Psychológia pre seniorov: Ako si udržať duševnú pohodu v zrelom veku

Staroba, hoci často vnímaná ako obdobie úpadku, môže byť naplnená spokojnosťou, šťastím a novými príležitosťami. Dôležité je porozumieť psychologickým aspektom starnutia a aktívne pracovať na udržaní duševnej pohody. Tento článok sa zameriava na kľúčové témy z oblasti psychológie seniorov, ktoré môžu pomôcť nielen starším ľuďom, ale aj ich rodinám a opatrovateľom.

Starší ľudia s úsmevom na tvári

Staroba ako životná etapa

Staroba je vyvrcholením životnej etapy, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Prvé uvedomenie staroby nastáva vo veku 50 rokov, postupne sa zosilňuje v 60. roku a definitívne nastáva v 70. roku života. V tejto poslednej etape života sa pre človeka stáva veľmi dôležitá jeho minulosť. Nie je to len akýsi zdroj, z ktorého čerpá, ale ovplyvňuje aj samotné prijatie, vyrovnanie sa so starobou a celkový postoj k životu.

Tak ako každé vývinové obdobie, aj staroba má určitý význam. Hlavnou úlohou v starobe je podľa E. Ericsona dosiahnuť integritu vlastného života. Dosiahnutie sa prejavuje prijatím svojho života ako celku a pochopenie jeho zmyslu. Vyrovnanie sa so životom a prijatie následne uľahčuje i vyrovnanie sa so smrťou ako s nevyhnutným dôsledkom. Pravdivosť - v tomto období by mal byť človek sám k sebe úprimný, už nie je potrebné niečo predstierať. Kontinuita znamená uvažovanie o vlastnom živote ako o súčasti väčšieho celku.

Integrita staroby a zhodnotenie života záleží od zvládnutia úloh v predchádzajúcich obdobiach. V tomto procese senior zhodnocuje všetky ciele a úlohy, ktoré si počas jednotlivých období dáva.

Zmeny v starobe: Telesné, psychické a osobnostné

Obdobie staroby môžeme porovnať s pubertou a dospievaním, samozrejme s tým rozdielom, že v puberte zmeny prebiehajú oveľa rýchlejšie. Obe obdobia sú sprevádzané mnohými zmenami, ktoré sa týkajú jednotlivca i zmenou medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Ide o zmeny nielen telesné, psychické, ale určitým spôsobom aj osobnostné. Úbytok kompetencií zvyšuje neistotu, znižuje sebadôveru, pôsobí problémovo v oblasti orientácie, čo má za následok zdôraznenie vlastností, ako je napríklad neistota vo vzťahu k iným ľuďom.

  • Telesné zmeny: Telesné zmeny nepostihujú každého človeka rovnako. Tento proces je individuálne variabilný z hľadiska času, rozsahu a závažnosti prejavov. Teórie starnutia zdôrazňujúce biologický aspekt sa zameriavajú na biologické faktory starnutia. Z názvu vyplýva, že dôvody zmien v starobe vidia v biologických procesoch. Všetky procesy ľudského života majú ohraničené trvanie a degenerujú, čím sa vysvetľuje úbytok telesných a duševných síl. Vekové opotrebovanie organizmu je neodvratné, a jeho miera závisí aj od zdravého životného štýlu. Schopnosť regenerácie a adaptácie sa s vekom znižuje.
  • Psychické zmeny: Psychické zmeny sú podmienené buď biologicky, alebo psychosociálne. Pri biologicky podmienených zmenách môže ísť o zmeny, ktoré sú prejavom starnutia (z tohto hľadiska môžeme považovať za normálne napríklad celkovú spomalenosť, problémy s pamäťou), alebo o zmeny, ktoré vyvolal nejaký chorobný proces. Pri psychosociálnych zmenách môže ísť o zmeny psychických funkcií, ktoré sú ovplyvnené tzv. koherentnou skúsenosťou, čo znamená, že ľudia rovnakej generácie získali podobnú skúsenosť, boli zaťažení rovnakými sociálnymi traumami a stresmi.
  • Osobnosť starého človeka: Osobnosť starého človeka je výsledkom predchádzajúceho vývinu a súčasnej adaptácie na komplikácie vyskytujúce sa počas starnutia.
    • Stratégia závislosti - takíto ľudia majú sklon k pasivite, závislosti na druhých, nemajú ambície, nevedia sa rozhodnúť.
    • Obranná stratégia - sa prejavuje prehnanou aktivitou, ktorá má za úlohu odpútať myšlienky týkajúce sa témy smrti.
    • Stratégia sebanenávisti - agresia je v tomto prípade obrátená voči sebe.

Kognitívne a emocionálne zmeny v starobe

Staroba so sebou prináša aj zmeny v poznávacích procesoch a emocionálnom prežívaní:

  • Zmeny poznávacích procesov:
    • Starí ľudia sú celkovo spomalení a predlžujú sa ich reakčné časy. Spomalenie tempa sa prejavuje i celkovou ťažkopádnosťou.
    • Zhoršenie zrakovej a sluchovej ostrosti. Tieto problémy môžu ovplyvňovať i ostatné poznávacie procesy. Výsledkom môže byť únava a s ňou spojené emočné reakcie (napätie, sklon k afektívnym výbuchom, úzkostlivosť, depresia).
  • Problémy s pamäťou: V starobe dochádza k celkovému útlmu a spomaleniu pamäťových procesov, ukladaniu a vybavovaniu informácií. Prejavuje sa to najmä v oblasti epizodickej pamäte, ktorá sa týka skúseností (starí ľudia si nepamätajú, či si vzali tabletku). Pokles pamäťových funkcií je individuálne špecifický.
  • Inteligencia: Seniori majú charakteristickú schopnosť používať osvojené znalosti a spôsoby uvažovania. Prevažuje kryštalická inteligencia, kde sú získané znalosti, ktoré majú zafixované stratégie uvažovania a naučené riešenia. Úbytok nastáva vo fluidnej inteligencii, ktorá má schopnosť niečoho nového, nové informácie, nové riešenia. Starší ľudia majú tendenciu k zjednodušenému riešeniu problémov alebo sú zafixovaní len na jednu stratégiu riešenia. Horšie sa prispôsobujú a učia niečomu novému.
  • Emočné zmeny: Seniori sú citovo labilnejší a horšie prežívajú svoje emočné prejavy. Majú sklon k úzkostlivosti a k depresiám. Emočné prežívanie ovplyvňuje aj psychické funkcie.
Schéma kognitívnych funkcií u seniorov

Potreby seniorov

Tak ako malé dieťa, dospievajúci človek, i dospelý produktívny jedinec má určité potreby, ani starý človek nie je výnimkou. V starobe sa mení intenzita a priorita týchto potrieb:

  • Potreba stimulácie, ktorá je znížená.
  • Potreba učenia, taktiež znížená.
  • Potreba citovej istoty a bezpečia sa zvyšuje. Podobne ako je pre malé dieťa dôležitá istota, pocit bezpečia a závislosť na iných ľudí, v starobe opäť veľmi výrazne vystupuje do popredia táto potreba.
  • Potreba sebarealizácie pôsobí ako stresový faktor.
  • Potreba otvorenej budúcnosti a nádeje. Každý jeden senior má strach z ochorenia, z opustenia, i zo smrti.

Umiestnenie do zariadenia pre seniorov: Výzvy a adaptácia

Umiestnenie rodiča do domova pre seniorov je náročné rozhodnutie pre celú rodinu. Podľa manažérky sociálnych služieb Mgr. Eriky Richtarikovej, MSc., ide o jedno z najťažších rozhodnutí, ktoré možno prirovnať k takým zásadným životným krokom, ako je uzavretie manželstva. Často sa toto rozhodnutie deje bez plného zapojenia seniora, čo môže viesť k pocitom hnevu, smútku a úzkosti. Seniori strácajú domov, miesto, kde zažívajú pocit istoty, bezpečia a opory.

Je dôležité, aby bol senior do rozhodovacieho procesu zahrnutý a mal dostatok času a trpezlivosti na zvyknutie si na nové prostredie. Psychologička Mgr. Annamária Szevecsek zdôrazňuje dôležitosť ubezpečenia rodiča, že jeho blízki pri ňom stoja a budú mu oporou aj v novom prostredí. Smútok, hnev a zlosť sú v takejto situácii prirodzené emócie, ktoré si vyžadujú čas a pochopenie.

Adaptácia a jej priebeh

Adaptácia na život v zariadení pre seniorov je individuálny proces. Niektorí si zvyknú za dva týždne, iní potrebujú až deväť mesiacov. Život v zariadení môže priniesť aj nové príležitosti, ako pocit bezpečia, podporu odborníkov a pravidelné návštevy. Erika Richtariková pripomína: „V zariadení sa, naopak, môžu cítiť viditeľní a podporovaní. Máme tu totiž celý tím odborníkov - od zdravotných sestier cez fyzioterapeutov až po ergoterapeutov, ktorí seniorom poskytujú starostlivosť a podporu každý deň. Pravidelné návštevy a opatera im zase dodávajú pocit bezpečia.“

Pocity viny u detí

Umiestnenie rodiča do domova pre seniorov sprevádzajú aj pocity viny a smútku u detí. Psychologička Mgr. Bc. Barbora Brzákovej Krelovej z platformy k sebe.sk vysvetľuje, že pocit viny je prirodzenou reakciou. Deti by si mali pripomínať, že urobili maximum pre zabezpečenie kvalitnej starostlivosti a bezpečia pre svojho rodiča. Je dôležité uvedomiť si dôvody, prečo bolo rozhodnutie o umiestnení rodiča v domove nevyhnutné a zodpovedať si otázky: Mali sme inú možnosť? Je rodič v bezpečí a o jeho zdravie je postarané? Ak sú pocity viny príliš silné, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.

Význam psychológie a duševného zdravia v starobe

V posledných rokoch rastie záujem o psychológiu a duševné zdravie. Ľudia čoraz viac túžia porozumieť sebe, svojim emóciám, vzťahom a svetu okolo nás z psychologickej perspektívy. Psychologické témy rezonujú v každom z nás a môžu byť mimoriadne prínosné pre každodenný život.

Graf rastúceho záujmu o duševné zdravie

Univerzita tretieho veku a aktivizácia seniorov

Univerzita tretieho veku je významnou platformou, kde sa seniori môžu stretnúť s psychologickými témami. Spektrum tém v rámci kurzov je široké a prispôsobené záujmom a potrebám seniorov.

Aktivizácia je veľmi dôležitá súčasť kvalitnej a komplexnej starostlivosti o seniorov, či už v inštitúciách, alebo v domácom prostredí. Kniha „Aktivizácia seniorov: V inštitúciách a v domácom prostredí“ sa zameriava na rôzne spôsoby a možnosti, ako aktivizovať seniorov.

Ľudia si radi hrajú v každom veku. A práve v seniorskom období môže znovuobjavovanie vlastných hravých a kreatívnych možností dosiahnuť celkom nových kvalít. Kniha "Hravosť a kreativita: Objavovanie nových možností" shrnuje dlholeté skúsenosti z autorčinej arteterapeutickej praxe a prináša inšpiratívne námety.

Fotografia seniorov na prednáške Univerzity tretieho veku

Tréning kognitívnych funkcií a zdravé starnutie

Cvičenia, ktoré nájdete v publikáciách zameraných na psychológiu pre seniorov, majú prostredníctvom tréningu jednotlivých kognitívnych funkcií slúžiť k rozvoju a optimalizácii celkovej mentálnej kondície a mentálneho tempa. Kniha „Procvičovanie pamäti a kognitívnych funkcií: Udržanie bystrej mysle“ je zameraná na tematiku precvičovania pamäti a ďalších kognitívnych funkcií (napr. slovnej zásoby, koncentrácie pozornosti, logiky, kreativity, zrakovo-priestorových schopností a ďalších). Jej teoretická časť zoznamuje so zaujímavosťami o pamäti.

Fyzioterapia a zdravý životný štýl sú kľúčové pre udržanie tela a ducha. Kniha je určená všetkým, ktorých zaujíma kvalita života vo vyššom veku, čo sú predovšetkým seniori. Autorky rozdelili svoju knihu „Praktický radca pre život seniora: Zdravé starnutie“ do dvoch častí. V prvej sa venujú problematike takzvaného zdravého starnutia, v druhej časti sa zaoberajú najčastejšími problémami, ktoré s ním súvisia. Autorka publikácie „Fyzioterapia a zdravý životný štýl: Vedecké fakty a skúsenosti“ sa profesionálne na vedeckej úrovni zaoberá fyzioterapiou, preto je obsah knihy podložený vedeckými faktami a overenými skúsenosťami.

Dlhá životnosť je fenomén, ktorý prostupuje takmer všetky vrstvy našej existencie. Prvýkrát v ľudskej histórii máme my i naši blízki reálnu šancu dožiť sa v primeranom zdraví dlhého života. Obavy z ekonomickej záťaže a disharmónie pracovného trhu v súvislosti so starnutím populácie vnímame ako výzvu, ktorá nás inšpiruje k hľadaniu nových riešení.

Schéma zdravého starnutia

Svojpomocná skupina pre seniorov vo Zvolene

Občianske združenie Súlad vo Zvolene ponúka svojpomocnú skupinu pre seniorov, ktorí chcú svoju jeseň života prežívať s radosťou, naplno a zmysluplne.

Charakteristika Popis
Frekvencia stretnutí Každú druhú stredu o 9:30 hod.
Vedenie skupiny Mgr. Zuzana Hegedűsová, psychologička
Odborný garant PhDr. Eva Jachymovičová, klinická psychologička, psychoterapeutka
Miesto OZ Súlad, Tehelná 4 Zvolen (budova Klemo)
Cieľ Možnosť zoznámiť sa s ľuďmi v podobnom veku, porozprávať sa o zaujímavých témach, niečo sa naučiť, zasmiať sa a vymeniť si životné skúsenosti. Každé stretnutie začíname malým cvičením pamäti.
Témy stretnutí (príklady) Radosti a starosti v živote seniorov, Výhody a nevýhody vyššieho veku?, Prichádza životná múdrosť vekom?, MDD - Hrajú sa aj seniori?
Minimálny príspevok 2 €
Bližšie informácie Na telefónnom čísle uvedenom v letáku.

tags: #psychologia #pre #seniorov