Psychický vývoj u mentálne postihnutých

Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa. Zahŕňa poškodenie schopností, ktoré patria k celkovej úrovni inteligencie (poznávacie, jazykové, pohybové a sociálne) a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Mentálna retardácia nie je choroba, ale stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností, ktorý vzniká v priebehu vývinu jedinca.

Definícia a podstata mentálneho postihnutia

Pojem mentálna retardácia pochádza z latinských slov mens (myseľ, rozum) a retardatió (zdržanie, oneskorenie). Retardatió vystihuje vývinový aspekt poruchy a zdôrazňuje, že mentálne postihnutie nie je ustálený, definitívny a ukončený stav. Mentálne postihnutie je stav zastaveného, oneskoreného alebo neúplného vývinu intelektu, ktorý charakterizuje podpriemerná inteligencia.

Mentálne postihnutie vzniká ako výsledok pôsobenia dedičnosti a prostredia, ktoré ovplyvňujú vývin centrálnej nervovej sústavy, v dôsledku čoho celková mentálna schopnosť - od prvých rokov života - evidentne zaostáva od priemeru danej populácie. Intelektová schopnosť sa meria štandardizovanými inteligenčnými testami a ich výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ).

Stupne mentálnej retardácie

Výchova detí a práca s nimi sa v rámci možností ich socializácie odvíja od poznania stupňa mentálneho postihu. Stupne mentálnej retardácie sa určujú na základe IQ testov a prejavujú sa rôznymi charakteristikami.

Ľahká mentálna retardácia (IQ 50 - 69)

Väčšina ľudí s týmto typom postihnutia neskôr dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba, v praktických zručnostiach, i keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší. Do 3 rokov veku dieťaťa je postihnutie ťažšie rozpoznateľné, môžu nastať len mierne problémy - zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči, či problémy so sebaobslužnými činnosťami. V školskom veku je však odlišnosť zreteľnejšia a dieťa nezvláda nároky, ktoré sú naň kladené.

Stredne ťažká mentálna retardácia (IQ 35 - 49)

Jedinec je vychovávateľný, t. j. možno u neho vypestovať podmienené prepojenie rôznych návykov a jednoduchých schopností, nie je však vzdelávateľný. Sú to jedinci nesamostatní, odkázaní na dozor a riadenie iných osôb. Môžu vykonávať rôzne pomocné práce, avšak len pod vedením a za kontroly.

Ťažká a hlboká mentálna retardácia (IQ 34 a menej)

Ťažká mentálna retardácia znamená celkové obmedzenie neuropsychického vývoja a zároveň aj významné oneskorenie pohybu. U hlbokej mentálnej retardácie sú ľudia zvyčajne imobilní, upútaní na posteľ. Neovládajú reč, nevedia jasne prejaviť ani svoje city. Iba asi 35 % z nich vie aktívne prejaviť svoje základné potreby, napr. hlad.

Etiológia mentálneho postihnutia

Príčiny vzniku mentálneho postihnutia možno vo všeobecnosti rozdeliť na endogénne a exogénne:

• Endogénne faktory: Sú to vrodené príčiny mentálnej retardácie, ktoré sa vyvíjajú počas embryogenézy a sú zväčša podmienené geneticky. Chromozómové aberácie sú náhodné a vznikajú v čase počatia (napr. Downov syndróm).
• Exogénne faktory: Sú to rôzne fyzikálne, chemické a biologické látky, ktoré pôsobia škodlivo na plod. Ide o infekčné choroby matky počas tehotenstva, nedostatok kyslíka pri pôrode alebo postnatálne poškodenie mozgu (napr. meningitída).
• Sociálne faktory: Zaostávanie v mentálnom vývine môže byť spôsobené dlhodobo nevhodnými sociálnymi, výchovnými a kultúrnymi podmienkami.

Špecifiká psychického vývinu

Mentálne postihnuté dieťa je v podstate schopné rozvíjať svoje vyššie psychické funkcie. Reč sa vyvíja úmerne s vývojom rozumovým. Z hľadiska vnímania majú tieto deti spomalené tempo zrakového vnímania a potrebujú dlhší čas sledovania podnetu na vytvorenie adekvátneho vnemu. Oblasť hmatového vnímania je u mentálne retardovaných najmenej postihnutá.

V oblasti citového vývinu deti si oneskorene a obtiažne vytvárajú city. Dominujú city viažuce sa na uspokojenie biologických potrieb. Charakteristický je aj nedostatočný rozvoj vyšších citov (estetických, intelektuálnych, etických, sociálnych), slabá diferencovanosť citových prejavov a značná impulzívnosť citových reakcií.

Edukácia a prístup

Edukácia závisí od druhu a stupňa postihnutia. Každé edukačné úsilie, ktoré aspoň čiastočne pozitívne ovplyvní jedinca, je opodstatnené a dôležité pre jeho rozvoj. Vzdelávanie prebieha v špeciálnej základnej škole a smeruje k všeobecnému vzdelaniu a príprave na život a budúcu prácu. Pri vzdelávaní dieťaťa s touto diagnózou je vždy dôležitá a rozhodujúca najmä aktuálna úroveň jeho intelektu, z čoho vychádza nastavenie vzdelávacieho programu (Variant A, B, C).

tags: #psychicke #vyvoj #u #mentalne #postihnutych