Prvá svetová vojna, vtedy známa ako Veľká vojna, bola globálny konflikt, ktorý zasiahol aj územie dnešného Slovenska. Hoci pred jej vypuknutím Slováci nevideli svoju budúcnosť mimo Uhorska, tento konflikt im dal historickú šancu v novom štáte. Vojenský príspevok Slovákov v rámci Rakúsko-Uhorska bol významný a mal dopad na priebeh vojny aj na formovanie budúceho Československa.
Mobilizácia a účasť Slovákov v Rakúsko-Uhorskej armáde
V rokoch 1914 - 1918 bolo z územia Slovenska zmobilizovaných približne 400 000 vojakov, čo predstavovalo asi sedminu vtedajšieho obyvateľstva. Títo vojaci boli nasadení na rôznych frontoch, predovšetkým na východnom fronte v Haliči, kde čelili obrovským útrapám.
Uhorskí vojaci a teda aj vojaci z územia Slovenska bojovali v prvých rokoch hlavne v Karpatoch. Na pohľadniciach sú jednotky c. a k. (cisársko - kráľovskej armády), v tomto prípade Uhry na severnom oblúku Karpát. Južný front sa rozprestieral od Varaždína na východ a zachvacoval postupne územia Chorvátska a Bosny a Hercegoviny s cieľom obsadenia Belehradu.
Mnoho z nich padlo, zomrelo na choroby, hlad alebo zahynulo v zajatí. Viac ako 61 000 vojakov bolo trvalo zmrzačených. Rozsah tejto tragédie nemo svedčia pamätníky obetí prvej svetovej vojny, ktoré sa nachádzajú takmer v každej slovenskej dedine.
Porovnanie počtu obetí v prvej a druhej svetovej vojne ukazuje, že stĺpec mien obetí prvej svetovej vojne je podstatne dlhší. Táto vojna navždy vzala mužov v najlepších rokoch, manželov a otcov zo svojich rodín, a do rodín priniesla drahotu, rekvirácie, potravinové prídely, hlad a utrpenie.
Letectvo ako súčasť vojenského príspevku
Významnou, hoci často prehliadanou súčasťou rakúsko-uhorského vojenského príspevku, bola účasť Slovákov v letectve. Z územia Slovenska pochádzali desiatky letcov, mnohí z nich boli úspešní velitelia leteckých jednotiek. Títo letci, často neznáme osobnosti vojenských dejín, zohrávali významnú úlohu v bojoch na oblohe.
Počas prvej svetovej vojny bolo lietanie veľmi rizikové a letectvo bolo rakúsko-uhorskou armádnou zložkou s vôbec najvyššími stratami. No služba na letisku, s výnimkou bojového nasadenia, bola pre letcov oveľa príjemnejšia než niekde v zákopoch. Letci mali lepšie jedlo, užívali si spoločenský život, keď práve nelietali.
Letci museli absolvovať výcvik, ktorý trval niekoľko mesiacov a zahŕňal teóriu a praktické cvičenia. Ako vojna pokračovala, bol tento výcvik menej dôsledný, čo viedlo k nepripravenosti nováčikov. Velitelia leteckých jednotiek sa často sťažovali na nedostatočnú pripravenosť pilotov a pozorovateľov.
Bratislavčan poručík v zálohe Jozef Kiss patril k najlepším stíhačom monarchie, dosiahol 19 potvrdených zostrelov. Ďalšie letecké esá, teda letci s piatimi a viac víťazstvami na konte, sa narodili v Bratislave, Trnave, Nitre či pri Galante. Medzi letecké esá patril aj František Wognar z Trnavy, ktorý dosiahol päť potvrdených víťazstiev a hodnosť dôstojnícky zástupca.
Prvá svetová vojna priniesla lietadlové lode, rádiové vzdušné navádzanie delostreleckej paľby, zhadzovanie propagandistických letákov a ďalšie inovácie. V rokoch 1917 a 1918 prebiehali na oblohe masové letecké súboje a ťažké nemecké bombardéry zhadzovali svoj smrtiaci náklad nad Londýnom. Na Piave nalietavali na rakúsko-uhorských vojakov talianske či britské bojové stroje.
Vplyv vojny na politické smerovanie Slovákov
Prvá svetová vojna zmenila politickú budúcnosť Slovákov. Dovtedajšie politické programy, počínajúc Štúrovými Žiadosťami slovenského národa cez Memorandum slovenského národa, počítali s Uhorskom a slovenskou autonómiou v jeho rámci. V októbri 1914 Tomáš Garrigue Masaryk sformuloval Rotterdamské memorandum, kde načrtol program vzniku spoločného česko-slovenského štátu vrátane jeho hraníc.
Spočiatku dohodoví spojenci, Francúzsko, Veľká Británia a Rusko, nechceli Rakúsko-Uhorsko rozbiť, ale odčleniť od Nemecka a pritiahnuť na svoju stranu. Všetko zmenila snaha nového rakúskeho cisára Karola I. ukončiť vojnu a aféra s jeho listom, ktorý rozhneval francúzskeho premiéra Georgesa Clemenceaua.
Veľkú úlohu zohral Milan Rastislav Štefánik, ktorý bol dôstojníkom francúzskej armády. Slúžil od začiatku vojny ako bojový letec, ktorý na srbskom fronte zhadzoval letáky. Tie mali primäť Čechov a Slovákov, aby prešli na druhú stranu. Vo februári 1916 Štefánik, Beneš a Masaryk vytvorili Československú národnú radu ako politický orgán odboja. Štefánik formoval légie nielen vo Francúzsku, ale aj v Rusku.
Česi a Slováci sa veľmi rýchlo identifikovali s myšlienkou nového štátu a prestali byť lojálni k monarchii. Vojnový zajatec, ktorý sa stal legionárom, sa už nemohol stať zajatcom v Rakúsko-Uhorsku, pretože ako dezertéra by ho automaticky popravili.
💫Charizmatický vlastenec a vizionár | Milan Rastislav Štefánik 🔭
Trianonská mierová zmluva a Maďarsko
Trianonská mierová zmluva vytvorila „neživotaschopné Maďarsko“ a „nás pripravila o všetko, čo je potrebné na existenciu štátu; vzali nám ropné polia, bane, lesy,“ povedal Orbán. Trianonská mierová zmluva vymedzila hranice Maďarska a ďalších štátov vrátane Československa po rozpade Rakúsko-Uhorska v závere prvej svetovej vojny. Ako dôsledok Trianonskej zmluvy zostalo v Maďarsku sedem miliónov z 20,8 milióna obyvateľov predošlého Uhorska.
Spomienka na obete vojny a ich dokumentácia
Svedectvom o dôležitosti prvej svetovej vojny pre Slovensko sú aj medzinárodné konferencie venované tejto téme. Napríklad, v dňoch 17. - 18. marca 2023 sa v Humennom konala konferencia s názvom Severovýchodné Slovensko - bojisko prvej svetovej vojny, na ktorej sa zúčastnili odborníci zo Slovenska, Čiech, Maďarska, Poľska a Ukrajiny.
Vojenský historický ústav (VHÚ) sa podpísaním zmluvy v roku 2020 stal súčasťou projektu Svet si pamätá. Cieľom medzinárodného projektu, do ktorého sa doposiaľ aktívne zapojilo 17 krajín sveta, je predstaviť mená mužov a žien, ktorí sa stali obeťami 1. svetovej vojny, a to bez rozdielu, na ktorej strane bojiska stáli.
V súčasnosti je v databáze takmer 5 000 000 mien osôb, ktorí zomreli v rokoch 1914 až 1922 a pochádzali zo Spojeného kráľovstva, Kanady, Francúzska, Nemecka, Spojených štátov amerických, Turecka, Belgicka, Austrálie, Maďarska, Českej republiky, Ukrajiny, Talianska, Nového Zélandu, Slovinska, Írska, Malty, Čiernej Hory, Bulharska, Chorvátska, Poľska, Portugalska, Rumunska, Grécka, Ukrajiny, Juhoafrickej republiky, Indie, Číny, Japonska a Slovenska.
VHÚ ako vedecko-výskumné, archívne a múzejné zariadenie Ministerstva obrany SR pre oblasť vojenskej histórie oceňuje uvedený medzinárodný projekt venovaný pamiatke obetí prvej z dvoch svetových vojen v histórii ľudstva. Účasť VHÚ spočíva v poskytnutí odborného príspevku o pôsobení Slovákov na bojiskách prvej svetovej vojny, zdigitalizovaných vojenských matrík padlých vojakov - príslušníkov c. a k. Projekt, na ktorom pracujú pracovníci Vojenského historického archívu (VHA) predpokladá prepisovanie 267 vojenských matrík uložených vo VHA Bratislava podľa vopred danej štruktúry (priezvisko a meno, hodnosť, kmeňová jednotka, dátum narodenia, dátum úmrtia, miesto pochovania, príčina smrti, matrika).
Od riešiteľov vyžaduje okrem poznania základných historických reálií aj jazykové znalosti, pretože matriky sú písané vo viacerých jazykoch (slovenský, český, maďarský, nemecký). VHÚ chce touto cestou vzdať hold a úctu obetiam 1. Na slávnostnom koncerte pri príležitosti 30. výročia vzniku Ozbrojených síl Slovenskej republiky v Divadle Andreja Bagara v Nitre dňa 12. decembra 2023 riaditeľ Vojenského historického ústavu plk. Mgr. Miloslav Čaplovič, PhD. slávnostne spustil Databázu padlých vojakov z prvej svetovej vojny.
Práve v čase pripomenutia si 105. výročia ukončenia jedného z najhorších vojenských konfliktov v dejinách ľudstva, predstavili naši archivári verejnosti databázu padlých vojakov - príslušníkov rakúsko-uhorskej armády pochádzajúcich z územia dnešného Slovenska z obdobia 1. svetovej vojny. V databáze je možné vyhľadávať podľa mena a priezviska, dátumu a miesta narodenia, kmeňovej vojenskej jednotky, dátumu úmrtia alebo miesta pochovania.
Prvá svetová vojna objektívom filokartistov
Inšpiratívna pripomienka 100. výročia vypuknutia 1. svetovej vojny očami zberateľa pohľadníc ponúka unikátny pohľad na tento konflikt cez prizmu filokartie. Tento rok si svet, predovšetkým Európa, pripomína začiatok 1. svetovej vojny, ozbrojeného konfliktu globálnych rozmerov, ktorý trval od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918. Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva.
Zámienkou vojny sa stal úspešný atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este. Rakúsko-Uhorsko následne vyhlásilo vojnu Srbsku, čím vyvolalo reťazovú reakciu vedúcu k vojne dvoch veľkých koalícií, ktoré mali za následok rozšírenie vojny po celej Európe v priebehu jediného mesiaca. Proti sebe stáli štáty Dohody, ktoré na začiatku vojny tvorilo Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo. Neskôr sa k nim pridalo Taliansko (1915), USA (1917), Japonsko a ďalšie krajiny. Ich oponentom boli Ústredné veľmoci, nazývané aj Centrálnymi mocnosťami - Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Neskôr sa k nim pridala Osmanská ríša, Bulharsko a ďalšie krajiny.
My zberatelia sa s ňou nevdojak stretávame ešte oveľa častejšie, lebo zasiahla do vydávania poštových známok, bankoviek a mincí. A prirodzene ani pohľadnice neboli výnimkou, skôr boli niektoré aj sprievodcom tej vojny. Filokartisti sa však prednostne zapodievajú pohľadniciam z obdobia vojny a hľadajú možnosť dokumentácie priebehu a možné súvislosti pohľadníc s udalosťami vo svojom meste, regióne či krajine.
Vojna však neprišla náhodou, mocnosti sa na ňu pripravovali, zbrojili. Bol to dôsledok veľkých rozporov medzi jednotlivými zoskupeniami štátov v snahe o získanie surovinových zdrojov a odbytu výrobkov a teda získať čo najväčší podiel na svetovláde. Po atentáte v Sarajeve začala masívna propagandistická kampaň v hľadaní vinníkov v snahe potrestať ich. Príkladom je pohľadnica, na ktorej sám cisár na čele generality a admirality vedie armádu do boja.
Vojenské cintoríny v Čertižnom
V súvislosti s prvou svetovou vojnou patrí obec Čertižné medzi unikáty. V katastri obce sa totiž podľa archívnych dokumentov nachádza až päť vojenských cintorínov z rokov 1914-1915. Časť vojakov bola na miestnych cintorínoch pochovaná už počas vojny. Zvyšok vojakov pochovali na tomto mieste československé orgány v medzivojnovom období. V katastri obce, ale aj v samotnej obci, sa nachádzalo množstvo roztrúsených vojnových hrobov.
V rámci šetrenia finančných prostriedkov určených na starostlivosť o vojnové hroby sa pristúpilo k sústredeniu vojnových hrobov a vytvoreniu vojnových cintorínov. Po rozhodnutí o sústredení vojnových hrobov bol vypracovaný plán, podľa ktorého sa malo postupovať. Tento plán vypracovali s veľmi zodpovedným prístupom žandári z miestnej žandárskej stanice. Najprv zaniesli na mapu pozície všetkých vojnových hrobov v okolí. Potom rozdelili celé územie katastra do piatich sektorov. V každom sektore bolo určené centrálne miesto, kde sa mali zhromaždiť exhumované pozostatky padlých vojakov. Na tomto mieste vznikol vojenský cintorín. V každom sektore postupovali rovnakým spôsobom. Vybrali miesto, na ktorom sa nachádzal nejaký masový hrob, a v jeho blízkosti pochovávali exhumované obete z okolia.
