument v chápaní zostavovateľov je motivátorom, je podmienkou riadenia učebného procesu, realizovania odmien a trestov, určuje hranice správania, monitoruje úspešnosť aplikácie reedukačných a korekčných postupov, má normatívnu podobu, objektivizuje hodnotenie. Konkretizácia cieľa k dieťaťu je v šiestich dokumentoch vyjadrená ako zlepšenie sebareflexie, sebakontroly, zodpovednosti, uvedomelej disciplíny, úcty k práci, sebakritiky, k aktivite a eliminovanie negatívnych noriem v správaní. Vymedzenie cieľa vo vzťahu ku skupine detí je vyjadrený slovami: určuje spôsob spolunažívania, vedie k zdravej súťaživosti, k primeranej komunikácii, vytvára podmienky kolektívneho života, určuje hranice spolunažívania. Takto vymedzený cieľ bol uvádzaný v štyroch dokumentoch.

Rozsah a rok aktualizácie

Z 13 bol údaj o aktualizácii uvedený v štyroch dokumentoch. Dohľadávanie aktualizácie dokumentu sme robili cez webové stránky reedukačných centier v školskom poriadku a údaj sme analyzovali v troch poriadkoch. Ak táto informácia nebola dostupná, telefonicky sme oslovili vedenie centra. V troch prípadoch uvádzame platnosť dokumentu číslom 0. Po jednom prípade šlo o dokument aktualizovaný od roku 2013, 2014. Od roku 2017 boli aktualizované 4 dokumenty a v 4 reedukačných centrách boli dokumenty aktualizované v roku 2019. Rozsah dokumentov bol od 6 strán po 30 strán.

Štruktúra textu

Nadpisy a niektoré odseky boli zvýraznené tučne. Dokumenty v každom reedukačnom centre majú svoj jedinečný rozsah a rôzne štruktúrovaný text. Dokument prvého reedukačného centra v úvode vymedzilo a definovalo základný pojem - bodovací systém a pomenovalo skratky, s ktorými sa v dokumente pracovalo, ako sú reedukačné centrum, žiacka rada, polootvorená skupina žiakov, otvorená skupina žiakov, výchova mimo vyučovania, individuálny reedukačný program a výchovná skupina. V dvoch dokumentoch sú v úvode uvádzané práva a povinnosti detí. V 12 dokumentoch je súčasťou hodnotenia aj bodovací systém. V ich úvode je metodické usmernenie udeľovania bodov za správanie. Tieto body sú triedené na úsek školy a mimoškolskej činnosti (výchovy). Body sú triedené na priemerné, nadpriemerné a podpriemerné (drobné priestupky, závažné priestupky, najzávažnejšie priestupky). Za získaný počet bodov sú vymedzené formy odmien, resp. trestov. V bodových systémoch je uvádzaná možnosť získania mimoriadnej odmeny. Na základe bodov v štyroch dokumentoch je uvádzaná aj možnosť zaradenia sa do skupiny (zlaté pásmo, žlté pásmo, zelené pásmo, červené pásmo, čierne pásmo). V jednom dokumente je osobitne venovaná časť nedovolenému porušeniu pobytu. V dvoch dokumentoch sú v závere uvádzané pravidlá používania vlastného šatstva a celkový vzhľad, ktorý je v reedukačnom centre tolerovaný.

Pretrvávajúce výzvy a efektivita reedukácie

Resocializácia nemôže končiť prepustením jedinca na „slobodu“, resp. ukončením ústavnej starostlivosti v detskom domove alebo reedukačnom centre. Z nepripravenosti metódy individuálneho reedukačného plánu väčšinou zlyháva celý proces. Veľká časť prepustených detí - mladých dospelých sa dostáva do problémov už o pár dní, či mesiacov. Niektorí sa vrátia do rodín, ktoré ich podporia, niektorí do rodín, ktoré ich odmietnu, alebo zostanú u kamarátov z detstva, resp. na ulici, kde sa vrátia do zlej rovesníckej partie. Dosiaľ sa pri tejto profesii vyskytujú určité limity. Ako problém sa tu javí práve neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôznymi autormi a inštitúciami rôzne vymedzované. Úspešnosť výchovného a prevýchovného procesu je tým väčšia, čím viac sa postupné zmeny osobnosti približujú uvedeným hľadiskám. Je prirodzené, že existujúce obvyklé podoby domovov dosť dobre nemôžu efektívne naplňovať niektoré požiadavky. K významným prostriedkom výchovy a prevýchovy nepochybne patrí režim. Režim je možné vymedziť ako cieľavedomé usporiadanie života, ktorý zabezpečuje optimálne plnenie všetkých úloh.

tags: #reedukacne #centrum #socialny #pedagog