Starnutie je prirodzený proces, ktorý prináša so sebou nielen fyzické zmeny, ale často aj rôzne chronické či psychické poruchy. Priebeh starnutia ovplyvňuje celý rad faktorov, či už pozitívnych alebo negatívnych. V záujme celej spoločnosti je všemožná podpora rodinnej starostlivosti a pochopenie jej nezastupiteľnej úlohy v sociálnej gerontológii. Cieľom je podporiť zdravé starnutie a umožniť seniorom plnohodnotný a zdravý život s plným zapojením do spoločenského života.
Starnutie je základný fyziologický proces, ktorý je determinovaný komplexom genetických a environmentálnych faktorov, ktoré na človeka pôsobia počas celého života. Ľudský organizmus od počatia až po smrť prechádza škálou morfologických a funkčných zmien. Obdobie dospelosti možno rozdeliť do štyroch etáp: stredný vek (45-59 rokov), obdobie predchádzajúce starobe (60-74 rokov), staroba (75-89 rokov) a dlhovekosť - vysoký vek (90 a viac rokov). V bežnej praxi sú za starých ľudí považovaní ľudia vo veku nad 65 rokov a za veľmi starých ľudia vo veku nad 85 rokov. Funkčný vek predstavuje skutočný funkčný potenciál jednotlivca a nemusí byť totožný s kalendárnym vekom, pričom má biologické, psychologické a sociálne charakteristiky.
K pozitívnym vplyvom na starnutie radíme dobrý psychicko-fyzický stav a dobré sociálno-ekonomické postavenie. Naopak, k negatívnym vplyvom patria intenzívny a dlhodobý stres a vážne a chronické ochorenie.
Najčastejšie psychické choroby v starobe
S pribúdajúcim vekom sa zhoršuje stav všetkých orgánov, vrátane mozgu. Môže byť poškodený v dôsledku rôznych chorôb, napr. Alzheimerova choroba spôsobuje degeneráciu mozgových buniek a ateroskleróza vedie k cievnym poruchám. Mozog sa môže poškodiť aj po úraze, v dôsledku nádoru v mozgu, infekčným alebo metabolickým ochorením. V starobe sa objavujú aj depresívne poruchy, ktoré vznikajú ako následok telesného ochorenia.
Medzi najčastejšie psychické poruchy vyskytujúce sa v seniorskom veku patria:
- Poruchy kognitívnych funkcií - demencia: Demencia je definovaná ako syndróm spôsobený chorobou mozgu, chronického alebo progresívneho charakteru, ktorý sa vyznačuje poruchou vyšších kortikálnych funkcií - pamäti, myslenia, orientácie, správania, počítania, schopnosti učiť sa, jazyka a úsudku. Vedomie nie je zastreté. Zvyčajne sa pridružuje porucha chápania, nastáva zhoršenie emočnej kontroly, sociálneho správania alebo motivácie. Syndróm sa vyskytuje pri Alzheimerovej chorobe, cerebrovaskulárnom ochorení a iných stavoch, ktoré primárne postihujú mozog.
- Stavy zmätenosti - delírium: Delírium sa definuje ako porucha kognitívnych funkcií a vedomia. Často sa vyskytuje u hospitalizovaných seniorov a môže byť život ohrozujúcou komplikáciou každej akútnej choroby.
- Depresie: Depresie u seniorov sú obecne pomerne podceňovaný stav, ktorý je založený na chronickej chorobe, strate blízkej osoby (ovdovenie), zmene životnej situácie, strate životnej role, s čím je často spojené presťahovanie do domova s opatrovateľskou službou. V dôsledku depresií dochádza k nepridržiavaniu sa liečby (neberie lieky, často úmyselne), dehydratácii, malnutrícii a chudnutiu na podklade nechutenstva. Depresia sa môže prejaviť ako celkový útlm alebo ako agitovaný nepokoj s agresívnymi sklonmi.
- Samovraždy: Vo starobe rovnako rastie počet samovrážd.
Prejavy duševnej choroby u seniorov
Duševná choroba sa môže vyvíjať veľmi pomaly a postupne, takže jej začiatky môžu ujsť pozornosti aj najbližším členom rodiny. Choroba sa dá rozoznať, ak nejaká duševná zmena trvá už dlhú dobu, pričom nemá jasnú príčinu. Seniorovo konanie sa stáva nepochopiteľné. To, čo hovorí a ako koná sa vymyká logike a realite.
Sprievodným znakom duševnej choroby sú aj:
- Poruchy spánku
- Nočné vychádzanie z izby alebo bytu
- Poruchy stravovania a náhly pokles hmotnosti
- Senior sa môže sťažovať na symptómy, ktoré nesúvisia s jeho stavom a telesným ochorením.
- Hlboké a dlhotrvajúce pohrúženie do seba
- Obmedzovanie kontaktu s inými ľuďmi
- Strata záujmu o obľúbené činnosti
- Poruchy pamäte a nezáujem naučiť sa niečo nové
- Zhoršuje sa schopnosť vyjadrovania a pomenovania konkrétnych vecí aj osôb.
- Afektívne správanie sprevádzané nervozitou, hnevom, krikom, obviňovaním.
Opatrovateľka sa pri starostlivosti o seniora môže stať terčom neoprávnených obvinení, hnevu a nepríjemných poznámok. Takéto správanie je často následkom duševnej choroby seniora. Senior môže mať pocit, že je neustále prenasledovaný, často je to však iba dôsledok psychickej poruchy seniora, ktorý svoje správanie nedokáže ovplyvniť.
Uvedomuje si senior svoju chorobu?
Pri niektorých duševných chorobách má senior náhľad na svoju chorobu, pri iných si chorobu nielenže neuvedomuje, ale sa aj aktívne bráni označeniu za chorého. Ide najmä o seniorov trpiacich závažnými duševnými poruchami, ktoré sú spojené s bludnými predstavami a myšlienkami. Liečenie seniora, ktorý chorobu necíti a navyše si ju neuvedomuje, býva často komplikované. Uvedomenie vlastnej choroby chýba napríklad pri demencii, ale väčšina seniorov trpiacich depresiou má pocit, že sú chorí.
Opatrovateľka môže byť zo správania často deprimovaná a bezradná, je však potrebné sa k tomu postaviť profesionálne a uvedomiť si, že takéto správanie vyvoláva seniorov psychický stav a nebrať si to osobne.
Špecifické problémy a prejavy u seniorov
Starnutie organizmu so sebou prináša aj menšiu odolnosť voči náporu chorôb. Starší človek nie je taký prispôsobivý, dochádza u neho k zmene stavby a tvaru organizmu (morfologické zmeny), ako aj k funkčným zmenám.
Poruchy zmyslového vnímania
Zhoršené videnie, slabší sluch, znížená termoregulácia, otupený hmat, oslabený čuch a chuťové poháriky. Zabezpečte opatrovanej osobe špeciálne vyšetrenia zraku a sluchu a následne aj kompenzačné pomôcky (okuliare, načúvací aparát) a dozerajte na to, aby ich používala. Rozprávajte s ňou tvárou v tvár, správne artikulujte a ubezpečte sa, že vás vníma a porozumela vám. U seniorov je častou diagnózou šedý zákal, ktorý je možné operačne odstrániť.
Poruchy chôdze a pohyblivosti
Vznikajú často v súvislosti s opotrebovaním kĺbov a celkového kostrovosvalového aparátu (osteoporózy, artrózy, svalové a šľachové kontraktúry) a obmedzujú starších ľudí pri vykonávaní ich bežných denných aktivít. Taktiež bývajú príčinou vážnych poranení a zlomenín (veľmi časté sú napr. zlomeniny krčka stehennej kosti) a sú najčastejšou príčinou vzniku imobilizačného syndrómu. Zabezpečte jej dostatok pohybu a rehabilitáciu. Riaďte sa heslom „Čo sa nepoužíva, zakrpatie.“ Využívajte aj možnosť odbornej rehabilitácie, kde vás naučia správne cviky.
Závrat a nestabilita
Vznikajú pri nesprávnej funkcii nervového systému, senzorického aparátu (zrak), alebo obehovej sústavy (poruchy tlaku krvi, dehydratácia), pohybového aparátu, hlavne chrbtice. Spôsobujú ich aj psychické poruchy a fyzické vyčerpanie, ale vyvolávačom môžu byť aj niektoré lieky, ktoré opatrovaná osoba užíva, ale aj iné skryté interné príčiny. Zabezpečte jej dostatok vhodných tekutín, prísun vzduchu a pokoj.
Inkontinencia
Inkontinencia moču sa vyskytuje častejšie a vzniká napr. z dôvodu zmeny v močovom ústrojenstve - znížená kapacita močového mechúra, u mužov zväčšená prostata, u žien znížená schopnosť zvieračov udržať moč (atrofia svalstva panvového dna), ale príčinou môžu byť aj závažnejšie ochorenia močových ciest, napr. časté zápaly, či stres, cukrovka, poruchy nervového systému, poruchy mobility (nedokáže sa rýchlo vyzliecť či dostať do WC), atď. Inkontinencia stolice môže byť spôsobená poruchami črevnej peristaltiky, ochabnutím svalstva, nesprávnou výživou, pridruženými ochoreniami či liekmi. Sledujte, kedy a za akých podmienok sa pomočovanie objavuje. Pokúste sa u opatrovanej osoby vypestovať pravidelnosť vyprázdňovania do WC.
Poruchy spánku
Príčinou môže byť napr. bolesť, problémy s dýchaním, časté močenie, stres, úzkosť, depresia, lieky, nedostatok pohybu, nesprávne stravovanie a pod. Obmedzte pred spaním ťažké jedlá, nikotín, alkohol a kofeín. Tekutiny podávajte prevažne do 16. hodiny.
Zmeny na koži a poruchy kožnej integrity
Suchosť kože, pálenie, svrbenie, opuchy, otvorené rany. Môžu byť následkom ochorení ciev (vredy predkolenia), ale aj imobility (dekubity), nezriedka aj úrazov či poruchy stability (modriny, otvorené rany po úraze, popáleniny a pod.). Kožu pravidelne umývajte (podľa možnosti sprchujte), hydratujte ochranným krémom a sledujte možné zmeny napätia (suchá koža môže súvisieť s dehydratáciou, opuch s poruchou cirkulácie krvi, zápalom ciev a pod.) a integrity (celistvosti), hlavne v záhyboch kože a tlakových miestach (prevencia zaparenín a dekubitov). Každú ranu dôkladne sterilne ošetrite.
Poruchy výživy
Malnutrícia (podvýživa) a obezita sú najčastejšie dôsledkom nevyváženej stravy a nedostatku pohybu, ale môžu byť príznakom závažných ochorení (nádory, cukrovka, endokrinné ochorenia, psychické ochorenia, sociálne problémy spojené s izoláciou, nesprávna liečba - nevhodné lieky a pod.). Sledujte ďalšie sprievodné príznaky - bolesť, zvracanie, hnačky, krvácanie, bledosť, poruchy spánku, poruchy vyprázdňovania stolice, nadmerné močenie a pod. a oznámte ich lekárovi.
Bolesť
Je sprievodným prejavom väčšiny somatických aj psychických ochorení. Je to subjektívny pocit, ktorý nie je možné podceňovať. Skúste zistiť intenzitu a charakter bolesti a využívajte pôsobenie tepla a chladu podľa typu bolesti, masážne a odpútavacie techniky, či bylinné obklady, čaje a aromaterapiu.
Aká je vhodná reakcia na správanie psychicky chorého seniora?
Starostlivosť o psychicky chorého človeka je veľmi náročná a vyžaduje veľkú trpezlivosť. V prvom rade treba mať na pamäti, že senior je chorý a svoje správanie nedokáže regulovať. Aj keď sú jeho obviňovanie, mrzutosť či nepríjemné poznámky neprimerané, opatrovateľka by si ich nemala brať k srdcu, pretože nevyplývajú zo skutočnosti. Aby to dokázala, musí sa vedieť odosobniť a pochopiť, čo sa so seniorom deje, ako cíti a rozmýšľa vo svojej chorobe.
Ak senior trpí chorobne smutnou náladou, má depresiu, je oslabený a apatický, neodporúča sa mu poskytovať rady typu: vzchopte sa, nepodliehajte tomu, nebuďte lenivý, viac sa hýbte a pod. Bude to mať za následok ešte väčšiu depriváciu a prehĺbenie depresie.
Ako hovoriť s niekým s demenciou
Prevencia pred duševnými chorobami
Duševným chorobám sa senior vyhne v prvom rade zdravým životným štýlom a pestovaním pozitívnych medziľudských vzťahov. Vznik a rozvíjanie duševných chorôb urýchľuje osamelý spôsob života a negativizmus. Preto treba aj v starobe viesť bohatý spoločenský život - pozývať a navštevovať priateľov, tráviť čas s rodinou, chodiť na spoločenské podujatia, stať sa členom nejakého klubu. Apatiou a nečinnosťou ochabujú nielen svaly, ale aj psychika.
Treba mať pod kontrolou aj zdravotný stav a dbať na odporúčania a rady lekára. Seniori by sa mali pravidelne podrobovať preventívnym prehliadkam, merať si hmotnosť, tlak krvi, tuky a cukry v tele. Monitorovanie zdravotného stavu predchádza závažným zdravotným komplikáciám, ktoré následne môžu viesť aj k duševným poruchám.
HUMANITÁR, nezisková organizácia poskytuje vzdelávanie pre ľudí s duševným ochorením, rodiny a verejnosť. Svoju činnosť zahájila v roku 2006 a poskytuje sociálne služby v zariadení pre seniorov, v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení a v dennom stacionári v meste Levoča. Cieľovou skupinou sú občania, ktorí trpia duševným ochorením s osobitným zreteľom na ochorenia schizofrénneho a mánio - depresívneho okruhu a demencie.
Psychiatrička MUDr. Elena Žigová, ktorá sa od roku 1984 venuje práci so seniormi, hovorí o výraznom posune v postoji starších ľudí k vyhľadávaniu psychologickej pomoci. „Vidíme, že súčasní seniori sú otvorenejší, než tomu bolo v minulosti. Kedysi bola návšteva psychiatra často považovaná za znak slabosti, ale dnes sa tento názor mení,“ uviedla Žigová. Napriek tomu však dodáva, že u starších mužov ešte stále pretrváva určitý odpor. „Pre týchto mužov je stále náročné priznať si, že potrebujú pomoc.“ Problémy, ktoré trápia slovenských seniorov, sú mnohorozmerné. „Predovšetkým ich trápia zdravotné problémy, z čoho vyplýva problém s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti, najmä u špecialistov,“ uvádza Žigová. Zároveň spomína aj nedostupnosť a stále vyššie náklady na lieky, čo je pre mnohých dôchodcov finančne neúnosné.
Podľa Žigovej psychické problémy u seniorov akoby narastali. „Je to aj tým, že obyvatelia na Slovensku už nemajú taký odpor, resp. predsudky voči psychiatrii, ako to bolo pred 20 rokmi,“ vysvetľuje. MUDr. Žigová sa venuje najmä seniorom so závažnými duševnými problémami, často spojenými so somatickými chorobami. V psychiatrii sa tieto dva postupy uplatňujú spoločne. „Ak je náznak, že by malo ísť o organicky zapríčinený duševný problém, odporúčam najprv začať u neurológa,“ vysvetľuje MUDr. Žigová.
„Asi štvrtina pacientov je uvedomelejších, majú viac informácií a prídu spontánne. Dokonca aj s počínajúcou demenciou,“ hovorí Žigová. Tri štvrtiny však prídu až na podnet rodiny alebo okolia, ktoré si všimne zmeny v správaní. MUDr. Žigová pripúšťa, že tieto faktory môžu ovplyvniť psychiku seniorov, najmä tých, ktorí nemajú dostatočné adaptačné schopnosti. „Tieto negatívne faktory by som nepreceňovala, ale nemožno ich ani podceňovať. Nemali by sa podceňovať prejavy depresie, ktoré môžu navonok vyzerať ako lenivosť či pasivita. „Časté sú psychózy s chorobnou podozrievavosťou, ktoré sa vyskytujú najmä u osamelo žijúcich starších žien,“ upozorňuje MUDr. Žigová.
Podľa MUDr. Žigovej sa závislosti v tomto veku často týkajú alkoholu alebo liekov.